Nárast polinózy u školskej mládeže v meste a na vidieku za posledných 20 rokov (1988–2009)


Increase of pollinosis among school youth in town and in countryside in recent 20 years (1988–2009)

Prevalence of allergic diseases increased greatly in recent decades, especially in children. The most frequent allergic disease in school age is seasonal allergic rhinitis caused by pollen – pollinosis.

Objective:
The aim of this study was to obtain the actual epidemiologic data of pollen allergy prevalence and to compare them with the results of epidemiologic survey from 1988.

Methods:
From December 2008 till February 2009 we had examined primary school pupils in the town and in the countryside (total number of pupils 1017), where the survey was performed also 20 years ago. Questionnaires with questions about allergic diseases, respiratory infects, ORL operations and those about demographic data were given to parents,. We collected 602 evaluable questionnaires, 495 children were prick-tested for pollen allergen Grass mixture 5. 135 children, who had positive allergic reaction, underwent complete allergological examination. Presence of allergy is assessed based on positivity of prick test. Latent allergy is considered when parents have not reported any clinical signs of allergy (rhinitis, skin disorders, food intolerance, etc.), but skin prick test is positive.

Results:
In the town-school, the presence of pollen allergy was found in 23.3% of children (95% CI=17.6–28.9%), from which 5.6% is in latent form (positive skin tests, negative clinical manifestations). In the village-school, the prevalence of pollen allergy was 15.5% (95% CI=11.0–19.9%), from which 4.8% is in latent form). For comparison – the results from 1988 were: prevalence in town was 11.8% (3.4% latent form) and in countryside it was 4.8% (2.2% latent form). Observed increase is statistically significant p<0.01.

The most frequent manifestation was allergic rhinitis - 34.2% (95% CI=31.5–36.9%) among all children. The prevalence was not significantly higher in boys compared to girls in rate of 1.3:1 (p=0.11). Up to 50% of children reported at least 1 allergic manifestation.

The prevalence of allergic rhinitis was higher in the town (p=0.013), in children of parents with higher education (education of mother p=0.057, education of father p=0.002) and with positive history of allergic diseases in parents or siblings (p<0.001).

Conclusion:
Comparing the results from 1988 and 2008/2009 we discovered, that the prevalence of pollinosis in the town has doubled and in the countryside even trebled in recent 20 years.

Key words:
pollinosis, school age, town, countryside


Autoři: D. Tilandyová 1;  M. Helbich 2;  L. Koller 3
Působiště autorů: Detská alergologická ambulancia, Poliklinika, s. r. o., Trenčín, Caldera s. r. o., Bratislava , GSK Slovakia s. r. o., Bratislava 1
Vyšlo v časopise: Čes-slov Pediat 2012; 67 (1): 27-32.
Kategorie: Původní práce

Souhrn

Posledné desaťročia došlo k veľkému nárastu alergických ochorení, zvlášť u detí. Najčastejšie alergické ochorenie v školskom veku je sezónna alergická nádcha peľová – polinóza.

Cieľ:
Cieľom práce bolo zistiť aktuálne epidemiologické údaje o prevalencii peľovej alergie a porovnať ich s výsledkami epidemiologického prieskumu z r. 1988.

Metódy:
Od decembra 2008 do februára 2009 sme vyšetrili žiakov ZŠ v meste a na vidieku (počet žiakov spolu 1017), kde bol robený prieskum i pred 20 rokmi. Rodičom boli rozdané dotazníky zamerané na prítomnosť alergických ochorení, respiračných infektov, ORL zákrokov a na demografické údaje. Bolo získaných 602 hodnotiteľných dotazníkov, 495 detí bolo testovaných metódou prick na peľový alergén Zmes tráv 5, 135 detí malo robené kompletné alergologické vyšetrenie. Výskyt peľovej alergie je hodnotený na základe pozitivity prick testov. Latentná alergia je hodnotená ako peľová senzibilizácia u dieťaťa, u ktorého rodičia neuviedli žiadne klinické prejavy alergie (nádchy, kožné alergie, potravinové alergie).

