100 rokov nemocničnej starostlivosti o detského pacienta na východe Slovenska

Úvod

Už pred vyše 2000 rokmi rímsky filozof a štátnik Marcus Tullius Cicero (106-43 pred n. l.) napísal: „História est magistra vitae“ – História je učiteľkou života. A túto pravdu, po vyše 2000 rokoch, potvrdzoval aj spisovateľ, filantrop a esejista, nositeľ Nobelovej ceny Thomas Mann (1875-1955), ktorý napísal: „Kto nepozná minulosť, nepochopí budúcnosť.“ Bez poznania úspechov aj nedostatkov minulosti sa nedá dostatočne pochopiť a oceniť súčasnosť ani plánovať lepšia budúcnosť. Preto by sme radi v nasledujúcich riadkoch podali stručný prehľad vývoja nemocničnej/organizovanej pediatrickej starostlivosti v regióne východného Slovenska. Máme na to dobrú príležitosť, a to 75. výročie založenia Detskej kliniky v Košiciach (1948) a 100. výročie zriadenia prvého lôžkového pediatrického zariadenia v Košiciach (1924).

Roky 2023 a 2024 sú tiež rokmi ďalších významných jubileí pre Kliniku detí a dorastu, pre Detskú fakultnú nemocnicu (DFN) v Košiciach, ale tiež jej súčastí: 75 rokov Založenia Detskej kliniky LF UPJŠ (1948), vrátane 75. výročia vzniku Lekárskej fakulty (1948), 40 rokov od Zriadenia Detskej kliniky LF UPJŠ Košice, SNP 1 (1983) a už spomínaného 100. výročia zriadenia prvého lôžkového pediatrického zariadenia v Košiciach (1924).^(1,2)

Sto rokov je v ľudskom živote extrémne dlhé obdobie, veď celkovo má byť na svete viac ako 8 miliárd ľudí a ľudí s vekom aspoň 100 rokov je podľa servera https://www.populationpyramid.net/ v dobe písania článku 677 586. Z toho na Slovensku je údajne 505 ľudí s vekom nad 100 rokov. Je teda malá pravdepodobnosť, že nájdeme pamätníkov z tohto obdobia 20. rokov 20. storočia, preto ako primárne zdroje informácií sme použili dobové publikácie a fotografie, overené internetové zdroje a spomienky kolegov a tiež vlastné spomienky.

V tomto období, po skončení 1. svetovej vojny, sa vo svete napríklad v umení začal rozvíjať surrealizmus, v hudbe džez, začali sa objavovať luxusné automobily. Z oblasti medicíny a zdravotníctva môžeme spomenúť objav tetanus toxoidu v roku 1924 a následnú výrobu vakcíny proti týfusu. Dr. Sidney Haas začal liečiť celiakiu banánovou diétou. Jedným z najvýznamnejších dokumentov sociálnej pediatrie bolo podpísanie Ženevskej deklarácie práv dieťaťa predstaviteľmi Ligy národov (http://www.un-documents.net/gdrc1924) (obr. 1). V roku 1924 bol Wilhelm Einthoven ocenený Nobelovou cenou za elektrokardiografiu, Hans Berger skonštruoval klinicky využiteľný prístroj pre EEG. V roku 1924 na Universität Zürich ešte len promoval Manes Kartagener. A 20. februára 1924 vznikla Ospedale Pediatrico Bambino Gesù (Baby Jesus Paediatric Hospital), ako „pápežská nemocnica“. Nemocnica je v súčasnosti najväčšou detskou poliklinikou a výskumným centrom v Európe. V Košiciach dr. Kňazovický (neskorší prvý dekan LF v Košiciach) vykonal 1. krvnú transfúziu na území Slovenska (BLL 1924). V tom istom roku sa konal prvý komerčný let na trati Praha-Bratislava-Košice. V máji 1924 sa v Košiciach rozširovala už existujúca električková trať.

V januári 1924 sa vo francúzskom Chamonix konali I. Zimné olympijské hry a VIII. Letné olympijské hry sa konali v tom istom roku v Paríži. Na základe ich inšpirácie sa už 28. októbra 1924 konal prvý ročník Košického maratónu, ktorý dnes nesie meno Medzinárodný maratón mieru (a je najstarším v Európe a druhým najstarším na svete).

