Čo nové nám priniesla Aktualizácia odporúčaní pre manažment dyslipidémií ESC/EAS z roku 2025?

Souhrn

Európske odporúčania ESC/EAS pre manažment dyslipidémií a prevenciu kardiovaskulárnych ochorení prešli v posledných rokoch významným vývojom. Cieľom tejto práce je porovnať odporúčania z rokov 2019, 2021 a 2025 so zameraním sa na použitie využitie skórovacích systémov SCORE2 a SCORE2-OP, cieľové hodnoty LDL-cholesterolu, využitie PCSK9 inhibítorov, inklisiranu v liečbe dyslipidémií a postavenie lipoproteínu(a) v stratifikácii kardiovaskulárneho rizika. Vývoj odporúčaní ESC/EAS od roku 2019 do roku 2025 totiž jednoznačne odráža posun smerom k agresívnejšej, individualizovanej a včasnej liečbe dyslipidémií s rýchlym dosiahnutím cieľových hladín LDL-cholesterolu. Osobitný dôraz sa v súčasnosti kladie na kombinovanú hypolipidemickú liečbu a na identifikáciu pacientov s vysokým genetickým rizikom (familiárna hypercholesterolémia) s cieľom ďalšieho zníženia reziduálneho kardiovaskulárneho rizika.

Klíčová slova:

dyslipidemie – LDL-cholesterol – lipoprotein(a) – PCSK9 inhibítory – kardiovaskulárne riziko

ÚVOD

Odporúčania ESC/EAS z roku 2019 zaviedli prísne cieľové hodnoty LDL-cholesterolu a jasný algoritmus eskalácie liečby vrátane použitia PCSK9 inhibítorov (1). Dokument z roku 2021 integroval liečbu dyslipidémií do širšieho rámca celoživotnej kardiovaskulárnej (KV) prevencie s dôrazom na individualizáciu rizika pomocou skórovacích systémov SCORE2 a SCORE2-OP (2). Aktualizácia odporúčaní pre dyslipidémie z roku 2025 síce zachovala cieľové hodnoty LDL-cholesterolu (LDL-C), ale posilnila odporúčanie pre skoré nasadenie kombinovanej hypolipidemickej liečby, rozšírila terapeutické možnosti o nové liečivá a jednoznačne zdôraznila význam lipoproteínu (a) [Lp(a)] ako modifikátora KV rizika s odporúčaním jeho vyšetrenia aspoň raz počas života (3). Aktualizácia odporúčaní ESC/EAS pre dyslipidémie z roku 2025 sa špecificky zaoberá novými dôkazmi, t. j. neprepisuje pôvodné princípy z roku 2019, ale upresňuje a dopĺňa odporúčania na základe nových klinických dôkazov z posledných 6 rokov.

PREHĽAD ODPORÚČANÍ

ESC/EAS 2019 Guidelines for the Management of Dyslipidaemias

ESC/EAS 2019 Odporúčania pre manažment dyslipidémií sú základným referenčným dokumentom pre liečbu dyslipidémií v Európe. Zaviedli sa princíp „čím nižší LDL-C, tým lepšie“ a definujú cieľové hodnoty LDL-C podľa tradičných kategórií KV rizika. Kľúčovými bodmi sú cieľové hodnoty LDL-C < 1,4 mmol/l a súčasne pokles ≥  50% vstupnej hodnoty vo veľmi vysokom KV riziku a LDL-C < 1,8 mmol/l vo vysokom KV riziku. Hypolipidemická liečba je eskalovaná postupne statín, statín + ezetimib, v kombinovanej terapii sa objavujú PCSK9 inhibítory (evolocumab/alirocumab). Lp(a) je uznaný ako nezávislý
rizikový faktor, ale bez konkrétneho terapeutického cieľa. Ide o zlomový dokument, ktorý legitimizoval agresívnu kombinovanú hypolipidemickú liečbu (1).

