Dôkaz antichlamýdiových protilátok u žien a mužov


Antichlamydial antibodies occurrence in men and women.

Chlamydia trachomatis is the most frequently worldwide reported bacterial sexually transmitted pathogen at present. Approximately 80% of infections are asymptomatic. Therefore we examined primarily risk groups of population. The enzyme‑linked immunosorbent assay (ELISA) was used. 3 462 blood samples were examined (2 506 from women and 956 from men). In the group of women the patients with clinical signs of chlamydial infection, women before delivery, and infertile women were examined. The women before abortion were examined as a control group. IgG antichlamydial antibodies were detected in 289 women (11.4%); IgA antichlamydial antibodies were found in 125 out of 2 506 women blood sera examined (4.9%). In both cases, the highest positivity was observed in the group of women between 20 to 29 years of age. In the group of men, the 4.3% positivity to presence of IgA antichlamydial antibodies and 11.8% positivity to presence of IgG antichlamydial antibodies were detected (tab. 3) [10].

Key words:
Chlamydia trachomatis – ELISA – IgA – IgG – prevalence


Autoři: J. Mikulová 1;  M. Huljaková 1;  L. Čisláková 2;  M. Halánová 2;  R. Dankovčík 1;  Z. Szövenyiová 3;  A. Ostró 1;  M. Mikulová 1,4
Působiště autorů: II. gynekologicko‑pôrodnícka klinika LF UPJŠ a FN L. Pasteura, Košice 1;  Ústav epidemiológie LF UPJŠ, Košice 2;  AVILAB s. r. o. – NZZ Klinická mikrobiológia, Košice 3;  Gyncentrum s. r. o., Košice 4
Vyšlo v časopise: Prakt Gyn 2009; 13(3): 164-166

Souhrn

Chlamydia trachomatis je v súčasnosti najčastejším sexuálne prenosným baktériovým patogénom na svete, pričom u 80–85 % žien prebieha infekcia asymptomaticky. Zamerali sme sa preto najmä na vyšetrenia v rizikových skupinách. Použili sme metódu enzýmovej imunoanalýzy (ELISA), pomocou ktorej sme na prítomnosť antichlamýdiových protilátok vyšetrili spolu 3 462 krvných sér (2 506 od žien a 956 od mužov). V skupine žien boli vyšetrované pacientky s klinickými príznakmi chlamýdiovej infekcie, ženy pred pôrodom a infertilné ženy. Ako kontrolnú skupinu sme vyšetrovali ženy pred interrupciou. IgG-antichlamýdiové protilátky sme zistili u 289 žien (11,4 %). IgA-antichlamýdiové protilátky malo pozitívne 125 žien (4,9 %). V oboch prípadoch sme najvyššiu pozitivitu zaznamenali v skupine 20–29-ročných žien. V skupine mužov sme zistili 4,3% pozitivitu na prítomnosť IgA-antichlamýdiových protilátok a 11,8% pozitivitu na prítomnosť IgG-antichlamýdiových protilátok (tab. 3) [10].

Kľúčové slová:
Chlamydia trachomatis – ELISA – IgA – IgG – prevalencia

Úvod

Medzi najčastejšie sexuálne prenosné baktériové patogény, ktoré vyvolávajú urogenitálne infekcie a sú často príčinou poruchy plodnosti a iných závažných komplikácií u žien a mužov, patrí Chlamydia trachomatis. Pre chlamýdiovú infekciu je charakteristické, že často prebieha asymptomaticky alebo má len veľmi ľahký klinický priebeh. Podľa údajov v literatúre 35–50 % non gonokokových uretritíd je spôsobených C. trachomatis.

Medzi prvé príznaky chlamýdiovej infekcie u mužov patrí uretrálny číry alebo žltý výtok, častejšie močenie, bolesti a pálenie pri močení, svrbenie. Neskôr sa pridruží hematúria, perineálna bolesť, opuch skróta, ingvinálna lymfadenopatia, časté nočné močenie a zvýšená teplota. Prostatitída, chronická uretritída, epididymitída a Reiterov syndróm sa môžu vyskytnúť ako komplikácia základného ochorenia. Približne u 10 % pacientov s non baktériovou prostatitídou sa dokazujú antichlamýdiové protilátky v sére alebo pozitívna kultivácia chlamýdií v prostatickom sekréte.

