Faktory ovplyvňujúce veľkosť a involúciu týmusu detí


Factors Affecting Child Thymus Size and Involution

The thymus is a central organ of immune system important for the development and maintenance of the cellular immunity. Thymus reaches the biggest size compared to the body proportions during early postnatal period of babies. Abnormal fetal growth during the intrauterine period may also cause disturbances of the thymus development and prenatal growth. The abnormal thymic development can result in its insufficient function postnatally. The thymus size of newborns can indirectly reflect the immune system condition and general susceptibility to diseases during postnatal life of children. During the prenatal and postnatal development the thymus is sensitive to many environmental factors such as an acute and chronic stress, malnutrition, infections or hormonal therapy. On the other hand the consumption of maternal milk has a positive effect to the postnatal growing and function of the thymus.

The present work brings a review of factors which could have effect to the thymus development, size and involution. The studies of relationship between the thymic size and the anthropometric parameters (head and arm circumference, birth weight and length) of physiological newborns are also demonstrated.

Key words:
stress-related thymus involution, ultrasonography of newborns, anthropometry of newborns


Autoři: I. Varga 1;  V. Pospíšilová 1;  F. Tóth 2;  K. Bevízová 1;  Š. Polák 1
Působiště autorů: Ústav histológie a embryológie, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava prednosta doc. MUDr. Š. Polák, CSc. 1;  Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, FORLIFE n. o. Všeobecná nemocnica, Komárno primár MUDr. F. Tóth 2
Vyšlo v časopise: Čes-slov Pediat 2008; 63 (4): 209-214.
Kategorie: Přehledový článek

Souhrn

Týmus je centrálny orgán imunitného systému, nepostrádateľný pre vývin a zabezpečenie bunkovej imunity. Nerovnomerný rast plodu počas vnútromaternicového vývoja môže spôsobiť prenatálnu poruchu rastu týmusu a následne jeho nedostatočnú funkciu v postnatálnom období. Vzhľadom k veľkosti tela dosahuje týmus najväčšiu veľkosť po narodení človeka. Veľkosť týmusu novorodencov a dojčiat môže nepriamo odrážať stav imunitného systému a celkovú náchylnosť dieťaťa k ochoreniam. Počas prenatálneho aj postnatálneho obdobia je týmus citlivý na faktory vonkajšieho prostredia, ako napríklad akútny alebo chronický stres, podvýživa, infekcie či hormonálna terapia. Naopak dojčenie má priaznivý efekt na postnatálny rast a funkciu týmusu.

Táto práca prináša prehľad faktorov ovplyvňujúcich vývoj, veľkosť a involúciu týmusu. Dokumentuje tiež prehľad zistených vzťahov medzi veľkosťou týmusu a niektorými antropologickými parametrami u fyziologických novorodencov.

Kľúčové slová:
stresom podmienená involúcia týmusu, ultrasonografia, antropometria

Úvod

Týmus (detská žľaza, lat. thymus, čes. brzlík) je centrálnym orgánom imunitného systému s dôležitou endokrinnou funkciou, v ktorom nastáva dozrievanie imunokompetentných T-lymfocytov. Veľkosť týmusu sa mení vekom aj faktormi okolitého prostredia. Má rýchly intrauterinný vývin a svoju najväčšiu veľkosť vzhľadom k telu dosahuje pri pôrode.

V postnatálnom období dochádza k jeho výraznému zmenšovaniu (involúcia), t. j. vekom sa zvyšuje podiel spojiva na úkor lymfatického tkaniva a orgán začne prerastať tukovým väzivom. Zbytkové lymfatické tkanivo týmusu je však schopné produkovať imunokompetentné T-lymfocyty do vysokého veku človeka. Okrem fyziologickej involúcie týmusu (age-related involution), ktorá prebieha od narodenia a zvýrazňuje sa v období puberty, je známa aj patologická involúcia týmusu. Tá môže byť spôsobená stresom (stress-related involution).

Zvýšená hladina endogénnych steroidov (vznikajúcich podľa teórie Hansa Selyeho pri strese) spôsobuje atrofiu kôry týmusu a tým jeho predčasnú involúciu. Stresom podmienenú involúciu týmusu môžu spustiť rozličné faktory, ako napríklad infekcie, horúčka, popáleniny, hladovanie, ožiarenie alebo exogénne steroidy. Nie všetky faktory ovplyvňujúce veľkosť týmusu sú dokonale známe.

