Hodnotenie účinnosti domáceho biofeedbackového tréningu pri fekálnej inkontinencii pomocou reakcie tlaku análneho zvierača na kašľový reflex

Stáhnout PDF English version

Autoři: M. Vojtko; P. Lipták; B. Malý; P. Bánovčin
Působiště autorů: Clinic of Internal Medicine – Gastroenterology, Jessenius Faculty of Medicine in Martin, Comenius University, University Hospital in Martin
Vyšlo v časopise: Gastroent Hepatol 2025; 79(4): 241-246
Kategorie: Původní práce
doi: https://doi.org/10.48095/ccgh2025241

Souhrn

Pozadie: Fekálna inkontinencia je definovaná ako opakované nekontrolované vylučovanie stolice. Ide o relatívne častú poruchu s prevalenciou až 7 % populácie na celom svete. Liečba fekálnej inkontinencie by mala byť individualizovaná, napríklad prostredníctvom biofeedbackového tréningu. Neexistuje však všeobecná zhoda ohľadom metódy hodnotenia jeho účinnosti. Cieľ a metódy: Vyhodnotiť užitočnosť kašľového manévru pri posudzovaní účinnosti tréningu análneho zvierača. Ide o retrospektívnu analýzu kohorty pacientov s fekálnou inkontinenciou, ktorí podstúpili domáci biofeedback tréning s lokálnou elektrickou stimuláciou po dobu 3 mesiacov. Výsledky: Počas analyzovaného obdobia bolo 50 pacientov náhodne zaradených do jednej z dvoch skupín na základe aktuálnej dostupnosti zariadení. Pre konečnú analýzu boli vyhodnotené údaje od 29 pacientov. Pri porovnaní pred a po intervencii boli zistené štatisticky významné zlepšenia v maximálnom tlaku v kľude, dobrovoľnom maximálnom tlaku a Wexnerovom skóre. Rozdiely v priemernom tlaku v kľude a tlaku počas kašľa však neboli významné, hoci bola zaznamenaná tendencia k zlepšeniu po intervencii. Záver: Tu prezentované údaje poskytujú dôkazy, že domáce biofeedbackové tréningy s lokálnou stimuláciou predstavujú účinnú alternatívu k biofeedbackovým tréningom v ambulancii u pacientov s fekálnou inkontinenciou. Okrem štandardných manometrických parametrov používaných na hodnotenie anorektálnej funkcie by tlak počas dobrovoľného kašľa mohol mať klinický význam aj u pacientov bez lézií chrbtice alebo periférnych nervov, ale na overenie tejto hypotézy sú potrebné ďalšie štúdie.

Klíčová slova:

fekálna inkontinencia – manometria – domáca biofeedback terapia – stimulácia – kašeľ

Zdroje

1. Rao SS, Bharucha AE, Chiarioni G et al. Anorectal disorders. Gastroenterology 2016; 150(6): 1430.e4 –⁠ 1442.e4.

2. Bharucha AE, Knowles CH, Mack I et al. Faecal incontinence in adults. Nat Rec Dis Primers 2022; 8(1): 53. doi: 10.1038/ s41572-022-00381-7.

3. Landefeld CS, Bowers BJ, Feld AD et al. National Institutes of Health state-of-the-science conference statement: prevention of fecal and urinary incontinence in adults. Ann Intern Med 2008; 148(6): 449 –⁠ 458. doi: 10.7326/ 0003-4819-148-6-200803180-00210.

4. Menees S, Chey WD. Fecal incontinence: pathogenesis, diagnosis, and updated treatment strategies. Gastroenterol Clin North Am 2022; 51(1): 71 –⁠ 91. doi: 10.1016/ j. gtc.2021.10.005.

5. Chiarioni G, Whitehead WE. The role of biofeedback in the treatment of gastrointestinal disorders. Nat Clin Pract Gastroenterol Hepatol 2008; 5(7): 371 –⁠ 382. doi: 10.1038/ ncpgasthep1150.

6. Rao SS, Benninga MA, Bharucha AE et al. ANMS-ESNM position paper and consensus guidelines on biofeedback therapy for anorectal disorders. Neurogastroenterol Motil 2015; 27(5): 594 –⁠ 609. doi: 10.1111/ nmo.12520.

