Posudzovanie zdravotného stavu mladistvých

Souhrn

Práca pojednáva o posudzovaní zdravotného stavu mladistvých vzhľadom na ich aptabilitu, resp. o posúdení ich zdravotného stavu k príprave na budúce povolanie.

Klíčová slova:

adolescent – zdravotný stav – aptabilita – spôsobilosť k príprave na pracovné uplatnenie

ÚVOD

Mladistvou osobou je vo všeobecnosti osoba vo veku od 15 rokov do 18 rokov. Je to životné obdobie medzi dosiahnutím pracovnoprávnej spôsobilosti (v 15. roku veku) a dovŕšením plnoletosti (v 18. roku veku). Mladistvé (neplnoleté) osoby patria do osobitnej skupiny, ktorej Ústava Slovenskej republiky (SR) poskytuje zvýšenú právnu ochranu.

Parlament schválil 18. júna 2024 novelu Zákonníka práce, účinnú od 1. 8. 2024.

Mladistvým zamestnancom sa podľa Zákonníka práce rozumie zamestnanec mladší ako 18 rokov, t.j. fyzická osoba do dovŕšenia plnoletosti, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.

Zákonník práce taktiež určuje, že mladistvý zamestnanec má právo na prípravu na povolanie a zabezpečenie pracovných podmienok umožňujúcich rozvoj ich telesných a duševných schopností. Mladiství zamestnanci môžu vykonávať len také práce, ktoré sú primerané ich fyzickému a rozumovému rozvoju a neohrozujú ich mravnosť. V praxi to znamená, že mladistvý, ktorý dovŕšil 15 rokov veku a súčasne má ukončenú povinnú desaťročnú školskú dochádzku, bude môcť po skončení obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky (po 30. 6.) začať pracovať, t.j. už počas letných prázdnin (júl a august) a nemusí čakať na oficiálne ukončenie školského roka (31. 8.), ako tomu bolo doposiaľ [1].

V posledných štyroch desaťročiach došlo v našej spoločnosti ku zásadným zmenám, ktoré sa dotýkajú všetkých súčastí nášho života. K zmenám došlo v oblasti spoločenskej, sociálno-ekonomickej, v legislatíve, v zdravotníctve, v školstve ako i v iných oblastiach. Nie všetky zmeny však zasahujú pozitívne do života ľudí. Zmeny sa dotýkajú všetkých vekových skupín, teda aj detí a adolescentov. Zvyšuje sa vzdelanosť mladej generácie, často ale na úkor kvality vzdelania. Kritická je situácia v oblasti vzdelávania a zdravotníctva, kde sa problémy systematicky neriešili. Veľmi nepriaznivá je situácia predovšetkým v oblasti stredných odborných škôl, kde došlo a dochádza ku najväčším zmenách. Niektoré povolania nám zanikajú a s nimi i množstvo stredných odborných škôl, najmä pre nezáujem mladých ľudí o tieto profesie (napr. mäsiar, kominár, obuvník a pod.), alebo v rámci nepriaznivého demografického vývoja spoločnosti, kedy nie je dostatok študentov pre niektoré odbory. Pribúda počet ľudí s vysokoškolským vzdelaním a kompletným stredoškolským vzdelaním, ktorí často nenájdu uplatnenie na trhu práce, či už vo svojej profesii, alebo vôbec žiadne. Vznikla nová pomerne početná kategória –⁠ kategória nezamestnaných, z ktorých veľkú časť tvoria mladí ľudia, najmä čerství absolventi stredných alebo vysokých škôl. Nezamestnaní mladiství sú v inej situácii ako ostatní, ktorí už pracovali. Nemajú ešte vytvorené základné pracovné návyky, stereotypy a pracovné zručnosti. Nie sú v tejto oblasti adaptovaní a ich morálno-vôľové vlastnosti sú ešte z čias štúdií nastavené inak. Ľahko podľahnú dezilúzii a potom sa ťažšie začleňujú do pracovného procesu. Ich sociálno-ekonomická situácia je iná ako u dospelých pracujúcich. Neraz ostávajú naďalej závislí na svojich rodičoch a súčasná situácia im neumožňuje odčleniť sa od rodiny a nájsť si vlastné spoločenské i osobné uplatnenie. Iná je situácia u mladých ľudí, ktorí sú sociálne znevýhodnení, nedosiahnu odborné vzdelanie, resp. ani kompletné základné vzdelanie a živoria na pokraji spoločnosti (napr. etnické minority) [2].