Výsledky:
Na mestskej škole bol zistený výskyt peľovej alergie u 23,3 % detí (95% CI = 17,6–28,9 %), z toho 5,6 % v latentnej forme (pozit. KT, negat. klinické prejavy). Na vidieckej škole bol výskyt peľovej alergie 15,5 % (95% CI = 11,0–19,9 %), z toho 4,8 % latentná forma. Pre porovnanie výsledkov z roku 1988: výskyt v meste bol 11,8 % (3,4 % latentná forma) a na vidieku 4,8 % (2,2 % latentná forma). Pozorovaný nárast je štatisticky významný, p <0,01.

Najčastejším prejavom bola alergická nádcha u 34,2 % (95% CI = 31,5–36,9 %) zo všetkých detí. Výskyt bol štatisticky nevýznamne vyšší u chlapcov oproti dievčatám v pomere 1,3:1 (p = 0,11). Až 50 % detí udávalo aspoň 1 alergický prejav.

Výskyt alergickej nádchy bol vyšší v meste (p = 0,013), u detí rodičov s vyšším vzdelaním (vzdelanie matky p = 0,057, vzdelanie otca p = 0,002) a s pozitívnymi údajmi alergických ochorení u rodičov alebo súrodencov (p <0,001).

Záver:
Porovnaním výsledkov z roku 1988 sme zistili, že za posledných 20 rokov sa výskyt polinózy v meste zdvojnásobil a na vidieku až strojnásobil.

Kľúčové slová:
polinóza, školský vek, mesto, vidiek

ÚVOD

V posledných desaťročiach došlo k veľkému nárastu alergických ochorení zvlášť u detí. Nárast je spôsobený mnohými vplyvmi. Je to hlavne genetická predispozícia, senzibilizácia voči alergénom a dôležitú úlohu zohrávajú nešpecifické prídavné vplyvy [1], ako je znečistenie ovzdušia exhalátmi, hlavne výfukovými plynmi, ďalej sú to klimatické zmeny – globálne otepľovanie, nezdravý životný štýl, fajčenie, nedostatok pohybu, psychické stresy ako endogénne spúšťače alergií.

Najčastejšie alergické ochorenie u detí v školskom veku je alergická sezónna nádcha. Ako najčastejší peľový alergén v našich zemepisných podmienkach je peľ tráv asi 72 % [2], na porovnanie v Severnej Amerike u detí je v prevahe ambrózia 72 % [3].

Cieľ prieskumu

Cieľom práce bolo zistiť aktuálne epidemiologické údaje o prevalencii peľovej alergie u školopovinných detí na jednej základnej škole v meste (počet obyvateľov 55 808) a na základnej škole na vidieku (počet obyvateľov 3014) a porovnať ich s výsledkami epidemiologického prieskumu pred 20 rokmi [4].

Štúdia bola pred zahájením schválená etickou komisiou VUC Trenčín a realizovaná s podporou spoločnosti GlaxoSmithKline Slovakia s.r.o.

SÚBOR VYŠETROVANÝCH A METODIKA

Od decembra 2008 do februára 2009 sme vyšetrili žiakov na jednej ZŠ v meste (počet žiakov 655) a na jednej ZŠ na vidieku (počet žiakov 362). Na tých istých školách bol robený prieskum i pred 20 rokmi (v rokoch 1987 a 1988; počet žiakov spolu 1272) [4].

Každý žiak dostal pre rodičov na vyplnenie dvojstranový dotazník s informovaným súhlasom respondenta. Dotazník bol zameraný na prítomnosť príznakov alergických ochorení, respiračných infektov, ORL zákrokov a na demografické údaje. Otázky v dotazníku boli pripravené pre potreby tohto projektu, pričom boli použité podobné otázky ako pred 20 rokmi, ale v zmenenom poradí, a doplnené o dodatočné údaje. Dotazník vyplňovali rodičia tak, ako oni vnímali príznaky ochorení u svojich detí.

Bolo získaných 602 hodnotiteľných dotazníkov (322 z mestskej školy – návratnosť 48,7 % a 280 z vidieckej školy – návratnosť 72,1 %). Deti, ktoré mali kompletný dotazník a písomný súhlas rodičov, boli testované metódou prick na peľový alergén – Zmes tráv 5 (Alyostal) a kontrolný roztok – negatívna kontrola.

Takto bolo testovaných 495 detí, 262 z mestskej školy a 233 z vidieckej školy. Z týchto škôl 135 detí malo robené kompletné alergologické vyšetrenie (70 z mestskej a 65 z vidieckej školy).

