Cieľové hladiny LDL-cholesterolu vo vysokorizikovej populácii na Slovensku: retrospektívna štúdia

Souhrn

Úvod: Zvýšené hladiny LDL-cholesterolu (LDL-C) priamo ovplyvňujú úroveň kardiovaskulárneho (KV) rizika. Európske odporúčania za preferovaný spôsob zníženia LDL-C označujú kombináciu zmeny životosprávy s farmakologickou liečbou, ktorá je dominantnou zložkou. Napriek pomerne rozsiahlej preskripcii hypolipidemík mnohí európski pacienti, vrátane slovenských, nedosahujú odporúčané cieľové hodnoty LDL-C. Táto retrospektívna analýza skúmala reálne vzorce hypolipidemickej liečby a úroveň dosahovania cieľových hodnôt LDL-C vo veľkej kohorte pacientov na Slovensku. Metodika: Táto štúdia prebiehala vo forme retrospektívnej analýzy anonymizovaných hodnôt LDL-C z rokov 2020–2023 z dát spolupracujúceho laboratória s celoslovenskou pôsobnosťou. Celkovo boli zaradení pacienti s diagnózou akútneho koronárneho syndrómu (AKS), cievnej mozgovej príhody (CMP) a všeobecne pacienti s veľmi vysokým KV-rizikom. Cieľové hodnoty LDL-C boli hodnotené na základe toho času platných odporúčaní ESC/EAS 2019. Výsledky: Celkovo bolo spracovaných 366 077 záznamov vyšetrení LDL-C od 116 978 pacientov. U pacientov s diagnózou AKS dosahovalo cieľové hodnoty LDL-C (< 1,4 mmol/l) len 2,2–5,0 % pacientov v jednotlivých rokoch sledovania. Až 6–7 % pacientov malo hladiny LDL-C na úrovni ≥ 4,9 mmol/l. V prípade pacientov s diagnózou CMP dosahovalo cieľové hodnoty LDL-C len 4,0–6,6 % pacientov a 3,6–6,7 % malo hladiny ≥ 4,9 mmol/l. V skupine s veľmi vysokým KV-rizikom dosahovalo cieľové hladiny len 1,7–3,0 % pacientov a 5,7–8,0 % malo extrémne vysoké hodnoty LDL-C ≥ 4,9 mmol/l. V prípade uplatnenia odporúčaní ESC/EAS 2019 dosahovalo cieľové hladiny LDL-C len 1–6 % pacientov v jednotlivých skupinách a rokoch. Záver: Na základe výsledkov analýzy sme zistili, že až vyše 90 % pacientov vo veľmi vysokom KV-riziku nedosahuje cieľové hodnoty LDL-C. Títo pacienti sú naďalej vo vysokom riziku následnej KV-príhody a mali by významný benefit z intenzifikovanej hypolipidemickej terapie.

Klíčová slova:

LDL-cholesterol – kardiovaskulárne riziko – cieľové hodnoty – retrospektívna analýza – dyslipidémia

Úvod

Kardiovaskulárne ochorenia (KVO), predovšetkým akútne koronárne syndrómy (AKS) a cievne mozgové príhody (CMP), sú hlavnou príčinou úmrtí vo svete –⁠ zodpovedné za takmer jednu tretinu všetkých prípadov podľa údajov z roku 2021 [1]. Podľa výsledkov svetového výskumného programu Global Burden of Disease sa počet prípadov KVO viac ako zdvojnásobil (z 271 miliónov prípadov v roku 1990 na 612 miliónov v roku 2021) a počet úmrtí z kardiovaskulárnych (KV) príčin postupne zvýšil z 12,1 milióna v roku 1990 na 20,5 milióna v roku 2021. Tieto dáta možno vysvetliť starnutím populácie a rizikovými, resp. sociodemografickými faktormi.

Stále viac sa ukazuje, že pre účinnú prevenciu aterosklerózou podmieneného KVO (ASKVO) je dôležité, aby sa hladina LDL-cholesterolu (LDL-C) znižovala čo najagresívnejšie, a to ako v zmysle jeho cieľovej hodnoty, tak aj rýchlosti, s akou sa k jej dosiahnutiu možno prepracovať [2]. Riziko KVO úzko súvisí s kumulatívnou expozíciou LDL-C, t. j. s hladinou LDL-C vynásobenou počtom rokov expozície, čo sa v niektorých zdrojoch označuje ako tzv. cholesterolové roky [3].