Faktory vplývajúce na involúciu týmusu

Chronický stres v experimente (u laboratórnych potkanov vyvolaný pravidelným, vynúteným plávaním) spôsobil redukciu objemu týmusu, znížený počet lymfocytov a zároveň aj zvýšený počet apoptotických buniek v týmuse [41]. Možným mechanizmom predčasnej involúcie týmusu je pri chronickom strese cytokín-dependentná indukcia apoptózy [38].

Tiež infekcie počas tehotenstva, napríklad chorioamnionitis, spôsobujú štrukturálne zmeny týmusu plodov a novorodencov. Podľa Totiho et al. [36] sa zmenšuje objem orgánu, mení sa pomer medzi kôrou a dreňou, interlobulárne septá sú edematózne a dochádza k zníženiu počtu lymfocytov. To spôsobuje, že parenchým kôry týmusu má vzhľad „hviezdnej oblohy“. Navyše Hassallove telieska v dreni týmusu sú výrazne infiltrované makrofágmi. De Felice et al. [9] dokázali zmenšenie týmusu u novorodencov s chorioamnionitídou pomocou RTG vyšetrenia hrudníka. Ich výsledky potvrdzujú dôležitosť prenatálneho vyšetrenia veľkosti týmusu pre včasnú diagnostiku a úspešnú liečbu gravidít s chorioamnionitídou. Predčasnou involúciou reaguje týmus dokonca aj na bežné infekcie horných dýchacích ciest. Týmus je menší aj u detí, ktoré sa narodili HIV-pozitívnym matkám [24]. Niektoré vedecké štúdie poukazujú na súvislosť medzi malým týmusom a detskou mortalitou po narodení. Veľkosť orgánu je dokonca v užšom vzťahu s úmrtnosťou ako pôrodná hmotnosť [1].

Už v roku 1903 sa zistilo, že týmus dojčiat je citlivý na ožiarenie röntgenovými lúčmi. V tom čase bola proporčne najväčšia veľkosť týmusu u novorodencov a dojčiat nesprávne interpretovaná a považovala sa za príčinu náhlych úmrtí dojčiat. Ústrednú úlohu začiatkom 20. storočia v diagnostike „zväčšeného“ týmusu dojčiat zohrala radiológia. Boli zavedené striktné kritéria pre určenie veľkosti týmusu podľa natívnych snímok hrudníka. Najbežnejšie sa používala metodika porovnania šírky týmusu a šírky chrbtice na úrovni T2 až T3. Ak bol týmus tri a viackrát širší ako chrbtica, považoval sa za veľký. Za hraničnú hodnotu sa považovala dvojnásobná šírka týmusu vzhľadom k šírke chrbtice [40]. Po potvrdení tejto fiktívnej „diagnózy“ bola vykonaná tymektómia, ktorej mortalita sa v tom čase blížila k 33 %, alebo sa pristúpilo k „šetrnejšiemu“ ožarovaniu röntgenovými lúčmi. Prvý mladý pacient so „zväčšeným“ týmusom bol „liečený“ ožiarením celkovo 96 minút [22]. Bodey et al. [6] opísali experiment na psoch a myšiach, ktorí boli jednorázovo vystavení celotelovému ožiareniu. V kôre týmusu týchto zvierat sa objavili tzv. „týmusové cysty“. Ich sekrečný produkt, pravdepodobne tymické hormóny, predstavovali súčasť mikroprostredia pre vyvíjajúce sa tymocyty v štádiu akútnej involúcie týmusu. Množstvo degenerujúcich Hassallových teliesok v dreni týmusu takisto prejavovalo mikrocystické zmeny.

Nešťastie v ukrajinskom Černobyle bolo jedno z najväčších radiačných „experimentov“ na ľuďoch v histórii. U ľudí, ktorí pracovali v okruhu 30 km od nukleárneho nešťastia, bolo zaznamenané výrazné zníženie počtu CD3+CD4+ a CD5+CD8+ lymfocytov, ako aj hladiny tymozínu α1 v krvi [35].