POSUDZOVANIE ZDRAVOTNÉHO STAVU MLADISTVÝCH

Posudková činnosť v adolescencii:

• Spôsobilosť k príprave na pracovné uplatnenie
• Posúdenie aptability mladistvého
• Spôsobilosť k vedeniu motorového vozidla
• Spôsobilosť ku športovej činnosti
• Spôsobilosť ku držaniu a noseniu strelnej zbrane
• Práceneschopnosť (krátkodobá, dlhodobá)
• Zmena pracovnej spôsobilosti
• Posudzovanie ku profesionálnej službe v ozbroje ných zložkách vykonávajú lekári príslušných zložiek na základe kompletného výpisu zo zdravotnej dokumen tácie od lekára, ktorý vykonáva primárnu starostlivosť.

Spôsobilosť k pracovnému uplatneniu

Spôsobilosť k pracovnému uplatneniu môže posudzovať v SR; všeobecný lekár pre deti a dorast (0–19 rokov), všeobecný lekár pre deti a dorast (0–26 rokov) pokiaľ získal kvalifikáciu z dorastového lekárstva (Certif ikovaná pracovná činnosť dorastové lekárstvo)*, všeobecný lekár pre dospelých a lekár so špecializáciou z pracovného lekárstva.

V období dorastového veku, teda na konci detského veku až po dospelosť, ak sa má lekár posudkovo vyjadriť, musí mať na pamäti, že v adolescencie sú odlíšnosti, s ktorými sa v inom období života jedinca nestretne. Je pochopiteľné, že lekár, ktorý rozhoduje v oblasti posudkovej činnosti o jedincovi v takomto období, musí byť vysoko erudovaný, odborne vzdelaný pracovník so značným sociálnym cítením a empatiou pre širokú škálu fyzických i psychických problémoch takéhoto jedinca.

Cieľom posúdenia zdravotného stavu mladistvých k príprave na pracovné uplatnenie je komplexne zhodnotiť jeho celkový stav –⁠ po stránke zdravotnej, psychickej, pedagogickej a sociálnej. Na základe záverov týchto posudkov navrhnúť vhodné povolanie, štúdium, alebo prácu a odporučiť na základe daných možností viac vhodných povolaní a opatrení s podobnými nárokmi.

Posudzovanie zdravotného stavu mladistvého k príprave na pracovné uplatnenie prináša pre posudzujúcich lekárov množstvo úskalí. Často sa pristupuje k posudzovaniu rutinne bez zohľadnenia individuality mladistvého. Chýbajú aj presné informácie o práci, ktorú mladistvý bude vykonávať. Nedostatočná je spolupráca s lekármi zaoberajúcich sa touto problematikou, či už z odborníkmi v oblasti preventívneho alebo klinického pracovného lekárstva a pracovníkmi s úradov verejného zdravotníctva.

Pri posudzovaní zdravotného stavu, pri zaraďovaní do prípravy na pracovné uplatnenie, musíme každého mladistvého posúdiť individuálne. Nedá sa postupovať podľa šablóny. Posudok obyčajne vypracuje všeobec

ný lekár pre deti a dorast, v spolupráci s odbornými lekármi (špecialistami), psychológmi, sociológmi a pedagógmi. Na základe záverov týchto posudkov má navrhnúť vhodné povolanie, štúdium, alebo prácu a odporučiť na základe daných možností viac vhodných povolaní a opatrení s podobnými nárokmi.

