Vplyv náhlej cievnej mozgovej príhody na sociálnu doménu kvality života pacientov

Souhrn

Cieľ: Zistiť vzťah medzi úrovňou problémov v sociálnej oblasti života pacientov po NCMP a spokojnosťou s ich kvalitou života.

Metodika a charakteristika súboru: Hlavnou výskumnou metódou bol dotazník vlastnej konštrukcie. Použité štatistické analýzy: χ2 -kvadrat test nezávislosti a Cramerovo V. Štatistickú analýzu sme vykonávali v štatistickom programe Jamovi. Základný súbor respondentov tvorilo 104 respondentov, ktorí prekonali NCMP.

Výsledky: Z analyzovaných sociálnych faktorov ako typ bývania (p = 0,338), pocit bezpečia (p = 0,596), sociálna opora (p = 0,841) nebol preukázaný štatisticky významný vzťah. Faktor  vplyvu finančného zabezpečenia (p  =  0,001) sa potvrdil ako štatisticky významný vo vzťahu na spokojnosť s kvalitou života pacientov po NCMP.

Záver: V tejto štúdií sú prezentované zistenia dokazujúce, že najsignifikantnejším sociálnym faktorom, vplývajúcim na subjektívne hodnotenie QL pacientov po NCMP je faktor finančného zabezpečenia. Problematika predstavuje multidisciplinárny problém, naďalej sa jej treba venovať a skúmať ju aj z pohľadu sociálnej práce, sociálnej a pracovnej rehabilitácie, psychológie, sociológie a iných vedných odborov.

Klíčová slova:

kvalita života – spokojnosť – NCMP – sociálne faktory – finančné zabezpečenie

ÚVOD

Kvalita života pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode závisí nie len od schopnosti znovu nadobudnúť sebestačnosť a prekonať fyzické či  psychické bariéry, ale aj od schopnosti nájdenia novej životnej rovnováhy. Následkom NCMP dochádza k výrazným zmenám aj v sociálnej doméne kvality života pacientov. V príspevku autorky analyzujú vybrané oblasti zo sociálnej domény QL pacientov po NCMP. Podľa WHO vníma jednotlivec svoje postavenie na základe hodnotových systémov a kultúry v ktorej žije a to vo vzťahu k vlastným očakávaniam, cieľom či obavám (21). Kvalita života je ovplyvnená fyzickým, psychickým a sociálnym stavom, tak aj osobným presvedčením, spoločenskými vzťahmi a ich vzťahom k prostrediu (10). Kvalitu života možno vnímať v širšom zmysle vnímaním subjektívnej pohody (SWB –⁠ Subjective Well-being). Naopak v medicíne a ošetrovateľstve je kvalita života vymedzená skôr konceptom HRQoL. Kvalita života je úzko spájaná so zdravím, čo je označované ako HRQoL (Health Related Quality of Life). HRQoL je multidimenzionálny koncept, ktorý sa využíva na získanie informácií o vplyve zdravotného stavu na kvalitu života. Koncept HRQoL zahŕňa všetky oblasti zdravia ako sú fyzické, psychické, sociálne aj emocionálne zdravie (10, 22). Koncept kvality života v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou je spojený so zdravím, podporou zdravia a následným posúdením vplyvu na zdravie. Zdravotnícki pracovníci sa zameriavajú na jedinca v špecifickom životnom kontexte v súvislosti s ochorením, pričom ich hlavná pozornosť je venovaná zmenám v kvalite života pred a po konkrétnej situácií. Dôležitým prístupom v hodnotení kvality života v ošetrovateľstve je holistický prístup k jedincovi, pričom je potrebné zamerať sa na jeho hodnoty i potreby v súvislosti s ochorením. Každé zhoršenie zdravia, ktoré vedie k postihnutiu pri každodenných činnostiach života, čo znamená aj zníženú kvalitu života popisovanú jedincom (15). Kvalita života súvisiaca so zdravím je vnímaná ako odraz vplyvu choroby, postihnutia či poruchy a liečby na každodenné fungovanie. Zároveň predstavuje vyjadrenie vplyvu subjektívne vnímaného zdravia na schopnosť jednotlivca viesť plnohodnotný život (8).