Všetky vyšetrenia a zber údajov boli realizované priamo autormi štúdie. Na štatistické spracovanie boli použité štandardné metódy deskriptívnej štatistiky, bežne používanej v epidemiologických štúdiách. Najčastejším výstupom je podiel pacientov s danou charakteristikou, doplnený príslušným 95% intervalom spoľahlivosti. Štatistická významnosť testovaných hypotéz bola zhodnotená testami hypotéz pre kontingenčné tabuľky – Fisherov exaktný test a chí-2 test na kontingenčných tabuľkách. Detailná analýza vplyvu jednotlivých faktorov na výskyt alergií bola realizovaná pomocou logistickej regresie, ktorá zohľadňuje koreláciu v základných charakteristikách (napr. vzdelanie vs. bydlisko) testovaných detí. Výsledky boli považované za štatisticky významné, pokiaľ hladina významnosti bola nižšia ako 5 %. Na štatistickú analýzu bol využitý program XLSTAT.

VÝSLEDKY

Z demografických údajov:

  • bolo rovnaké zastúpenie chlapcov a dievčat na oboch školách (51 % dievčat, 49 % chlapcov)
  • priemerný vek bol 10,3 ± 2,5 (SD) roka
  • v meste bývajú žiaci prevažne v bytoch (70 %), na vidieku v rodinných domoch (86,5 %)
  • na mestskú školu 20 % detí dochádza z vidieka

Spoločná domácnosť – v meste 21,3 % a na dedine 11,6 % detí žije v neúplnej rodine.

Vzdelanie rodičov – u matiek prevláda SŠ a VŠ vzdelanie. V meste je viac rodičov s VŠ vzdelaním, na vidieku až 45 % otcov má len SŠ vzdelanie bez maturity (graf 1).

Vzdelanie rodičov u žiakov ZŠ.
Graf 1. Vzdelanie rodičov u žiakov ZŠ.

Fajčenie – viac fajčí otcov – 33,7 % ako matiek – 15,6 %. Viac sa fajčí na vidieku, fajčenie je nižšie pri vyššom vzdelaní (graf 2).

Fajčenie u rodiča.
Graf 2. Fajčenie u rodiča.

Dĺžka dojčenia – 55 % detí bolo dojčených viac ako 3 mesiace. Matky s vyšším vzdelaním dojčia dlhšie (graf 3) a tiež matky v meste dojčia dlhšie.

Dľžka dojčenia.
Graf 3. Dľžka dojčenia.

Údaje o alergických ochoreniach u detí (graf 4) – až 50 % detí udávalo aspoň 1 príznak alergie. Najčastejšími boli príznaky alergickej nádchy, u 34,3 % detí, z toho 51 % udávalo len sezónny výskyt. Vyšší výskyt bol u detí v meste (40,2 %) ako na vidieku (30,3 %). Druhým najčastejším alergickým prejavom bol ekzém u 20,8 % detí. Astmatické ťažkosti udávalo 8 % detí, 6,5 % malo prejavy potravinovej alergie. Iba 50 % detí s príznakmi alergie bolo vyšetrených alergológom.

Výskyt alergických ochorení u detí.
Graf 4. Výskyt alergických ochorení u detí.

U detí s prejavmi alergickej nádchy sme sledovali výskyt alergických ochorení v rodine. Pozitívnu rodinnú anamnézu malo 47,8 % detí, a to hlavne výskyt u rodičov. Rodinný výskyt je vyšší v meste. Výskyt alergických ochorení u rodičov rastie so vzdelaním (graf 5). Deti s prejavmi alergickej nádchy mali častejšie infekty HCD (34,7 %), DCD (10,3 %) a tiež mali častejšie robenú adenotómiu (graf 6).

Výskyt alergií u rodičov detí s alergickou nádchou – závislosť na vzdelaní.
Graf 5. Výskyt alergií u rodičov detí s alergickou nádchou – závislosť na vzdelaní.

ORL zákroky u detí s prejavmi alergickej nádchy
Graf 6. ORL zákroky u detí s prejavmi alergickej nádchy

Výskyt alergickej nádchy u detí závisí od rodinného výskytu, miesta bývania a vzdelania matky. Nenašli sme závislosť od veku, pohlavia, fajčenia rodičov, dojčenia a typu bývania.