7. Xiang X, Sharma A, Patcharatrakul T et al. Is home biofeedback training useful for fecal incontinence: preliminary results of RCT with new home device. Am J Gastroenterol 2017; 112: S254. doi: 10.14309/ 00000434-201710001-00481.

8. Sharma A, Xiang X, Yan Y et al. Home biofeedback therapy improves fecal incontinence severity and quality of life in a non-inferiority randomized controlled study. Am J Gastroenterol 2018; 113: S246. doi: 10.14309/ 00000434-201810001-00416.

9. Xiang X, Sharma A, Patcharatrakul T et al. Randomized controlled trial of home biofeedback therapy versus office biofeedback therapy for fecal incontinence. Neurogastroenterol Motil 2021; 33(11): e14168. doi: 10.1111/ nmo.14168.

10. Belilos EA, Post Z. Anderson S et al. The clinical utility of anorectal manometry: a review of current practices. Gastro Hep Adv 2025; 4(2): 100562. doi: 10.1016/ j. gastha.2024.10.002.

11. Carrington EV, Heinrich H, Knowles CH et al. The international anorectal physiology working group (IAPWG) recommendations: standardized testing protocol and the London classification for disorders of anorectal function. Neurogastroenterol Motil 2020; 32(1): e13679. doi: 10.1111/ nmo.13679.

12. Assmann SL, Keszthelyi D, Kleijnen J et al. Guideline for the diagnosis and treatment of faecal incontinence –⁠ A UEG/ ESCP/ ESNM/ ESPCG collaboration. United European Gastroenterol J 2022; 10(3): 251 –⁠ 286. doi: 10.1002/ ueg2.12213.

13. Norton C. Fecal incontinence and biofeedback therapy. Gastroenterol Clin North Am 2008; 37(3): 587 –⁠ 604. doi: 10.1016/ j. gtc.2008.06.008.

14. Bartlett L, Sloots K, Nowak M et al. Biofeedback therapy for faecal incontinence: a rural and regional perspective. Rural Remote Health 2011; 11(2): 1630.

15. Ozturk R, Niazi S, Stessman M et al. Long-term outcome and objective changes of anorectal function after biofeedback therapy for faecal incontinence. Aliment Pharmacol Ther 2004; 20(6): 667 –⁠ 674. doi: 10.1111/ j. 1365-2036.2004.02125.x.

16. Vasant DH, Solanki K, Balakrishnan S et al. Integrated low-intensity biofeedback therapy in fecal incontinence: evidence that “good” in-home anal sphincter exercise practice makes perfect. Neurogastroenterol Motil 2017; 29(1): e12912. doi: 10.1111/ nmo.12912.

17. Rao SS. Keys to the diagnosis and management of patients with fecal incontinence. Gastroenterol Hepatol (N Y) 2022; 18(3): 169 –⁠ 171.

18. Bartlett L, Sloots K, Nowak M et al. Supplementary home biofeedback improves quality of life in younger patients with fecal incontinence. J Clin Gastroenterol 2015; 49(5): 419 –⁠ 428. doi: 10.1097/ MCG.0000000000000143.

19. Berghmans B, Bols E, Seleme M et al. Behavioral therapies and biofeedback for anal incontinence. In: Pelvic floor disorders. Springer 2021 : 459 –⁠ 472.

20. Cohen-Zubary N, Gingold-Belfer R, Lambort I et al. Home electrical stimulation for women with fecal incontinence: a preliminary randomized controlled trial. Int J Colorectal Dis 2015; 30(4): 521 –⁠ 528. doi: 10.1007/ s00384-015-2128-7.

21. Enck P, Van der Voort IR, Klosterhalfen S. Biofeedback therapy in fecal incontinence and constipation. Neurogastroenterol Motil 2009; 21(11): 1133 –⁠ 1141. doi: 10.1111/ j. 1365-2982.2009. 01345.x.

ORCID authors

P. Lipták 0000-0001-8257-8567,

B. Malý 0009-0005-9280-8377,

P. Bánovčin 0000-0001-6694-9364.

Submitted/ Doručené: 27. 6. 2025

Accepted/ Prijaté: 8. 8. 2025

Corresponding author

Peter Lipták, MD, PhD

Clinic of Internal Medicine – Gastroenterology

Jessenius Faculty of Medicine in Martin, Comenius University

University Hospital in Martin

Kollarova 2