Posudzovanie zdravotného stavu adolescenta pri výbere povolania a pri zaraďovaní do práce je náročnejšie, nakoľko na rozdiel od ostatných vekových skupín posudzujeme mladého, ešte nevyzretého človeka, s neukončeným fyzickým a psychickým vývojom, ktorý ešte nikde nepracoval a ktorý má často len povrchnú predstavu o tom, čo by chcel robiť. U mladistvých je preto tiež celkom iný pohľad (ako u dospelých) pri posudzovaní štyroch základných hľadísk pracovného potenciálu a nárokov povolania:

1. Pohľad klinickej primeranosti –⁠ to, čo mladistvý smie, čo pre neho nie je vzhľadom na jeho zdravotný stav kontraindikované. Toto hľadisko sa často v praxi preceňuje, ale i podceňuje. Je známe, že niektoré detské ochorenia sa môžu vyliečiť ad integrum, že adaptačné a kompenzačné mechanizmy u mladistvých sú lepšie než u dospelých.
2. Pohľad technickej primeranosti –⁠ čo mladistvý môže, na čo stačí.
3. Pohľad kvalifikácie –⁠ čo mladistvý dokáže. Dnes aj v dospelosti sa ľudia rekvalifikujú. U dospelých táto skutočnosť má často limitujúci charakter. Tento pohľad u mladistvého má iný rozmer. U mladistvého musíme z profesionálneho hľadiska rozvíjať jeho vedomosti v čo najširšom rozsahu. Súčasne musíme skúmať na čo má talent, schopnosti a v tomto smere mladistvého rozvíjať.
4. Pohľad subjektívneho vzťahu k práci –⁠ čo mladisví by robiť chcel.

Záverečná diagnóza musí byť postavená na objektívnych vyšetreniach, musí byť nielen diagnózou anatomickou, ale aj diagnózou topickou, funkčnou a musí vystihovať aj prognózu ochorenia.

Zdravotný stav mladistvého posudzuje lekár na základe anamnézy, celkového vyšetrenia mladistvého, odborných nálezov a údajov zaznamenaných v zdravotnom zázname, resp. v kompletnom výpise zo zdravotného záznamu, v ktorý by mal obsahovať všetky podstatné údaje potrebné k posúdeniu zdravotného stavu. V zdravotnom zázname alebo vo výpise zo zdravotného záznamu by mala byť vypracovaná epikríza, na základe celkového zhodnotenia zdravotného stavu mladistvého (kompletná anamnéza, prekonané choroby, ktoré ovplyvňujú zdravotný stav mladistvého, úrazy, operácie, škodlivé návyky a pod., aktuálny status presens generalis s funkčným ohodnotením zdravotného stavu, orgánov a systémov a odborných nálezov pri zmene zdravotného stavu).

Ďalšou významnou odlišnosťou od dospelého je aj to, že lekár obyčajne posudzuje schopnosť uchádzača k povolaniu, ktoré bude vykonávať o niekoľko rokov. Pri posudzovaní musíme počítať aj s tým, že vývoj mladistvého prebieha nielen po stránke anatomickej, fyziologickej a psychickej, ale jeho zdravotný stav sa vyvíja primerane aj chorobám, ktoré prekonal už v detstve a na základe chorôb, ktoré prekonáva v dobe prípravy na povolanie.

Posúdenie inteligencie a psychického stavu

Intelegencia je schopnosť jednotlivca učiť sa a pamätať si, identifikovať pojmy a ich vzťahy a adaptívne aplikovať získané informácie na svoje vlastné správanie.

Úroveň inteligencie z hľadiska posúdenia aptability schematicky môžeme rozdeliť na:

1. nadpriemernú inteligenciu (IQ 111 bodov a vyššie),
2. priemernú inteligenciu (IQ 90–110 bodov),
3. podpriemerná inteligenciu (IQ pod 89 bodov).