Vyšetrenie kožným testom (KT)

Bolo testovaných 495 detí (262 na mestskej škole a 233 na vidieckej škole) metódou prick testu na Zmes tráv 5 (Alyostal) a kontrolný roztok – negatívna kontrola. Deti, ktoré mali dokázanú alergénovú senzibilizáciu – pozitívny KT na peľový alergén a neudávali klinické prejavy polinózy, považujeme za tzv. latentných polinotikov, u ktorých sa neskôr môžu vyvinúť klinické prejavy. Pozitivita KT môže byť i prejavom skríženej reakcie pacientových špecifických IgE protilátok s testovaným alergénom [2].

Výskyt latentnej polinózy bol u 26 detí, t.j. 26,8 % (graf 7).

Latentní a symptomatickí polinotici.
Graf 7. Latentní a symptomatickí polinotici.

Na mestskej škole malo 23,3 % detí (n = 61) pozitívny KT na peľ tráv, z toho 17,7 % malo i klinické prejavy a 5,6 % neudávalo klinické prejavy.

Na vidieckej škole malo 15,5 % detí (n = 36) pozitívny KT na peľ tráv, z toho 10,7 % s klinickými prejavmi a 4,8 % bez klinických prejavov (graf 8). Vyšší výskyt polinózy je v meste (23,3–17,7 % s klinickými prejavmi a 5,6 % bez klinických prejavov) a u chlapcov (22,3 % oproti dievčatám 16,6 % – rozdiel je štatisticky nevýznamný) (graf 9). U detí s klinickými prejavmi polinózy sme zistili štatisticky významne vyšší výskyt alergií v rodine oproti deťom s latentnou polinózou.

Výskyt polinózy v meste a na vidieku.
Graf 8. Výskyt polinózy v meste a na vidieku.

Výskyt polinóz u chlapcov/dievčat.
Graf 9. Výskyt polinóz u chlapcov/dievčat.

Pri porovnaní s výsledkami na týchto školách z roku 1988 (1272 detí) je výskyt polinózy u detí výrazne vyšší. V roku 1988 na mestskej škole malo pozitívny KT na peľ tráv 11,8 % detí (n = 96) (8,4 % manifestnú formu, 3,4 % latentnú formu). Na vidieckej škole malo pozitívny KT 4,8 % detí (n = 22) (2,6 % manifestnú a 2,2 % latentnú formu polinózy) [4] (graf 10).

Výskyt polinózy v r. 2009 a v r. 1988.
Graf 10. Výskyt polinózy v r. 2009 a v r. 1988.

V súbore detí s pozitívnym KT na peľ tráv bolo 35 detí, ktoré predtým nikdy neboli vyšetrené alergológom (20 detí v mestskej a 15 detí z vidieckej školy). Rodičom týchto detí sme poslali písomné oznámenie o výsledku KT u ich dieťaťa a zároveň aj pozvanie na alergologické vyšetrenie. Do odbornej ambulancie sa dostavilo len 7 detí – t.j. 20 % z pozvaných. U týchto detí bolo potvrdené atopické ochorenie a boli vzaté do liečby.

Zo sledovaného súboru testovaných detí na peľový alergén (n = 495) – 135 detí je liečených v alergologickej ambulancii (vrátane 7 novodispenzarizovaných detí). Zo sledovaného súboru 135 liečených detí je 70 z mesta a 65 z vidieckej školy. U týchto detí sme porovnávali alergické prejavy a pozitivitu KT. Z KT sme porovnávali pozitivitu na 7 najčastejších alergénov: peľ – brezovité, zmes tráv, palina, ďalej Alternárie, Dermatophagoides pteronissimus, srsť zvierat mačky a psa.

Sledovali sme aj pozitivitu na latex, nakoľko posledné roky pozorujeme i zvýšený výskyt latexovej alergie u detí, hlavne tzv. latexovo-ovocný syndróm (graf 11).

Pozitivita kožných testov na mestskej a vidieckej škole.
Graf 11. Pozitivita kožných testov na mestskej a vidieckej škole.

Z peľových alergénov na mestskej škole dominuje peľ stromov a tráv, na vidieckej škole palina. Výskyt pozitivity na roztoče je vyšší na vidieckej škole. 73 % detí má súčasne pozitivitu na viac alergénov. Najčastejším alergickým prejavom bola u 73 % detí alergická nádcha.