Aj liečba hormonálnymi prípravkami môže ovplyvniť veľkosť týmusu u detí. Vplyv kortikosteroidov na veľkosť týmusu nie je dostatočne preštudovaný. Podľa Fletchera et al. [12] antenatálne podávaný betametazón spôsobuje signifikantné zmenšenie týmusu nedonosených novorodencov. Chen et al. [19] naopak nenašli štatisticky významný rozdiel vo veľkosti týmusu novorodencov po antenatálnej terapii dexametazonóm.

Veľkosť týmusu je nadmieru citlivá aj na chemoterapiu. Z výskumu Choykeho et al. [20] vyplýva, že po chemoterapii sa objem týmusu u pacientov s nádorovým ochorením zmenšil priemerne o 43 %. Následne však medzi prvou a druhou chemoterapiou došlo k opätovnému nárastu veľkosti týmusu o 36 %.

Výživa patrí medzi najdôležitejšie faktory ovplyvňujúce fyziologické procesy už v prenatálnom období. Malnutrícia v určitých kritických obdobiach vývinu môže spustiť „naprogramovanie“ chronických chorôb [2, 15]. Ukázalo sa, že výživa jedinca výrazne ovplyvňuje veľkosť a funkciu týmusu. Napríklad nedostatok biotínu v potrave myší zasahuje nielen do metabolizmu kostí, ale spôsobuje aj predčasnú involúciu týmusu [3]. V experimente (u mladých potkanov) spôsobila potrava s nízkym obsahom bielkovín výrazné zmenšenie týmusu už po 6 dňoch [33]. Collinson et al. [8] potvrdili vzťah medzi výživou a veľkosťou týmusu u ľudí. Zistili, že v Gambii bola veľkosť týmusu novorodencov menšia v mesiacoch júl až december, keď je v tejto západoafrickej krajine obdobie hladu („hungry season“). Tóth et al. [37] zistili pozitívnu koreláciu medzi veľkosťou týmusu a antropometrickými ukazovateľmi, vyjadrujúcimi nutričný stav novorodencov (pôrodná hmotnosť a dĺžka, body mass index, maximálny obvod ramena).

Involúciu týmusu detí ovplyvňuje aj dojčenie ako forma pasívnej imunizácie. Hasselbalch et al. [17] ultrasonograficky vyšetrili 50 detí vo veku 10 mesiacov. Veľkosť týmusu bola signifikantne väčšia u detí, ktoré boli pravidelne dojčené. K podobným záverom dospeli aj Jeppesen et al. [24]. Autori porovnali veľkosť týmusu medzi 4 skupinami detí počas 4 mesiacov po pôrode. Najväčší týmus mali dojčené deti, nasledovali deti čiastočne dojčené a kŕmené mliekom darcu. Najmenší týmus mali deti kŕmené umelou výživou. Napriek tomu, antropometrický výskum uskutočnený na 650 dojčatách na Slovensku neodhalil štatisticky významné rozdiely v telesnej hmotnosti a dĺžky dojčených a nedojčených detí počas 1. roku života [13].

Metódy určenia veľkosti týmusu in vivo

V klinickej praxi sa na zobrazenie týmusu najčastejšie využíva natívna RTG snímka hrudníka. Hyperplastický týmus u detí môže prekrývať pravú kontúru srdca. Môže siahať až k bránici a tým vznikajú ťažkosti pri diagnostike dilatácie srdca. V bočnej projekcii je týmus uložený suprakardiálne pod sternom a pred veľkými cievami. V tejto projekcii respirácia nemá vplyv na jeho veľkosť [23]. Veľkosť týmusu sa môže vyjadriť z predozadnej RTG snímky hrudníka ako pomer medzi transverzálnou šírkou tieňa srdca a týmusu a šírkou hrudníka na úrovni kostofrenických uhlov, tzv. CT/T hodnota [9, 10, 19].

U malých detí z diagnostických postupov je na druhom mieste ultrasonografické vyšetrenie (USG). Indikáciou na toto vyšetrenie je podozrenie na získanú alebo vrodenú chybu týmusu alebo prítomnosť tumoru. V ultrazvukovom obraze má týmus najčastejšie porovnateľnú echogenitu s pečeňou. Centrálne je lokalizovaný približne v 67 % prípadov, viac vľavo sa zobrazuje asi v 23 % a vpravo v 10 % prípadov [34].