ESC Guidelines on Cardiovascular Disease Prevention 2021

Odporúčania ESC 2021 Prevencia kardiovaskulárnych ochorení predstavujú širší dokument zameraný na KV prevenciu (nielen liečbu dyslipidémií). Zavádzajú nové rizikové skórovacie systémy SCORE2 a SCORE2-OP (pre starších pacientov ako 70-ročných) a odporúčajú individualizovaný prístup ku KV prevencii. Kľúčovým bodom je, že manažment dyslipidémie je súčasťou komplexnej KV prevencie spolu s ovplyvnením iných rizikových faktorov aterosklerózy (t. j. tlaku krvi, diabetes mellitus, fajčenia). Cieľové hodnoty pre LDL-C preberajú Odporúčania ESC 2021 z Odporúčaní ESC/EAS 2019. Dôraz kladú na celoživotné KV riziko, skorú intervenciu, zdieľané rozhodovanie s pacientom. Lp(a) odporúčajú vyšetriť aspoň raz za život a definujú ho ako modifikátor KV rizika (2).

Focused update of the 2019 ESC/EAS Dyslipidaemia Guidelines

Odporúčania ESC/EAS 2025 predstavujú aktualizáciu odporúčaní ESC/EAS 2019 na základe nových dôkazov (publikovaných do 31. 3. 2025). Zachovávajú sa cieľové hodnoty LDL-C, ale odporúčajú agresívnejší prístup k ich dosahovaniu. Kľúčovými bodmi sú skoršie a častejšie používanie kombinovanej hypolipidemickej liečby, rozšírenie farmakoterapie o kyselinu bempedoovú, PCSK9 inhibítory sú štandardom terapie pri pacientoch vo veľmi vysokom KV riziku, evinakumab pri homozygotnej forme familiárnej hypercholesterolémie (HoFH). Lp(a) je jasne označený ako významný biomarker KV rizika, odporúča sa jeho rutinné vyšetrenie aspoň raz za život, ale zatiaľ bez dôkazu, že izolované zníženie Lp(a) inovatívnymi terapiami zlepšuje prognózu pacienta, u pacientov s vysokým Lp(a) je však odporúčaná intenzívnejšia liečba LDL-C. Odporúčania ESC/EAS 2025 predstavujú praktickejší, agresívnejší a modernejší terapeutický prístup k liečbe dyslipidémií (3). Prehľadne zmeny v odporúčaniach od roku 2019 do roku 2025 uvádza tabuľka 1.

POROVNANIE ODPORÚČANÍ ESC/EAS 2019, 2021 A 2025

Návrat k štyrom kategóriam KV rizika

Skórovacie systémy SCORE2 a SCORE2-OP boli zavedené v roku 2021 ako základné skórovacie algoritmy pre odhad 10-ročného rizika fatálnych KV príhod v jednotlivých populáciach. SCORE2 je určené pre osoby 40 –⁠ 69 rokov, zatiaľ čo SCORE2-OP pre osoby ≥ 70 rokov. Zmena v aktualizácii ESC/EAS 2025 zásadne nemení skórovací model, ale upravuje jeho klinickú interpretáciu, ktorá vedie k štyrom kategóriam KV rizika. SCORE2 sa týka 40 –⁠ 69-ročných, SCORE2-OP pacientov 70 –⁠ 89-ročných, ktorí sú klinicky zdraví, t. j. sú objektom primárnej prevencie. Odhadujú 10-ročné riziko fatálnych, ale aj nefatálnych aterosklerózou podmienených kardiovaskulárnych príhod, čo je tiež rozdielom oproti ESC 2021. SCORE2 sa používa u osôb bez známeho KV ochorenia a bez diabetes mellitus. SCORE2-Diabetes (pre osoby 40 –⁠ 69 rokov s diabetom) predstavuje aktualizácia odporúčaní z roku 2025 ako štandardný nástroj na detailnejšiu stratifikáciu medzi vysokým a veľmi vysokým rizikom u diabetikov 2. typu. Premennými v SCORE 2/SCORE2-OP sú vek, pohlavie, fajčiarsky status, systolický tlak krvi, non-HDL-cholesterol (t. j. rozdiel medzi celkovým cholesterolom a HDL-cholesterolom), ktorý lepšie reprezentuje aterogénne lipoproteíny a nahrádza hodnotu celkového cholesterolu v pôvodnom skórovacom systéme z roku 2021. Jednotlivé kategórie KV rizika podľa SCORE2/SCORE2-OP uvádza tabuľka 2. Do kategórie vysokého KV rizika pritom patria aj pacienti s chronickým koronárnym syndrómom, stabilnou anginou pectoris, pacienti s aterosklerotickými plátmi v karotidách resp. femorálnych artériách.