Na základe prevalenčných štúdií patrí Slovensko medzi krajiny s vysokým rizikom KVO, a tiež morbidity a mortality z KV-príčin. Podľa najnovších údajov z roku 2024 zomrelo na Slovensku na ochorenia obehovej sústavy 24 300 ľudí, čo predstavuje 45 % všetkých úmrtí [4]. Slovensko má 433 úmrtí na ischemickú chorobu srdca (ICHS) na 100 000 obyvateľov, čo je viac ako 3-násobok európskeho priemeru. V rámci Európskej únie majú horšie výsledky už len Litva a Lotyšsko. Aj napriek pokrokom v primárnej, ako aj sekundárnej prevencii, je pokles mortality z KV-príčin len minimálny, čo je vo výraznom protiklade s významným posunom a zlepšením hospitalizačnej starostlivosti u pacientov s akútnymi KV-príhodami. Tento paradox je vysvetliteľný nedostatočnou kontrolou rizikových faktorov v ponemocničnej, ambulantnej a domácej starostlivosti. Jedným z kľúčových faktorov je kontrola lipidového profilu. Otázkou však zostáva, ako sme na tom s dosahovaním cieľových hladín v reálnej populácii.

Cieľom tejto štúdie bolo retrospektívne analyzovať anonymizované údaje o hodnotách LDL-C u pacientov klasifikovaných ako veľmi vysoko rizikoví, a to v skupinách s diagnózou AKS, CMP alebo so známou preukázanou chronickou ischemickou chorobou srdca (ICHS), resp. chronickým koronárnym syndrómom (Chronic Coronary Syndrome –⁠ CCS). Štúdia sa zároveň zamerala na zistenie podielu pacientov, ktorí v jednotlivých rokoch sledovania dosiahli cieľové hodnoty LDL-C podľa v tom čase platných odporúčaní.

Metódy

Táto štúdia bola uskutočnená formou retrospektívnej analýzy anonymizovaných hodnôt LDL-C, ktoré spoločnosť InovaHealth získala zo záznamov laboratórnych vyšetrení poskytnutých skupinou MEDIREX. Použité údaje pokrývali 4-ročné obdobie 2020–2023, teda čas, počas ktorého boli v platnosti odporúčania Európskej kardiologickej spoločnosti a Európskej spoločnosti aterosklerózy (European Society of Cardiology –⁠ ESC/European Atherosclerosis Society –⁠ EAS) z roku 2019 [20]. Do analýzy boli zahrnuté výsledky pacientov z celého územia Slovenska bez regionálneho rozlíšenia. Všetky dáta boli spracované v anonymizovanej forme so súhlasom všetkých zúčastnených subjektov.

Inklúzne kritériá

Pacienti zaradení do tejto štúdie boli muži aj ženy vo všetkých vekových kategóriách, ktorí v tom čase spĺňali kritériá ESC/EAS 2019 pre veľmi vysoké KV-riziko (VV KVR) [5]. Identifikovaní boli na základe číselných diagnóz podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10). Tieto diagnózy sa mohli historicky objaviť kedykoľvek na žiadanke od lekára akejkoľvek odbornosti, ktorý indikoval akékoľvek laboratórne vyšetrenie (t. j. nielen vyšetrenie LDL-C). Pri každej z vybraných diagnóz bol zaznamenaný dátum, keď sa prvýkrát objavila na žiadanke. Súčasne platilo, že pacient musel mať aspoň jedno indikované vyšetrenie LDL-C v období rokov 2020–2023.

Analyzované boli nasledujúce skupiny:

• skupina 1: AKS v anamnéze –⁠ diagnózy I20.0, I21 alebo I22;
• skupina 2: CMP v anamnéze –⁠ diagnózy I63.5, I63.8 a I63.9
• skupina 3: ICHS v anamnéze –⁠ diagnóza I25
• skupina 4: ateroskleróza v anamnéze –⁠ diagnóza I70
• skupina 5: aortálna stenóza –⁠ diagnóza I35.0
• skupina 6: všetci pacienti zo skupín 1–5

Postup analýzy

K takto identifikovaným pacientom boli následne priradené všetky merania LDL-C z rokov 2020–2023, a to bez ohľadu na diagnózu uvedenú pri danom vyšetrení. Na účely prehľadnejšieho sledovania hladín LDL-C boli pacienti rozdelení do nasledovných intervalov (tab. 1).