Na vyjadrenie veľkosti týmusu pomocou USG sa používa násobok dvoch rozmerov: najväčšia transverzálna šírka týmusu a sagitálna plocha väčšieho laloka týmusu. Výsledkom je tzv. Thymic index [25]. Hasselbalch et al. [16] dokázali akceptovateľné korelácie medzi Thymic indexom získaným ultrasonografickým vyšetrením a aktuálnym objemom týmusu (c = 0,80), ako aj hmotnosťou týmusu (c = 0,87) určenej post mortem u 12 detí. Priemerné hodnoty Thymic indexu novorodencov z rôznych krajín, vyšetrených rozličnými osobami, sú značne odlišné (tab. 1), čo bráni využívaniu hodnoty Thymic indexu v praxi. Nakoľko týmus je mäkký a pružný, jeho tvar sa mení aj vplyvom srdcovej činnosti a pri dýchaní. Hasselbalch et al. [16] uvádzajú priemerný rozdiel medzi určením Thymic indexu dvoma rôznymi sonografistami (interpersonálna variácia) -1,47 a medzi dvoma vyšetreniami vykonanými za deň dvakrát tou istou osobou (intrapersonálna variácia) -1,13, prípadne -0,25.

Tab. 1. Priemerné hodnoty Thymic indexu novorodencov
Priemerné hodnoty Thymic indexu novorodencov

O vhodnosti použitia Thymic indexu na Slovensku po prvýkrát referujú Varga et al. [39], ktorí vyšetrili 123 novorodencov. Ultrasonografické vyšetrenie je bezpečné a efektívne a môže vhodne poslúžiť na jednoduché určenie veľkosti týmusu, i keď má u detí značnú variabilitu. USG metóda je veľmi pohotová, výsledok je k dispozícii okamžite a nezaťaží pacienta škodlivým ožiarením, ako tomu je pri natívnych RTG snímkach. Touto metódou zistíme nielen veľkosť týmusu, ale aj jeho vrodené vývinové anomálie.

Hypoplázia alebo aplázia týmusu (môže byť dôkazom delécie na chromozóme 22q11.2) sa dá diagnostikovať pomocou fetálnej echokardiografie [18]. Medzi ďalšie diagnostické metódy slúžiace na odhalenie vrodených chýb týmusu patria počítačová tomografia (CT) a magnetická rezonancia (MRI). CT a MRI vyšetrenia sa bežne používajú aj pri diagnostikovaní tymómov, najčastejšie pri myasthenia gravis [29, 31].

Veľkosť týmusu a antropometria detí

Skúmanie vzťahu medzi veľkosťou týmusu novorodencov a ich antropometrickými charakteristikami nadobúda v ostatných rokoch nový význam. Podľa hypotézy Godfreya et al. [14] podvýživa plodu v neskorom období gestácie spôsobuje disproporcionálny rast tela a poruchu vývinu týmusu. Hypotéza predpokladá, že novorodenci s veľkým obvodom hlavy mali rýchly vnútromaternicový rast. To v neskoršom období gestácie spôsobilo podvýživu a nerovnomerný rast tela aj končatín vzhľadom k hlave. Autori predpokladajú tiež narušenú funkciu týmusu, následné zvýšenie hladiny IgE protilátok v krvnom sére a predispozíciu k vzniku atopie (obrázek 1).

Godfreyova hypotéza, upravené podľa Benna CS, et al. [4].
Obr. 1. Godfreyova hypotéza, upravené podľa Benna CS, et al. [4].

