K terminológii „afázia“ alebo „kognitívno- komunikačné deficity“ pri demencii Komentář k práci Košťálová et al. Porovnání tížeafázie u demence a cévní mozkové příhody pomocíMASTcz a její vztah k tíži kognitivního deficitu


Autoři: Z. Cséfalvay
Působiště autorů: Pedagogická fakulta, Katedra logopédie, Univerzita Komenského v Bratislave
Vyšlo v časopise: Cesk Slov Neurol N 2010; 73/106(3): 253
Kategorie: Komentář

Terminológia používaná na označenie komplexných porúch komunikácie sprevádzajúcich demenciu prešla za posledné dve desaťročia určitými zmenami. Na jednej strane stojí tradične používaný termín afázia, ktorý je uvádzaný aj pri vymedzovaní demencie, kde sa afázia popri dominujúcom probléme s pamäťou uvádza ako jeden z príznakov tohto syndrómu [1]. Niektorí autori už dávnejšie argumentovali v prospech termínu afázie aj pri demencii, keďže výskum jazykových deficitov pri ložiskových aj difúznych poškodeniach mozgu umožní lepšie a komplexnejšie pochopenie vzťahu „jazyka a mozgu“ [2]. V iných prácach sa však už pri vymedzovaní demencie namiesto afázie vyskytuje termín „jazykové deficity“ [3], čím sa autori pravdepodobne hlásili ku skupine tých, ktorí vnímajú afáziu ako termín „rezervovaný“ pre získané jazykové deficity pri ložiskových léziách mozgu [4]. Títo autori už takmer pred 30 rokmi uviedli niekoľko rozdielov medzi jazykovými deficitmi tzv. klasickej afázie a jazykovými poruchami pri demencii: a) nástup jazykového deficitu je pri afázii rýchly, kým pri demencii postupný; b) jazykový deficit pri afázii sa po čase stabilizuje, kým pri demencii sa postupne zhoršuje; c) v pozadí vzniku afázie stojí ložiskové mozgové poškodenie, kým pri demencii ide o difúznu atrofiu mozgových štruktúr; d) afázia nevzniká súčasne s inými kognitívnymi deficitmi, kým jazykové deficity pri demencii áno; e) výkony afatikov vo verbálnych a neverbálnych úlohách disociujú, kým pri demencii ide o viac- menej rovnaké zhoršenie vo výkonoch [5].

V posledných rokoch sa v literatúre presadzuje používať termín kognitívno- komunikačná porucha aj pri demencii. Ide najmä o práce logopédov a neuropsychológov, ktorí týmto označením chcú zdôrazniť špecifický aspekt problémov s jazykom u osôb s demenciou, s kraniocerebrálnymi traumami a léziami pravej hemisféry. Argumentujú tým, že na rozdiel od klasickej afázie jazykové deficity vznikajú súčasne s poruchami iných kognitívnych funkcií (najmä však pamäti a exekutívnych funkcií) a rezultujú špecifické poruchy v komunikácii [4,6,7]. Pravdepodobne je v tomto terminologickom posune snaha poukázať na potrebu voľby špecifických diagnostických metód a terapeutických postupov zameraných na všetky aspekty kognície a ich vzťahu k lingvistickým funkciám.

V práci Košťálovej et al v tomto čísle ČSNN [8] sa autori priklonili k prvej alternatíve, teda použitiu termínu afázie aj pri demencii.

doc. PaedDr. Zsolt Cséfalvay, PhD.
Pedagogická fakulta, Katedra logopédie
Univerzita Komenského v Bratislave
Moskovská 3
813 34 Bratislava
Slovenská republika
email: csefalvay@chello.sk


Zdroje

1. American Psychiatric Association. Diagnostic and statistical manual of mental disorders. 4th ed. Text revision. Washington, DC: American Psychiatric Association 2000.

2. Au R, Albert ML, Obler LK. The relation of aphasia to dementia. Aphasiology 1988; 2(2): 161– 173.

3. Spreen O, Risser AH. Assessment of Aphasia. New York: Oxford: University Press 2003.

4. Bayles KA, Tomoeda CK. Cognitive- Communication Disorders of Dementia. San Diego: Plural Publishing 2007.

5. Bayles KA, Tomoeda CK, Caffrey JT. Language in dementia producing diseases. Commun Dis 1983, 7: 131– 146.

6. Larkins B. The application of the ICF in cognitive- communication disorders following traumatic brain injury. Semin Speech Lang 2007; 28(4): 334– 342.

7. Lehnam– Blake M. Perspectives on treatment for communication deficits associated with right hemisphere brain damage. Am J Speech Lang Pathol 2007, 16(4): 331– 342.

8. Košťálová M, Bednařík J, Skutilová S, Mitášová A, Bártková E, Šajgalíková K et al. Porovnání tíže afázie u demence a cévní mozkové příhody pomocí MASTcz a její vztah k tíži kognitivního deficitu. Cesk Slov Neurol N 2010; 73/ 106(3): 246–252.

Štítky
Dětská neurologie Neurochirurgie Neurologie

Článek vyšel v časopise

Česká a slovenská neurologie a neurochirurgie

Číslo 3

2010 Číslo 3

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Krvácení v důsledku portální hypertenze při jaterní cirhóze – od pohledu záchranné služby až po závěrečný hepato-gastroenterologický pohled
nový kurz
Autoři: PhDr. Petr Jaššo, MBA, MUDr. Hynek Fiala, Ph.D., prof. MUDr. Radan Brůha, CSc., MUDr. Tomáš Fejfar, Ph.D., MUDr. David Astapenko, Ph.D., prof. MUDr. Vladimír Černý, Ph.D.

Rozšíření možností lokální terapie atopické dermatitidy v ordinaci praktického lékaře či alergologa
Autoři: MUDr. Nina Benáková, Ph.D.

Léčba bolesti v ordinaci praktického lékaře
Autoři: MUDr. PhDr. Zdeňka Nováková, Ph.D.

Revmatoidní artritida: včas a k cíli
Autoři: MUDr. Heřman Mann

Jistoty a nástrahy antikoagulační léčby aneb kardiolog - neurolog - farmakolog - nefrolog - právník diskutují
Autoři: doc. MUDr. Štěpán Havránek, Ph.D., prof. MUDr. Roman Herzig, Ph.D., doc. MUDr. Karel Urbánek, Ph.D., prim. MUDr. Jan Vachek, MUDr. et Mgr. Jolana Těšínová, Ph.D.

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se