Štatistické spracovanie

Na sledovanie dynamiky vývoja LDL-C v rokoch 2020–2023 boli do štatistickej analýzy zaradení pacienti, ktorí mali aspoň jedno meranie LDL-C v každom z týchto rokov. Pri spracovaní údajov sa využili metódy popisnej štatistiky a postupy určené na testovanie štatistických hypotéz.

Výsledky

Veľkosť vzorky a charakteristika súboru pacientov

Pri analýze dát v 4-ročnom období sa podarilo získať celkovo 366 077 záznamov z vyšetrení LDL-C pochádzajúcich od 116 978 pacientov. V priemere absolvoval každý pacient počas sledovaného obdobia 3,3 vyšetrení LDL-C. Podľa stanoveného protokolu boli pacienti rozdelení do jednotlivých skupín podľa typu KVO a následne boli vybrané podskupiny pacientov, ktorí mali vyšetrenie LDL-C v každom roku sledovania.

Skupina 1 –⁠ pacienti s AKS v anamnéze

V skupine pacientov s diagnózou AKS bolo zahrnutých 15 646 osôb, u ktorých bolo zaznamenaných celkovo 51 301 hodnôt LDL-C, čo predstavuje priemerne 3,3 merania na pacienta za celé sledované obdobie. Z celého súboru malo 19 % pacientov vyšetrenie v každom roku, 46 % len v 1 roku, 22 % v 2 rokoch a 14 % v 3 rokoch. Percentuálne zastúpenie mužov a žien bolo 58 % mužov vs 42 % žien (tab. 2).

AKS –⁠ akútny koronárny syndróm CMP –⁠ cievna mozgová príhoda VV KVR –⁠ veľmi vysoké KV-riziko

Priemerné hodnoty LDL-C namerané u pacientov s AKS nevykázali v jednotlivých rokoch významný pokles a pohybovali sa v rozpätí 3,15–2,98 mmol/l. Tento trend bol rovnaký aj po rozdelení pacientskeho súboru podľa pohlavia, a to u mužov aj u žien (tab. 2, graf 1). Priemerné hodnoty LDL-C namerané u žien boli vyššie v porovnaní s mužmi.

V podskupine pacientov, ktorí mali vyšetrenie LDL-C v každom roku (n = 2 983), sme zistili, že cieľové hodnoty podľa odporúčaní ESC/EAS 2019 (LDL-C < 1,4 mmol/l) dosahovalo len 1,8 % (2020), 2,5 % (2021), 2,8 % (2022) a 3,9 % (2023), tab. 2, graf 2.

Vo všetkých sledovaných rokoch tvorili najväčšiu časť pacienti s AKS s hladinami LDL-C v rozmedzí 1,8 až < 2,6 mmol/l. Najvýraznejší medziročný rast zaznamenal podiel pacientov s LDL-C medzi 1,4 a < 1,8 mmol/l (5,4 % v r. 2020 → 11,0 % v r. 2023). V štvorročnom období (2020–2023) klesol podiel pacientov s vysokými hladinami LDL-C ≥ 2,6 mmol/l o 10 % (62 % v r. 2020 → 52 % v r. 2023), graf 2.

Skupina 2 –⁠ pacienti s CMP v anamnéze

V tejto skupine sa analyzovalo 3 973 pacientov, pri ktorých bolo zaznamenaných spolu 10 261 výsledkov meraní LDL-C, čo predstavuje priemerne 2,6 merania na jedného pacienta počas celého sledovaného obdobia. Z hľadiska frekvencie vyšetrení malo iba 11 % pacientov vyšetrenie každý rok, 57 % absolvovalo meranie len v 1 roku a 22 % v 2 rokoch. Pomer medzi mužmi a ženami bol 54 % ku 46 % (tab. 2).

Priemerné koncentrácie LDL-C sa v tejto skupine v priebehu rokov 2020–2023 prakticky nezmenili a pohybovali sa medzi 3,08 a 2,87 mmol/l, čo výrazne presahuje odporúčané cieľové hodnoty (graf 3, tab. 2). Ženy mali v priemere vyššie hladiny LDL-C ako muži.

