Editorial


Vyšlo v časopise: Čes. Gynek.2010, 75, č. 6 s. 491
Kategorie: Editorialy

Kolegyne, kolegovia,

Toto číslo časopisu Česká gynekologie Vám prináša články, kde hlavným mottom je reagovať na najnovší vývoj v operačných postupoch v odbore gynekológia a pôrodníctvo a v jeho subšpecializáciách.

Herakleitos z Efezu v 6. storočí pred naším letopočtom (535–475 BC) napísal: „Jediná istota v našom živote sú neustále zmeny.“

Aj preto treba obdivovať, že klasický Halstedovský model výchovy operatérov vydržal celé storočie. Učiteľ viedol svojho žiaka, určoval, aké druhy a aký počet výkonov môže spraviť. Obvyklý spôsob záverečného hodnotenia operatéra, skúšky „dospelosti“, bol pohovor pred komisiou a vykonanie operácie za asistencie člena skúšobnej komisie. Týmto spôsobom výchovy prešli generácie operatérov.

Rozvoj miniinvazívnej chirurgie, obmedzenie počtu pracovných hodín lekárov podľa predpisov Európskej únie a stále tvrdšie reakcie laickej verejnosti a masovokomunikačných médií aj na najmenšie chyby v liečebno-preventívnej starostlivosti sú zásadnými faktormi ovplyvňujúcimi výchovu a celoživotnú profesionálnu kariéru operatérov.

S nástupom nových technológií a s atomizáciou základných lekárskych odborov starý klasický model výuky operatérov už nie je schopný akceptovať všetky zmeny v operačných odboroch v 21. storočí.

V chirurgickej pedagogike je naliehavá potreba zefektívniť výchovu operatérov, ktorí budú ovládať vaginálnu, laparotomickú, laparoskopickú a robotickú operatívu na štandardnej úrovni. Nová generácia operatérov by mala mať ukončený tréning do veku 35 rokov tak, aby ďalších 25–30 rokov bola schopná pracovať na najvyššej úrovni.

Dnes nie je prípustné sa učiť, pre riziká forénznych následkov, priamo na pacientkách. V USA sú medicínske chyby na 8. mieste príčin úmrtí.

Tréning na trenažéroch a simulátoroch vo virtuálnej realite umožňuje efektívnu a bezpečnú prípravu a skracuje learning curve.

Vývoj novej generácie robotov prispieva ku štandardizácii operačných postupov a odstraňuje chyby, ktoré sú dôsledkom fyzickej únavy operatéra.

Je predpoklad, že v blízkej budúcnosti čierna skrinka analogická čiernej skrinke v lietadlách bude zaznamenávať a vyhodnocovať priebeh operácií.

Cieľom je maximálna bezpečnosť pre pacientov a eliminácia iatrogénnych chýb.

Pri výchove sa musí klásť dôraz na rozvoj vedomostí orientovaných na prax, nácvik manuálnej erudície, schopnosti pracovať v kolektíve a zvládať permanentný fyzický a psychický stres.

Všetky tieto oblasti výchovy je potrebné maximálne zefektívniť tak, aby počas 5–10ročného tréningu sa operatér stal profesionálom vo všetkých týchto oblastiach.

Samostatnou kapitolou je kontinuálne celoživotné vzdelávanie a re-certifikácia v pravidelných intervaloch po skončení základného tréningu. V tomto smere nám môže byť príkladom systém kontinuálneho vzdelávania anglických chirurgov.

Po týchto víziách sa vráťme do tvrdej reality postkomunistického zdravotníctva:

Pre súčasný nezáujem mladých lekárov o najťažšie lekárske odbory prijímanie na gynekologicko-pôrodnícke pracoviská sa uskutočňuje už nie formou konkurzov, ale náborom.

Lekári sú preťažení administratívnou prácou a stále menej času im zostáva na aktívnu činnosť.

Úroveň školiacich pracovísk je ďaleko od optimálnych požiadaviek. Tieto pracoviská sú zahltené bežnou rutinnou kuratívou, ktorú školenci riešia aj na vlastných oddeleniach.

V nemocniciach absentujú tréningové centrá vybavené trenažérmi a simulátormi s virtuálnou realitou.

Hlavným cieľom väčšiny mladých lekárov po získaní základnej špecializácie v odbore je odchod do privátnej ambulatnej sféry alebo na zahraničné pracoviská.

Iracionálnym a demotivujúcim faktorom pre české a slovenské pomery sú exponenciálne prehlbujúce sa rozdiely vo finančnom hodnotení ambulantných privátnych gynekológov a lekárov v nemocniciach, ktorí vykonávajú nočné služby na pôrodniciach a trávia nekonečné hodiny na operačných sálach pod permanentným psychickým a fyzickým stresom.

Aj napriek tejto neradostnej realite generácia gynekológov a pôrodníkov, ktorá pomaly končí svoju profesiálnu dráhu, je povinná realizovať zásadné zmeny v tréningu v gynekológii a pôrodníctve, v jednom zo základných lekárskych odborov tak, aby sme boli kompatibilní s funkčnými zdravotníckymi systémami vo svete.

Prof. MUDr. Miloš Mlynček, CSc.
prednosta Gynekologicko-pôrodnickej kliniky Fakulnej nemocnice v Nitre
a Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre


Štítky
Dětská gynekologie Gynekologie a porodnictví Reprodukční medicína

Článek vyšel v časopise

Česká gynekologie

Číslo 6

2010 Číslo 6

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Cesta pacienta s CHOPN
nový kurz
Autoři: doc. MUDr. Vladimír Koblížek, Ph.D.

Arteriální hypertenze ve světle nových evropských guidelines
Autoři: MUDr. Libor Jelínek

Precizní medicína v onkologii
Autoři:

Kožní toxicita cílené terapie inhibitory EGFR a VEGF
Autoři: MUDr. Karolína Svobodová

Jak na psoriázu v každodenní ambulantní praxi?
Autoři: MUDr. Jan Šternberský, Ph. D.

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se