 

História detskej kliniky v Košiciach

Na území Košíc je najstaršie datované „nemocničné“ zariadenie v 13. storočí, ako „Hospitál pre chudobných“ (listina z roku 1283). V 14. storočí pribudol kostol a pri ňom „Hospitál sv. Ducha“. V roku 1730 bol vybudovaný nový kostol a hospitál slúžil hlavne ako starobinec a chudobinec (dodnes v ňom sídli zariadenie sociálnej starostlivosti pre dospelých). V 15. storočí vznikla nová Nemocnica sv. Lenárta (zbúraná v roku 1566). V roku 1824 bola otvorená Mestská všeobecná nemocnica, ktorá slúžila svojmu účelu do roku 1924 (teda cca 100 rokov). Boli to zariadenia len pre dospelých.

Na terajšej Moyzesovej ulici bola v roku 1918 otvorená Československá babská škola, inak Štátny ústav pre vzdelanie a výcvik pôrodných babíc (jeho riaditeľom bol v tom čase Dr. Frankenstein). Lekári ústavu v tomto období, mimo ordinačných hodín pre tehotné, bezplatne liečili osamelé matky s batoľatami v ambulancii a poskytovali aj poradenstvo, avšak zdravotná starostlivosť o deti nebola v tom období inštitucionalizovaná (obr. 2). Do tohto komplexu sa 1. 10. 1950 presťahovala Detská klinika (o tom sa zmienime detailnejšie nižšie).

Vzhľadom na význam Košíc na začiatku XX. storočia aj na zdravotné kapacity a situáciu predstavitelia mesta už v rokoch 1902-1913 naliehali na funkcionárov Uhorského štátu, aby sa začalo s výstavbou štátnej nemocnice v Košiciach. To sa nakoniec podarilo a 24. júna 1924 bola nemocnica slávnostne otvorená za prítomnosti ministra zdravotníctva prvej Československej republiky J. Šrámka a ministra pre správu Slovenska J. Kállaya. Bola vtedy najväčšou a najmodernejšou nemocnicou na Slovensku s kapacitou 600 lôžok (obr. 3).

Pre závažný výskyt besnoty na východnom Slovensku bol pri štátnej nemocnici zriadený Pasteurov ústav pre antirabické ošetrenie osôb z krajiny Slovenskej a Podkarpatskej Rusi. Pasteurov synovec Adrien Loir v Petrohrade založil prvé centrum proti besnote mimo Francúzska. V roku 1923, v deň 100. výročia narodenia L. Pasteura bolo toto centrum pridružené k Imperial Institute of Experimental Medicine. Súčasný názov Univerzitná nemocnica L. Pasteura má teda významné historické väzby na osobnosť tohto velikána svetovej vedy.

Pre poznanie a pochopenie úsilia našich predchodcov sa musíme vrátiť v čase, a to do obdobia začiatku XX. storočia v našom regióne. Východiská starostlivosti o dieťa v regióne východného Slovenska boli charakterizované tým, že pediatria nemala vlastné priestory, bola bez prostriedkov, bez odborných kádrov, nebola inštitucionalizovaná, bola vlastne bez tradície, bola to najzaostalejšia oblasť ČSR s vysokou dojčenskou úmrtnosťou.^(3–5)

Starostlivosť o dieťa bola v regióne do roku 1945 na bazálnej úrovni s vysokou chorobnosťou ako aj vysokou mierou dojčenskej úmrtnosti. Organizovaná lôžková zdravotná starostlivosť sa datuje až zriadením prvého Detského oddelenia Štátnej nemocnice v Košiciach v roku 1924, ktoré bolo umiestnené v V. pavilóne nemocnice na Rastislavovej ulici č. 43 (obr. 3). V tom čase malo 70 lôžok. Lekársky tím tvoril 1 primár a 1 sekundárna lekárka. Dojčenská úmrtnosť len pomaly klesala z hodnôt 200‰, na 180-170‰ až 140-150‰. Smutnými údajmi bolo aj to, že až 1/3 všetkých úmrtí tvorili dojčatá, a dokonca až 50% všetkých úmrtí bolo u detí do 5 rokov. Tomu zodpovedala aj stredná dĺžka života, ktorá bola u mužov 36,5-38,3 roka a u žien 47-48 rokov.

