Má stanovenie lipoproteínu(a) význam v stratifikácii kardiovaskulárneho rizika?

Souhrn

Lipoproteín(a) [Lp(a)] predstavuje lipoproteínovú časticu podobnú LDL-cholesterolu, ktorá obsahuje apolipoproteín B100 kovalentne viazaný na apolipoproteín(a). V súčasnosti je Lp(a) považovaný za etablovaný geneticky determinovaný nezávislý rizikový faktor aterosklerotických kardiovaskulárnych ochorení a kalcifikujúcej aortálnej stenózy. Približne 20 % populácie má koncentráciu Lp(a) vyššiu ako 50 mg/dl (≈ 105 nmol/l). Aktualizácia ESC/EAS pre manažment dyslipidémií z roku 2025 odporúča stanoviť hladinu Lp(a) aspoň raz za život u každého človeka. Podľa legislatívnej novely sa od roku 2026 stanovenie Lp(a) v Českej republike stalo súčasťou preventívnych vyšetrení u praktických lekárov pre dospelých pri vysokom kardiovaskulárnom riziku. Cieľom článku je zhodnotiť význam Lp(a) v stratifikácii kardiovaskulárneho rizika, jeho genetické pozadie, patofyziologické mechanizmy a terapeutické perspektívy.

Klíčová slova:

lipoprotein(a) – stratifikácia kardiovaskulárneho rizika – aterosklerotické kardiovaskulárne ochorenia – gén LPA

ÚVOD

Lipoproteín(a) [Lp(a)] bol prvýkrát opísaný Kåre Bergom v roku 1963 (1). Ide o štrukturálne modifikovanú časticu LDL-cholesterolu pozostávajúcu z jadra obsahujúceho cholesterolestery, triglyceridy a apolipoproteín(a) [apo(a)], ktorý je kovalentne viazaný disulfidickou väzbou na apoB100 (obr. 1). Apo(a) obsahuje opakujúce sa domény –⁠ kringle (kingle, z dánčiny praclík), najmä kringle IV typ 2 (KIV-2), ktorých počet je vysoko variabilný (3 až 43 opakovaní KIV-2). Variabilita počtu repetícií KIV-2 určuje veľkosť izoformy apo(a) a významne ovplyvňuje plazmatickú koncentráciu Lp(a). Medzi počtom repetícií KIV-2 a plazmatickou koncentráciou Lp(a) existuje inverzná korelácia (2). Menší počet repetícií vedie k menšej veľkosti apo(a) izoformy a k vyšším koncentráciám Lp(a), zatiaľ čo vyšší počet repetícií je spojený s nižšími hladinami Lp(a) (obr. 2). Kratšie izoformy apo(a) sa totiž efektívnejšie syntetizujú a secernujú z hepatocytov. Naproti tomu dlhšie izoformy apo(a) majú nižšiu sekrečnú efektivitu. Tento mechanizmus vysvetľuje 30 –⁠ 70 % variability plazmatickej hladiny Lp(a).

Apo(a) je štrukturálne homológny s plazminogénom, nemá však fibrinolytickú aktivitu. Tieto štrukturálne vlastnosti robia Lp(a) proaterogénnym a protrombotickým faktorom (3). Riziko spojené s Lp(a) je do značnej miery nezávislé od hladiny LDL-cholesterolu a pretrváva aj pri jeho optimálnej farmakologickej kontrole. Analýza štúdie AIM-HIGH ukázala, že napriek intenzívnej hypolipidemickej liečbe a priemerným hladinám LDL-cholesterolu približne 1,6 mmol/l, mali pacienti s koncentráciou Lp(a)  >  50 mg/dl (105 nmol/l) významne vyššie riziko ischemickej choroby srdca (ICHS) v porovnaní s pacientmi s nižšími hladinami Lp(a), čo zdôrazňuje význam Lp(a) ako faktora reziduálneho KV rizika (4). Aterogénny potenciál lipoproteínu(a) je pri hodnotení na jednu časticu (per particle risk) približne šesťnásobne vyšší než pri LDL časticiach (95% CI 5,1 až 8,8) (5). Jedna častica Lp(a) nesie približne päťnásobne vyššie riziko KV ochorenia než jedna častica non-Lp(a) apoB lipoproteínu (6).