Hypotéza Godfreya má veľa zástancov, ale aj odporcov. Stala sa podkladom prác, poukazujúcich na vzťah medzi antropometrickými ukazovateľmi novorodencov a vznikom alergických ochorení [5, 7, 11, 32]. Tejto hypotéze protirečia výsledky Benna et al. [4], Vargu et al. [39] a Tótha et al. [37], ktorí našli pozitívnu koreláciu medzi obvodom hlavy a veľkosťou týmusu novorodencov. Ani rozsiahla štúdia uskutočnená v Severnej Európe, ktorú tvoril súbor 1683 dospelých probandov narodených v rokoch 1947 až 1973, nepreukázala koreláciu medzi pôrodnou hmotnosťou, obvodom hlavy, hladinou IgE protilátok v sére a výskytom alergickej rinitídy, prípadne ekzému [28]. Katz et al. [26] vyšetrili doteraz najväčší súbor, pozostávajúci z 10 809 adolescentov z anglického Sheffieldu. Takisto nenašli koreláciu medzi pomerom obvodu hlavy k hmotnosti novorodencov a výskytom alergických ochorení. Zástancovia Godfreyovej teórie však poukazujú na to, že odlišné výsledky spôsobila rozdielna senzibilita probandov na aero-alergény závislá od geografickej oblasti, aj času narodenia pred viacerými desaťročiami.

Viacerí autori zistili z antropometrických ukazovateľov novorodencov, že veľkosť týmusu pozitívne koreluje s pôrodnou hmotnosťou aj pôrodnou dĺžkou [1, 21, 25, 37, 39], tab. 2.

Tab. 2. Vzťah medzi Thymic indexom a pôrodnou hmotnosťou a dĺžkou novorodencov.
Vzťah medzi Thymic indexom a pôrodnou hmotnosťou a dĺžkou novorodencov.
p = hladina významnosti

Podľa Jeppesena et al. [25] na hodnotu Thymic indexu najviac vplývajú pôrodná hmotnosť, gestačný vek a výskyt postnatálnej infekcie u novorodencov. Hodnota Thymic indexu sa dá vypočítať podľa vzorca:

Log (Thymic indexu) =

-1,06 + 0,00056 x pôrodná hmotnosť + 0,0071

x gestačný vek – 0,19 x infekcia,

pričom pôrodná hmotnosť sa udáva v gramoch, gestačný vek v dňoch a pri výskyte infekcie nadobúda posledná premenná hodnotu 1, pri neprítomnosti je jej hodnota nulová.

Veľkosť týmusu pozitívne koreluje aj s obvodom ramena [37]. Stredný obvod ramena je v súčasnosti vo svete najpoužívanejším antropometrickým ukazovateľom nutričného stavu jedinca, najmä novorodencov a detí. Jeho hodnotu, na rozdiel od telesnej hmotnosti, nemôže skresliť napríklad aktuálny stav naplnenia gastrointestinálneho traktu [27, 30].

Záver

Involúcia týmusu detí, podmienená pôsobením vonkajších alebo vnútorných faktorov (stresovými faktormi), má diagnostický a terapeutický význam. Predstavuje urýchlenie fyziologickej involúcie týmusu. Dôsledkom je indukcia lymfocytolýzy (t. j. zvýšenie počtu apoptotických buniek) a inhibícia lymfocytomitózy. Rýchly úbytok vo veľkosti týmusu vedie k zníženiu jeho funkcie. Diagnostika je možná pomocou ultrasonografie (alebo röntgenového vyšetrenia). Involúcia týmusu sa prejaví už niekoľko dní po pôsobení negatívneho faktora. Cielené ultrasonografické vyšetrenie týmusu novorodencov má význam nielen pri podozrení na vrodenú chybu, ale aj z pohľadu vrodenej imunodeficiencie.

Veľkosť týmusu a hodnotenia stavu výživy novorodencov (antropometria) môžu poslúžiť ako ukazovateľ postnatálneho vývoja detí. Malý týmus alebo jeho chýbanie poslúžia pri odhalení ťažkých vrodených chýb srdca.

Práca bola podporená grantom Univerzity Komenského č. UK/349/2007 „Analýza mikrovaskulatúry ľudského týmusu pri vrodených chybách srdca“ a grantom VEGA č. 1/3412/06 „Vplyv výživy na telesný rast a vývin detí do jedného roku života“.

Došlo: 15. 6. 2007

Přijato: 19. 10. 2007

RNDr. Ivan Varga

Ústav histológie a embryológie

Lekárska fakulta, Univerzita Komenského

Sasinkova 4

811 08 Bratislava

Slovenská republika

e-mail: ivan.varga@fmed.uniba.sk


Zdroje

1. Aaby P, Marx C, Traunner S, et al. Thymus size at birth is associated with infant mortality: a community study from Guinea-Bissau. Acta Pædiatr. 2002;91: 698–703.