VPLYV NCMP NA SOCIÁLNU DOMÉNU KVALITY ŽIVOTA

Následky mozgovej príhody negatívne ovplyvňujú sociálne vzťahy, bežné denné aktivity a tiež návrat do pôvodného sociálneho prostredia, znamená to aj práce. Náhla cievna mozgová príhoda je neočakávaná udalosť, ktorá narúša život osoby a každý jedinec je nútený prispôsobiť sa tomuto novému stavu, novej situácie (20). Sociálna oblasť zahŕňa aspekty týkajúce sa osobných a sociálnych vzťahov. Enviromentálne a domáce prostredie je tiež jedným z faktorov, ktoré majú vplyv na kvalitu života, vrátane finančných možností, dostupnosti zdravotnej starostlivosti či príležitostí získavať nové zručnosti a vedomosti (10).

Sociálna oblasť patrí k dôležitým faktorom ovplyvňujúcim kvalitu života pacientov po NCMP. Je dokázané, že sociálne vzťahy vplývajú na kvalitu života v zmysle, že pacienti žijúci sami hodnotia kvalitu života výrazne horšie ako osoby, ktoré žijú v jednej domácnosti s rodinou (5). Cievna mozgová príhoda predstavuje až v 25 % celkovej populácie trvalú invaliditu, čo vedie osoby, ktoré prekonali CMP k závislosti od pomoci svojho okolia, pričom starostlivosť o nich najčastejšie zabezpečujú príbuzní v domácom prostredí (3). Je dôležité brať ohľad aj na príbuzných, keďže starostlivosť o ľudí po CMP je veľmi náročná a predstavuje dlhodobú záťaž čo môže dospieť až do bodu, kedy sa u rodinného príslušníka prejavia znaky syndrómu vyhorenia. V konečnom dôsledku nadmerná dlhodobá záťaž negatívne vplýva nie len na sociálne vzťahy a fungovanie rodiny, ale taktiež na psychický stav pacienta, čo výrazne znižuje kvalitu jeho života (11). Sociálna a ekonomická oblasť zahŕňa mnohé hľadiská sociálneho statusu osoby a jeho ekonomických zdrojov, medzi ktoré patrí vzdelanie, povolanie, príjem alebo bývanie. Niektoré štúdie poukazujú na dôležitosť sociálno-ekonomického statusu ako významný determinant kvality života súvisiaci so zdravím (19). Sun et al. vo svojej štúdií uvádzajú, že vzdelanie osoby môže do značnej miery ovplyvniť jeho postoje, presvedčenia, vedomosti a taktiež ovplyvňuje aj prístup osoby k zdravotnej starostlivosti či životnému štýlu (19).

Pre úplné pochopenie faktorov ovplyvňujúcich kvalitu života pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode je dôležité poznať, ako pacienti a ich blízky vnímajú dopad ochorenia na každodenný život. Z pohľadu pacientov môže byť udržiavanie zdravých sociálnych vzťahov jedným z najzásadnejších faktorov ovplyvňujúcich kvalitu ich života. Väčšina pacientov po cievnej mozgovej príhode je pri každodenných samoobslužných činnostiach odkázaná na pomoc okolia, z čoho vyplýva, že sociálne vzťahy sú nevyhnutné pre život a významné ovplyvňujú kvalitu života. Výskumy dokazujú, že sociálne vzťahy patria medzi hlavné faktory ovplyvňujúce kvalitu života u pacientov po prekonaní NCMP. Výskumy zároveň potvrdzujú, že udržiavanie pozitívneho prístupu zohráva dôležitú úlohu v procese celkového zotavovania (13).

Narušená sociálna interakcia, neefektívne plnenie rolí, sexuálna dysfunkcia, bezmocnosť, neefektívne zvládanie záťaže, riziko osamelosti či sociálna izolácia patria medzi časté ošetrovateľské diagnózy sociálnej domény kvality života (9).

CHARAKTERISTIKA RESPONDENTOV VÝSKUMNEJ VZORKY

Zaraďujúcim kritériom pre daný výskum boli pacienti, ktorí boli minimálne 6 mesiacov po prekonaní NCMP. Respondentom, ktorí nedokázali samostatne vyplniť dotazník napomáhali rodinní príslušníci, prípadne zdravotnícki pracovníci v danej ambulancii. Zber údajov sa uskutočnil v období od augusta 2024 do februára 2025. Z celkového počtu 50 distribuovaných dotazníkov tlačenej formy bolo vyplnených a vrátených 34 (68 %) dotazníkov. Návratnosť dotazníkov v elektronickej forme bola 87 dotazníkov, ale pre neúplnosť vyplnených odpovedí alebo nesplnenie stanovených kritérií bolo nutné vylúčiť 17 dotazníkov. Dotazník v elektronickej forme bol zverejnený na sociálnej sieti facebook v skupinách Porážka.sk a taktiež v skupine Mozgová príhoda.