V posledných rokoch sa Lp(a) etabloval ako kauzálny rizikový faktor aterosklerotických kardiovaskulárnych ochorení (ASCVD) s najsilnejším vzťahom k sklerodegeneratívnej aortálnej stenóze (AS), ICHS a infarktu myokardu (IM), menej k periférnemu artériovému obliterujúcemu ochoreniu DK (PAOO DK) a ischemickej cievnej mozgovej príhode (7–12). Vzťah Lp(a) k venóznemu trombembolizmu nebol dokázaný (3, 12).

Lipoproteín(a) ako samostatný KV rizikový faktor

Na rozdiel od LDL-cholesterolu je koncentrácia Lp(a) približne z  90 % geneticky podmienená a takmer nie je ovplyvnená pohlavím, vekom, prostredím, stravou ani cvičením. Hladina Lp(a) dosahuje takmer definitívne hodnoty už v detskom veku, približne okolo 5. roku života a následne zostáva počas života relatívne stabilná s výnimkou menopauzálnej tranzície, počas ktorej hladina Lp(a) stúpa (2, 13). Negenetické faktory, ako sú hypotyreóza, gravidita, chronické ochorenie obličiek či závažné zápalové stavy, môžu hladinu Lp(a) mierne ovplyvniť, avšak ich význam je podstatne menší ako jeho genetická determinácia. Distribúcia hladín Lp(a) v populácii je veľmi veľká. Približne 20 % populácie má hladinu vyššiu ako 50 mg/dl (105 nmol/l). Extrémne vysoké hodnoty nad 430 nmol/l predstavujú riziko porovnateľné s neliečenou heterozygotnou formou familiárnej hypercholesterolémie (14). Hladiny Lp(a) sú mierne vyššie u žien ako u mužov a významne sa líšia medzi etnickými skupinami. Najvyššie koncentrácie sú popisované u afroamerickej a juhoázijskej populácie.

Lp(a) sa nevyskytuje univerzálne u všetkých cicavcov. Jeho výskyt je evolučne obmedzený a pomerne vzácny. Jeho prítomnosť bola dokázaná u niektorých druhov primátov –⁠ u šimpanzov, goríl, orangutanov a niektorých makakov. U týchto druhov primátov je prítomný gén LPA, ktorý vznikol duplikáciou génu pre plazminogén. U niektorých druhov ježkov bol identifikovaný Lp(a)-podobný proteín. Predpokladá sa, že ide o konvergentnú evolúciu, teda vznik Lp(a)-podobnej molekuly nezávislý od primátov (15–17).

Lp(a) vznikol pravdepodobne relatívne neskoro v evolúcii primátov. Jeho biologická funkcia nie je úplne objasnená. Hypotézy zahŕňajú, že Lp(a) má účasť na hojení rán, poskytuje obranu proti infekcii, moduluje fibrinolýzu. Paradoxne mechanizmy, ktoré mohli byť evolučne výhodné, sa v modernej populácii prejavujú zvýšeným KV rizikom (17).

Pri stanovení Lp(a) existuje významná variabilita medzi jednotlivými laboratórnymi metódami, ktorá súvisí najmä so štrukturálnou variabilitou apolipoproteínu(a) a rozdielnym počtom KIV-2 repetícií. To môže viesť k podhodnoteniu alebo nadhodnoteniu koncentrácie Lp(a). Hoci sa preferuje vyjadrovanie výsledkov v molárnych jednotkách (nmol/l), v klinickej praxi sa môžu používať aj hmotnostné jednotky (mg/dl) (3). V aktuálnych odporúčaniach sa hmotnostná koncentrácia Lp(a) 50 mg/dl zodpovedá 105 nmol/l a nie 125 nmol/l, ako tomu bolo v minulosti. Prevod medzi jednotlivými jednotkami použitím konverzného koeficientu sa neodporúča. Bruselská deklarácia z roku 2025 zdôrazňuje predovšetkým potrebu testovať Lp(a), bez ohľadu na jednotku, v akej bude hodnota vyjadrená. Pacient má byť informovaný o hodnote Lp(a) a súčasne jednotke, v ktorej bol Lp(a) stanovený (10).