2. Barker DJP. In utero programming of chronic disease. Clinical Science 1998;95: 115–128.

3. Báez-Saldaña A, Ortega E. Biotin deficiency blocks thymocyte maturation, accelerates thymus involution, and decrease nose-rump lenght in mice. J. Nutr. 2004;134(8): 970–977.

4. Benn CS, Jeppesen DL, Hasselbalch H, et al. Thymus size and head circumference at birth and the development of allergic diseases. Clin. Exp. Allergy 2001;31: 1862–1866.

5. Bernsen RM, De Jongste JC, Koes BW, et al. Perinatal characteristics and obstetric complications as risk factors for asthma, allergy and eczema at the age of 6 years. Clin. Exp. Allergy 2005;35: 1135–1140.

6. Bodey B, Bodey B Jr, Siegel S, Keiser HE. Involution of the mammalian thymus, one of the leading regulators of aging. In Vivo 1997;11: 421–440.

7. Carrington LJ, Langley-Evans SC. Wheezing and eczema in relation to infant anthropometry: evidence of developmental programming of disease in childhood. Matern. Child. Nutr. 2006;2: 51–61.

8. Collinson AC, Moore SE, Cole TJ, Prentice AM. Birth season and environmental influences on patterns of thymic growth in rural Gambian infants. Acta Pædiatr. 2003;92: 1014–1020.

9. De Felice C, Latini G, Toti P, et al. Small thymus at birth and gestational age. Eur. J. Pediatr. 2002;161: 362–363.

10. De Felice C, Vacca P, Presta G, et al. Small thymus at birth and neonatal outcome in very-low-birth-weight infants. Eur. J. Pediatr. 2003;162: 204–206.

11. Fergusson DM, Crane J, Beasley R, Horwood LJ. Perinatal factors and atopic disease in childhood. Clin. Exp. Allergy 1997;27: 1394–1401.

12. Fletcher BD, Masson MM, Lisbona A, et al. Thymic response to endogenous and exogenous steroids in premature newborn infants. J. Pediatr. 1979;95: 111–114.

13. Fuchsová M, Neščáková E, Luptáková L, Drobná H, Katina S. Vplyv dojčenia na telesný rast a vývin detí do jedného roku života. Čes. Antropol. 2006;56: 50–53.

14. Godfrey KM, Barker DJ, Osmond C. Disproportionate fetal growth and raised IgE concentration in adult life. Clin. Exp. Allergy 1994;24(7): 641–648.

15. Godfrey KM, Barker DJP. Fetal nutrition and adult disease. Am. J. Clin. Nutr. 2000;71(Suppl): 1344S–1352S.

16. Hasselbalch H, Nielsen MB, Jeppesen D, et al. Sonographic measurement of the thymus in infants. Eur. Radiol. 1996;6(5): 700–703.

17. Hasselbalch H, Engelmann MD, Ersbøll AK, et al. Breast-feeding influences thymic size in late infancy. Eur. J. Pediatr. 1999;158: 964–967.

18. Chaoui R, Kalache KD, Heling KS, et al. Absent or hypoplastic thymus on ultrasound: a marker for deletion 22q11.2 in fetal cardiac defects. Ultrasound Obstet. Gynecol. 2002;20: 546–552.

19. Chen CM, Yu KY, Lin HC, et al. Thymus size and its relationship to perinatal events. Acta Pædiatr. 2000;89: 975–978.

20. Choyke PL, Zeman RK, Gootenberg JE, et al. Thymic atrophy and regrowth in response to chemotherapy: CT evaluation. Am. J. Roentgenol. 1987;149: 269–272.

21. Iscan A, Tarhan S, Güven H, et al. Sonographic measurement of the thymus in newborns: close association between thymus size and birth weight. Eur. J. Pediatr. 2000;159: 223–226.

22. Jacobs MT, Frush DP, Donelly LF. The right place at the wrong time: historical perspective of the relation of the thymus gland and pediatric radiology. Radiology 1999;210: 11–16.

