Kvalita spánku ako mediátor vzťahu medzi vnímaným stresom a depresívnou symptomatológiou

Stáhnout PDF English version

Autoři: Petra Zbínová; Marta Górna
Působiště autorů: Department of Psychology, Faculty of Arts, University of Ss. Cyril and Methodius in Trnava, Slovakia
Vyšlo v časopise: Čes. a slov. Psychiat., 122, 2026, No. 4, pp. 147-154.
Kategorie: Původní práce
doi: https://doi.org/10.48095/cccsp202608

Souhrn

Cieľ: Cieľom výskumu je preskúmať súvislosti medzi vnímaným stresom, kvalitou spánku a depresívnymi príznakmi, pričom sa zameriava na sprostredkovateľský vplyv kvality spánku vo vzťahu medzi stresom a depresívnymi príznakmi vo vzorke slovenských dospelých. Metódy: Výskumnú vzorku tvorilo 248 osôb vo veku od 18 do 79 rokov s priemerným vekom 39,1 roka. Zber údajov prebiehal pomocou dotazníkovej metódy, konkrétne pomocou Škály vnímaného stresu-10 (PSS-10) na posúdenie vnímaného stresu, Pittsburského indexu kvality spánku (PSQI) na hodnotenie kvality spánku a Beckovho dotazníka depresie II (BDI-II) na meranie prítomnosti a závažnosti depresívnych príznakov. Výsledky: Analýza lineárnej regresie ukázala, že vnímaný stres (b = 0,528; p < 0,001) aj kvalita spánku (b = 0,262; p < 0,001) sú významnými prediktormi depresívnych symptómov, pričom vnímaný stres je významnejším prediktorom. Okrem toho medičná analýza odhalila významný nepriamy vplyv vnímaného stresu na depresívne symptómy prostredníctvom kvality spánku (b = 0,0942). Dimenzie dotazníka PSQI, konkrétne subjektívna kvalita spánku (ρ = 0,404, resp. ρ = 0,311) a narušenia denného režimu súvisiace so spánkom (ρ = 0,485, resp. ρ = 0,343), vykazovali najsilnejšie korelácie tak s depresívnymi príznakmi, ako aj s vnímaným stresom. Záver: Vnímaný stres a kvalita spánku sú dôležitými faktormi spojenými s depresívnou symptomatológiou, o čom svedčia ich významné súvislosti s depresívnymi príznakmi v rámci tejto vzorky. Vyššie úrovne vnímaného stresu a horšia kvalita spánku boli spojené s závažnejšími depresívnymi príznakmi. Okrem toho kvalita spánku štatisticky sprostredkovávala vzťah medzi vnímaným stresom a depresívnymi príznakmi, pričom čiastočne vysvetľovala túto súvislosť priamo aj nepriamo. Na overenie smerovania týchto súvislostí a ďalšie vyhodnotenie navrhovaného medičného modelu sú potrebné budúce longitudinálne štúdie. Tieto zistenia zdôrazňujú dôležitosť riešenia stresu aj porúch spánku pri liečbe depresívnych porúch.

Klíčová slova:

spánok – stres – depresia – dospelá populácia – mediačná analýza

...

Zdroje

1. Kořínková V. Možnosti diagnostiky a liečby depresie v ambulancii praktického lekára. Via practica 2005; 2 (10): 412–416.

2. Patarák M. Úvod do psychiatrie. Bratislava: Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave 2021.

3. Dobson KS, Dozois DJ. Introduction: assessing risk and resilience factors in models of depression. In: Dobson KS, Dozois DJ (Eds.). Risk factors in depression. Amsterdam: Elsevier Inc. 2008 : 1–12.

4. Paulík K. Psychologie lidské odolnosti: 2. přepracované a doplnené vydáni. Praha: Grada Publishing, a. s. 2017.

5. Sic A, Cvetkovic K, Manchanda E et al. Neurobiological implications of chronic stress and metabolic dysregulation in inflammatory bowel diseases. Diseases 2024; 12 (9): 220. doi: 10.3390/diseases12090220.

6. Gress-Smith JL, Roubinov DS, Andreotti C et al. Prevalence, severity and risk factors for depressive symptoms and insomnia in college undergraduates. Stress Health 2015; 31 (1): 63–70. doi: 10.1002/smi.2509.

7. Su YY, D’Arcy C, Li M et al. Specific and cumulative lifetime stressors in the aetiology of major depression: a longitudinal community-based population study. Epidemiology and Psychiatric Sciences 2022; 31 (3): e3. doi: 10.1017/S2045796021000779.