Vybrané demografické charakteristiky základného súboru respondentov

Rozdelenie respondentov podľa pohlavia: Z celkového počtu n = 104 respondentov tvorilo našu vzorku 62 žien, čo predstavovalo 59,6 % a 42 mužov, čo predstavovalo 40,4 %.

Rozdelenie respondentov podľa veku: Variačné rozpätie respondentov podľa veku sa pohybovalo v rozmedzí menej ako 30 rokov a viac ako 70 rokov, pričom obidve tieto zastúpenia boli v počte n = 6 respondentov (5,9 %). Najpočetnejšou skupinou v základnom súbore boli respondenti vo veku od 50 do 59 rokov n = 38 (37,3 %). Druhou najpočetnejšou skupinou boli respondenti vo veku 31 –⁠ 49 rokov, a to v počte n = 31 (30,4 %). Respondentov vo veku 60 –⁠ 69 rokov sa zúčastnilo n = 21 (20 %).

Rozdelenie respondentov podľa vzdelania: Stredoškolské vzdelanie s maturitou n  =  42 (40,4 %) vzorky. Respondenti s ukončeným vysokoškolským vzdelaním tvorili n  =  36 (34,6 %) celkovej vzorky. Stredoškolské vzdelanie bez maturity n =26 (25 %) vzorky.

Rozdelenie respondentov podľa zamestnania: Zamestnaní n = 51 (49 %), poberajú invalidný dôchodok n = 26 (25 %), starobný dôchodok n = 21 (20,2 %) a nezamestnaní respondenti n  =  5 (4,8 %), inú odpoveď „materská dovolenka“ uviedlo 1 % respondentov.

Rozdelenie respondentov podľa bývania: n  =  87 (83,7 %) všetkých respondentov uviedlo s rodinou, n  =  14 (13,5 %) uviedlo, že bývajú sami, traja (2,9 %) respondenti odpovedali, že žijú v domove sociálnych služieb. Toto zistenie naznačuje, že vzhľadom na zdravotný stav a celkovú situáciu pacientov po NCMP je nevyhnutná okrem profesionálnej starostlivosti aj rodinná pohoda.

Rozdelenie respondentov podľa typu NCMP: Ischemickú NCMP n  =  57 (54,8 %) respondentov, hemoragickú NCMP n = 22 (21,2 %) respondentov, až 25 (24 %) respondentov nevedelo určiť, aký typ NCMP prekonali. Toto zistenie môže napovedať aj o nedostatočnej informovanosti pacientov, alebo naopak o ich kognitívnych problémoch.

Rozdelenie respondentov podľa uplynutého času od NCMP: NCMP pred 1 –⁠ 3 rokmi tvorilo n  =  39 (37,9 %) respondentov, prekonali NCMP pred 10 a viac rokmi n = 5 (4,9 %), NCMP pred 7 –⁠ 12 mesiacmi predstavovali n = 36 (35 %) respondentov. Od prekonania NCMP už 4 –⁠ 6 rokov, čo predstavovalo n = 16 (15,5 %) a n = 16 (6,8 %) respondentov prekonali NCMP pred 7 –⁠ 10 rokmi.

METODIKA A REALIZÁCIA VÝSKUMU

Na zber údajov sme použili neštandardizovaný dotazník vlastnej konštrukcie, ktorý bol uverejnený v elektronickej forme na sociálnych sieťach a taktiež v papierovej forme. Po súhlasnom vyjadrení s realizáciou štúdie bol dotazník následne distribuovaný u pacientov navštevujúcich neurologickú a neurochirurgickú ambulanciu vo Fakultnej nemocnici F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici. V rámci štatistickej analýzy, vzhľadom na stanovenú hypotézu a charakter dát, sme použili χ2 -test nezávislosti a Cramerovo V. Test sme použili v procese vyhodnotenia hypotézy v súlade s charakterom konkrétnych dát vo vzťahu k hypotéze. Štatistickú analýzu sme vykonávali v štatistickom programe Jamovi. Hypotézu sme prijali/zamietli na základe p-hodnoty, ktorá vyjadruje chybovosť. V prípade, že je p-hodnota nižšia ako 0,05 (5%), sme prijímali HA (alternatívnu) hypotézu. Taktiež sme sledovali Cramerovo V, ktoré vyjadruje silu vzťahu medzi skúmanými premennými. Cramerov V koeficient sme hodnotili podľa stanovenej stupnice: 0,00 –⁠ 0,10 (zanedbateľná, veľmi slabá závislosť), 0,10 –⁠ 0,20 (slabá závislosť), 0,20 –⁠ 0,40 (mierna závislosť), 0,40 –⁠ 0,60 (relatívne silná závislosť), 0,60 –⁠ 0,80 (silná závislosť) a 0,80 –⁠ 1,00 (veľmi silná závislosť).