I keď boli Košice po stáročia významným kultúrnym, hospodárskym a politickým centrom, kde napr. bola potvrdená Univerzita v Košiciach – Universitas Cassoviensis (Zlatou bulou – Bulla aurea – vydanou uhorským kráľom a rímskym cisárom Leopoldom I. dňa 7. augusta 1660 a v tom čase to bola najvýchodnejšia univerzita v Európe), tak s postupným zánikom vysokých škôl na Slovensku koncom XIX. storočia nemali potom ani Košice univerzitu humanitného smeru. Medzníkom vo zvyšovaní vzdelanostnej úrovne na východe Slovenska, ale aj pre skvalitnenie starostlivosti o deti východoslovenského regiónu bolo zriadenie Lekárskej fakulty v Košiciach v roku 1948, ktorá bola pobočkou Slovenskej univerzity v Bratislave. Lekárska fakulta bola neskôr základným článkom pre zriadenie Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach v roku 1959.^(3–5) Súčasťou zmeny po zriadení Lekárskej fakulty bola aj transformácia detského oddelenia, z ktorého vznikla detská klinika (obr. 4). Jej lôžkový fond sa postupne rozrastá, v roku 1945 malo detské oddelenie 70 lôžok pre dojčatá, postupne 60 lôžok pre staršie deti a 40 lôžok vyčlenených pre infekčné choroby, a tak pôvodný pavilón pre potreby kliniky priestorovo nestačí. Preto sa ku dňu 1. 10. 1950 detská klinika presťahovala do adaptovaných priestorov, pôvodne detského domova – „nalezinca“, na Kuzmányho ulici (v areáli, kde bol pôvodne Štátny ústav pre vzdelanie a výcvik pôrodných babíc, spomínaný vyššie), kde bolo postupne k dispozícii 237 lôžok. Zriadila sa následne Katedra starostlivosti o ženu a dieťa (1951), oddelenie tuberkulózy (1951), v roku 1958 bola odovzdaná novostavba posluchárne (známa ako poslucháreň č. IV.) a laboratórií, v roku 1965 boli realizované dostavby neurologického oddelenia a centrálneho príjmu. Lôžková kapacita tak dosahovala 290 lôžok. Po viacerých prístavbách a zriadení ďalších oddelení, laboratórií a poliklinickej časti bola v roku 1966 organizačno-administratívne založená Krajská detská nemocnica (KDN).

Prvým prednostom detskej kliniky od jej založenia v roku 1948 do roku 1976 bol prof. MUDr. Ferdinand Démant. V roku 1966, kedy bola zriadená Krajská detská nemocnica (KDN) na Moyzesovej ulici v Košiciach, detská klinika v tomto období už pozostávala z oddelenia dojčensko-batolivého a oddelenia detského (interného). Prvou primárkou dojčenského oddelenia bola MUDr. Gerda Bárdošová. Od roku 1964 do roku 1994 – celých 30 rokov – bol primárom dojčenského oddelenia MUDr. Dušan Kahanec, CSc., a po ňom v rokoch 1994-2004 MUDr. Marta Herichová. Pôvodné dojčensko-batolivé oddelenie sa za pôsobenia primárky Bárdošovej zameriavalo na rozvoj detskej neurológie, primár Kahanec sa venoval najmä hematológii a detskej gastroenterológii. Primárka Herichová zase rozvíjala odbor detskej kardiológie. Na oddelení boli hospitalizované deti od 0 do 2 rokov života s rozličnými diagnózami. Veľký počet detí bol prijímaný spolu s matkami s dobrou možnosťou izolácie. Na oddelení bolo 15 boxov, kde mohla byť matka spolu s dieťaťom a ďalšie 3 lôžka boli pre matky na špeciálnej izbe matiek.