8. Alba J, Calvete E. Bidirectional relationships between stress, depressive symptoms, and cognitive vulnerabilities in adolescents. J Soc Clin Psychology 2017; 38 (2): 87–112. doi: 10.1521/jscp.2019.38.2.87.

9. Hautzinger M. Depresia. Trenčín: Vydavateľstvo F 2000.

10. Borzová C, Jirák R, Holíková M et al. Nespavost a jiné poruchy spánku: Pro nelekářské zdravotnícke obory. Praha: Grada Publishing, a. s. 2009.

11. Germain A, Thase ME. Sleep dysregulation and related regulatory models. In: Dobson KS, Dozois DJ (Eds.). Risk factors in depression. Amsterdam: Elsevier Inc. 2008 : 91–109.

12. Praško J, Espa-Červená K, Závěšická L. Nespavost. Praha: Portál, s. r. o. 2004.

13. Hamilton M. Frequency of symptoms in melancholia (depressive illness). Br J Psychiatry 1989; 154 : 201–206. doi: 10.1192/bjp.154.2.201.

14. Zhang Q, Tong M, Ji Y et al. The impact of sleep disturbances on treatment efficacy and prognosis in patients with depressive and anxiety disorders. Front Psychol 2024; 15 (2024): 1432538. doi: 10.3389/fpsyt.2024.1432538.

15. Celik N, Çağan Ö, Ünsal A. Depression in health college students: relationship factors and sleep quality. Psychol Health Med 2018; 24 (5): 625–630. doi: 10.1080/13548506.2018.1546881.

16. Gupta R, Lahan V. Insomnia associated with depressive disorder: primary, secondary or mixed? Indian J Psychol Med 2011; 33 (2): 123–128. doi: 10.4103/0253-7176.92056.

17. Plante DT. The evolving nexus of sleep and depression. Am J Psychiatry 2021; 178 (10): 896–902. doi: 10.1176/appi.ajp.2021.21080821.

18. Lavie P, Pillar G, Malhotra A. Poruchy spánku: Diagnostika, manažment a liečba. Trenčín: Vydavateľstvo F 2004.

19. Harvey (2002) –⁠ sekundárna citácia, primárny zdroj je [20].

20. Liu X, Liu C, Tian X et al. Associations of perceived stress, resilience and social support with sleep disturbance among community-dwelling adults. Stress Health 2016; 32 (5): 578–586. doi: 10.1002/smi.2664.

21. Nevšímalová S, Šonka K, Illnerová H et al. Poruchy spánku a bdění: Druhé, doplněné a přepracované vydání. Praha: Galén 2007.

22. Grant KE, Compas BE, Thurm AE et al. Stressors and child and adolescent psychopathology: Measurement issues and prospective effects. J Clin Child Adolesc Psychol 2004; 33 : 412–425. doi: 10.1207/s15374424jccp3302_23.

23. Zhao X, Lan M, Li H et al. Perceived stress and sleep quality among the non-diseased general public in China during the 2019 coronavirus disease: a moderated mediation model. Sleep Med 2021; 77 : 339–345. doi: 10.1016/j.sleep.2020.05.021.

24. Bernert RA, Merrill KA, Braithwaite SR et al. Family life stress and insomnia symptoms in a prospective evaluation of young adults. J Fam Psychol 2007; 21 (1): 58–66. doi: 10.1037/0893-3200.21.1.58.

25. Hall M, Buysse DJ, Nowell PD et al. Symptoms of stress and depression as correlates of sleep in primary insomnia. Psychosom Med 2000; 62 (2): 227–230. doi: 10.1097/00006842-200003000-00014.

26. Liu Y, Li T, Guo L et al. The mediating role of sleep quality on the relationship between perceived stress and depression among the elderly in urban communities: a cross-sectional study. Public Health 2017; 149 : 21–27. doi: 10.1016/j.puhe.2017.04.006.

27. Zhuang L, Rongxun L, Yue Z et al. Association between perceived stress and depression among medical. J Affect Disord 2021; 292 : 89–94. doi: 10.1016/j.jad.2021.05.028.

28. Cohen J. Statistical power analysis for the behavioral sciences (2nd ed.). Lawrence Erlbaum Associates 1988.

29. Cohen S, Kamarck T, Mermelstein R. A global measure of perceived stress. J Health Soc Behav 1983; 24 (4): 385–396. doi: 10.2307/2136404.