Vstupnou bránou chlamýdiovej infekcie u žien je uretra, vagína a endocervix. Infekcia postupuje ascendentne na uterus a vajíčkovody. Pri cervicitíde môže byť prítomný žltý alebo do zelena sfarbený mukopurulentný vaginálny výtok. Pri baktériovej vaginitíde zapácha. V dôsledku postupu infekcie do hornej časti genitálneho traktu vzniká tzv. pelvic inflammatory disease (PID) u 10–40 % žien. Približne 15 % žien s chlamýdiovou infekciou trpí chronickou panvovou bolesťou [9].

Na včasné odhalenie infekcie, ktorá môže spôsobovať zdravotné problémy s vážnymi následkami, sa používajú viaceré laboratórne metódy. K sérometódam diagnostiky chlamýdiových urogenitálnych funkcií patrí aj ELISA, pomocou ktorej sa dokazujú rodovo špecifické protilátky proti chlamýdiovému antigénu.

Materiál a metódy

Na prítomnosť IgA – a IgG-antichlamýdiových protilátok bolo vyšetrených spolu 3 462 krvných sér, z toho 2 506 od žien – gynekologických pacientok II. gynekologicko pôrodníckej kliniky FNLP a UPJŠ LF a Gyncentra, s.r.o., a 956 krvných sér mužov – urologických pacientov.

Vyšetrované ženy boli rozdelené do 5 skupín. Najväčší súbor tvorili ženy s cervicitídami a zápalovými ochoreniami urogenitálneho traktu, ďalšiu skupinu tvorili ženy, ktoré mali problémy s otehotnením a tehotné ženy. Ako kontrolná skupina boli vyšetrované ženy pred interrupciou.

Na diagnostiku sme použili metódu enzýmovej imunoanalýzy – ELISA Chlamydia trachomatis IgG a IgA firmy MEDAC a NovaTec Immundiagnostica GmbH. Táto metóda sa používa na dôkaz rodovo špecifických protilátok proti chlamýdiovému antigénu. Antigén je viazaný na pevnej fáze (jamka mikrotitračnej doštičky) a po väzbe špecifickej protilátky prítomnej v testovanom sére je reakcia enzymaticky vizualizovaná s kvantitatívnym výstupom.