c) podpriemerná inteligenciu (IQ pod 89 bodov). Pri hodnotení úrovne inteligencie sa obvykle skúma zvládnutie požiadaviek každodenného života vzhľadom k veku a k sociokultúrnemu prostrediu. Zvládanie môže byť ovplyvnené rôznymi faktormi vrátane výchovy, motivácie, osobnostných charakteristík, sociálnych a profesijných možností a všeobecných zdravotných podmienok. Preto by poznatky o inteligencii jednotlivca mali byť doplnené informáciami o jeho prispôsobení vonkajším podmienkam. Pri stanovení spôsobilosti pre výkon určitej profesie sa venuje pozornosť najmä priemernej a zníženej úrovni inteligencie (vymedzenej pomocou inteligenčného kvocientu získaného individuálnou administráciou štandardného inteligenčného testu). Jednotlivci s úrovňou inteligencie od 70 po 84 bodov (t.j. v pásme subnormy) sú schopní plnohodnotného sociálneho i ekonomického života, kde úspešne zvládajú povolania s menšími psychickými nárokmi. O určitom profesijnom zaťažení možno uvažovať aj u ľudí s ľahkou a stredne ťažkou mentálnou retardáciou (podľa manuálu duševných porúch Americkej psychiatrickej asociácie DS –⁠ IV). Definitívne závery o ich možnom profesijnom uplatnení sa vyslovujú až po detailnom vyšetrení, keď sa popri inteligencii do úvahy berie nielen úroveň kognitívnych schopností (presnosť percepcie, koncentrácia pozornosti, úroveň pyschomotoriky, krátkodobej i dlhodobej pamäti, kvalitatívnych i kvantitatívnych pochodoch myslenia), ale aj vlastnosti osobnosti (zodpovednosť, vytrvalosť, spoľahlivosť svedomitosť, kooperatívnosť, sebakontrola a pod.).

Psychické choroby a poruchy

Psychické choroby a poruchy posudzujeme podľa druhu choroby alebo psychickej poruchy, na základe odborného nálezu a odporúčania psychiatra, resp. psychológa. Pre psychicky chorého mladistvého (podľa psychiatrického nálezu a aktuálneho zdravotného stavu) je taká práca kontraindikovaná, kde by mohol ohroziť seba, alebo druhých a taká práca, ktorá by mohla zhoršiť jeho chorobu, resp. poruchu. Napríklad pri schizofrénii: zákaz viesť motorové vozidlo, držať a nosiť zbraň (bez ohľadu na štádium a stav choroby).

Nervový systém

Z pohľadu aptability mladistvého posudzujeme intaktnosť nervového systému, resp. poruchy funkcie (motorické, senzitívne), poruchy trofiky svedčiace pre nervové choroby alebo sekundárne postihnutie nervového systému (atrofie, disproporcionány vývoj) vo vzťahu ku zvolenému povolaniu. Anamnéza rodinná –⁠ genetická záťaž, osobná –⁠ najmä pátrame po záchvatoch bezvedomia, ktoré sú najčastejšie spôsobené epilepsiou a epileptickými syndrómami. Prevalencia chronickej epilepsie je u 0,5–1 %. Základným atribútom je, že epileptik (podľa formy, prejavov choroby a štádia) nesmie pracovať tam, kde by mohol ohroziť seba alebo druhých. Sú určité povolania, ktoré už svojou závažnosťou, zodpovednosťou a rizikovosťou práce epileptika vylučujú (napr. práca v doprave, v baniach, vo výškach, na strojoch, RTG laboratóriu, operačná sála a pod.). Je však mnoho povolaní, kde môžu pracovať a nehrozí im väčšie nebezpečenstvo ako v každodennom živote. Tu však musíme vylúčiť všetky faktory potenciálne provokujúce epileptický záchvat, ako nadmerný stres –⁠ fyzická a psychická záťaž, všetky riziká (teplotné vplyvy, chemikálie, hluk, nevhodné osvetlenie –⁠ zvlášť blikavé svetlo, práca na smeny –⁠ nočná práca.

Epileptik nie je vhodný pre žiadnu prácu v riziku!

Držiteľom vodičského preukazu sa môže stať epileptik plne kompenzovaný bez záchvatu tri roky z toho bez liečby najmenej rok (A), alebo najmenej štyri roky bez záchvatu z toho dva roky bez liečby (B) v oboch prípadoch s EEG bez epileptickej aktivity (aj po spánkovej deprivácii).

Dýchací systém

Chronické choroby dýchacích orgánov kontraidikujú zaradenie mladistvého na pracovisko, kde sú priame poveternostné vplyvy alebo nepriaznivé pracovného prostredia (makroklíma, mikroklíma), prašné prostredie, zváračské plyny a iné plyny, dráždivé chemikálie (chemické škodliviny). Alergici nesmú pracovať tam, kde sú v pracovnom prostredí potenciálne alergény. Napríklad peľ, roztoče, múčny prach a iné.

Kardiovaskulárny systém

Hodnotíne stav a funkčnosť kardiovaskulárneho systému. Vrodené srdcové chyby podľa hemodynamickej závažnosti, arteriálnu hypertenziu podľa stupňa kompenzovanosti a orgánového poškodenia.