Oddelenie väčších detí, označované ako Interné oddelenie, bolo súčasťou Detskej kliniky a vzniklo z detského oddelenia v roku 1966. Jeho prvým primárom bol MUDr. Rudolf Prekop. Od roku 1970 bol primárom interného oddelenia MUDr. Peter Beňo, CSc., a to do roku 1994, kedy sa primárkou oddelenia stala MUDr. Magdaléna Pašková, ktorá bola vo funkcii do roku 2000. Od roku 2000 pôsobila vo funkcii primárky oddelenia MUDr. Eva Bálintová. Interné oddelenie od jeho vzniku malo 66 lôžok, postupne však do roku 2004 došlo znižovaním lôžkového fondu oddelenia ku konečnému stavu 30 lôžok pre deti od 2 do 18 rokov. Odborne bolo oddelenie orientované na endokrinológiu, diabetológiu, kardiológiu a do roku 1983 aj na nefrológiu a posledné roky aj na gastroenterológiu. Už od roku 1990 bolo vybudované na internom oddelení endoskopické pracovisko. Do roku 1983 bolo toto oddelenie súčasťou pregraduálnej výučby LF UPJŠ a od roku 1982 (kedy vznikla Detská nemocnica) sa oddelenie stalo pracoviskom pre postgraduálnu výchovu lekárov v pediatrii a v jej odborných špecializáciách. V novembri 1991 bola pri Detskej nemocnici na Moyzesovej ulici zriadená IV. detská klinika IVZ (Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve) v Bratislave. Jej prednostkou bola v tom čase doc. MUDr. Eva Matheová, CSc. Na oddelení počas jeho existencie pracovali viacerí kvalitní pediatrickí odborníci, ktorí boli odborne vedení prof. MUDr. Démantom. Okrem mnohých iných to boli napríklad MUDr. M. Predmerský, MUDr. M. Králik, CSc., a MUDr. C. Tajtáková.

Krajská detská nemocnica sa v roku 1976 stáva Detskou fakultnou nemocnicou (DFN), čím sa zvýraznilo nielen jej zdravotnícke, ale aj pedagogicko-výchovné poslanie pri príprave mladých lekárov. Prednostkou Detskej kliniky bola v tom čase prof. MUDr. Oľga Pavkovčeková, CSc. (obr. 5).

V máji 1982 sa Detská klinika a Katedra pediatrie LF UPJŠ presťahovala do priestorov Novej fakultnej nemocnice na Triede SNP, čím došlo k významnému rozšíreniu lôžkovej kapacity a odborných ambulancií, vrátanie jednotiek intenzívnej starostlivosti (Krajská detská nemocnica naďalej pôsobila v areáli na ulici Moyzesovej). Súčasne pod metodickým vedením detskej kliniky sa budovali detské oddelenia v rámci okresných nemocníc Východoslovenského kraja. Vybudoval sa Dojčenský ústav na Červenom brehu, Detské lôžkové oddelenie v Čermeli, ozdravovne a liečebne.

Nástupcami prof. Démanta vo vedení kliniky boli prof. MUDr. Oľga Pavkovčeková, CSc., (1976-1991) a po nej prof. MUDr. Miroslav Šašinka, DrSc., (1992-1999). V rokoch 2000-2004 kliniku viedla prof. MUDr. Ľudmila Podracká, CSc. Na klinike pôsobili aj ďalší významní pediatri ako prof. MUDr. Ján Jacina, CSc., ktorý bol aj dekanom LF UPJŠ (1962-1965), doc. MUDr. Vojtech Tischler, CSc., (ktorých hlavným záujmom bola nefrológia a poruchy vnútorného prostredia), prof. MUDr. Vojtech Kluka, DrSc., (venoval sa najmä genetike a problematike vrodených chýb metabolizmu), doc. MUDr. Branislav Spišák, CSc., (pneumógia ftizeológia) a doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., (venoval sa najmä SIDS, sociálnej pediatrii, spánkovej medicíne a probiotikám).

