Tenkoihlová aspirácia pod endosonografickou kontrolou u pankreatických cystických lézií – skúsenosti z jedného centra a porovnanie s resekčnou histológiou

Stáhnout PDF English version

Autoři: Koller T. ¹; Piotrowicz A. ¹; Tomáš M. ²; V. Gal ³
Působiště autorů: Department of Gastroenterology and Hepatology, 5th Department of Internal Medicine, Comenius University Faculty of Medicine and University Hospital Bratislava ¹; Department of Surgical Oncology, SZU, National Institute of Oncology, Bratislava ²; Pathological Anatomy − DCP Bratislava, Unilabs Slovensko, s. r. o., Bratislava ³
Vyšlo v časopise: Gastroent Hepatol 2021; 75(5): 381-389
Kategorie: Původní práce
doi: https://doi.org/10.48095/ccgh2021381

Souhrn

Úvod: Pankreatické cystické lézie (PCL) sú diagnostikované čoraz častejšie a niektoré majú malígny potenciál. Rozhodnutie o indikácii endosonografickej tenkoihlovej aspirácie (EUS-FNA) a resekcie zostáva stále výzvou. Ciele: Zhodnotiť realizovateľnosť a diagnostický prospech EUS--FNA, a u pacientov podstupujúcich chirurgickú resekciu, porovnať výsledky EUS-FNA s resekčnou histológiou. Metódy: Retrospektívna observačná štúdia u pacientov podstupujúcich EUS-FNA pre PCL. Hodnotili sme morfologické rizikové znaky: solídny komponent, nástenný uzol > 5 mm, rozšírený pankreatický vývod > 5 mm, veľkosť lézie > 4 cm. Mucinózna lézia bola definovaná makroskopicky pozitívnym string testom, hustým mucínom a/alebo vysokým CEA (> 100 ng/ml) alebo nízkou hladinou glukózy (< 2,8 mmol/l). Získaný materiál bol natretý na podložné sklíčka a odoslaný na cytológiu. Výsledky: Zahrnuli sme 30 pacientov, pomer M/Ž bol 20/10, priemerný vek bol 66,5 (IQR 58–73) rokov. Sedemnásť pacientov malo 1 a viac rizikových znakov, 13 nemalo žiadne. Makroskopické hodnotenie tekutiny bolo úspešné u 23 (76,6 %) pacientov, bolo pozitívne u 14 (skupina M) a negatívne u 9 pacientov (skupina N). Analýza tekutiny ukázala predpokladanú mucinóznu léziu u všetkých pacientov v skupine M a u štyroch (44,4 %) v skupine N. Desať pacientov podstúpilo chirurgickú resekciu. V porovnaní s resekčnou histológiou mala prítomnosť najmenej jedného rizikového znaku 100% senzitivitu a 42,8% špecificitu na diagnostiku high-grade neoplázie, tekutinová analýza mala 71,4% senzitivitu a 66,6% špecificitu pre mucinóznu léziu a cytologické hodnotenie malo 0% senzitivitu a 66,6% špecificitu pre high-grade neopláziu. Záver: Naša štúdia poskytuje pohľad na diagnostickú komplexnosť PCL. Ukazuje, že pacientov bez morfologických rizikových znakov je možné bezpečne sledovať a EUS-FNA je potrebná pri léziách s 1 alebo viacerými rizikovými znakmi. Lézie s mucinóznou tekutinou a rizikovým znakom by mali byť indikované na resekciu pre vysoké riziko malignity.

Klíčová slova:

pankreatické cysty – pankreatické neoplázie – endosonografická aspirácia tenkou ihlou – klinické rozhodovanie

Zdroje

1. Jenssen C, Kahl S. Management of incidental pancreatic cystic lesions. Viszeralmedizin 2015; 31 (1): 14–24. doi: 10.1159/000375282.

2. Záruba P, Dvořáková T, Závada F et al. Is accurate preoperative assessment of pancreatic cystic lesions possible? Rozhl Chir 2013; 92 (12): 708–714.