Modifikátory KV rizika

V aktualizovaných odporúčaniach ESC/EAS 2025 sa zdôrazňuje, že klasické skórovacie systémy (SCORE2, SCORE2-OP) nepokrývajú celé spektrum individuálneho KV rizika. Preto sa odporúča zohľadňovať rizikové modifikátory, ktoré môžu viesť k preklasifikovaniu pacienta do vyššej rizikovej kategórie a k  intenzívnejšej KV prevencii (najmä čo sa týka hypolipidemickej liečby). Prítomnosť jedného alebo viacerých modifikátorov KV rizika posúva pacienta k vyššiemu KV riziku, podporuje skoršie nasadenie liečby, odôvodňuje nižšie cieľové hodnoty LDL-C a rýchlejšiu eskaláciu terapie.

1. genetické a rodinné faktory –⁠ pozitívna rodinná anamnéza predčasného KVO (muži   430 nmol/l (≥ 180 mg/dl), ktorý vnímame za ekvivalent heterozygotnej formy familiárnej hypercholesterolémie

2. subklinická ateroskleróza –⁠ koronárne kalciové skóre (CAC) rovné 0 môže znížiť rizikovú kategóriu (najmä u pacientov mladších ako 60 rokov), CAC  ≥  100 alebo  ≥  75. percentil zvyšuje KV riziko, CAC ≥ 300 predstavuje vysoké až veľmi vysoké riziko. Priamy dôkaz aterosklerózy v podobe aterosklerotického plátu na karotídach alebo femorálnych artériách znamená vyššie riziko bez ohľadu na vypočítané skóre KV rizika

3. chronické ochorenia a špecifické populácie –⁠ HIV infekcia, onkologické ochorenia (aktuálne alebo v anamnéze), chronické ochorenie obličiek (CKD ≥ G3 KDIGO, t. j. GFR < 60 ml/min/1,73 m²), albuminúria je nezávislým rizikovým faktorom), autoimunitné a systémové zápalové ochorenia (RA, SLE, psoriáza, zápalové ochorenia čreva), diabetes mellitus (najmä s orgánovým postihnutím, s trvaním DM viac ako 10 rokov), obezita a metabolický syndróm

4. sociálne a demografické faktory –⁠ nízky socioekonomický status, chronický psychosociálny stres, sedavý spôsob života, poruchy spánku (napr. obštrukčné spánkové apnoe)

5. ženské pohlavie –⁠ preeklampsia, gestačný diabetes, predčasná menopauza (< 40 rokov), syndróm polycystických ovárií (PCOS)

6. biomarkery –⁠ Lp(a)  >  105 nmol/l (≥ 50 mg/dl) a hsCRP ≥ 2 mg/dl ako marker zápalového reziduálneho rizika