DISKUSIA

Alergická nádcha je globálny zdravotný problém, preto vznikajú národné a medzinárodné štúdie o prevalencii alergickej nádchy a jej možných rizikových faktoroch. Najrozsiahlejšou štúdiou na medzinárodnej úrovni, ktorá sa zaoberá alergickými ochoreniami v detskom veku, je štúdia ISAAC (International Study of Asthma and Alergies in Childhood). Štúdia vznikla v 90. rokoch [5]. Cieľom štúdie bolo popísať prevalenciu a závažnosť astmy, nádchy a ekzému u detí žijúcich v rôznych centrách, urobiť porovnania v rámci krajín a medzi krajinami a vytvoriť podmienky pre ďalšie výskumy faktorov, ktoré ovplyvňujú tieto ochorenia. Projekt ISAAC mal tri fázy.

V 1. fáze sa vyplnili základné dotazníky zostavené tak, aby sa dala stanoviť prevalencia a závažnosť astmy a alergických ochorení pre dve vekové skupiny: 6-, 7-ročné a 13-, 14-ročné. Na štúdii sa zúčastnilo 155 centier v 56 krajinách s celkovým počtom 721 601 detí. ISAAC 1. fáza 1992–1998 preukázala veľké odchýlky v prevalencii alergických ochorení u detí na celom svete. Boli zistené až 20-násobné rozdiely. Prevalencia nádchy u detí 6-, 7-ročných sa pohybovala od 0,8 % do 14,9 %, u detí 13-, 14-ročných od 1,4 % do 39,7 %. Krajiny s nízkou prevalenciou astmy (<5 %) ako Indonézia, Albánsko, Rumunsko, Gruzínsko a Grécko mali i nízku prevalenciu nádchy. Krajiny s vysokým výskytom astmy (nad 30 %) ako Austrália, Nový Zéland, Veľká Británia mali aj veľkú prevalenciu nádchy (15 až 20 %). Iné krajiny s veľmi vysokou prevalenciou nádchy – Nigéria 35 %, Paraguay 30–36 %, Malta, Argentína, Hong-Kong 25–30 %, Brazília 7–25 %, mali prevalenciu astmy od 10 % do 25 %. Je pravdepodobné, že za tieto veľké rozdiely medzi krajinami sú zodpovedné environmentálne faktory.

ISAAC 2. fáza (1995–1998) [5] mala za cieľ identifikovať determinanty spôsobujúce tieto rozdiely. Sledovala sa napr. úloha atopickej senzibilizácie, bronchiálnej odozvy ako aj vplyv faktorov domáceho prostredia a spôsobu života. Metódy štúdie boli oveľa náročnejšie ako ISAAC 1, preto bola aplikovaná v menšom, ale výpovedne vhodnejšom počte populácie, t.j. v centrách s relatívne vysokou, alebo nízkou hodnotou prevalencie.

ISAAC 3. fáza (1999–2004) je zopakovanie fázy 1, aby sa stanovili trendy v prevalencii alergických ochorení. Bola kompletizovaná 7 rokov po fáze 1 [7]. V oboch vekových skupinách vo viacerých centrách boli zaznamenané nárasty u všetkých troch ochorení, častejšie ako poklesy. Najväčší vzostup alergickej nádchy bol v Poľsku, Rumunsku a Rusku, najväčší pokles bol pozorovaný na Malte, v UK, Írsku [8].

Okrem ISAAC štúdie boli robené aj iné ne-ISAAC štúdie, ktoré používali podobné metódy [9]. Zvýšený výskyt astmy bol pozorovaný hlavne v Austrálii a Veľkej Británii od 70. do 90. rokov, potom bol pozorovaný pokles. ISAAC štúdie vykázali vyššiu prevalenciu alergických ochorení ako ne-ISAAC štúdie.

V Českej republike bol pozorovaný dvojnásobný nárast alergických ochorení u detí za 10-ročné obdobie – od roku 1996 do roku 2006. V r. 1996 bol výskyt 17 %, v roku 2001 25 %, v roku 2006 32 %. Najčastejším alergickým ochorením bola peľová alergická nádcha – 12,8 % v roku 2006. (Výsledky Systému monitorovania zdravotného stavu obyvateľstva ČR vo vzťahu k životnému prostrediu organizovaný SZÚ.) Najväčší výskyt peľových alergií bol v skupine 17-ročných – u 5-ročných to bolo 7 %, u 9-ročných 11 %, u 13-ročných – 15 % a u 17-ročných nad 17 % [10]. V roku 2006 u detí s peľovou alergiou najčastejším KT dokázaným alergénom bol peľ tráv – 63 %, potom peľ brezy – 44 %, peľ burín – 41 % [11].

