Vzťah medzi intenzitou tin­nitu a mierou senzorineurálnej straty sluchu z aspektu prínosu hyperbarickej oxygenoterapie


Vyšlo v časopise: Cesk Slov Neurol N 2018; 81(4): 443
Kategorie: Komentář k příspěvku Z. Krajčovičové et al

Problematika dia­gnostiky a liečby závratových stavov je najčastejším dôvodom spolupráce medzi otorinolaryngológiou a neurológiou. Na veľkých pracoviskách otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku odbore sa preto vytvorila subšpecializácia otoneurológia, na ktorú nadväzuje otoneurochirugia, zaoberajúca sa priamo chirurgiou laterálnej bázy lebky. Dia­gnostika a liečba porúch sluchu je síce predmetom skúmania v ORL, ale základné vedomosti by mal mať aj klinický neurológ. Predkladaná práca sa zaoberá najmä náhlou poruchou sluchu a tin­nitom, čiže postihnutím kochleárnej časti vnútorného ucha, zvyčajne bez vestibulovej symp­tomatológie. Označuje sa ako SSNHL (sudden sensorineural hear­­ing los­s). Ide o akútnu príhodu vzniknutú v priebehu niekoľkých minút, max. 3 dní, postihuje najmenej tri susedné frekvencie prahového audiogramu so stratou sluchu 30 dB a viac. Jej etiológiu nevieme určiť ani v ďalšom priebehu choroby. Zvyčajne je jednostran­ná.

Prvý krát ju opísal ako samostanú nozologickú jednotku De Kleyn v roku 1944. Postupne sa vytvárali názvy náhla hluchota, idiopatická strata sluchu, laesio auris internae až po SSNHL.

V etiológii sa uznávajú teórie vzniku choroby:

  1. vírusová,
  2. vaskulárna,
  3. autoimún­na,
  4. teória ruptúry vnútroušných membrán,
  5. stresová.

Nedá sa celkom vylúčiť ani genetická chyba vnútorného ucha s náhlym prejavom poruchy sluchu.

Patologicko-anatomické zmeny vznikajú v Cortiho orgáne slimáka. Najčastejšie ide o priamy úbytok vláskových buniek, ale zistilo sa aj poškodenie ganglion spirale cochleae alebo buniek stria vascularis. Poškodenie nemusí byť definitívne, celá porucha sluchu môže byť reverzibilná. Zlepšenie sluchu bez akejkoľvek liečby podporuje viacero relevantných publikácií.

Na druhej strane incidencia SSNHL narastá a všetci máme skúsenosti s mladými pa­cientmi s definitívne poškodeným sluchom aj po liečbe. Jednostran­ná porucha sluchu až hluchota sa často podhodnocuje s odôvodnením, že pa­cientovi ostáva ešte druhé –  zdravé ucho. Pa­cienti s náhlou stratou binaurálneho počutia si však citlivo uvedomujú svoj komunikačný a sociálny hendikep. Narušené je nielen smerové počutie a orientácia v zvukovom prostredí, ale aj schopnosť komunikácie, ak zdroj zvukov, t. j. hlas, prichádza zo strany horšie počujúceho ucha.

Dia­gnostika SSHNL je v rukách otorinolaryngológa. Cieľom je potvrdiť percepčnú, vnútroušnú poruchu sluchu, oddiferencovať všetky ostatné možné známe vaskulárne, toxoinfekčné (ototoxické antibio­tiká, ťažké kovy) traumatické (špecifická akustická trauma –   napr. zábavná pyrotechnika) príčiny, poškodenie sluchu, ktoré je len prejavom inej závažnej choroby, napr. leukémie, sclerosis multiplex alebo je sprievodným príznakom špecifickej chemoterapie. Zobrazenie pomocou MR slúži k odhaleniu schwan­nómu n. VIII., ktorého prvým prejavom môže byť náhla porucha sluchu alebo jedno­stran­ný tin­nitus.

K liečebným metódam tradične patrili všetky spôsoby zlepšujúce prietok krvi na periférii a zvyšujúce ponuku glukózy, kyslíka strádajúcim bunkám kochley pri súčasnom odplavení metabolitov. Vazoaktívne, vazodilatačné a hemoreologické preparáty dnes už nie sú prvou voľbou, ale len doplnkovou liečbou. V prvej línii sa aplikujú celkovo kortikoidy, napr. prednizon v dávke 1 mg/ kg/ deň najmenej 7 dní. Lokálne podávanie do bubienkovej dutiny sa vyhradilo ako záchran­ná liečba. Hyperbarická oxygenoterapia (HBOT) je vhodná ako samostatná liečebná metóda; väčšina autorov kombinuje obe modality (kortikoterapia a HBOT), pokiaľ sú na to možnosti. Predkladaná práca veľmi podrobne preberá patofyziológiu SSNHL, štatisticky vyhodnocuje výsledky liečby v rôznych moduloch a ako jedna z mála sa zaoberá aj ovplyvnením subjektívneho tin­nitu. Veľký súbor liečených pa­cientov dokazuje dlhoročnú skú­senosť autorov v menežmente náhlej poruchy sluchu a tin­nitu.

doc. MUDr. Pavel Doležal, CSc., mim. prof.

Katedra ORL, LF SZU, Bratislava

ORL oddelenie, Nemocnica sv. Michala, Bratislava

e-mail: dolpavel@gmail.com


Štítky
Dětská neurologie Neurochirurgie Neurologie
Článek Editorial

Článek vyšel v časopise

Česká a slovenská neurologie a neurochirurgie

Číslo 4

2018 Číslo 4

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Léčba bolesti v ordinaci praktického lékaře
nový kurz
Autoři: MUDr. PhDr. Zdeňka Nováková, Ph.D.

Revmatoidní artritida: včas a k cíli
Autoři: MUDr. Heřman Mann

Jistoty a nástrahy antikoagulační léčby aneb kardiolog - neurolog - farmakolog - nefrolog - právník diskutují
Autoři: doc. MUDr. Štěpán Havránek, Ph.D., prof. MUDr. Roman Herzig, Ph.D., doc. MUDr. Karel Urbánek, Ph.D., prim. MUDr. Jan Vachek, MUDr. et Mgr. Jolana Těšínová, Ph.D.

Léčba akutní pooperační bolesti
Autoři: doc. MUDr. Jiří Málek, CSc.

Nové antipsychotikum kariprazin v léčbě schizofrenie
Autoři: prof. MUDr. Cyril Höschl, DrSc., FRCPsych.

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se