30. Raczova B, Hricová M, Lovášová S. Verification of psychometric properties of the slovak version of the pss-10 questionnaire (Perceived stress scale) on the sample of helping professionals. Cesk Psychol 2018; 62 (6): 552–564.

31. Džuka J. Faktorová štruktúra BDI u všeobecnej populácie: Zjednodušená verzia Beckovho inventára depresie a teória homeostaticky chránenej nálady. Cesk Psychol 2021; 65 (4): 336–352. doi: 10.51561/cspsych.65.4.336.

32. Beck AT, Steer RA, Brown GK. Manual for the Beck Depression Inventory-II. San Antonio, TX: Psychological Corporation 1996.

33. Ptáček R, Raboch J, Vňuková M et al. Beckova škála deprese BDI-II –⁠ standardizace a využití v praxi. Čes a slov Psychiatr 2016; 112 (6): 270–274.

34. Rutkowska A, Liska D, Cieślik B et al. Stress levels and mental well-being among Slovak students during e-learning in the Covid-19 pandemic. Healthcare 2021; 9 (10): 1356. doi: 10.3390/healthcare9101356.

35. Buysse DJ, Reynolds CF, Monk TH et al. The Pittsburgh Sleep Quality Index: a new instrument for psychiatric practice and research. Psychiatry Res 1989; 28 (2): 193–213. doi: 10.1016/0165-1781 (89) 90047-4.

36. Vitkova M, Gdovinova Z, Rosenberger J et al. Factors associated with poor sleep quality in patients with multiple sclerosis differ by disease duration. Disabil Health J 2014; 7 (4): 466–471. doi: 10.1016/j.dhjo.2014.05.004.

37. Hayes AF. Partial, conditional, and moderated moderated mediation: Quantification, inference, and interpretation. Communication Monographs 2018; 85 : 4–40.

38. Karim MR, Ahmed HU, Akhter S. Behavioral and psychosocial predictors of depression in bangladeshi medical students: a cross-sectional study. F1000Res 2022; 11 : 745. doi: 10.12688/f1000research.122927.1.

39. Skouteris H, Wertheim EH, Germano C et al. Assessing sleep during pregnancy: a study across two time points examining the Pittsburgh Sleep Quality Index and associations with depressive symptoms. Womens Health Issues 2009; 19 (1): 45–51. doi: 10.1016/j.whi.2008.10.004.

40. Haynes P, Gengler D, Kelly M. Social rhythm therapies for mood disorders: an update. Curr Psychiatry Rep 2016; 18 (8): 75. doi: 10.1007/s11920-016-0712-3.

41. Weiss C, Woods K, Filipowicz A et al. Sleep quality, sleep structure, and PER3 genotype mediate chronotype effects on depressive symptoms in young adults. Front Psychol 2020; 11 : 2028. doi: 10.3389/fpsyg.2020.02028.

42. Peach H, Gaultney JF, Gray DD. Sleep hygiene and sleep quality as predictors of positive and negative dimensions of mental health in colegge students. Cogent Psychology 2016; 3 (1): 1168768. doi: 10.1080/23311908.2016.1168768.

43. Perlis ML, Giles DG, Buysse DJ et al. Self-reported sleep disturbance as a prodromal symptom in recurrent depression. J Affect Disord 1997; 42 (2–3): 209–212. doi: 10.1016/S0165-0327 (96) 01411-5.

44. Park I, Oh SM, Lee KH et al. The moderating effect of sleep disturbance on the association of stress with impulsivity and depressive mood. Psychiatry Investig 2020; 17 (3): 243–248. doi: 10.30773/pi.2019.0181.

45. Faleel SF, Tam CL, Lee TH et al. Stress, perceived social support, coping capability and depression: a study of local and foreign students in the Malaysian context. Int J Soc Human Sci 2012; 6:, 8–14. doi: 10.5281/zenodo.1071358.

46. Li Y, Gu S, Wang Z et al. Relationship between stressful life events and sleep quality: rumination as a mediator and resilience as a moderator. Front Psychiatry 2019; 10 : 348. doi: 10.3389/fpsyt.2019.00348.

47. Roohafza HR, Afshar H, Keshteli AH et al. What’s the role of perceived social support and coping styles in depression and anxiety? J Res Med Sci 2014; 19 (10): 944–949.

48. Faul F, Erdfelder E, Buchner A et al. Statistical power analyses using G*Power 3.1: Tests for correlation and regression analyses. Behav Res Methods 2009; 41 (4): 1149–1160. doi: 10.3758/BRM.41.4.1149.