Lipoproteín(a) ako biomarker KV rizika

Lipoproteín(a) [Lp(a)] je silne geneticky podmienený plazmatický lipoproteín, ktorý predstavuje nezávislý a kauzálny rizikový faktor aterotrombotických kardiovaskulárnych ochorení. V roku 2019 bol Lp(a) súčasťou odporúčaní ESC/EAS 2019, avšak len ako rizikový modifikátor s odporúčaním jeho vyšetrenia u vybraných skupín pacientov, nie ako rutinné vyšetrenie. Odporúčania ESC z roku 2021 kladú dôraz na vyšetrenie Lp(a) aspoň raz za život u každého dospelého (IIa/B), prioritne u osôb s predčasným KVO, familiárnou hypercholesterolémiou, opakovanými KV príhodami pri nízkom LDL, pozitívnou rodinnou anamnézou KVO. V roku 2025 podľa aktualizácie odporúčaní ESC/EAS sa Lp(a) stal významným rizikovým biologickým modifikátorom, jeho vyšetrenie aspoň raz za život sa stáva štandardom (I/B) a je podporované aj Bruselskou deklaráciou z marca 2025 (4). Hodnota Lp(a) ≥ 50 mg/dl (105 nmol/l) zvyšuje celkové KV riziko, neposúva však pacienta automaticky do inej rizikovej kategórie, má však viesť k intenzívnejšiemu znižovaniu LDL-C (t. j. skoršej kombinovanej hypolipidemickej liečbe, pridaniu PCSK9i/inklisiranu). Hladina lipoproteínu(a) nad 430 nmol/l predstavuje extrémne zvýšené geneticky podmienené KV riziko porovnateľné s familiárnou hypercholesterolémiou, ktoré si vyžaduje maximálnu intenzifikáciu preventívnych opatrení. Izolované znižovanie Lp(a) zatiaľ nemá dôkaz o znížení kardiovaskulárnych endpointov a zlepšení prognózy. Ukončenie štúdií s inovatívnymi terapiami orientovanými na Lp(a) (pelacarsen, olpasiran, muvalaplín a iné) však môže zmeniť toto tvrdenie už v prvej polovici roka 2026. Postavenie Lp(a) v odporúčaniach ESC/EAS v rokoch 2019, 2021, 2025 je prehľadne v tabuľke 3.

Cieľová hodnota LDL-C

Európske odporúčania z rokov 2019, 2021 a 2025 udržujú identické numerické cieľové hodnoty LDL-C v jednotlivých KV rizikových skupinách , t. j. LDL-C < 3,0 mmol/l pre nízke riziko. Súčasná viac ako 50% redukcia LDL-C oproti bazálnym hodnotám zostáva dôležitým kvantitatívnym doplnkom pre pacientov vo veľmi vysokom a vysokom KV riziku (3). ESC 2021 neprepisuje samotné ciele LDL-C z roku 2019, ale integruje ich do širšieho rámca prevencie KV ochorení spolu s SCORE2/SCORE2-OP stratifikáciou (2). ESC/EAS 2025 aktualizácia takisto neposúva číselné ciele pre LDL-C, ale posilňuje význam intenzívnej hypolipidemickej kombinovanej terapie (vysokodávkovaný statín + ezetimib) s cieľom dosiahnuť tieto ciele skôr a častejšie. Explicitne akceptuje LDL-C 

Stratégia hypolipidemickej terapie

Odporúčania ESC/EAS z roku 2019 preferujú postupnú eskaláciu hypolipidemickej terapie s kontrolami po 4 –⁠ 6 týždňoch (pridanie ezetimibu k vysokodávkovanému statínu, ak nie je cieľová hodnota LDL-C dosiahnutá, potom po ďalších 4 –⁠ 6 týždňoch pridať PCSK9 inhibítor). Aktualizácia z roku 2021 to zasadzuje do širšej KV prevencie, stále však odporúča postupný („stepwise“) prístup, čím sa rýchlosť dosiahnutia cieľa LDL-C zásadne nemení, skôr sa spresňuje, ktorý pacient má byť liečený agresívnejšie. Najnovší materiál ESC/EAS z augusta 2025 kladie dôraz na skorú kombinovanú liečbu vo vysokom a veľmi vysokom KV riziku (pri akútnom koronárnom syndróme už počas hospitalizácie), čím sa cieľová hodnota LDL dosahuje podstatne rýchlejšie (3). Ak sa začne liečba kombináciou vysokodávkovaný statín + ezetimib, dosiahne sa výrazne väčší pokles LDL-C už v prvých týždňoch po akútnom koronárnom syndróme (AKS). Následná kontrola LDL-C štandardne v krátkom časovom intervale po hospitalizácii (o 4–6 týždňov) vedie potom sa rýchlejšie nasadeniu PCSK9 inhibítorov, resp. inklisiranu, ak nie je dosiahnutá cieľová hladina LDL-C.