Prvým primárom na Detskej klinike FNsP na Triede SNP 1 bol MUDr. Aladár Šaláta, CSc. – aktívny organizátor pediatrickej zdravotnej starostlivosti na východe Slovenska. Po jeho odchode na iné pracovisko na miesto primára nastupuje mladý a ambiciózny primár MUDr. Jozef Filka, CSc. Venoval sa najmä problematike intenzívnej starostlivosti, nefrológie, ale aj hematológii a viedol kliniku do svojho odchodu do Českej republiky v roku 2002. Necelé 2 roky bola potom primárkou kliniky MUDr. Mária Pisarčíková, CSc., ktorá sa následne stala primárkou samostatného Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny DFN (ktorá sa neskôr pretransformovala na Kliniku pediatrickej anestéziológie a intenzívnej medicíny LF UPJŠ a DFN, ktorú ako prednostka viedla práve MUDr. Pisarčíková, CSc., do roku 2024). Jej miesto následne prevzala primárka MUDr. Anna Feketeová, ktorá bola primárkou kliniky od roku 2004 do roku 2014, do jej zlúčenia s II. klinikou detí a dorastu. Hlavnými oblasťami jej záujmu bola detská pneumológia a ftizeológia, imunoalergológia a najmä problematika cystickej fibrózy. V uvedenom období bol necelé 2 roky primárom kliniky aj MUDr. Richard Veselý, ktorý po skončení funkcie odchádza pracovať dlhodobo do Veľkej Británie. Bol zakladateľom odboru detská reumatológia a významne rozšíril starostlivosť o pacientov s imunologickými ochoreniami.

Na klinike sa úspešne rozvíjali aj ďalšie odbory ako endokrinológia a diabetológia (prim. MUDr. Beňo, prim. MUDr. Pašková, MUDr. Kúseková, MUDr. Jarčušková), pediatrická gastroenterológia (MUDr. Klocáňová, MUDr. Majorová, MUDr. Kováč, MUDr. Jancová, MUDr. Majlingová, MUDr, Kuchtová, MUDr. Čurillová, MUDr. Nosáľová), hematológia (MUDr. Cesnak, MUDr. Trebuňová, MUDr. Hulíková, MUDr. Adzima, MUDr. Antolová, MUDr. Mičáková, MUDr. Čintalanová), intenzívna medicína (MUDr. Pisarčíková, MUDr. Kurák, MUDr. Uher, MUDr. Gramatová), pediatrická kardiológia (MUDr. Predmerský ako prvý vykonával aj katetrizačné vyšetrenia, ďalej pokračoval MUDr. Čekovský a od r. 1982 MUDr. Herichová (neskoršia primárka dojčenského oddelenia), MUDr. Schwarzová, PhD., MUDr. Višnaiová, MUDr. Hedvig, PhD.).

Ambulantná časť mala tiež veľmi kvalitnú nefrologickú ambulanciu, ktorej prvým lekárom bol MUDr. Eduard Poliak. Po jeho smrti ambulanciu prebrala MUDr. Mária Oláhová a MUDr. Eva Mathéová CSc., (neskoršie profesorka a tiež riaditeľka Detskej nemocnice v rokoch 1991-1994). Pracoval tu aj prof. MUDr. F. Démant a po jeho odchode do dôchodku doc. MUDr. Mathéová, CSc., prim. MUDr. Bálintová a neskôr MUDr. Kormaňošová a MUDr. Dologová. Nefrológiu na pracovisku na Tr. SNP rozvíjali predovšetkým prof. Pavkovčeková, prof. Šašinka, prof. Kluka, doc. Tischler, doc. Jacina, prof. Podracká, CSc., prim. Filka, CSc., a mladšia generácia MUDr. Baltésová, PhD., doc. MUDr. Koľvek, PhD., MUDr. Mráz, PhD., a ďalší, ktorí sú pokračovateľmi Košickej pediatrickej nefrologickej školy.

Po otvorení možnosti pôsobiť v neštátnej sfére túto možnosť využilo viacero kolegov, najmä kardiológov a imunoalergológov (MUDr. Schwartzová, MUDr. Filková, MUDr. Pirčová, MUDr. Štrkolcová, MUDr. Lojová, MUDr. Šafčáková, MUDr. Spišáková), ale aj iných odborov (doc. MUDr. Hulíková, PhD., MUDr. Adamová, MUDr. Sádová).

