#PAGE_PARAMS# #ADS_HEAD_SCRIPTS# #MICRODATA#

editorial


Vyšlo v časopise: Čes-slov Pediat 2025; 80 (2): 59.
Kategorie: Editorial

Pred 300 rokmi sa narodil Immanuel Kant (1724-1804), jeden z nejvýznamnejších západoeurópských mysliteľou.

300. výročie narodenia Immanuela Kanta (1724–1804), jedného z najvýznamnejších západoeurópskych mysliteľov, si v minulom roku pripomenul celý filozofický svet. Aj vo svete medicíny by sme si mali Kanta pripomenúť, pretože medicína a filozofia kráčali dejinami vždy veľmi blízko. Spočiatku to bola predovšetkým hippokratovská tradícia, ktorá chápala profesiu lekára úzko prepojenú s profesiou filozofa. Aj legendárny rímsky lekár Claudios Galénos (129–216 n. l.) vo svojom traktáte Quod optimus medicus sit quoque philosophus zdôrazňoval, že dobrý lekár má byť zároveň filozofom. Dnes by tiež mal byť lekár aspoň sčasti filozofom, ako hovorí nestor českej psychiatrie Radkin Honzák: „Lékař není jen řemeslník, ale měl by být i filozof, který se popasuje s problémy dobové medicíny.“

Immanuel Kant svojou šírkou záujmov mimoriadne ovplyvnil vývoj filozofického myslenia, no významne prispel nielen k rozvoju filozofie, etiky, estetiky a práva, ale aj prírodných vied a medicíny. Bol predstaviteľom osvietenstva, kedy človek podľa jeho slov konečne získal odvahu používať svoj rozum. Zameraním na rozumové schopnosti človeka a nie objekty jeho poznávania tak spôsobil vo filozofii revolúciu, porovnateľnú s Koperníkovým objavom heliocentrizmu. Kant svojou filozofiou pomohol hlavne nemeckej teoretickej medicíne získať vedecký charakter. Medicína sa tak stala od osvietenského obdobia racionálnou vedou. Napriek tomu, že sa Kant medicínou systematicky nezaoberal, jeho stopy hlavne v medicínskej etike sú pomerne silne zakotvené. V európskej medicíne pred nástupom osvietenstva prevládala veľmi dlho dogmatická humorálna patológia z čias Aristotela a Galéna, čo začal kritizovať ako prvý až Paracelsus (1493–1541). Pred obdobím osvietenstva boli vo filozofii a medicíne rozšírené hlavne teórie vitalizmu, vychádzajúce z Aristotelovho učenia o entelechii, kam môžeme zaradiť aj Paracelsov archeus. Až rozvoj prírodných vied rozvíril diskusiu o medicíne, ktorá začala intenzívnejšie využívať v liečbe nové vedecké poznatky.

Kant sa intenzívne zaujímal aj o aktuálne medicínske problémy na univerzite v Königsbergu (Královci, dnešnom Kaliningradu), na ktorej učil. Vo svojej rozprave Conflict of the Faculties Kant zaradil lekársku fakultu medzi tri najdôležitejšie fakulty univerzity z dôvodu jej jedinečnosti ako prírodnej vedy. Hlavne v tretej časti tejto rozpravy zdôrazňoval prevenciu ochorení, na ktorej by mal participovať štát, takže jeho filozofia vedeckej medicíny mala v Nemecku veľký vplyv aj v ďalších rokoch. Kant bol autorom viacerých etických spisov a vo svojich pojedaniach venoval veľkú pozornosť ľudskému konaniu z hľadiska mravnosti a pokúšal sa určiť podiel rozumu na jeho princípoch. Stredobodom jeho etických princípov bolo presvedčenie o slobodnom a racionálnom jednaní človeka. Jeho všeobecný mravný príkaz mal podobu pravidiel ľudského správania, obsahujúcich povinnosť. Kantov kategorický imperatív (v mravnom zákone) má túto formuláciu: „Konaj tak, aby sa zásady tvojho konania mohli stať všeobecným zákonom, aby si svoju vôľu mohol pokladať za zdroj všeobecného zákona.“ Povinnosť je podľa Kanta jediným prameňom i podmienkou morálneho konania. Povinnosťou nie je konať mravné dobro, ale je mravným dobrom konať povinnosť. V medicíne sa stali tieto otázky vo vzťahu lekár – pacient vysoko aktuálne, čo pretrváva dodnes.

 

Vladimír Bzdúch


Zdroje
  1. Kuře J, Petru M, et al. Filozofie medicíny v českých zemích, Triton 2015.
  2. Fialová L, Kouba P, Špaček M. Medicína v kontextu západního myšlení. Praha: Galén 2008.
  3. Bzdúch V. Immanuel Kant (1724–1804) a význam jeho filozofie pre medicínu. Pediatrie pre prax 2024; 25(5), v tlači.
Štítky
Neonatologie Pediatrie Praktické lékařství pro děti a dorost

Článek vyšel v časopise

Česko-slovenská pediatrie

Číslo 2

2025 Číslo 2
Nejčtenější tento týden
Nejčtenější v tomto čísle
Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Eozinofilní zánět a remodelace
nový kurz

Svět praktické medicíny 1/2025 (znalostní test z časopisu)

Hypertrofická kardiomyopatie: Moderní přístupy v diagnostice a léčbě
Autoři: doc. MUDr. David Zemánek, Ph.D., MUDr. Anna Chaloupka, Ph.D.

Vliv funkčního chrupu na paměť a učení
Autoři: doc. MUDr. Hana Hubálková, Ph.D.

Současné možnosti léčby obezity
Autoři: MUDr. Martin Hrubý

Všechny kurzy
Kurzy Podcasty Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu, se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se

#ADS_BOTTOM_SCRIPTS#