Rovnako ako pri skupine pacientov s AKS, aj medzi pacientmi s CMP, ktorí mali vyšetrenie LDL-C v každom roku (n = 449), dosahoval cieľovú hodnotu LDL-C podľa ESC/EAS 2019 (< 1,4 mmol/l) len malý podiel pacientov: 3,6 % v roku 2020, 3,8 % v roku 2021, 2,7 % v roku 2022 a 5,6 % v roku 2023 (graf 4, tab. 2).

Skupina 3 –⁠ pacienti s rozličnými diagnózami spĺňajúci kritériá VV KVR

Do tejto skupiny boli zaradení pacienti s VV KVR, konkrétne osoby s anamnézou AKS a/alebo CMP, ako aj pacienti s chronickou ICHS, aterosklerózou a aortálnou stenózou. Súbor tvorilo celkovo 116 978 pacientov, u ktorých bolo zaznamenaných 366 077 meraní LDL-C, čo predstavuje priemerne 3,1 vyšetrenia na jedného pacienta počas celého sledovaného obdobia.

Z hľadiska frekvencie vyšetrení malo 18 % pacientov vyšetrenie LDL-C realizované v každom sledovanom roku, 45 % pacientov absolvovalo vyšetrenie len v 1 roku, 24 % v 2 rokoch a 13 % v 3 rokoch. Zastúpenie pohlaví v tejto skupine bolo mierne v prospech žien, s pomerom mužov a žien 46 % vs 54 % (tab. 2).

Priemerné hodnoty LDL-C v tejto skupine v sledovanom období boli v priebehu rokov 2,99–3,15 mmol/l u mužov a 3,32–3,41 mmol/l u žien. Nebol zaznamenaný významný pokles hladín LDL-C v priebehu rokov a pohybovali sa v rozpätí 3,31–3,17 mmol/l (graf 5, tab. 2).

U pacientov s vyšetrením LDL-C v každom roku (n = 20 821) cieľové hodnoty LDL-C < 1,4 mmol/l podľa ESC/EAS 2019 boli dosiahnuté len u cca 7,4 % pacientov v jednotlivých rokoch sledovania (graf 6, tab. 2).

Diskusia

Podľa aktuálnych údajov Svetovej zdravotníckej organizácie a Global Burden of Disease Study 2021 spôsobujú zvýšené hladiny LDL-C a aterogénnych lipoproteínov celosvetovo približne 4,4 milióna úmrtí ročne a predstavujú jeden z hlavných rizikových faktorov KVO [6,7]. Analýzy z roku 2021 ukazujú, že až 39 % žien a 37 % mužov má hodnoty celkového cholesterolu > 5,0 mmol/l, pričom horšie výsledky dosahujú obyvatelia strednej a východnej Európy v porovnaní so západoeurópskymi krajinami [8].

Je dobre známe, že znižovanie hodnôt LDL-C predstavuje kľúčovú metódu primárnej a sekundárnej prevencie KVO. Metaanalýza Cholesterol Treatment Trialist‘s Collaboration (CTT), ktorá zahŕňa údaje viac ako 170 000 pacientov z randomizovaných klinických štúdií, preukázala, že každé zníženie LDL-C o 1,0 mmol/l vedie k 20–25 % relatívnemu poklesu závažných KV-príhod a približne 10 % poklesu celkovej mortality [9].

Navyše, novšie analýzy z rokov 2019–2024 potvrdili, že tento benefit je konzistentný naprieč celým spektrom hypolipidemickej terapie (statíny, ezetimib, PCSK9-inhibítory, inklisiran) a že neexistuje niečo ako ,,príliš nízky cholesterol”, kedy by benefit „čím nižší LDL-C, tým nižšie KV-riziko“ mal prestať platiť [10]. V kontexte sekundárnej prevencie u pacientov po AKS alebo CMP je benefit z intenzívnej hypolipidemickej terapie ešte výraznejší, s redukciou recidivujúcich príhod o  30–50 % pri dosiahnutí cieľových hodnôt LDL-C < 1,4 mmol/l [11].