GÉNOVÉ VARIANTY LPA

Koncentrácia Lp(a) súvisí s molekulovou hmotnosťou a koncentráciou apo(a), ktorý je kódovaný génom LPA (2). Gén LPA sa nachádza na chromozóme 6q26-27, má dĺžku približne 135 kb, obsahuje 40 exónov a 39 intrónov (18). Lokalizovaný je v blízkosti génu pre plazminogén. Genetické determinanty hladín Lp(a) prehľadne uvádza obrázok 3 a tabuľka1.

Génový variant rs3798220 (T/C) je missense variant génu LPA v oblasti kódujúcej proteáze podobnú doménu apo(a) a je spojený so zvýšeným rizikom ICHS. Frekvencia minoritnej alely C v európskej populácii je 1 –⁠ 3 %. Nositelia minoritnej (rizikovej) alely C majú o 57 % vyššie riziko ICHS, homozygoti CC majú extrémne vysoký Lp(a) (19). Génový variant rs10455872 (A/G) sa nachádza v 25. intróne génu LPA a je jedným z génových variantov najsilnejšie asociovaných s ICHS, pričom G alela zvyšuje riziko ICHS 1,7-násobne. Frekvencia minoritnej alely G v Európskej populácii je približne 7 –⁠ 15 % (20).

Viaceré štúdie dokázali, že nositelia alel rs3798220 C a rs10455872 G, t. j. tzv. Clarkových genotypov majú vyššie plazmatické hladiny Lp(a) (20, 21). V roku 2013 Koch et al. potvrdili, že polymorfizmy génu LPA rs3798220 a rs10455872 boli významne spojené s ICHS v nemeckej populácii (22). Podobne Tian et al. v roku 2024 potvrdili, že alela C génového polymorfizmu rs3798220 a alela G génového polymorfizmu rs10455872 zvyšujú riziko ICHS aj restenózy v stente (23). V roku 2022 Lin et al. vykonali metaanalýzu asociácie polymorfizmov génu LPA rs3798220 a rs10455872 s ICHS (24). Dospeli k záveru, že polymorfizmy génov LPA rs3798220 a rs10455872 sú spojené s ICHS, a preto by jedinci s rizikovou alelou C rs3798220 alebo G rs10455872 mali byť objektom dôraznejšej prevencie KV ochorení.

Existujú aj protektívne genetické varianty, ktoré sú spojené s nižšími koncentráciami Lp(a) a redukciou KV rizika. Ide o varianty znižujúce expresiu alebo syntézu apo(a). Najčastejšie sú to nonsense mutácie, splice-site mutácie, varianty spôsobujúce skracovanie proteínu apo(a). Väčší počet KIV-2 repetícií, ktorý vedie k väčšej izoforme apo(a), je spojený s nižšou plazmatickou koncentráciou a predstavuje tak prirodzene protektívny fenotyp. Konkrétne známe protektívne SNP zahŕňajú absenciu rizikovej minoritnej alely C rs3798220, čo vedie k zníženiu KV rizika približne o 10 –⁠ 30 % v závislosti od populácie. Absencia rizikovej alely G rs10455872 je tiež protektívna. Varianty 4925G>A a 4733G>A boli spojené s približne 20 –⁠ 40 % redukciou koncentrácie Lp(a) a redukciou KV rizika.

Poznatky z Mendeliánskych randomizačných štúdií podporujú kauzálny vzťah medzi Lp(a) a aterosklerózou. K potvrdeniu diagnózy vysokého Lp(a) však nepotrebujeme výsledok genetického vyšetrenia, čo je rozdiel oproti familiárnej hypercholesterolémii. Prehľad vybraných genetických variantov génu LPA asociovaných so zvýšením alebo znížením Lp(a) uvádza tabuľka 1.