PCSK9 inhibítory sú indikované u pacientov s veľmi vysokým KV rizikom, ktorí nedosahujú cieľovú hladinu LDL-C na maximálnej tolerovanej dávke statínu ± ezetimibu, u pacientov s familiárnou hypercholesterolémiou, v sekundárnej prevencii po AKS, ischemickej cievnej mozgovej príhody (CMP) alebo pri polyvaskulárnom postihnutí, pri intolerancii statínov (v kombinácii s inými liekmi). PCSK9 inhibítory umožňujú dosiahnuť veľmi nízke hodnoty LDL-C (< 1,4 mmol/l, často aj < 1,0 mmol/l), významne znižujú riziko infarktu myokardu (IM), ischemickej CMP, potrebu revaskularizácie a predstavujú kľúčový nástroj v liečbe reziduálneho KV rizika. Ich aktuálne postavenie v aktualizácii odporúčaní z roku 2025 je na úrovni I/A pri veľmi vysokom KV riziku, heterozygotnej HF a na úrovni IIa/B při
homozygotnej forme FH (s defektným LDL receptorom, pretože pri nulovej aktivite LDL receptora sú neúčinné).

Malá interferujúca RNA proti PCSK9, inklisiran sa v odporúčaniach ESC/EAS posunula z neexistujúceho postavenia v roku 2019, cez opatrné odporúčanie v roku 2021 až po etablovanú, odporúčanú formu PCSK9 inhibície v aktualizácii z roku 2025, a to najmä u pacientov s veľmi vysokým kardiovaskulárnym rizikom a problémovou adherenciou. Inklisiran nenahrádza, ale dopĺňa PCSK9 monoklonálne protilátky. Je obzvlášť vhodný u polymorbidných pacientov, v sekundárnej prevencii, tam, kde je problém s dlhodobou nízkou adherenciou (s ohľadom na jednoduchý dávkovací režim 2-krát ročne). Absencia KV endpointových dát (KV mortalita, IM, CMP) zatiaľ limituje jeho silnejšie odporúčanie (aktuálne IIa/B), avšak bolo by nesprávne túto molekulu s vynikajúcim efektom na hladinu LDL-C nepoužívať do ukončenia KV outcomových štúdií. Tabuľka 5 prehľadne ilustruje stratégiu hypolipidemickej terapie naprieč odporúčaniami z roku 2019, 2021, 2025.

Hypertriacylglycerolémia

Kým odporúčania ESC/EAS z roku 2019 vnímali triglyceridy (TG) najmä ako rizikový faktor akútnej pankreatitídy, dokument z roku 2021 ich zasadil do širšieho kardio-metabolického kontextu. Aktualizácia z roku 2025 zdôrazňuje význam triglyceridov ako súčasti reziduálneho lipidového rizika a odporúča ich interpretáciu v spojení s apoB a non-HDL-cholesterolom, bez stanovenia konkrétnej hladiny TG ako samostatného cieľa liečby. V aktualizácii odporúčaní z roku 2025 ostáva LDL-centrický prístup nemenný, TG stále nie sú terapeutickým cieľom, ale sú jasne chápané ako súčasť reziduálneho lipidového rizika (3). Väčší dôraz sa kladie na apoB a non-HDL-C ako lepšie markery aterogénnych častíc pri zvýšených TG a identifikáciu pacientov s aterogénnou dyslipidémiou. Nemali by sme podceňovať TG 2 –⁠ 5 mmol/l u vysokorizikových pacientov, mali by sme hodnotiť apoB/non-HDL-C namiesto samotného LDL-C, pretože lepšie odrážajú počet na triacylglyceroly bohatých častíc.

Dôkazy pre redukciu aterosklerózou podmienených kardiovaskulárnych ochorení pri liečbe fibrátmi sú limitované. V kardiovaskulárnej prevencii sa držia fibráty na úrovni dôkazu IIb, zatiaľ čo pri extrémnych hodnotách TG ide primárne o prevenciu pankreatitídy. V rámci hypolipidemickej liečby statín zostáva pilierom terapie, fibráty sú indikované do kombinovanej terapie (napr. pri dyslipidémii asociovanej s inzulínovou rezistenciou). Najdôležitejšia zmena v časti týkajúcej sa hypertriacylglycerolémie je kolísanie sily odporúčania pre icosapent ethyl (EPA) v roku 2019 (IIa/B), v roku 2021 (IIb/B) a v roku 2025 (naspäť na IIa/B) po zohľadnení dôkazov pre vyskodávkovanú purifikovanú EPA.

