#PAGE_PARAMS# #ADS_HEAD_SCRIPTS# #MICRODATA#

Kalcifediol: klinické skúsenosti u geriatrických pacientov s DM2T


Autoři: Zbynek Schroner
Působiště autorů: Lekárska fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach ;  Lekárska fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Vyšlo v časopise: Diab Obez 2026; 26(1): 53-55
Kategorie: Aktuality

Hypovitaminóza D u pacientov starších 65 rokov s diabetom

V súčasnosti hlavnou príčinou hypovitaminózy D je nedostatočné alebo nesprávne vystavovanie sa slnečnému žiareniu. Do rizikovej skupiny patria ľudia uprednostňujúci záujmové aktivity v uzavretých priestoroch (práca a zábava pri počítači), u časti populácie je ale zrejme podmienená aj striktnými argumentmi dermatológov proti nadmernému opaľovaniu so zvýšeným rizikom výskytu malígneho melanómu, lebo tieto informácie vyvolávajú fóbie pred slnečným žiarením a časté používanie silných UV-filtrov, ktoré znižujú množstvo absorbovaného UV-žiarenia pod mieru potrebnú na tvorbu dostatočných zásob vitamínu D v organizme.

Stredoeurópska populácia nemá možnosť si zabezpečiť syntézu vitamínu D z kože v priemere 126 dní v roku (tzv. vitamin D winter).

Výrazný deficit vitamínu D bol pozorovaný u seniorov uzavretých v sociálnych zariadeniach, ktorí sú minimálne v kontakte so slnkom. Navyše, s pokračujúcim vekom sa schopnosť kože syntetizovať vitamín D znižuje –⁠ vo veku nad 65 rokov je táto schopnosť znížená až o 75 % [1].

U diabetikov 1. typu vitamin D modeluje imunitnú odpoveď –⁠ znižuje autoimunitnú reakciu, ktorá vedie k deštrukcii B-buniek pankreasu.

Predklinické a epidemiologické štúdie ukázali, že deficit vitamínu D vedie ku zníženému vylučovaniu inzulínu a je na začiatku inzulínovej rezistencie a diabetes mellitus 2. typu (DM2T). Vitamín D znižuje systémový zápal a udržuje normálne pokojové hladiny kalcia a kyslíkových radikálov. Tie sú zvýšené v B-bunkách pankreasu na začiatku diabetu a vedú ku smrti B-buniek. Genomické faktory vitamínu D sú dôležité aj pri diabetes mellitus, glykemickej kontrole a zahrňujú aj epigenetické vplyvy inaktivácie génov vo vzťahu k diabetes mellitus hypermetyláciou a pri prítomných genetických polymorfizmoch predisponujú k horšenej glykemickej kontrole. Metaanalýza 3 792 pacientov s prediabetom ukázala, že suplementácia vitamínom D viedla ku významnému zlepšeniu glykémie nalačno, HbA1c a hladinám inzulínu nalačno v porovnaní s kontrolami. Na druhej strane, randomizované kontrolované klinické štúdie (RCT –⁠ Randomized Controll Trial) nenašli významný rozdiel v riziku vzniku DM2T pri suplementácii (4 000 IU denne) a kontrolami pri prediabete, pokiaľ boli hladiny 25(OH)D normálne po dobu sledovania 2,5 rokov. Znamená to zrejme, že vplyv suplementácie má vplyv iba pri stavoch s deficitom vitamínu D. Pri systematickom prehľade (14 štúdií) sa našiel vzťah medzi koncentráciou 25(OH)D a metabolickým syndrómom u 4 z 5 observačných štúdií, čo podporuje významnú asociáciu individuálnych komponentov obezity, krvného tlaku, inzulínu a metabolizmom glukózy. Výsledky 7 RCT ukázali, že suplementácia vitamínom D sa významne spája s abdominálnou obezitou, krvným tlakom, hladinou inzulínu a metabolizmom glukózy. Metaanalýza kardiometabolických rizikových faktorov u starších osôb (12 štúdií) ukázala, že suplementácia vitamínom D významne znižovala hladiny celkového cholesterolu a triacylglycerolov v porovnaní s placebom. Benefit suplementácie bol významne vyšší pri dlhšom (> 6 mesiacov), ako kratšom (< 6 mesiacov) podávaní liečby [2].

Optimálna koncentrácia 25(OH)D v sére

Koncentrácie 25(OH)D v sére sú hlavným indikátorom statusu vitamínu D. Odráža ako endogénnu tvorbu, tak aj získanú z diétnych zdrojov. Má dlhší polčas –⁠ okolo 15 dní. Sérové koncentrácie sa udávajú v nanomoloch na liter (nmol/l), alebo v nanogramoch na mililiter (ng/ml) –⁠ pri prepočte 1 nmol/l = 0,4 ng/ml alebo 1 ng/ml = 2,5 nmol/l. Pri hodnotení statusu vitamínu D meraním koncentrácie 25(OH)D je potrebné brať do úvahy značnú variabilitu metód analýzy. Z tohto dôvodu IVDSP (International Vitamin D Standardization Program) realizoval odporúčania pre optimalizáciu pre klinickú prax [3]. Cirkulujúce koncentrácie 1,25(OH)2D všeobecne nie sú vhodným indikátorom statusu vitamínu D, keďže majú krátky polčas (4 hodiny) a jeho hladiny v sére sú tesne regulované parathormónom, kalciom a fosfátmi. Okrem toho jeho koncentrácie typicky neklesajú, až pokiaľ sa nevyskytne závažný deficit vitamínu D. Z tohto dôvodu sa za užitočnejší biomarker považuje meranie 25(OH)D v sére. Expertné skupiny FNB (FOOD and Nutrition Board) a NASEM (National Academies of Sciences, Engineering, and Medicine) považujú za riziko deficitu vitamínu D koncentrácie 25(OH)D v sére < 30 nmol/l (< 12 ng/ml). Za potenciálne riziko u niektorých osôb sa uvádza 30–50 nmol/ml. Koncentrácie > 50 nmol/l (> 20 ng/ml) sa považujú za dostatočné pre väčšinu v populácii. FNB zároveň upozorňuje, že koncentrácie > 125 nmol/l (> 50 ng/ml) môžu sprevádzať vedľajšie nežiaduce účinky [4].