Lipoproteín(a) a aterosklerózou podmienené kardiovaskulárne ochorenia (ASCVD)

Patofyziologické mechanizmy, ktorými Lp(a) prispieva k aterogenéze, sú multifaktoriálne. Lp(a) prenáša oxidované fosfolipidy (OxPL), ktoré podporujú zápalové procesy v cievnej stene a vedú k endoteliálnej dysfunkcii. Okrem toho jeho štrukturálna podobnosť s plazminogénom umožňuje interferenciu s fibrinolytickým systémom, čím podporuje aterotrombózu (26). Tieto vlastnosti vysvetľujú jeho kombinovaný aterogénny, prozápalový a protrombotický efekt. Zvýšený Lp(a) prispieva k akumulácii lipidov, zápalu v cievnej stene a nestabilite aterosklerotických plátov predovšetkým prostredníctvom OxPL, ktoré podporujú adhéziu monocytov a tvorbu penových buniek. Lp(a) je zodpovedný za tvorbu vulnerabilných vysokorizikových aterosklerotických plátov.

Dlhodobé populačné štúdie dokázali lineárny vzťah medzi koncentráciou Lp(a) a celoživotným KV rizikom (10). Štúdia Nordestgaarda et al. z roku 2026 analyzovala 30-ročné kardiovaskulárne riziko u 27 748 pôvodne zdravých žien z Women’s Health Study (27). Počas mediánu sledovania 27,8 roka sa ukázalo, že riziko veľkých nežiaducich KV príhod (MACE) narastá lineárne so zvyšujúcou sa koncentráciou Lp(a), pričom klinicky významné zvýšenie sa začína už pri hodnotách Lp(a) okolo 30 mg/dl (≈ 75 nmol/l). Najvyššie riziko bolo pri hodnotách ≥ 120 mg/dl alebo nad 99. percentilom, kde bolo v porovnaní s Lp(a) 

Genetická analýza ďalej potvrdila význam variantu LPA rs3798220, pričom heterozygotné nositeľky minoritnej alely C mali medián Lp(a) 82 mg/dl a zvýšené riziko MACE (HR 1,27). Pridanie Lp(a) do AHA PREVENT skóre zlepšilo diskriminačnú schopnosť modelu len minimálne, čo naznačuje limitovaný prínos pre globálnu predikciu rizika, ale zároveň potvrdzuje Lp(a) význam pri identifikácii malej podskupiny žien s veľmi vysokým celoživotným, najmä koronárnym rizikom.

AORTÁLNA STENÓZA A Lp(a)

Lp(a) je v súčasnosti považovaný za kauzálny a nezávislý rizikový faktor kalcifikujúcej aortálnej stenózy (AS). Veľké populačné štúdie (napr. Copenhagen General Population Study) preukázali, že zvýšené koncentrácie Lp(a) sú asociované s vyšším rizikom vzniku kalcifikácie aortálnej chlopne, rýchlejšou progresiou aortálnej stenózy a vyššou pravdepodobnosťou potreby náhrady aortálnej chlopne. Tento vzťah podporujú aj genetické analýzy, podľa ktorých varianty génu LPA spojené so zvýšenými hladinami Lp(a) zároveň zvyšujú riziko vzniku AS, pričom Mendelovská randomizácia poskytuje ďalší dôkaz o kauzálnom charaktere tejto asociácie. Zvýšené riziko je najvýraznejšie pri vysokých koncentráciách Lp(a), najmä pri hodnotách presahujúcich 50 mg/dl (105 nmol/l) a pri koncentráciách nad 90. až 95. percentilom populácie.

Patofyziologicky sa Lp(a) nepovažuje iba za marker AS, ale za aktívneho účastníka procesu valvulárnej kalcifikácie. Lp(a) predstavuje hlavný plazmatický nosič oxidovaných fosfolipidov (OxPL), ktoré indukujú zápalovú odpoveď vo valvulárnych intersticiálnych bunkách, podporujú ich osteogénnu diferenciáciu a stimulujú expresiu markerov asociovaných s osteoblastickou aktivitou vrátane transkripčného faktora RUNX2 a alkalickej fosfatázy. Tieto procesy vedú ku kalcifikačnej prestavbe tkaniva aortálnej chlopne. Významnú úlohu zohráva aj väzba autotaxínu na Lp(a), ktorá podporuje tvorbu lyzofosfatidovej kyseliny, a tým ďalej zosilňuje bunkovú proliferáciu, zápal a kalcifikačnú transformáciu valvulárneho tkaniva (11).