Hypertonici by nemali pracovať na smeny, v prostredí so zvýšenými nárokmi na psychickú (napr. hlučné prostredie, nočná práca) a fyzickú záťaž. Vyžadujú pravidelnú životosprávu a možnosť dodržiavať určité stereotypy.

Ostatné choroby srdca podľa povahy choroby a stupňa postihnutia mladistvého. Mladiství s varixami dolných končatín, alebo sklonom k nim nie sú vhodní pre prácu v stoji a s nadmernou záťažou dolných končatín. Vhodné pracovné zaradenie s možnosťou striedania pracovných polôh. Pre mladistvých s chorobami periférnych ciev (vazoenurózy) nie je vhodná práca v chlade, vlhku a v riziku vibrácií.

Imunitný systém

Poruchy imunitného systému (IS) môžeme rozdeliť na hypofunkcie, hyperfunkcie a dysfunkcie IS, alebo ich kombinácie. Mladistvý s hypofunkciou alebo dysfunkciou IS nesmie pracovať tam, kde je zvýšené riziko infekcii a imunotoxické alebo kancerogénne látky v pracovnom prostredí. Napríklad je to zdravotníctvo, chovateľstvo, hromadná doprava, chemický priemysel a pod., s hyperfunkciou IS tam, kde je v pracovnom prostredí výskyt potenciálnych alergénov (napr. polinotik nie je vhodný pre prácu v mlynoch a pekárňach, obilných silách).

Krv a krvotvorné orgány

Mladistvý s chorobami krvi a krvotvorných orgánov nesmie pracovať tam, kde sú v pracovnom prostredí látky, chemikálie alebo žiarenie, ktoré spôsobuje útlm funkcie krvotvorných orgánov či priamo toxicky pôso bí na krvné elementy. (napr. olovo, ionizujúce žiarenie, RTG, kancerogénne látky).

Traviací systém

Väčšina chorôb traviaceho traktu si vyžaduje mož nosť pravidelného, resp. diétneho stravovania, pravi delné stravovanie a vylučuje nadmerné psychické za ťaženie. Napríklad mladistvý s chronickou chorobou pečene, bez ohľadu na metabolickú aktivitu choroby, nesmie pracovať v hepatotoxickom prostredí, vykoná vať prácu so zvýšenou psychickou a fyzickou záťažou a musí mať možnosť pravidelného stravovania, resp. dietneho stravovania.

Urogenitálny systém

Chronické choroby urogenitálneho systému si vyžadujú klimaticky vyrovnané pracovné prostredie (mimo poveternostných vplyvov) bez zvýšenej fyzickej záťaže, s možnosťou dodržiavať pitný režim a predovšetkým bez expozície nefrotoxickým látkam v pracovnom prostredí. Mladiství s chronickými chorobami urogenitálneho traktu sú kontraindikovaní pre prácu v chemickom a inom priemysle s výskytom nefrotoxických látok, samozrejme baníctvo a hutníctvo, stavebníctvo a pod.

Endokrinný systém a metabolizmus

Adolescenti s chorobami endokrinného systému nie sú vhodní pre pracovné prostredie so sálavým teplom, klimaticky nevyrovnané pracovné prostredie, toxické chemické látky v pracovnom prostredí, nadmerne hlučné pracovné prostredie a nadmernú fyzickú a psychickú záťaž.

Koža a adnexy

Akútne a chronické choroby kože tvoria cca 50 % všetkých chorôb z povolania. Je to predovšetkým kontaktná a alergická dermatitída. Mladiství s chronickými chorobami kože alebo predispozíciou k nim, nesmú pracovať a prísť do kontaktu na pracovisku s látkami dráždiacimi pokožku, potenciálnymi alergénmi (mazadlá, chemikálie, kovy a iné) a taktiež nie sú vhodní pre prácu, ktorá si vyžaduje nadmerne časté umývanie rúk (kože).