Vedecko-výskumná činnosť detskej kliniky bola v prvých rokoch polytematická, zameraná na riešenie najaktuálnejších problémov praxe, na oblasť detskej nefrológie, infektológie, lekárskej genetiky, imunológie a respirológie. Z týchto oblastí vychádzala aj bohatá publikačná činnosť pracovníkov kliniky. Vedecké laboratórium zriadené pri Detskej klinike bolo po viacerých rokoch činnosti jedným zo základných pracovísk, na báze ktorého v roku 1984 vznikol Ústav experimentálnej a klinickej medicíny UPJŠ, neskôr transformovaný na Ústav experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty. Spoluautora príspevku (ešte ako svojho doktoranda) pani profesorka Pavkovčeková „nasmerovala“ na toto pracovisko, ktoré neskôr (1997-2005) viedol ako prednosta.⁽⁶⁾

Nemožno zabudnúť ani na vrchné sestry oddelení, ktoré mali nemalý podiel na rozvoji oddelení, nakoľko oddelenia boli aj praktickou výučbovou základňou pre stredné zdravotné školy. Na tejto činnosti sa podieľali všetky zdravotné sestry oddelenia vedené vrchnými sestrami. Zdravotná starostlivosť by nemohla kvalitne prebiehať bez zdravotných sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov, sú ich desiatky a sú našimi najbližšími spolupracovníkmi. Na klinike pôsobilo viacero významných špecialistov i akademických funkcionárov, ale aj množstvo iných zdravotníckych pracovníkov, bez ktorých by sa Klinika detí a dorastu ani DFN „nedožili“ takého úctyhodného veku.

Významne ovplyvňovali chod kliniky aj vedúci pracovníci a riaditelia, ktorí viedli Krajskú detskú nemocnicu, Detskú nemocnicu, Detskú fakultnú nemocnicu v Košiciach. Uvádzame mená a funkčné obdobia týchto štatutárov od roku 1966 po súčasnosť:

MUDr. Ján Petróci (1966-1984)

MUDr. Michal Králik, CSc. (1984-1990)

prof. MUDr. Eva Matheová, CSc. (1990-1994)

MUDr. Iveta Marinová (1994-2006)

Doc. MUDr. Ingrid Urbančíková, PhD., MPH (2006-2010)

MUDr. Peter Krcho, PhD. (2010-2012)

Doc. MUDr. Ingrid Urbančíková, PhD., MPH (2012-2021)

MUDr. Jaroslava Feketeová (2021-2022)

MUDr. Andrej Koman (2022-)

 

Obdobie rokov 2004-2013
I. klinika detí a dorastu

V súlade s Programovým vyhlásením vlády SR bola v rámci reformy zdravotníctva k 1. 7. 2003 zriadená štátna príspevková organizácia Detská fakultná nemocnica v Košiciach. Cieľom bolo sústrediť komplexnú pediatrickú starostlivosť v regióne na jedno miesto pri súčasnej dostupnosti diagnostických a terapeutických metodík.

V rámci tejto reformy a centralizácie služieb pediatrické pracoviská z areálu na Moyzesovej ulici sa presťahovali do areálu Novej fakultnej nemocnice na Triede SNP 1 a následne v roku 2004 bola pôvodná Detská klinika FNsP delimitovaná do DFN a premenovaná na I. Kliniku detí a dorastu. Prednostkou kliniky v tomto období (2004-2013) bola prof. MUDr. Ľudmila Podracká, CSc. Klinika disponovala 54 lôžkami, z ktorých 4 boli určené pre intenzívnu starostlivosť a súčasťou kliniky bolo aj detské dialyzačné stredisko.