Riziko AS je najvýraznejšie pri hodnotách > 50 mg/ dl (105 nmol/l), resp. > 90. až 95. percentil populácie. Štúdie dokázali 2–3-násobne vyššie riziko kalcifikujúcej AS pri veľmi vysokých hladinách Lp(a) a tiež rýchlejšiu hemodynamickú progresiu AS (10).

Génové varianty LPA rs10455872, rs3798220 sú asociované so zvýšenou koncentráciou Lp(a), vyšším rizikom AS a vyššou potrebou náhrady aortálnej chlopne (25).

Z klinického hľadiska má stanovenie Lp(a) osobitný význam najmä u pacientov so skorým nástupom aortálnej stenózy, rýchlou progresiou ochorenia, familiárnym výskytom AS alebo pri súčasnej prítomnosti AS a predčasného ASCVD. Vyšetrenie Lp(a) môže v týchto prípadoch prispieť k objasneniu etiológie predčasnej valvulárnej kalcifikácie, identifikácii geneticky rizikových jedincov a potenciálne aj k selekcii pacientov vhodných pre budúce cielené terapeutické intervencie zamerané na zníženie koncentrácie Lp(a).

Lp(a) A FIBRILÁCIA PREDSIENÍ

Vzťah medzi Lp(a) a fibriláciou predsiení (AFib) je podstatne menej jednoznačný ako pri ASCVD či kalcifikujúcej AS. Dostupné údaje naznačujú, že Lp(a) nie je silným ani konzistentným rizikovým faktorom vzniku AFib. Väčšina veľkých kohortových štúdií nedokázala jasnú pozitívnu asociáciu medzi zvýšeným Lp(a) a incidenciou AFib. Mendeliánske randomizačné analýzy LPA variantov (napr. rs10455872, rs3798220) nepotvrdili kauzálny vzťah medzi geneticky zvýšeným Lp(a) a rizikom AFib na rozdiel od jasne preukázaného kauzálneho efektu pri ASCVD a AS. To výrazne oslabuje hypotézu o priamej úlohe Lp(a) v patogenéze AFib. Nedávna analýza Framinghamskej štúdie Hategeka et al. z roku 2025 ukázala, že zvýšené hladiny Lp(a) (> 50 mg/dl) boli asociované s  1,2-násobným zvýšením rizika AFib, pričom asociácia nedosiahla štatistickú významnosť v multivariátnych analýzach (sHR 1,20; 95% CI 0,98 –⁠ 1,47; p = 0,07) (28). V súčasnosti Lp(a) nie je zahrnutý v skórovacích modeloch rizika AFib a stanovenie Lp(a) nie je indikované za účelom stratifikácie rizika AFib. Asociácia medzi vysokým Lp(a) a AFib je slabá a pravdepodobne sprostredkovaná štrukturálnym ochorením srdca. Na definitívne potvrdenie alebo vyvrátenie tejto hypotézy sú potrebné ďalšie longitudinálne a intervenčné štúdie. Klinické štúdie s inovatívnou liečbou orientovanou na Lp(a) by mali zahrnúť AFib ako sekundárny sledovaný ukazovateľ. Nateraz neexistujú dôkazy, že zníženie Lp(a) redukuje výskyt AFib.

Lp(a) A FAMILIÁRNA HYPERCHOLESTEROLÉMIA

Približne 20–30 % pacientov s familiárnou hypercholesterolémiou (FH) má súčasne zvýšený Lp(a). Kombinácia FH a vysokého Lp(a) vedie k výrazne vyššiemu celoživotnému riziku. Stanovenie Lp(a) je nevyhnutnou súčasťou hodnotenia pacientov s FH. Zvýšený Lp(a) predstavuje nezávislý rizikový faktor, ktorý významne modifikuje ich prognózu. Identifikácia kombinácie FH a vysokého Lp(a) umožňuje presnejšiu stratifikáciu rizika a racionálnu intenzifikáciu liečby. Kombinácia geneticky podmieneného vysokého LDL-C (FH) a geneticky vysokého Lp(a) predstavuje tzv. „double hit“ (angl. dvojitý úder) a identifikuje pacienta v extrémnom KV riziku.