V Slovenskej republike v rámci projektu Epidemiologický výskum alergických ochorení u detí v SR 1996–2000 bola sledovaná kohorta detí v 8 regiónoch Slovenska. V rámci tejto štúdie boli vybrané 2 regióny: hlavné mesto Bratislava a Snina – prevažne vidiecky región. Bolo sledovaných 226 5-ročných detí [12]. Výskyt alergických ochorení v Bratislave bol podstatne vyšší – 24,4 %, v Snine 13,6 %. Výskyt alergickej nádchy bol 9,3 % v Bratislave a 2,9 % v Snine [13]. Pri sledovaní výskytu alergií u 5-ročných detí v 8 regiónoch Slovenska sa ukázal štatisticky významne vyšší výskyt alergickej nádchy v regiónoch s metalurgickým priemyslom – nad 25 % oproti vidieku – pod 5 % [13].

Podľa našich výsledkov u školských detí za posledných 20 rokov sa senzibilizácia na trávové peľové alergény na mestskej škole zdvojnásobila (11,8 % v roku 1988, 23,3 % v roku 2009) a na vidieckej škole je senzibilizácia až trojnásobne vyššia (4,8 % v roku 1988, 15,5 % v roku 2009). Na tom môžu mať podiel i negatívne environmentálne faktory. Vidiecka škola sa nachádza asi 6 km od krajského mesta. Na okraji tejto dediny za posledných 10–15 rokov došlo k rozsiahlej výstavbe obchodných centier s rozľahlými parkoviskami a vysokou návštevnosťou mestského obyvateľstva, čím došlo k výraznému znečisteniu ovzdušia hlavne výfukovými plynmi. Za 20-ročné obdobie sme pozorovali celkový pokles počtu žiakov na oboch školách. Ochota rodičov spolupracovať pri prieskume zdravotného stavu ich detí bola podstatne nižšia, hlavne v meste (návratnosť dotazníkov na mestskej škole bola 48,7 %, na vidieckej škole 72,1 %). Vyšší výskyt alergií pretrváva v meste, tak ako i pred 20 rokmi. Pozorovali sme vyšší výskyt alergií u detí rodičov s vyšším vzdelaním (štatisticky významné bolo vysokoškolské vzdelanie matiek i pred 20 rokmi). Výskyt polinózy je vyšší u detí s výskytom alergií v rodine, hlavne u rodičov a súrodencov. Zistili sme, že matky dojčia dlhšie ako pred 20 rokmi, dlhšie dojčia matky s vyšším vzdelaním a matky v meste. Zo súboru našich detí až 50 % udávalo aspoň jeden alergický prejav. Len 50 % detí s alergickými prejavmi bolo vyšetrených alergológom (v ČR 75 % detí s alergickými prejavmi malo robené alergologické vyšetrenie [11]).

Pri porovnaní skupiny detí s manifestnou polinózou a skupinou detí s latentnou polinózou (peľová alergénová senzibilizácia bez zjavných klinických prejavov) sme našli štatisticky významne vyšší výskyt alergií v rodine u manifestných polinotikov oproti latentným. Je možné, že rodičia, ktorí trpia alergickým ochorením, skôr spozorujú i mierne prejavy alergie u svojho dieťaťa. Mnohé z detí, u ktorých bola pred 20 rokmi zistená latentná polinóza, v priebehu nasledujúcich rokov mali i klinické prejavy a boli sledované alergológom.

ZÁVER

Snahou našej práce bolo zistiť skutočný výskyt a nárast alergénovej senzibilizácie na trávový peľový alergén u školských detí po 20 rokoch. Prieskum bol robený na tých istých školách v meste i na vidieku.

Nárast peľovej senzibilizácie sa na mestskej škole za 20 rokov zdvojnásobil (z 11,8 % na 23,3 %). Na vidieckej škole bol nárast až trojnásobný (zo 4,8 % na 15,5 %). Vyšší nárast na vidieckej škole môže byť ovplyvnený i negatívnymi environmentálnymi faktormi práve na tomto vidieku.