Vzorku našej štúdie tvorilo 104 respondentov, ktorí prekonali NCMP.

Limity štúdie

Vzhľadom na to, že náš výskum sa zameriaval na špecifickú populáciu, ktorí prekonali NCMP, bolo náročnejšie získať dostatočný počet návratnosti dotazníkov. Ochorenie NCMP môže spôsobovať telesné, kognitívne či rečové problémy, ktoré mohli byť dôvodom neúčasti na našom výskume. Keďže táto téma bola pre niektorých pacientov citlivá a mnohí z nich trpeli psychickou nepohodou, práve to mohlo byť príčinou zníženia ich motivácie a ochoty zapojiť sa do výskumu (6).

Stanovili sme si výskumnú hypotézu (nulovú a alternatívnu), ktorej platnosť/neplatnosť sme overovali:

• H0 : Neexistuje štatisticky významný vzťah medzi úrovňou problémov v sociálnej oblasti života pacientov po NCMP a spokojnosťou s ich kvalitou život.
• HA: Existuje štatisticky významný vzťah medzi úrovňou problémov v sociálnej oblasti života pacientov po NCMP a spokojnosťou s ich kvalitou život.

Na testovanie hypotézy sme využili χ2 -test nezávislosti, aby sme mohli overiť vzťah medzi úrovňou problémov v sociálnej oblasti života pacientov po NCMP a spokojnosťou s ich kvalitou života. H3 sme overovali pomocou odpovedí z dotazníkových položiek č. 1, 2, 3 a 4.

Keďže p-hodnota (0,338) je vyššia ako štandardná hladina významnosti 0,05, nemôžeme zamietnuť nulovú hypotézu o nezávislosti týchto premenných. To znamená, že medzi spokojnosťou s kvalitou života po NCMP a typom bývania pacientov nebol preukázaný štatisticky významný vzťah. Hodnota Cramerovho V koeficientu (0,209) naznačuje mierne slabú asociáciu medzi týmito premennými.

V tabuľke 1 je viditeľné, že väčšina respondentov (87 zo 104) žije s rodinou. Najviac pacientov uvádza spokojnosť na úrovni 3 („spokojný“) a 4 („nespokojný“), a to bez ohľadu na typ bývania. Z pozorovania tabuľky 1 môžeme vidieť, že pacienti žijúci s rodinou majú tendenciu byť rozložení naprieč celou škálou spokojnosti, zatiaľ čo pacienti v domove sociálnych služieb (len tri zo vzorky) uvádzajú len nespokojnosť (hodnota 4). Napriek týmto pozorovaniam výsledky testu indikujú, že tieto rozdiely nie sú štatisticky významné, čo znamená, že typ bývania pravdepodobne nemá významný vplyv na spokojnosť s kvalitou života pacientov po NCMP.

Na základe položky č. 2 „Pocit bezpečia“ môžeme pozorovať, že najčastejšie sa vyskytujú pacienti s hodnotou 3 („spokojný“) a hodnotou 2 („často“) (n = 15). Väčšina pacientov uvádza, že pociťuje bezpečie „vždy“ (n = 21) alebo „často“ (35). Pacienti, ktorí uvádzajú, že pocit bezpečia majú „vždy“ alebo „často“, majú tendenciu uvádzať vyššiu spokojnosť s kvalitou života. Keďže p-hodnota (0,596) je výrazne vyššia ako štandardná hladina významnosti 0,05, nemôžeme zamietnuť nulovú hypotézu o nezávislosti týchto premenných. To znamená, že medzi spokojnosťou s kvalitou života po NCMP a pocitom bezpečia pacientov nebol preukázaný štatisticky významný vzťah. Hodnota Cramerovho V koeficientu (0,184) naznačuje slabú asociáciu medzi týmito premennými. Napriek týmto pozorovaným trendom v údajoch štatistická analýza naznačuje, že tieto rozdiely nie sú dostatočne výrazné na to, aby sme mohli hovoriť o štatisticky významnom vzťahu medzi pocitom bezpečia pacientov a ich spokojnosťou s kvalitou života po NCMP (tab. 2).