Na klinike boli hospitalizovaní najmä pacienti s chorobami obličiek, vrátane pacientov, ktorí vyžadovali dialyzačnú liečbu a transplantáciu obličiek. Dialyzačné stredisko bolo vybavené prístrojovou technikou na eliminačnú terapiu chronických chorôb obličiek, ale aj akútnych otráv a iných stavov, ktoré si vyžadujú tento spôsob liečby. Ďalšou oblasťou na ktorú sa klinika špecializovala, boli reumatické choroby (MUDr. Veselý, doc. MUDr. Vargová, PhD.), kde pôsobí aj centrum biologickej terapie. Ďalšia oblasť činnosti zahŕňala centrum pre cystickú fibrózu (MUDr. Feketeová), taktiež aj imunológiu (MUDr. Veselý, MUDr. Feketeová, MUDr. Gerecová, MUDr. Ostró). Pre deti, ktoré si vyžadovali intenzívne monitorovanie a liečbu bola na klinike k dispozícii jednotka intenzívnej starostlivosti, vybavená prístrojovou technikou a personálom (MUDr. Pisarčíková, PhD., MUDr. Kurák, MUDr. Gramatová, MUDr. Uher, PhD.). Klinika sa venovala aj riešeniu závažných neurologických stavov, najmä tých, ktoré vyžadovali invazívnu a najmä chirurgickú terapiu (MUDr. Adamová, MUDr. Bodnárová, MUDr. Zavadilíková). Významnou oblasťou činnosti kliniky bola i endokrinológia a diabetológia, ktorú rozvíjala najmä MUDr. Kúseková, neskôr MUDr. Ferenczová, PhD.

Klinika bola úspešná aj v publikačnej činnosti a v získavaní grantových prostriedkov, či už z agentúry VEGA, APPV alebo ako spoluriešiteľka grantov Európskej únie. Organizovala veľa úspešných domácich odborných podujatí vrátene tých s medzinárodnou účasťou.

Košické pediatrické pracoviská mali dlhodobo veľmi dobré vzťahy a kontakty najmä z pražskými pediatrickými klinikami, čo sa okrem iného prejavovalo v oblasti pediatrickej nefrológie, imunoalergológie, genetiky, pneumológie, endokrinológie a ďalších odborov. Taktiež to boli blízke osobné kontakty či už s akademikom Houštěkom, prof. Kubátom a ďalšími osobnosťami československej a potom českej pediatrie, taktiež publikáciami v Česko-slovenskej pediatrii, spoločnými publikáciami v zahraničných periodikách a vzájomnou účasťou na odborných a vedeckých podujatiach i spoločným zastupovaním v medzinárodných odborných spoločnostiach, ale aj v rámci výboru Československej pediatrickej spoločnosti a Federálneho výboru českej a slovenskej pediatrickej spoločnosti.

 

Obdobie rokov 2004-2013
II. klinika detí a dorastu

V roku 2004 boli detské oddelenia z oblastí Košíc dislokované do spoločných priestorov na Triede SNP, do areálu FNsP a vytvorila sa samostatná Detská fakultná nemocnica – DFN.

Zároveň sa z týchto dislokovaných lôžkových a ambulantných zariadení zriadila aj II. klinika detí a dorastu UPJŠ a DFN v Košiciach. Klinika bola najprv situovaná na 5. poschodí monobloku FNsP na Triede SNP 1. a disponovala 50 lôžkami a 14 odbornými ambulanciami. V roku 2010 (po získaní vlastných priestorov) sa II. klinika detí a dorastu presťahovala a rozvinula na dve podlažia do areálu DFN na Triede SNP 1, čím sa výrazne zlepšili priestorové podmienky pre pacientov, pre personál i pre výučbu.

Prednostom kliniky počas celej jej existencie (2004-2013) bol doc. MUDr. M. Kuchta, CSc., ktorý bol aj prodekanom pre vedu a výskum a štatutárnym zástupcom dekana (2003-2007). Bol zároveň námestníkom riaditeľky DFN a v súčasnosti je prezidentom Slovenskej pediatrickej spoločnosti. Primárkou (zároveň zástupcom prednostu pre zdravotnícku činnosť) bola MUDr. Eva Bálintová, ktorá sa okrem všeobecnej pediatrie venovala aj intenzívnej medicíne, nefrológii a ultrasonografii.