Volanesorsen (antisense oligonukleotid zameraný proti apoC-III) je vysoko účinná cielená liečba na zníženie extrémne vysokých plazmatických hladín triglyceridov u pacientov s familiárnou hyperchylomikronémiou (TG často > 10 –⁠ 20 mmol/l) na prevenciu recidívy akútnej pankreatitídy, používaná výhradne v špecializovaných centrách po zlyhaní liečby diétou a štandardnou farmakoterapiou (fibráty, omega-3MK). Volanesorsen nie je indikovaný pri bežnej alebo sekundárnej hypertriglyceridémii. Postavenie triacylglycerolov v odporúčaniach EAS/ESC v rokoch 2019, 2021, 2025 uvádza tabuľka 6.

Nové hypolipidemiká

Kyselina bempedoová je orálny inhibítor ATP-citrát lyázy (ACL), kľúčového enzýmu v syntéze cholesterolu v pečeni. Znižuje tvorbu cholesterolu v syntetickej dráhe vyššie od HMG-CoA reduktázy. Kyselina bempedoová je proliečivo, aktivuje sa iba v pečeni, a tým nemá žiadnu svalovú toxicitu. Odporúčania ESC/EAS 2025 považujú kyselinu bempedoovú za účinnú a bezpečnú doplnkovú terapiu pri vybraných pacientoch s dyslipidémiou, najmä ak štandardná liečba nevedie k nedosiahnutiu cieľových hodnôt LDL-C alebo nie je statín tolerovaný (IIa/B). Liečba kyselinou bempedoovou vedie k poklesu LDL-C o 15 –⁠ 25 %. Výhodou liečby kyselinou bempedoovou je nízky výskyt svalových ťažkostí v porovnaní so statínmi. Častejšie pozorované je mierne zvýšenie hladín kyseliny močovej, a tým mierne zvýšenie rizika dnavého záchvatu, zvýšenie hepatálnych transmináz, gastrointestinálne ťažkosti. Celkový bezpečnostný profil kyseliny bempedoovej je priaznivý a dobre tolerovaný.

Evinakumab je monoklonálna protilátka určená na liečbu ťažkých foriem familiárnej hypercholesterolémie, predovšetkým homozygotnej FH (HoFH). Predstavuje unikátny hypolipidemický mechanizmus nezávislý od LDL receptora. Evinakumab inhibuje ANGPTL3 (angiopoietin-like protein 3), čo vedie k zvýšenému katabolizmu triglyceridov, zníženiu VLDL-C produkcie, poklesu LDL-cholesterolu nezávisle od LDL-receptora. Účinnosť evinacumabu je teda zachovaná pri LDLR-defektných, aj pri LDLR-negatívnych (null) mutáciách, pri ktorých statíny, ezetimib ani PCSK9 inhibítory zlyhávajú. Pokles LDL-C počas liečby evinacumabom je o 45 –⁠ 55 % u pacientov s HoFH. Evinakumab je odporúčaný u pacientov s HoFH, ktorí nedosahujú cieľové hodnoty LDL-C napriek maximálnej liečbe (IIa/B). Liečivo sa podáva intravenózne, 15 mg/kg každé 4 týždne. Liečba evinakumabom je väčšinou dobre tolerovaná, najčastejšie sú reakcie v mieste infúzie, nazofaryngitída, mierne zvýšenie pečeňových enzýmov zatiaľ bez signálu zvýšeného KV alebo neurologického rizika. Prehľad nových hypolipidemík uvádza tabuľka 7.