Ochorenia KV-systému predstavujú na Slovensku dlhodobo najčastejšiu príčinu úmrtí. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR a Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) z roku 2023 predstavujú KVO približne 42–45 % podiel na celkovej mortalite, čo je síce pokles oproti historickým hodnotám, no stále ide o jej najčastejšiu príčinu [12,13]. Epidemiologické trendy v rokoch 2015–2023 ukazujú postupný pokles štandardizovanej mortality na KVO v produktívnom veku (25–64 rokov) o približne 20–25 %, čo je výsledkom zlepšenia akútnej starostlivosti, širšieho využívania reperfúznych stratégií a modernej farmakoterapie. Vo vekovej skupine nad 65 rokov však prevalencia a absolútny počet KV-príhod narastá v dôsledku demografického starnutia populácie. Prevalencia ICHS na Slovensku sa odhaduje na 6–8 % dospelej populácie, pričom významný podiel pacientov má nedostatočne kontrolované rizikové faktory [14].

Vďaka rozsiahlej sieti katetrizačných pracovísk a dostupným údajom z národných registrov možno konštatovať, že Slovensko sa v liečbe akútneho infarktu myokardu za posledné desaťročie zaradilo medzi krajiny s najnižšou nemocničnou mortalitou, ktorá dosahuje približne 4,5 %. Menej priaznivý obraz sa však ukazuje pri dlhodobejších výsledkoch –⁠ v priebehu jedného roka od akútneho infarktu myokardu, vrátane úmrtí počas hospitalizácie aj po prepustení, zomiera takmer každý šiesty pacient (18 %). Po započítaní odhadovanej predhospitalizačnej mortality dosahuje celková ročná úmrtnosť približne 40–45 %, pričom značná časť úmrtí nastáva už v prvých 2 hodinách od začiatku príznakov, často ešte pred poskytnutím adekvátnej zdravotnej starostlivosti [15].

Hlavným pilierom prevencie KVO je modifikácia rizikových faktorov. Analýzy založené na modeli IMPACT pre krajiny strednej a východnej Európy dokumentujú, že až 40–50 % poklesu KV-mortality možno pripísať zníženiu hladín cholesterolu v populácii, pričom približne polovica tohto efektu je výsledkom populačných zmien (diéta, životný štýl) a polovica výsledkom farmakologickej liečby. Porovnanie krajín V4 a Rakúska z rokov 2019–2023 ukazuje, že zatiaľ čo v Rakúsku dosahuje cieľové hodnoty LDL-C < 1,8 mmol/l približne 35–40 % pacientov vo VV KVR, v Česku 20–25 %, v Poľsku a Maďarsku 15–20 %, na Slovensku je to podľa dostupných údajov menej ako 10 % [16].

Už predchádzajúce štúdie poukázali na nedostatočné dosahovanie cieľových hladín LDL-C v slovenskej populácii. Prierezová štúdia DYSIS I  (DYSlipidemia International Study) Slovakia realizovaná v rokoch 2013–2014 zdôraznila vážnu situáciu v dosahovaní cieľových hodnôt LDL-C [1]. Spomedzi pacientov vo VV KVR dosahovalo cieľovú hodnotu LDL-C ≤ 1,8 mmol/l (podľa vtedy platných odporúčaní ESC/ EAS 2011) len 16,7 % pacientov. LDL-C v rozmedzí 1,81 –⁠ 2,90 mmol/l malo 44,7 % pacientov s dokumentovaným KVO, zatiaľ čo hodnoty > 2,90 mmol/l malo 38,6 % pacientov [17].

Pokračujúca štúdia DYSIS II (2015–2016) priniesla podobné výsledky: cieľové hladiny LDL-C ≤ 1,80 mmol/l (podľa odporúčaní ESC/EAS 2016) dosahovalo opätovne len 18,6 % slovenských pacientov vo VV KVR. V globálnej analýze DYSIS II zahŕňajúcej 30 krajín dosahovalo cieľovú hodnotu LDL-C ≤ 1,8 mmol/l v priemere 29,4 % pacientov vo VV KVR, pričom najlepšie výsledky zaznamenali škandinávske krajiny (40–45 %), zatiaľ čo krajiny strednej a východnej Európy vykazovali horšie hodnoty (15–25 %) [18].

Európska štúdia DA VINCI (2017–2018) analyzovala 5 888 pacientov vo VV KVR z 18 európskych krajín a zistila, že cieľové hodnoty LDL-C < 1,8 mmol/l (ESC/EAS 2016) dosahovalo len 33 % pacientov v primárnej starostlivosti a 26 % v sekundárnej starostlivosti. Pri použití prísnejších kritérií ESC/EAS 2019 (LDL-C < 1,4 mmol/l) to bolo len 18 % v primárnej a 15 % v sekundárnej starostlivosti [19].