3. Dumonceau J-M, Deprez PH, Jenssen C et al. Indications, results, and clinical impact of endoscopic ultrasound (EUS) -guided sampling in gastroenterology: European Society of Gastrointestinal Endoscopy (ESGE) Clinical Guideline –⁠ Updated January 2017. Endoscopy 2017; 49 (7): 695–714. doi: 10.1055/s-0043-109021.

4. Lariño-Noia J, Iglesias-Garcia J, de la Iglesia-Garcia D et al. EUS-FNA in cystic pancreatic lesions: Where are we now and where are we headed in the future? Endosc ultrasound 2018; 7 (2): 102–109. doi: 10.4103/eus.eus_93_17.

5. Repák R, Rejchrt S, Bártová J et al. Endoscopic ultrasonography (EUS) and EUS-guided fine-needle aspiration with cyst fluid analysis in pancreatic cystic neoplasms. Hepatogastroenterology 2009; 56 (91–92): 629–635.

6. Sahai AV. Is EUS Here to stay? Accuracy is not an indication… Endosc ultrasound 2012; 1 (3): 117–118. doi: 10.7178/eus.03.001.

7. Tanaka M, Fernández-del Castillo C, Adsay V et al. International consensus guidelines 2012 for the management of IPMN and MCN of the pancreas. Pancreatology 2012; 12 (3): 183–197. doi: 10.1016/j.pan.2012.04.004.

8. Scheiman JM, Hwang JH, Moayyedi P. American gastroenterological association technical review on the diagnosis and management of asymptomatic neoplastic pancreatic cysts. Gastroenterology 2015; 148 (4): 824–848.e22. doi: 10.1053/j.gastro.2015.01.014.

9. Muthusamy VR, Chandrasekhara V, Acosta RD et al. The role of endoscopy in the diagnosis and treatment of cystic pancreatic neoplasms. Gastrointest Endosc 2016; 84 (1): 1–9. doi: 10.1016/j.gie.2016.04.014.

10. European Study Group on Cystic Tumours of the Pancreas. European evidence-based guidelines on pancreatic cystic neoplasms. Gut 2018; 67 (5): 789–804. doi: 10.1136/gutjnl-2018-316027.

11. Sahai AV, Chua TS, Paquin S et al. Analysis of variables associated with surgery versus observation in patients with pancreatic cystic lesions referred for endoscopic ultrasound. Endoscopy 2011; 43 (7): 591–595. doi: 10.1055/s-0030 -⁠ 1256489.

12. Simons-Linares CR, Yadav D, Lopez R et al. The utility of intracystic glucose levels in differentiating mucinous from non-mucinous pancreatic cysts. Pancreatology 2020; 20 (7): 1386–1392. doi: 10.1016/j.pan.2020.08.024.

13. Iguchi T, Shimizu A, Kubota K et al. Lymphoepithelial cyst mimicking pancreatic cancer: a case report and literature review. Surg case reports 2021; 7 (1): 108. doi: 10.1186/ s40792-021-01191-x.

14. Slobodkin I, Luu AM, Höhn P et al. Is surgery for serous cystic neoplasms of the pancreas still indicated? Sixteen years of experience at a high-volume center. Pancreatology 2021; 21 (5): 983–989. doi: 10.1016/j.pan.2021.03.020.

15. Sahai AV. Through-the-needle biopsy of pancreas cysts: Who, what, where, when, and mostly; why? Gastrointest Endosc 2020; 92 (1): 9–10. doi: https: //doi.org/10.1016/j.gie.2020.03.3752. doi: 10.1016/j.gie.2020.03.3752.

16. Singhi AD, McGrath K, Brand RE et al. Preoperative next-generation sequencing of pancreatic cyst fluid is highly accurate in cyst classification and detection of advanced neoplasia. Gut 2018; 67 (12): 2131–2141. doi: 10.1136/gutjnl-2016-313586.

17. Wang Y-Z, Lu J, Jiang B-L et al. Intraductal oncocytic papillary neoplasm of the pancreas: A systematic review. Pancreatology 2019; 19 (6): 858–865. doi: 10.1016/j.pan.2019.07.040.