Došlo: 22. 4. 2011

Přijato: 30. 11. 2011

MUDr. Darina Tilandyová

Detská alergologická ambulancia

Poliklinika, s.r.o.

K dolnej stanici 20

911 01 Trenčín

Slovenská republika

e-mail adresa: tilandy@psg.sk


Zdroje

1. Kverka M, Malý M, Dlouhý P, Kučera P. Hodnocení rizikových faktorů alergických onemocnění v populaci pražských dětí. Alergie 2003; 5 (3): 179–183.

2. Hrubiško M, Paulovičová E. Alergická a peľom indukovaná astma. Klin Imunol Alergol 2003; 13 (4): 11–17.

3. Gold M, et al. The Complette Kid’s Alergy and Asthma. Guide. Canada, Toronto: 2003.

4. Tilandyová D, Uhlárová M, Sámel L, Muchová M. Výskyt polinózy u školskej mládeže v meste a na vidieku. Čes-slov Pediat 1989; 44 (8): 459–462.

5. Supplement to The Journal of Allergy and Clinical Immunology, vol. 108, No. 5, November 2001.

6. Weiland SK, Bjorksten B, Brunekreef B, Cookson WOC, von Mutius E, Strachan DP, and the International study of Asthma and Allergies in Childhood Phase II Study Group. Phase II of the International Study of Asthma and Allergies in Childhood (ISAAC II): rationale and methods. Eur Respir J 2004; 24: 406–412.

7. Asher M, Montefort S, Bjorksten B, Strachan D, Weiland SK, Williams H. Worldwide time trends in the prevalence of symptoms of asthma, allergic rhinoconjunctivitis, and eczema in childhood: ISAAC Phases One and Three repeat multicountry cross – sectional surveys. Lancet 2006; 368: 733–743.

8. Fact sheet N. 3. 1. Prevalence of asthma and allergies in children. WHO Regional Office for Europe. Copenhagen: 2007.

9. Swatee P Patel, Järvelin Marjo-Riitta, Little P Mark. Systematic review of worldwide variations of the prevalence of wheezing symptoms in children. Enviromental Health 2008.7.57. http: www.ehjournal.net/content/7/I/57.

10. Výskyt astmatu a alergií u dětí, 12. květen 2008, www.szu.cz/Home Témata zdraví a bezpečnosti, Hygiena životního prostředí, Indikátory zdraví a životního prostředí, Vnitřní prostředí.

11. Systém monitorování zdravotního stavu obyvatelstva ČR ve vztahu k životnímu prostředí. 3. Alergie. www.szu.cz/ uploads//alergie_08.pdf

12. Hlavatá A, Čižnár P, Palkovičová Ľ, Rausová K, Ursínyová M, Hlavatý T, Reichrtová E, Benedeková M, Červeňová O. Výskyt a rizikové faktory alergických ochorení u detí predškolského veku v priemyselnom a vidieckom regióne Slovenska. Čes-slov Pediat 2008; 63 (12): 668–676.

13. Tihányi J. Výskyt alergických ochorení u 5-ročných detí vo vzťahu k environmentálnym faktorom v 8 regiónoch Slovenska s rozdielnym typom znečistenia. old.szu.sk/ine//2006_l/tihanyi_06.

Štítky
Neonatologie Pediatrie Praktické lékařství pro děti a dorost

Článek vyšel v časopise

Česko-slovenská pediatrie

Číslo 1

2012 Číslo 1

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Léčba bolesti v ordinaci praktického lékaře
nový kurz
Autoři: MUDr. PhDr. Zdeňka Nováková, Ph.D.

Revmatoidní artritida: včas a k cíli
Autoři: MUDr. Heřman Mann

Jistoty a nástrahy antikoagulační léčby aneb kardiolog - neurolog - farmakolog - nefrolog - právník diskutují
Autoři: doc. MUDr. Štěpán Havránek, Ph.D., prof. MUDr. Roman Herzig, Ph.D., doc. MUDr. Karel Urbánek, Ph.D., prim. MUDr. Jan Vachek, MUDr. et Mgr. Jolana Těšínová, Ph.D.

Léčba akutní pooperační bolesti
Autoři: doc. MUDr. Jiří Málek, CSc.

Nové antipsychotikum kariprazin v léčbě schizofrenie
Autoři: prof. MUDr. Cyril Höschl, DrSc., FRCPsych.

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se