Výsledky a diskusia

Celkovo sme vyšetrili 2 506 žien, u ktorých sme z krvného séra určili hladiny IgA – a IgG-antichlamýdiových protilátok. Celková pozitivita na prítomnosť IgA-antichlamýdiových protilátok bola 4,9 %, pričom najvyššiu sme zaznamenali v skupine infertilných žien (6 %) a v skupine žien s inými zápalovými ochoreniami urogenitálneho traktu (5,5 %) (tab. 1). Z celkového počtu 2 506 žien vyšetrených na prítomnosť IgG-antichlamýdiových protilátok bolo pozitívnych 289 (11,4 %). Najvyššiu pozitivitu pri tomto vyšetrení sme zaznamenali v skupine sterilných žien a žien s cervicitídou (tab. 2). Pri určení IgA- aj IgG-antichlamýdiových protilátok bolo najviac pozitívnych vzoriek u žien vo vekovej kategórii 20–29-ročných (21 %) a u žien 16–19-ročných (17 %). Z celkového súboru 956 vyšetrených krvných vzoriek mužov – urologických pacientov boli IgG-protilátky určené v 11,8 % a IgA-protilátky v 4,3 % (tab. 3). Najviac pozitívnych nálezov bolo vo vekovej skupine 30–39-ročných mužov. Použitá metóda enzýmovej imunoanalýzy je výhodná najmä pre jej rýchlosť, pomerne nízku cenu setov, možnosť prepravy vzoriek bez potrieb špeciálnych transportných médií a možnosť ich skladovania, čo umožňuje diagnostiku vo väčších sériách, a tým aj automatizáciu metodiky [1,2]. Okrem toho dôkaz protilátok proti rodovo špecifickému lipopolysacharidu chlamýdií je často používaným testom v rámci nepriamej diagnostiky nimi spôsobených nákaz. O sledovanie výskytu a dynamiky tvorby týchto protilátok sa často opiera hodnotenie priebehu chlamýdiovej infekcie a efektu liečby. Významným ukazovateľom je dynamika tvorby protilátok. Pre jej posúdenie je vhodný prvý odber na začiatku ochorenia, ďalší odber o 14–21 dní. Vyšetrenie je vhodné doplniť vzorkou rekonvalescenčného séra po 4–6 týždňoch od začiatku ochorenia. Štvornásobný vzostup v triede IgG potvrdzuje akútnu infekciu. Protilátky IgM môžu potvrdzovať akútnu fázu infekcie, IgG dokazujú prekonanú infekciu, v prípade vysokej pozitivity slúžia aj ako ukazovateľ akútnej fázy. IgA sú vyjadrením určitej miery infekcie alebo chronického priebehu. Pri reinfekcii sa najprv reaktivujú IgG, neskôr IgA, niekedy aj IgM. Interpretačným problémom sú aj niekoľko rokov pretrvávajúce protilátky v triede IgG [5]. V priebehu ochorenia sa odporúča vyšetriť rodovo i druhovo špecifické protilátky. Výhodou tohto určenia je, že sa rodové protilátky pri primoinfekcii často vytvárajú skôr ako typovo-špecifické protilátky. Nevýhodou je však ich dlhodobé pretrvávanie po prekonanej infekcii. Rodovo-špecifické IgA – a IgM-protilátky môžu pretrvávať v nezmenených hladinách niekoľko mesiacov [10]. V rizikových vekových kategóriách u 15–25-ročných žien a mužov je incidencia chlamýdiovej infekcie 10–25 %. Okrem veku je rizikovým faktorom aj promiskuitné sexuálne správanie. Zvýšený výskyt infekcií v rizikových skupinách je ovplyvnený vyššou vnímavosťou mladších ľudí na infekciu, vyššou frekvenciou reinfekcií a častým výskytom koinfekcií s ďalšími sexuálne prenosnými infekčnými agensmi [6].

Tab. 1. Výsledky vyšetrení žien ELISA metódou – IgA-protilátky.
Výsledky vyšetrení žien ELISA metódou – IgA-protilátky.

Tab. 2. Výsledky vyšetrení žien ELISA metódou – IgG-protilátky.
Výsledky vyšetrení žien ELISA metódou – IgG-protilátky.

Tab. 3. Výsledky vyšetrení mužov ELISA metódou.
Výsledky vyšetrení mužov ELISA metódou.

V Českej republike dosahovala v predchádzajúcich rokoch séroprevalencia Chlamydia trachomatis v bežnej dospelej populácii 20–40 % [7]. V skupine 16–19-ročných žien žiadajúcich o prerušenie tehotnosti bola prevalencia 16 %, v ostatných vekových skupinách 5,2 % [4].

Na základe séroštúdií je až u 92 % žien s tubárnym faktorom sterility dokázaná prítomnosť anamnestických protilátok proti Chlamydia trachomatis [3]. Vysoké hladiny protilátok proti Chlamydia trachomatis sa potvrdili aj vo folikulovej tekutine pacientok s poruchami fertility [8].

Záver

Výsledky sérovyšetrenia sú vzhľadom na dlhodobý asymptomatický priebeh, reaktivácie a chronicitu chlamýdiových infekcií len súčasťou komplexnej diferenciálnej diagnostiky.

Pre adekvátnu antibiotickú liečbu urogenitálnych chlamýdiových infekcií je dôležité zavedenie vysoko špecifických a citlivých molekulových metód pre včasnú detekciu v akútnej fáze a skríning pre vyhľadávanie rizikových osôb s možnou asymptomatickou formou ochorenia. Dôležitá je liečba partnera, prípadne všetkých ďalších kontaktov.

Klinická manifestácia pri chlamýdiovej infekcii sa často prejaví až v dôsledku morfologických a funkčných zmien tkanív a orgánov. V dôsledku antigénnych vlastností a unikátneho vývojového cyklu chlamýdií vo vnútri buniek hostiteľa je priebeh infekcie často subklinický.