Výskumná vzorka pozostávala zo 104 respondentov. Z analýzy vyplýva, že prevažná väčšina respondentov n = 100 (96,15 %) uvádza prítomnosť sociálnej opory, zatiaľ čo len malá časť n = 4 (3,85 %) vykazuje absenciu sociálnej opory. Distribúcia celkovej spokojnosti s kvalitou života v celej vzorke bola nasledovná: veľmi spokojní n = 2 (1,92 %), celkom spokojní n = 19 (18,27 %), spokojní n = 42 (40,38 %), nespokojní n = 36 (34,62 %) a veľmi nespokojní n  =  5 (4,81 %). Najväčšiu skupinu tvorili respondenti, ktorí uvádzali strednú mieru spokojnosti (kategória „spokojní“), nasledovaní respondentmi uvádzajúcimi nespokojnosť. Na zistenie štatisticky významného vzťahu medzi sociálnou oporou a celkovou spokojnosťou s kvalitou života bol použitý χ2 -test nezávislosti. Výsledky testu (χ2   =  1,42, df  =  4, p  =  0,841) nepreukázali štatisticky signifikantný vzťah medzi sledovanými premennými. Sila asociácie vyjadrená prostredníctvom Cramerovho V koeficientu (V  = 0,117) indikuje veľmi slabú asociáciu medzi sociálnou oporou a celkovou spokojnosťou s kvalitou života (tab. 3).

Z tabuľky 4 je vidieť významné vzťahy medzi spokojnosťou s finančným zabezpečením a spokojnosťou s kvalitou života po NCMP. Respondenti spokojní s finančným zabezpečením sú najčastejšie aj spokojní s kvalitou života. Nespokojní s finančným zabezpečením sú častejšie nespokojní aj s kvalitou života. χ2 -test je štatisticky významný (χ2  = 56,1, p < 0,001), čo potvrdzuje, že existuje významný vzťah medzi týmito dvomi premennými. Cramerovo V má hodnotu 0,367, čo naznačuje stredne silnú asociáciu medzi spokojnosťou s finančným zabezpečením a spokojnosťou s kvalitou života. Tieto výsledky naznačujú, že existuje súvislosť medzi tým, ako pacienti po NCMP vnímajú svoje finančné zabezpečenie a ich celkovou spokojnosťou s kvalitou života. Pacienti, ktorí sú spokojnejší so svojou finančnou situáciou, majú tendenciu byť spokojnejší aj so svojou kvalitou života po NCMP.

Na základe realizovanej analýzy dát možno konštatovať, že v troch zo štyroch testovaných vzťahov nebola preukázaná štatistická významnosť. Vzhľadom na tieto výsledky prijímame H0 (nulovú) hypotézu, že neexistuje štatisticky významný vzťah medzi úrovňou problémov v sociálnej oblasti života pacientov po NCMP a spokojnosťou s ich kvalitou života. Absencia signifikantného vzťahu naznačuje, že v sledovanej vzorke sociálne problémy respondentov nemajú preukázateľný vplyv na ich celkovú spokojnosť s kvalitou života. Tieto zistenia môžu naznačovať, že spokojnosť s kvalitou života je v danej populácii determinovaná inými faktormi než sociálnou oblasťou, prípadne že vplyv sociálnych problémov je moderovaný ďalšími, v štúdii nesledovanými premennými. HA (alternatívnu) hypotézu zamietame.