Posúdenie motoriky

Pre posúdenie motoriky musíme vedieť v akej polohe bude mladistvý pracovať, posediačky, postojačky, vo vynútenej polohe, či sa pri práci pohybuje, akou rýchlosťou, akú časť pracovnej doby, aké svalové úsilie musí vyvinúť pri práci, a ktorých svalových skupín a do akej miery, aká je pracovná záťaž horných i dolných končatín a chrbtice. Nároky na jemnú motoriku a koordináciu pohybov.

Posudzujeme: svalovú silu, jemnú motoriku (hmat), horné a dolné končatiny, chrbticu –⁠ funkčnosť lokomočného aparátu.

Posúdenie senzoriky

Musíme vedieť aké požiadavky a nároky na zmyslové orgány si ktoré povolanie vyžaduje. Posudzujeme zrak, sluch, chuť a čuch. Hmat sme zaradili ako jemnú motoriku do predchádzajúcej kapitoly. Zrak, vízus (korigovateľnosť okuliarmi), farbocit, priestorové videnie. Sluch: požiadavky na akustické vnemy a úroveň hlučnosti prostredia (viac ako 85 dB). Chuť degustácia. Čuch degustácia a varovanie pred rizikami.

Práca v riziku

Stredné školy bez práce v riziku:

• Gymnázia
• Obchodná akadémia
• Pedagogická a kultúrna akadémia
• Pedagogická a sociálna akadémia
• Stredná pedagogická škola
• Stredná priemyselná škola elektronická
• Stredná priemyselná škola potravinárska
• Združená hotelová akadémia
• Stredná škola podnikania

Práca detí a mladistvých je podľa Európskej smernice o ochrane práv mladistvých zakázaná (Smernica Rady EU č. 94/33/ ES z 22. 6. 1964 „O ochrane mladistvých pri práci“).

Pracovný čas mladistvých môže byť 40 hodín týždenne. Pracovný deň môže trvať 8 hodín. Mladiství môžu pracovať vo všeobecnosti len 5 dní v týždni, podobne platí zákaz práce mladistvých počas sviatkov a voľna. Ale aj tu je možnosť výnimky v prípade určitých zamestnaní, ako sú nemocnice, služby, doprava a pod. Mladiství môžu byť zamestnávaní od 6. do 20. hodiny. V prípade dlhšej práce ako 6 hodín musia mať po 4,5 hodine najmenej 60 minút prestávku. Žiadna prestávka nesmie trvať menej ako 15 mi nút.

Do veku 15 rokov nie je povolené trvalé zárobkové zamestnanie. Pri práci s bremenami platia nasledovné normy.

Maximálne prípustné limity u chlapcov vo veku 16 až 18 rokov:

• 20 kg pri ručnom dvíhaní a prenášaní bremena,
• 50 kg pri prenášaní nosidlami dvomi osobami,
• 100 kg pri ručnej doprave na štvorkolesovom vozíku.

Pre dievčatá 16–18 ročné:

• 13 kg pri ručnom dvíhaní a prenášaní bremena,
• 30 kg pri prenášaní nosidlami dvomi osobami,
• 65 kg pri ručnej doprave na štvorkolesovom vozíku.

Pri krátkodobej činnosti u chlapcov do 16 rokov:

• 10 kg pri ručnom dvíhaní a prenášaní bremena
• 25 kg pri prenášaní nosidlami dvomi osobami
• 50 kg pri ručnej doprave na štvorkolesovom vozíku.

Naše právne predpisy sa vo všeobecnosti novelizujú a aproximujú k Rade Európy. Napriek tomu, že zakazo

vali prácu detí, v praxi sa nerešpektovali (školské brigády atď.) Pracovný týždeň pre mladistvého u nás bol stanovený na maximálne 40 hodín. Vo všeobecnosti práva detí garantujú medzinárodné dohody, napr. Dohovor o „Právach dieťaťa“ prijatých Valným zhromaždením OSN 20. novembra 1989.

Práca pri ťažbe nerastov (v podzemí i na povrchu), hĺbení štôl a tunelov je zakázaná do veku 21 rokov. Práca v riziku je pre mladistvého zakázaná do dovŕšenia 18. rokov. To však neznamená, že nemôže byť mladistvý výnimočne vystavený nepriaznivým faktorom práce, počas prípravy na svoje budúce povolanie, krátkodobo v riziku, za prísneho dodržania bezpečnosti práce a dôsledného použitia všetkých predpísaných ochranných pomôcok pri práci ako i poučenia o možných rizikách. Dĺžka expozície nepriaznivým faktorom práce je určená učebnými osnovami za rešpektovania podmienok maximálnej ochrany zdravie mladistvého.