Rizikové skupiny pacientov

Pacienti s HIV infekciou a onkologickí pacienti sú v súčasnej aktualizácii odporúčaní ESC/EAS 2025 považovaní za špeciálne (vysokorizikové) populácie, u ktorých je kardiovaskulárne (KV) riziko tradičnými skórovacími systémami systematicky podhodnotené. KV riziko u pacientov v primárnej prevencii aterosklerózy u pacientov s HIV infekciou je spojené s chronickým subklinickým zápalom, endotelovou dysfunkciou. Antiretrovírusová liečba môže zvyšovať LDL-C a triglyceridy, zhoršovať inzulínovú senzitivitu. ESC/EAS 2025 odporúčajú skoršie a intenzívnejšie znižovanie LDL-C, individuálne stanovenie cieľových hladín LDL-C, neodkladanie liečby pre obavy z interakcií. Statíny sú základom liečby, ale je nutné zohľadniť liekové interakcie (cez CYP3A4). Preferované statíny sú pravastatín, rosuvastatín, pitavastatín. PCSK9 inhibítory sú v tejto skupine pacientov považované za bezpečné, bez klinicky významných interakcií, vhodné pri nedosiahnutí cieľových hodnôt LDL-C. Ezetimib je rovnako považovaný za bezpečný aditívny liek u tejto skupiny pacientov.

Kardiovaskulárne riziko onkologických pacientov zvyšuje samotné nádorové ochorenie, kardiotoxická onkologická liečba (antracyklíny, inhibítory VEGF, hormonálna liečba). Zlepšenou onkologickou diagnostikou a liečbou sa zlepšilo prežívanie pacientov, čo zdôrazňuje potrebu survivorshipu. Onkologické ochorenie je rizikový modifikátor KV rizika. Onkologickí pacienti majú vyššie riziko IM, CMP, srdcového zlyhávania. Hypolipidemická liečba u onkologických pacientov zahŕňa statíny, ktoré sú bezpečné u väčšiny pacientov, naviac majú potenciálny pleiotropný (protizápalový) efekt. Ezetimib je vhodný pri intolerancii statínov alebo v kombinácii. PCSK9 inhibítory sú bezpečné, bez interakcií s onkologickou liečbou, vhodné pri veľmi vysokom KV riziku.

Nutriceutikalsy

V odporúčaniach ESC/EAS (2019, 2021, 2025) majú výživové doplnky (nutriceutikalsy) okrajové, doplnkové postavenie a nie sú súčasťou štandardných liečebných algoritmov pre dyslipidémie. Postavenie nutriceutikalsov sa teda už roky nemení (IIb/C). V kontexte dostupnosti účinných liekov (ezetimib, PCSK9i, inklisiran, bempedová kyselina) je ich význam ďalej marginalizovaný. Nutriceutikalsy nie sú odporúčané u pacientov s vysokým alebo veľmi vysokým KV rizikom, pri familiárnej hypercholesterolémii, zvlášť, ak hrozí odklad účinnej

farmakoterapie. Podľa odporúčaní ESC/EAS 2025 možno nutriceutikalsy zvážiť len individuálne u nízkorizikových pacientov ako doplnok k režimovým opatreniam (malý aditívny efekt na LDL-C asi 5 –⁠ 10 %), ale nikdy nie ako náhradu farmakologickej liečby (3).

ZÁVER

Odporúčania ESC/EAS z roku 2019 stanovili prísne LDL-C ciele a otvorili cestu PCSK9 inhibítorom, aktualizácia z roku 2021 zasadila liečbu lipidov do kontextu celoživotnej KV prevencie –⁠ a tá najnovšia z roku 2025 posilnila skorú kombinovanú liečbu, jasne zdôraznila význam Lp(a) a poukázala na nové inovatívne terapie. V klinickej praxi sa majú používať odporúčania ESC/ EAS pre manažment dyslipidémií z roku 2019 s aktualizáciou 2025 na stanovenie cieľových hodnôt LDL-C a terapií, zatiaľ čo odporúčania ESC 2021 slúžia na stratifikáciu celkového kardiovaskulárneho rizika.

Práca bola podporená projektom VEGA 1/0050/2024.

Konflikt záujmov: žiadny.