Stanovenie Lp(a) sa odporúča u každého pacienta s klinicky alebo geneticky potvrdenou FH, pri predčasnom kardiovaskulárnom ochorení (< 55 rokov muži, 

Časť LDL-C meraného v štandardnom lipidovom profile pochádza z Lp(a). Pri veľmi vysokom Lp(a) môže byť LDL-C nadhodnotený približne o 0,3 mmol/l (≈ 10 –⁠ 15 mg/dl), alebo aj viac pri extrémnych hodnotách Lp(a). To môže imitovať fenotyp FH. Klasické Dutch Lipid Clinic Network (DLCN) skóre bolo vytvorené na diagnostiku FH na základe hladiny LDL-cholesterolu, rodinnej anamnézy, osobnej anamnézy predčasného KV ochorenia, fyzikálnych nálezov (xantómy, arcus senilis corneae pred 40. rokom života), genetického vyšetrenia. Lp(a) v pôvodnej verzii DLCN nebol zahrnutý. Koncept nového DLCN so zapojením Lp(a) zahŕňa dve hlavné úpravy:

1. Korekcia LDL-C o cholesterol obsiahnutý v Lp(a): odporúča sa odhadnúť tzv. Lp(a)-C a upraviť hodnotu LDL-C nasledovným výpočtom LDL-C (korigovaný) = LDL-C (meraný) –⁠ 0,3 × Lp(a) (mg/dl). Tým sa zníži riziko falošnej diagnózy FH u pacientov s izolovane vysokým Lp(a).

2. Samostatné bodovanie extrémne vysokého Lp(a): niektoré expertné návrhy odporúčajú pridanie bodov pri Lp(a) > 180 mg/dl (~ 430 nmol/l), alebo samostatnú kategóriu „FH-like phenotype with high Lp(a)“. Tento prístup zatiaľ nie je oficiálne zakotvený v ESC/EAS odporúčaniach, ale je predmetom diskusie (29).

Duálny prístup ku kaskádovému testovaniu rodín probandov s FH a vysokým Lp(a) je efektívny pri identifikácii nových prípadov FH, nových prípadov zvýšeného Lp(a), kombinovaných prípadov FH a vysokého Lp(a). Výsledky kaskádového skríningu sú v súlade s kodominantnou a nezávislou dedičnosťou FH a Lp(a).

POSTAVENIE Lp(a) V ODPORÚČANIACH

Odporúčania Európskej spoločnosti pre kardiológiu (ESC) a Európskej aterosklerotickej spoločnosti (EAS) z roku 2025 klasifikujú Lp(a) > 50 mg/dl (≈ 105 nmol/l) ako biomarker kardiovaskulárneho rizika. Skríning Lp(a) je obzvlášť dôležitý u mladších pacientov s familiárnou hypercholesterolémiou (FH) alebo ASCVD bez iných identifikovateľných rizikových faktorov, pri pozitívnej rodinnej anamnéze predčasného ASCVD alebo zvýšeného Lp(a), ako aj u osôb so stredným KV rizikom alebo v situáciách, keď sa rozhoduje o začatí hypolipidemickej liečby a je potrebné upresniť stratifikáciu rizika.

Ako výborný nástroj na stratifikáciu KV rizika aj s použitím hodnoty Lp(a) sa javí nástroj umelej inteligencie dostupný na https://www.lpaclinicalguidance.com/, ktorý projikuje trajektórie KV rizika v závislosti od pridaní hladín Lp(a) do modelu. Zvyšovanie koncentrácie Lp(a) je spojené s postupným nárastom KV rizika, a ak sa Lp(a) pri hodnotení rizika nezohľadní, môže dôjsť k jeho významnému podhodnoteniu.