Pracoviská s prácou v riziku sú klasifikované v zmysle pokynov MZ SR pre vykonávanie hygienického dozoru na pracoviskách a vyhlasovanie rizikových prác. Zoznamy týchto pracovísk sú k dispozícii na regionálnom ústave verejného zdravotníctva v príslušnom regióne (do ktorého patrí pracovisko).

Pracovné zaradenie mladistvého so zmenou zdravotného stavu

Medzi závažné posudkové problémy, ktoré musí lekár, posudzujúci zdravotný stav vo svojej praxi riešiť, je problém kvality života zdravotne postihnutých detí a mladistvých. V populácii mládeže tvoria asi 20 %. Najčastejšie zostávajú pre zdravú verejnosť nepoznaní, pretože iba menšia časť z nich je nápadná deformáciou svojho vzhľadu alebo spôsobmi chovania i riešenia rôznych životných situácii a úkonov.

Pojem zmenená pracovná schopnosť (ZPS) vyjadruje skutočnosť, že určitý zdravotný stav môže znamenať obmedzenie voľby pracovných činností a povolaní, čo však neznamená, že sa nemôže primerane svojmu zdravotnému stavu uplatniť v pracovnom procese. Na rozdiel od plnej invalidity evokuje možnosť pracovného zapojenia.

Mladiství s poškodením zdravia sa dostávajú do situácií, do ktorých sa ich zdraví rovesníci dostávajú len výnimočne. Niekedy sú pre svoju chorobu rozmaznávaní a zahŕňaní nadmernou starostlivosťou svojou rodinou, niekedy aj okolím. Neraz na druhej strane narážajú na nepochopenie (až krutosť) svojich vrstovníkov a okolia. Môžu naraziť na nepochopenie pedagógov, ktorí vyžadujú necitlivo plnenie povinností. Psychika zdravotne znevýhodnených je ovplyvňovaná medicínskymi znalosťami z opakovaných pobytov v nemocnici a častých návštev lekára, či dlhodobá rehabilitácia a pod.Osobnosť chronicky chorých je ťažšie ovplyvniteľná ako u zdravých. Vývoj prebieha odlišne po telesnej i duševnej stránke. Spoznali úzkosť, ktorú ich zdraví vrstovníci nikdy nepoznali. Sú sociálne retardovaní jednak chorobou, jednak preto, že nemajú toľko príležitosti k získaniu sociálnych skúseností, ako ich zdraví vrstovníci. Neúspech u nich ľahšie vedie k rezignácii. Musia si často vybrať povolanie, ktoré by si ako zdraví nikdy neboli vybrali. Rozhodujúci, pre zaradenie do prípravy na pracovné uplatnenie, je u zdravotne znevýhodnených mladistvých, rozsah zachovania pracovného potenciálu. Vo väčšine prípadov umožňuje prípravu v systéme riadnych stredných škôl. Posudzovanie je vždy prísne individuálne a vyžaduje úzku spoluprácu všetkých zainteresovaných odborníkov. V SR je sieť špeciálnych školských zariadení (SOU, stredné odborné školy, gymnáziá) a na všetkých vysokých školách v SR sú koordinátori pre umožnenie štúdia mladistvých zdravotne znevýhodnených. Podľa vypracovaného aktuálneho posudku pracovného potenciálu zdravotne znevýhodneného, zdravotnícky pracovník (lekár) pôsobiaci na príslušnej špeciálnej škole rozhodne o spôsobilosti adepta na vzdelávanie v ich zariadení. V súčasnej dobe sa vo vyspelých štátoch presadzuje systém integrovaného vzdelávanie pre mladistvých so zdravotným znevýhodnením (Deklarácia práv invalidných osôb, OSN, 1975). Sústava špeciálnych škôl pre svoj segregačný charakter je len jedným z riešení ich vzdelávania a mala by slúžiť jedine pre prípad, že prípravu na povolanie nieje možné realizovať ináč. Pre integrované vzdelávanie však súčasná realita nie je priaznivá (diagnostika a poradenstvo, príprava učiteľov, pomôcky, architektonické bariéry, organizačné a ekonomické opatrenia a pod.) a integrované vzdelávanie zdravotne znevýhodnených je otázkou neblízkej budúcnosti.