23. Jakubcová I, et al. Detská kardiológia. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 1978: 1–460.

24. Jeppesen D, Hasselbalch H, Ersbøll AK, et al. Thymic size in uninfected infants born to HIV-positive mothers and fed with pasteurized human milk. Acta Pædiatr. 2003;92: 679–683.

25. Jeppesen DL, Hasselbalch H, Nielsen SD, et al. Thymic size in preterm neonates: a sonographic study. Acta Pædiatr. 2003;92: 817–822.

26. Katz KA, Pocock SJ, Strachan DP. Neonatal head circumference, neonatal weight, and risk of hayfever, asthma and eczema in a large cohort of adolescents from Sheffield, England. Clin. Exp. Allergy 2003;33: 737–745.

27. Krásničanová H, Lesný P. Hodnocení stavu růstu a stavu výživy s využitím metod pediatrické auxologie. In Nevoral J, et al. Výživa v dětském věku. Jinočany: H&H Vyšehradská s.r.o., 2003: 5–41. ISBN 80-86-022-93-5.

28. Laerum BN, Svanes C, Wentzel-Larsen T, et al. The association between birth size and atopy in young North-European adults. Clin. Exp. Allergy 2005;35: 1022–1027.

29. Moore AV, Korobkin M, Olanow W, et al. Age-related changes in the thymus gland: CT-pathologic correlation. Am. J. Roentgenol. 1983;141: 241–246.

30. Neščáková E, Drobná H. Telesné rozmery a proporcie fyziologických novorodencov vo vzťahu ku gestačnému veku na Slovensku. Bratislava: STU, 2000: 1–107. ISBN 80-227-1333-3.

31. Nishino M, Ashiku SK, Kocher ON, et al. The thymus: a comprehensive review. RadioGraphics 2006;26: 335–348.

32. Oryszcyn MP, Annesi-Maesano I, Campagna D, et al. Head circumference at birth and maternal factors related to cord blood total IgE. Clin. Exp. Allergy 1999;29: 334–341.

33. Pallaro AN, Roux ME, Slobodianik NH. Nutrition disorders and immunologic parameters: study of the thymus growth in growing rats. Nutrition 2001;17(11–12): 972–973.

34. Tamasi S, Rossi E, Carbone M, et al. Echographic evaluation of the thymus gland in childhood. Radiol. Med. (Torino) 2000;99(5): 352–354.

35. Titova LD, Yarilin AA, Sharova NI, Oradovskaya IV. The quantitatives of T- cell subpopulation and level of alpha1-thymosin and autoantibodies reacting with thymic epithelium in serum of persons, who worked in 30-km zone of Chernobyl atomic electronic station. Radiatzion Biol. Radioekol. 1996;36: 601–609.

36. Toti P, De Felice C, Stumpo M, et al. Acute thymic involution in fetuses and neonates with chorioamnionitis. Hum. Pathol. 2000;31(9): 1121–1128.

37. Tóth F, Varga I, Pospíšilová V, Mikušová R, Uhrinová A, Neščáková E, Polák Š. Vzťah veľkosti týmusu a výživy u novorodencov. In XIII. kongres SGPS SLS s medzinárodnou účasťou venovaný pamiatke profesora MUDr. Antona Ponťucha, CSc. Kniha abstraktov. Bratislava: Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť SLS: 1–124.

38. Tseilikman OB, Sibiryak SV, Tseilikman VE, et al. Activation of apoptosis as a mechanism of thymus involution during repeated immobilization. Bull. Exp. Biol. Med. 2005;139(1): 32–33.

39. Varga I, Pospíšilová V, Tóth F, Uhrinová A, Mikušová R, Polák Š. Význam ultrazvukového vyšetrenia týmusu u novorodencov. Praktická Gynekológia 2006;13(1): 15–18.

40. Wasson WW. Radiology of infant chest. Radiology 1925;5: 365.

41. Živkovič IR, Rakin AK, Petrovič-Djergoič DM, et al. Exposure to forced swim stress alters morphofunctional charakteristics of the rat thymus. J. Neuroimunol. 2005;160: 77–86.

Štítky
Neonatologie Pediatrie Praktické lékařství pro děti a dorost

Článek vyšel v časopise

Česko-slovenská pediatrie

Číslo 4

2008 Číslo 4

Nejčtenější v tomto čísle
Kurzy Podcasty Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu, se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se