Medzinárodná štúdia EUROASPIRE V (2016–2017) zahŕňajúca 27 krajín vrátane Slovenska zdokumentovala, že spomedzi pacientov po koronárnej príhode alebo revaskularizácii dosahovalo cieľové hodnoty LDL-C < 1,8 mmol/l (ESC/EAS 2016) len 30 % pacientov, pričom slovenské výsledky boli 2,0% (približne 20–25 %) [16].

V našej štúdii (2020–2023) sú dáta ešte alarmujúcejšie. Pri použití aktualizovaných prísnejších odporúčaní ESC/ EAS 2019 (LDL-C < 1,4 mmol/l) v roku 2023 dosahovalo cieľové hladiny 5,0 % pacientov s AKS; 6,6 % pacientov s CMP; 2,6 % pacientov s chronickou ICHS; 3,0 % pacientov s aterosklerózou a 3,0 % všetkých pacientov vo VV KVR. V podskupine pacientov s pravidelnými každoročnými kontrolami (n = 20 821) boli hodnoty mierne lepšie, no stále nedostatočné: len 2,8 % pacientov dosahovalo v roku 2023 cieľovú hodnotu LDL-C < 1,4 mmol/l. Naopak, extrémne vysoké hladiny LDL-C ≥ 4,9 mmol/l malo v roku 2023 stále 5,5–7,5 % pacientov vo VV KVR napriek indikovanej hypolipidemickej terapii. Viac ako polovica (52 %) všetkých sledovaných pacientov mala v roku 2023 hodnoty LDL-C ≥ 3,0 mmol/l, čo je výrazne nad cieľovou hodnotou.

Odporúčania ESC/EAS 2019 priniesli prísnejšie cieľové hodnoty a upriamili pozornosť na intenzifikovanú a kombinovanú hypolipidemickú terapiu [20]. Najnovšia aktualizácia z roku 2025 tieto princípy ešte viac posilňuje a je založená na niekoľkých kľúčových pozorovaniach [11]:

• Metaanalýzy Cholesterol Treatment Trialist’s Collaboration potvrdzujú, že každé zníženie LDL-C o 1,0 mmol/l vedie k 20–25 % relatívnej redukcii závažných KV-príhod, pričom tento benefit je nezávislý od typu hypolipidemickej terapie (statíny, ezetimib, PCSK9-inhibítory) [9].
• Genetické, epidemiologické a klinické dôkazy potvrdzujú kauzálny vzťah medzi LDL-C a aterosklerózou –⁠ čím nižší je LDL-C a čím dlhšie trvá expozícia nízkym hodnotám, tým nižšie je KV-riziko [10].
• Neexistuje dolná hranica pre hodnotu LDL-C, pod ktorou by benefit prestal platiť –⁠ dosiahnutie hodnôt LDL-C < 0,5 mmol/l bolo bezpečné a sprevádzané ďalšou redukciou výskytu KV-príhod [10].
• Dôraz na včasnú a intenzívnu liečbu –⁠ veľký benefit majú pacienti, u ktorých sa podarí dosiahnuť cieľové hodnoty čo najskôr po akútnej príhode [21].

Pri reanalýze našich údajov podľa odporúčaní ESC/EAS 2019 sa dostávame k alarmujúcim hodnotám: v podskupine pacientov s pravidelnými kontrolami (n = 20 821) dosahovalo cieľové hodnoty LDL-C ≤ 1,4 mmol/l len 1,1 % v roku 2020, 1,6 % v roku 2021, 1,9 % v roku 2022 a 2,8 % v roku 2023 pacientov. To znamená, že viac ako 97 % pacientov vo VV KVR nedosahuje aktuálne odporúčané cieľové hodnoty.