Kalcifediol v liečbe deficitu vitamínu D poskytuje potenciálne farmakologické výhody:

zvyšuje koncentráciu 25(OH)D rýchlejšie než cholekalciferol (3 -⁠ až 6-krát potentnejší než cholekalciferol)

má lineárnu, od dávky závislú a viac predikovateľnú krivku než cholekalciferol

nepotrebuje aktiváciu pečeňovou 25-hydroxylázou

je viac hydrofilný než cholekalciferol, a preto sa menej sekvestruje v tukovom tkanive u obéznych pacientov

nepotrebuje na vstrebávanie tvorbu miciel a vstrebáva sa priamo do portálnej vény –⁠ lepšia efektivita u pacientov s malabsorpciou [5]

Kalcifediol –⁠ vlastné pozorovanie u geriatrických pacientov s DM2T

Súbor tvorilo 45 pacientov s DM2T. Základné inklúzne kritériá: hladina vitamínu D < 30 μg/l, DM2T > 1 rok, vek > 65 rokov, bez výskytu chronickej renálnej insuficiencie, naivní pacienti ohľadom liečby vitamínom D, bez prítomných kontraindikácií k podávaniu kalcifediolu (graf 1). Graf 2 ukazuje hladiny vitamínu D u pacientov pred nastavením kalcifediolu (medián 20,3 μg/l, rozptyl 41,81 μg/l, smerodajná odchýľka 6,47 μg/l) a graf 3 ukazuje hladiny vitamínu D u pacientov po 4-mesačnej liečbe kalcifediolom 1 tbl. mesačne (me­dián 37,8 μg/l, rozptyl 29, 49 μg/l, smerodajná odchýlka 5,43 μg/l). Liečba kalcifediolom bola u pacientov dobre tolerovaná, bez výskytu akýchkoľvek nežiaducich účinkov (graf 4).

Záverečné zhrnutie

Deficit vitamínu D je v našej geriatrickej populácii veľmi častý. V prípade potreby rýchleho zvýšenia koncentrácie 25(OH)D v sére alebo v špecifických klinických situáciách, kedy je ťažké dosiahnuť optimálnu koncentráciu 25(OH)D v sére (napr. obézni pacienti), je kalcifediol efektívnou a bezpečnou alternatívou cholekalciferolu s predikovateľnejším efektom na sérovú koncentráciu 25(OH)D. Potvrdzujú to aj prvé výsledky nášho pozorovania.


Zdroje
  1. Roth DE , Abrams SA, Aloia E et al. Global prevalence and disease burden of vitamin D deficiency: a roadmap for action in low -⁠ and middle-income countries. Ann NY Acad Sci 2018; 1430(1): 44–79. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1111/nyas.13968>.
  2. Belle TL, Gysemans C, Mathieu CH. Vitamin D and diabetes: the odd couple. Trends Endocrinol Metab 2013; 24(11): 561–568. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.tem.2013.07.002>.
  3. Demer LL, Hsu JJ, Tintut Y. Steroid Hormone Vitamin D: Implications for Cardiovascular Disease. Circ Res 2018; 122(11): 1576–1585. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1161/CIRCRESAHA.118.311585>.
  4. Bouillon R. Comparative analysis of nutritional guidelines for vitamin D. Nat Rev Endocrinol. 2017; 13(8): 466–479. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1038/nrendo.2017.31>.
  5. Jodar E, Campusano C, de Jong RT et al. Calcifediol: a review of its pharmacological characteristics and clinical use in correcting vitamin D deficiency. Eur J Nutr 2023; 62(4):1579–1597. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1007/s00394–023–03103–1>.
Štítky
Diabetologie Obezitologie

Článek vyšel v časopise

Diabetes a obezita

Číslo 1

2026 Číslo 1
Nejčtenější tento týden
Nejčtenější v tomto čísle
Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Mazová zátka a její řešení
nový kurz

Svět praktické medicíny 2/2026 (znalostní test z časopisu)

Citikolin v neuroprotekci a neuroregeneraci – nové poznatky
Autoři: MUDr. Petr Výborný, CSc., FEBO

Revma Focus: Spondyloartritidy

Denzitometrie v praxi: od kvalitního snímku po správnou interpretaci
Autoři: prof. MUDr. Vladimír Palička, CSc., Dr.h.c., doc. MUDr. Václav Vyskočil, Ph.D., MUDr. Petr Kasalický, CSc., MUDr. Jan Rosa, Ing. Pavel Havlík, Ing. Jan Adam, Hana Hejnová, DiS., Jana Křenková

Všechny kurzy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu, se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se

#ADS_BOTTOM_SCRIPTS#