Riziko spojené so zvýšenou hladinou Lp(a) začína mierne narastať pri koncentráciach 30 mg/dl (≈  62 nmol/l) až 50 mg/dl (≈  105 nmol/l) a stáva sa klinicky významným pri hodnotách nad 50 mg/dl (≈ 105 nmol/l), pričom s rastúcou koncentráciou Lp(a) sa KV riziko ďalej zvyšuje. Lp(a) zvyšuje riziko aj pri normálnom LDL-C, je teda rizikový faktor nezávislý od tradičných rizikových faktorov. U pacientov so zvýšenou hladinou Lp(a) sa odporúča skorá a intenzívna liečba ostatných modifikovateľných rizikových faktorov vrátane LDL-C.

TERAPEUTICKÉ MOŽNOSTI

V posledných rokoch sa Lp(a) dostáva do centra pozornosti aj z terapeutického hľadiska. V súčasnosti mimo lipoproteínovej aferézy neexistuje schválená liečba špecificky zameraná na redukciu Lp(a). Statíny hladinu Lp(a) neznižujú a môžu ju dokonca mierne zvýšiť (30). Existujú práce s niacínom, ktorý efektívne znižoval Lp(a) približne o  20 %, viedol však k flushu a neredukoval KV príhody (30). Inhibítory PCSK9 a inklisiran vedú k miernemu poklesu Lp(a), zvýšené hladiny Lp(a) však nie sú indikáciou pre začatie liečby nimi. Nové terapeutické stratégie zamerané na zníženie Lp(a), vrátane antisense oligonukleotidov a technológií založených na malej interferujúcej RNA, predstavujú perspektívny prístup k redukcii reziduálneho kardiovaskulárneho rizika (31–34). Najperspektívnejšou terapiou je antisense oligonukleotid pelacarsen, ktorý cielene inhibuje syntézu apo(a). Klinické štúdie HORIZON s pelacarsenom a OCEAN (a) s olpasiranom skúmajú, či výrazné zníženie Lp(a) dosiahnuté inovatívnymi medikáciami (až o 80–90 %) povedie k redukcii KV príhod. Očakáva sa, že výsledky těchto štúdií v treťom kvartále roku 2026 zásadne ovplyvnia budúcu klinickú prax a predovšetkým zodpovedajú otázku, či sa farmakologické zníženie Lp(a) premietne do zníženia KV rizika (31–34). V pokročilej fáze klinického testovania je aj muvalaplín, ktorý je perorálnym liečivom, ktoré blokuje väzbu apo(a) na LDL a znižuje Lp(a) o  65 –⁠ 80 %. V  2. fáze klinického testovania sú tiež malé interferujúce RNA zerlasiran a lepodisiran. CRISPR/Cas predstavuje génovú editačnú technológiu, ktorá umožňuje priamo modifikovať DNA. Cieľom génovej terapie je LPA gén v hepatocytoch, jeho trvalé vypnutie (gene knockout), ktoré vedie k výraznému poklesu syntézy apo(a) a tým aj Lp(a). Génová liečba vedie k zníženiu Lp(a) až o  90 –⁠ 98 % a predstavuje potenciálne kuratívny prístup (31–34). Z výživových doplnkov sa skúmal vplyv Ginko biloba (35).

ZÁVER

Lipoproteín(a) predstavuje geneticky podmienený a nezávislý rizikový faktor ASCVD a sklerodegeneratívnej AS. Jeho patogenetické účinky pretrvávajú aj pri nízkych hladinách LDL-cholesterolu. Súčasné odporúčania kladú dôraz na vyšetrenie Lp(a) aspoň raz za život u každého človeka. Hoci zatiaľ neexistuje schválená špecifická liečba na zníženie Lp(a), Lp(a) posilňuje v posledných rokoch svoju úlohu v stratifikácii KV rizika. Stanovenie Lp(a) sa v Českej republike podľa legislatívnej novely od 1. 1. 2026 stalo súčasťou preventívnych vyšetrení u praktických lekárov pre dospelých.

Práca bola podporená projektom VEGA 1/0050/24.

Konflikt záujmov: žiadny.