DISKUSIA

Hypotézou sme zisťovali, či existuje štatisticky významný vzťah medzi úrovňou problémov v sociálnej oblasti po náhlej cievnej mozgovej príhode (NCMP) a spokojnosťou s ich kvalitou života. Na základe štatistickej analýzy sme prijali nulovú hypotézu H0 , že neexistuje štatisticky významný vzťah medzi úrovňou problémov v sociálnej oblasti života pacientov po NCMP a spokojnosťou s ich kvalitou života. Pozitívnym zistením v našom výskume bolo, že prevažná väčšina respondentov (96,2 %) uviedla, že má pri sebe sociálnu oporu. Len 3,8 % respondentov uviedlo, že nemajú žiadnu oporu. Táto vysoká miera sociálnej opory predstavuje významný ochranný faktor pri vyrovnávaní sa s problémami po NCMP. Napriek tomu analýza nepreukázala štatisticky významný vzťah medzi sociálnou oporou a celkovou spokojnosťou s kvalitou života (p  =  0,841, V = 0,117). Absencia štatisticky významného vzťahu je prekvapivá, keďže mnohé štúdie zdôrazňujú význam sociálnej podpory pre kvalitu života po NCMP (18). Tieto rozdielne výsledky môžu spočívať napríklad v tom, že takmer všetci respondenti uvádzali prítomnosť sociálnej opory. Z pohľadu pacientov môže byť udržanie sociálnych vzťahov jedným z najzásadnejších faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu života po prekonaní NCMP (13). Naše zistenia potvrdzujú, že rodinné prostredie predstavuje primárny zdroj sociálnej opory, čo je v súlade s výsledkami aj iných štúdií (2). Thajská štúdia, ktorá skúmala sociálnu podporu v rámci kvality života pacientov po prekonaní NCMP, naznačuje, že osoby, ktoré žili v partnerskom živote, preukazovali lepšiu kvalitu života, pretože pociťovali podporu od svojho partnera. Toto tvrdenie podporuje aj ďalšia thajská štúdia, ktorá zistila že pacienti, ktorí pri sebe nemajú partnera alebo iných blízkych, majú až o 4,14-krát vyššie riziko zníženej kvality života (1). Naše zistenia čiastočne korešpondujú so štúdiou Parikh et al., ktorá pozorovala, že dimenzie fyzického a psychického stavu boli v porovnaní s dimenziou sociálnych vzťahov viac narušené, postihnuté (16). Táto štúdia však zároveň zistila, že pacienti žijúci so svojou rodinou prejavovali vyššiu úroveň kvality života ako pacienti žijúci osamotene, bez príbuzných, čo naznačuje, že rodinné zázemie má určitú významnosť vplyvu. Na základe našich zistení navrhujeme, aby sa pre pacientov po NCMP v rámci prevencie sociálnej izolácie, zvýšenia úrovne sociálnej opory a pocitu bezpečnosti zakladali kluby pre pacientov po prekonaní NCMP formou napríklad svojpomocných skupín pacientov. V počiatočnom období po NCMP je vhodné až potrebné pre pacientov, ktorí sú bez možnosti sociálnej opory zo strany rodiny, zabezpečiť im sociálneho pracovníka, ktorý by ich usmernil v oblasti možností sociálnej pomoci poskytnutím opatrovateľa, osobného asistenta, informovania o možnostiach sociálnych dávok a podobne. Analýza ukázala, že typ bývania (samostatné bývanie, bývanie s rodinou, pobyt v domove sociálnych služieb) nemá štatisticky významný vplyv na spokojnosť s kvalitou života pacientov po NCMP (p = 0,338, V = 0,209). Toto zistenie je prekvapivé vzhľadom na to, že predchádzajúce štúdie, ktoré zdôrazňujú význam domáceho prostredia a rodinnej podpory v procese rehabilitácie (12, 14). Naše výsledky mohli byť výrazne ovplyvnené nerovnomerným rozložením respondentov, keďže väčšina (83,65 %) žila s rodinou, zatiaľ čo len 2,88 % žilo v domovoch sociálnych služieb. Táto disproporcia mohla znížiť štatistickú silu analýzy. Z našich výsledkov vyplýva, že rodinné prostredie predstavuje primárny zdroj sociálnej opory, čo je v súlade s výsledkami iných štúdií (2). V našom výskume ani pocit bezpečia nevykazoval štatisticky významný vzťah s celkovou spokojnosťou s kvalitou života (p  =  0,596, V = 0,184). Tieto zistenia sú v rozpore s niektorými predchádzajúcimi výskumami, ktoré identifikovali pocit bezpečia ako dôležitý faktor ovplyvňujúci kvalitu života po NCMP, najmä u pacientov s vyšším rizikom pádov alebo recidívy (7). Možným vysvetlením je, že pacienti v našej štúdii mohli mať adekvátne upravené domáce prostredie, prípadne dostatočnú podporu, ktorá minimalizovala obavy o bezpečnosť. Ďalším vysvetlením by mohla byť rôzna interpretácia pojmu „bezpečie“ zo strany respondentov, ktorí mohli tento koncept vnímať odlišne od zamýšľaného fyzického bezpečia v kontexte rizík spojených s NCMP. Jediným aspektom sociálnej oblasti, ktorý vykazoval štatisticky významný vzťah so spokojnosťou s kvalitou života, bolo finančné zabezpečenie (p < 0,001, V = 0,367). Tento výsledok je v súlade s predchádzajúcimi výskumami, ktoré identifikovali finančné zabezpečenie ako dôležitý faktor ovplyvňujúci kvalitu života po NCMP, najmä vzhľadom na zvýšené náklady spojené s liečbou, rehabilitáciou a prípadnými úpravami domáceho prostredia (4, 17). V našom výskume sme ďalej zistili, že viac ako polovica respondentov (68,3 %) bola spokojná s ich finančnou situáciou, zatiaľ čo 31,7 % respondentov uviedlo, že neboli spokojní so svojim finančným zabezpečením. Tento vzťah medzi finančným zabezpečením a kvalitou života je zhodný so štúdiou Sun et al. (19), ktorá opisuje, že osoby s nižším socioekonomickým statusom vykazovali celkovo nižšie hodnotenie kvality života po NCMP v porovnaní s osobami s vyšším socioekonomickým statusom. Významným faktorom v sociálno-ekonomickej sfére je aj zamestnanosť pacientov po NCMP. V našom výskume takmer polovica respondentov (49 %) uviedla, že po prekonaní NCMP sa vrátili do zamestnania. Na invalidnom dôchodku zostalo 25 % a starobný dôchodok poberalo 20,2 % respondentov. Tieto výsledky naznačujú, že prevažná časť pacientov je schopná návratu do pracovného procesu, čo predstavuje dôležitý faktor ovplyvňujúci kvalitu života. Naše zistenia korešpondujú s existujúcou literatúrou, ktorá považuje pracovný status za významný ukazovateľ kvality života (1). Butsing et al. vo svojej štúdii zistili, že pacienti, ktorí neboli schopní návratu do práce, mali až 10-násobne vyššiu predispozíciu na zníženú kvalitu života vo všetkých doménach. Zamestnanosť je pritom úzko prepojená s finančným zabezpečením, čo môže vysvetľovať, prečo práve finančné zabezpečenie vykazovalo v našej štúdii významnú asociáciu s kvalitou života. Pacienti, ktorí sa dokážu vrátiť do práce, nielen zlepšujú svoju finančnú situáciu, ale zároveň posilňujú svoju identitu, sociálne kontakty a pocit užitočnosti. Mnohé štúdie preukazujú, že emocionálna podpora predstavuje významný indikátor hodnotenia celkovej kvality života (1). Pozitívne myslenie, spokojnosť so životným prostredím a neobmedzenie vo vykonávaní aktivít mali pozitívny vplyv na sociálnu participáciu u ľudí po cievnej mozgovej príhode (20).