Pracovné zaradenie závislého

Pracovné zaradenie musí rešpektovať zdravotný stav (štádium abúzu PL) jedinca, zohľadniť jeho záujem a možnosti. V rámci resocializácie závislého by mali byť zriadené chránené pracoviská. Musíme mať vždy na zreteli, že nadužívanie psychotropných látok geometrickým radom zvyšuje riziko úrazov (samozrejme aj na pracovisku), násilných konfliktov, výskytu chorôb (chorobnosť) a ich komplikácii. Znižuje úroveň kognitívnych schopností (presnosť percepcie, koncentrácia pozornosti, úroveň psychomotoriky, krátkodobej i dlhodobej pamäti, kvalitatívnych i kvantitatívnych pochodoch a pod.) čo podstatne limituje pracovné zaradenie myslenia), ale aj vlastnosti osobnosti (zodpovednosť, vytrvalosť, spoľahlivosť svedomitosť, kooperatívnosť, sebakontrola závislého).

Abstinujúci závislí nesmú konzumovať ani alkoholické nápoje, lebo by mohli byť spúšťačom drogovej alebo gemblerskej závislosti.

Pri dodržiavaní abstinencie a liečebného režimu je možné zaradenie abstinujúceho závislého vo väčšine prípadov na pôvodné pracovné miesto. Musíme vždy samozrejme rešpektovať (pokiaľ k nemu už došlo) vzniknuté orgánové poškodenie. Závislého pokladáme za abstinenta po trojročnej abstinencii. Závislý sa nedá už nikdy vyliečiť! Je to choroba na celý zbytok života! Závislý môže však rôzne dlhú dobu abstinovať (i doživotne).

Treba si uvedomiť, že u závislých s opakovanými recidívami sa intervaly abstinencie čoraz viac skracujú.

ZÁVER

V období adolescencie, ak má lekár správne posúdiť zdravotný stav mladistvého, musí mať na pamäti, že tu je veľa zvláštností, s ktorými sa v inom období života jedinca nestretne. U mladistvého máme za úlohu v prvom rade vytvoriť aktívne predpoklady, reálnu možnosť a najvhodnejšiu dostupnosť k získaniu odbornosti pre uplatnenie sa a realizáciu v pracovnom procese, primerane k jeho celkovému zdravotnému stavu s prognózou do budúcnosti. Je preto potrebné nielen zodpovedajúce posúdenie jeho aptability ale aj kontinuálna starostlivosť o mladistvého v priebehu prípravy na povolanie. Zdravotnú starostlivosť v detskom a dorastovom veku zabezpečujú predovšetkým všeobecní lekári pre deti a dorast (dorastoví lekári), ktorí zaisťujú nielen liečebnú starostlivosť, ale aj preventívnu starostlivosť.

V tejto svojej činnosti musia okrem svojich medicínskych a iných odborných znalostí používať a využívať zákony, ktoré sú platné v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia a v oblasti pracovného práva a ochrany zdravia (Zákonník práce, Zákon č. 355/2007 Z.z., o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov a pod.). Súčasne zabezpečujú cestou kvalitnej zdravotnej dokumentácie zhromažďovanie podkladov, nálezov, epikríz pre posudzovanie zdravotného stavu a vo väčšine prípadov sami posudzujú zdravotný stav dieťaťa alebo mladistvého v rámci posudkovej činnosti.

Po ukončení základnej školskej dochádzky má mladistvý možnosť pokračovať v príprave na povolanie v sieti stredných odborných škôl, gymnázií a na stredných odborných školách, vysokých školách doma, alebo v zahraničí. Predpokladom je primeraný zdravotný stav (objektívne a erudovane posúdený) a ostatné predpoklady (rozsah vedomostí, jazykové znalosti a pod.) ku zvolenému odboru a splnenie požiadaviek ku prijatiu na štúdium na príslušnej škole.Zoznam všetkých škôl v SR je na internetovej stránke Ministerstva školstva SR.