Táto analýza má však určité obmedzenia, keďže v období, keď prebiehala, boli v platnosti staršie klinické odporúčania. Predpokladáme však, že výsledky po zohľadnení najaktuálnejších odporúčaní by boli porovnateľné s nami zistenými údajmi. Dôvodom je dlhodobo pretrvávajúci trend na Slovensku, charakterizovaný neochotou titrovať statíny do maximálnej tolerovanej dávky, ako aj nízkym využívaním kombinovanej hypolipidemickej liečby, najmä v ambulantnej praxi. V súčasnosti sa preto čoraz viac zdôrazňuje potreba cielenej edukácie ambulantných lekárov zameranej na optimalizáciu liečby a implementáciu najnovších terapeutických postupov.

Konzistentné závery klinických štúdií, aktuálne odporúčania ESC/EAS, výsledky štúdií DYSIS I a II, ako aj zistenia našej práce, jednoznačne poukazujú na potrebu revízie a aktualizácie terapeutických stratégií v oblasti preventívnej kardiológie. Zavedenie nových hypolipidemík s jednoduchším dávkovacím režimom môže významne zvýšiť adherenciu pacientov k liečbe, zlepšiť ambulantný manažment a prispieť k lepšej kontrole hladín LDL-C, čo sa následne môže premietnuť do zníženia výskytu nových KV-príhod.

Záver

Výsledky našej retrospektívnej analýzy jednoznačne potvrdzujú, že slovenská populácia pacientov vo VV KVR ne­vykazuje adekvátnu kontrolu hladín aterogénnych lipidov v súlade s odporúčaniami ESC/EAS z roku 2019 [20]. Namerané koncentrácie LDL-C výrazne presahujú cieľovú hodnotu 1,4 mmol/l, ktorá je definovaná ako optimálna pre prevenciu nežiaducich KV-príhod. Proporcia pacientov dosahujúcich terapeutické ciele nepresahuje 5 % v žiadnej z analyzovaných skupín, čo predstavuje výrazný rozdiel v porovnaní s globálnym priemerom (29,4 %).

Priemerné hodnoty LDL-C v celej sledovanej populácii sa v rokoch 2020–2023 pohybovali v rozpätí 3,31–3,17 mmol/l, čo je výrazne nad cieľovou hodnotou. Medzi pacientmi s vysokými hodnotami LDL-C ≥ 3,0 mmol/l prevažujú ženy, každoročne s podielom o 11–12 % vyšším v porovnaní s mužmi (57 % žien vs 46 % mužov v roku 2023). Priemerné hladiny LDL-C namerané v rokoch 2020–2023 zostávajú porovnateľné bez ohľadu na to, kedy bola diagnóza stanovená –⁠ ani u pacientov s najdlhšie trvajúcim ochorením 15–18 rokov (diagnóza stanovená v r. 2005–2009, priemer hodnôt LDL-C 3,15 mmol/l) sa hodnoty v súčasnosti nelíšia od pacientov s ochorením diagnostikovaným neskôr (diagnóza 2020 –⁠ 2023, priemer LDL-C 3,26 mmol/l).

Aj pacienti s pravidelnými každoročnými kontrolami (n = 20 821) dosahujú nedostatočné výsledky: cieľové hodnoty LDL-C < 1,4 mmol/l dosiahlo v roku 2023 len 2,8 % týchto pacientov. Podiel pacientov s dosiahnutými cieľovými hodnotami ostáva na veľmi nízkej úrovni: 1,1 % (2020); 1,6 % (2021); 1,9 % (2022) a 2,8 % (2023). V priebehu 4 rokov klesol podiel pacientov s vysokými hladinami LDL-C ≥ 2,6 mmol/l len o 9 % (z 69 % v r. 2020 na 60 % v r. 2023).

Napriek štandardnej nemocničnej starostlivosti pri akútnych KV-príhodách zostávajú títo pacienti v signifikantnom riziku recidívy z dôvodu nedostatočnej kontroly hladín lipidov. Kľúčovým poznatkom je, že každé zníženie LDL-C lineárne redukuje KV-riziko –⁠ čím vyššie sú východiskové hodnoty, tým väčší je potenciálny benefit z liečby. Pri súčasných priemerných hladinách LDL-C (3,17–3,31 mmol/l) by agresívna hypolipidemická terapia využívajúca moderné terapeutické možnosti (vysokodávkové statíny, ezetimib, PCSK9-inhibítory) mohla priniesť týmto pacientom zásadný prínos v prevencii ďalších príhod.

Tento článok vznikol s podporou spoločnosti Amgen Slovakia s.r.o.

SVK-NP-26-80001

dátum vypracovania: január 2026