ZÁVER

Napriek výraznému pokroku v úrovni poskytovanej zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti je dôležité pokračovať vo výskumných aktivitách zameraných aj na posudzovanie sociálnej domény kvality života pacientov, aby lekári, sestry a iní členovia multidisciplinárneho tímu mohli ešte efektívnejšie prispievať k zlepšeniu celkového hodnotenia spokojnosti kvality života pacientov po NCM, konkrétne skúmanie faktorov, príčin zistených nedostatkov, a následne tak vyvíjať intervencie na ich elimináciu. Pred zdravotníckymi pracovníkmi stále ostáva výzva v oblasti zakladania svojpomocných klubov pacientov, kde by zohrávali dôležitú rolu pri ich vzniku, ďalej by však vedenie po organizačnej, ekonomickej a právnej stránke prebrali samotní pacienti, resp. niekto z rodinných členov pacientov.

Nikto nedokáže tak naplno, kvalitne, empaticky, ľudsky pochopiť toho druhého, pokiaľ nechodil v jeho topánkach. Platí to aj pre pacientov po NCMP, ktorých okrem spoločných problémov spája aj spoločná solidarita, založená na svojpomoci, chápaní a tolerancii.

Štúdia bola podporená Medzinárodným projektom 2/2023-2025 Development of different organization and business structures in public and private sectors of health care, pharmaceutical industry, health education and promotion of health, rehabilitation, wellness and beauty sectors: international experience.

Konflikt záujmov: žiadny.