Prevencia vzniku chronických následkov chlamýdiových infekcií je veľmi dôležitá, preto detekcia a liečba infikovaných žien a mužov čo najskôr je jedným z najdôležitejších preventívnych programov zameraných na toto ochorenie.

MUDr. Jana Mikulová1
MUDr. Mária Huljaková1
MUDr. Lýdia Čisláková, CSc.2
MUDr. Monika Halánová, PhD.2
MUDr. Róbert Dankovčík, PhD.1
MUDr. Zuzana Szövenyiová3
prof. MUDr. Alexander Ostró, CSc.1
MUDr. Mária Mikulová1,4

II. gynekologicko pôrodnícka klinika LF UPJŠ a FN L. Pasteura, Košice
Ústav epidemiológie LF UPJŠ, Košice
AVILAB s.r.o. – NZZ Klinická mikrobiológia, Košice
Gyncentrum s.r.o., Košice


Zdroje

1. Binder T et al. Chlamýdiové infekcie v gravidite – možnosti diagnostiky a terapie. Čas Lék Čes 1993; 132: 19–22.

2. Kazár J, Lokša V, Osuský P. Chlamýdiové nákazy u ľudí. Bratislava: Veda 1992.

3. Mašata J, Řezáčová J, Sodja I et al. Význam průkazu přítomnosti antichlamydiových protilátek u sterilních žen – srovnání MIF a ELISA. Čes Gynek 2000; 65(5): 327–333.

4. Mašata J, Drazdaková M, Hrubá D et al. Prevalence of genital chlamydial infections among young females in Prague. Proceedings Fifth meeting of the European society for Chlamydia Research. 2004 September 1–4; Budapest, Hungary.

5. Medková Z, Kalousek I, Jarčuška P. Chlamydiové infekce. Praha: Triton 2001.

6. Norman J. Epidemiology of female genital Chlamydia trachomatis infection. Best Pract Res Clin Obstet Gynecol 2002; 16(6): 775–787.

7. Sodja I. Serological survey of antibodies against Chlamydiae. Zprávy CEM 1998; 7 (Suppl 1): 34–36.

8. Šemberová J, Manthey A, Ulčová-Gallová Z et al. Určení antichlamydiových protilátek v nestandardních biologických tekutinách u žen s poruchami plodnosti. Čes Gynek 2004; 69(3): 210–214.

9. Rogstad KE. Contact tracing and counsseling. Chapter 6 in International Handbook of Chlamydia by Moss TR. Doncaster UK 2001: 63–70.

10. Roubalová K, Janečková L. Doporučené metody pro diagnostiku Chlamydia trachomatis. Zprávy CEM 2005; 14(12): 510–514.

Štítky
Dětská gynekologie Gynekologie a porodnictví Reprodukční medicína

Článek vyšel v časopise

Praktická gynekologie

Číslo 3

2009 Číslo 3

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Krvácení v důsledku portální hypertenze při jaterní cirhóze – od pohledu záchranné služby až po závěrečný hepato-gastroenterologický pohled
nový kurz
Autoři: PhDr. Petr Jaššo, MBA, MUDr. Hynek Fiala, Ph.D., prof. MUDr. Radan Brůha, CSc., MUDr. Tomáš Fejfar, Ph.D., MUDr. David Astapenko, Ph.D., prof. MUDr. Vladimír Černý, Ph.D.

Rozšíření možností lokální terapie atopické dermatitidy v ordinaci praktického lékaře či alergologa
Autoři: MUDr. Nina Benáková, Ph.D.

Léčba bolesti v ordinaci praktického lékaře
Autoři: MUDr. PhDr. Zdeňka Nováková, Ph.D.

Revmatoidní artritida: včas a k cíli
Autoři: MUDr. Heřman Mann

Jistoty a nástrahy antikoagulační léčby aneb kardiolog - neurolog - farmakolog - nefrolog - právník diskutují
Autoři: doc. MUDr. Štěpán Havránek, Ph.D., prof. MUDr. Roman Herzig, Ph.D., doc. MUDr. Karel Urbánek, Ph.D., prim. MUDr. Jan Vachek, MUDr. et Mgr. Jolana Těšínová, Ph.D.

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se