Klinika sa zameriavala predovšetkým na detskú gastroenterológiu (MUDr. Majorová, MUDr. Majlingová, MUDr. Petrášová, PhD., MUDr. Gombošová, PhD.), diabetológiu a endokrinológiu (MUDr. Pašková, MUDr. Danková, MUDr. Dankovčíková, MUDr. Miňová), na neinvazívnu kardiológiu (MUDr. Herichová, doc. MUDr. Schusterová, PhD.), na vrodené chyby metabolizmu (MUDr. Šaligová, MUDr. MUDr. Potočňáková), na ochorenia novorodeneckého veku (MUDr. Töröková) a dojčenského veku (MUDr. Pálková, MUDr. Hnatová), pneumoftizeológiu (MUDr. Balogová, MUDr. Renker, MUDr. Smolová), hematológiu (MUDr. Trebuňová), nefrológiu (MUDr. Dologová, MUDr. Bálintová), genetiku (MUDr. Andrejková, CSc.).

Vzhľadom na relatívne vysoký výskyt vrodených porúch metabolizmu v regióne významnú úlohu v starostlivosti o tieto deti zohráva metabolická ambulancia, neskôr jednotlivé centrá (napr. Centrum pre dlhodobé sledovanie pacientov s fenylketonúriou, Centrum porúch metabolizmu lipidov a preventívnej kardiológie, recall centrum pre CAH), ktorá svoju činnosť začala v r. 1992 pôvodne pri Oddelení klinickej biochémie DN, kde bola primárkou OKB a riaditeľkou Detskej nemocnice prof. MUDr. E. Mathéová, CSc. Od jej založenia v nej pôsobí MUDr. Šaligová a od r. 1995 aj MUDr. Potočňáková. V r. 1995 zriaďuje MZ SR tri regionálne centrá pre dlhodobú starostlivosť o pacientov s fenylketonúriou a postupne sa stáva súčasťou špecializovaných pracovísk pre viaceré choroby zachytené skríningom u novorodencov. Vzhľadom na nárast počtu pacientov v metabolickej ambulancii sa v r. 1998 odčleňuje ambulancia pre poruchy metabolizmu lipidov a v r. 1999 vzniká ambulancia preventívnej kardiológie, ktorú viedla MUDr. Schusterová, PhD.

Vedecko-výskumne sa na klinike riešila problematika porúch dýchania počas spánku u detí, vplyv probiotík a prebiotík na detský organizmus. Na klinike sa riešili viaceré výskumné úlohy, vrátane TEMPUS projektu a klinika sa podieľala aj na multicentrických štúdiách a spolupracovala s viacerými domácimi a zahraničnými pracoviskami. Organizovala a spoluorganizovala viacero úspešných domácich i medzinárodných odborných a vedeckých podujatí – celoštátne pediatrické kongresy, Konferencie mladých pediatrov Slovenska (od 1983), Festival kazuistík z pediatrie (od 2008), International Probiotic Conference – IPC, Pracovné konferencie kliniky (od 1985) a Démantov deň (od 2008), Modernú školu pediatrie, Mikulášske semináre pediatrie, Európske ultrazvukové školy – Euroson (od 2006), ale aj pravidelné odborné semináre kliniky a medzikrajské rozbory úmrtnosti a patologicko-anatomické semináre.

I a II. klinika svojim lôžkovým fondom (104 lôžok), spektrom lekárov špecialistov, prístrojovým vybavením, poskytovali vysoko špecializovanú zdravotnú starostlivosť pre deti od narodenia do 19 rokov veku. Tieto pracoviská boli zároveň výučbovými základňami Lekárskej fakulty UPJŠ, určitú dobu aj výučbovými pracoviskami Fakulty zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku a Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce Svätej Alžbety, n.o. v Bratislave.

V roku 2010 sa podarilo získať pre DFN Košice Nenávratný finančný príspevok z EÚ na rekonštrukciu a modernizáciu nemocnice, ktorá prebiehala v rokoch 2013 - 2016. Rozšírili sa priestorové možnosti pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti malým pacientom i zamestnancom vrátane KDD.

 

2013 – súčasnosť
Klinika detí a dorastu

V novembri 2013 sa zlúčila I. a II. klinika detí a dorastu do Kliniky detí a dorastu LF UPJŠ a DFN a novodobá história pokračuje ďalším dielom. Prednostom kliniky bol poverený doc. MUDr. M. Kuchta, CSc., do výberového konania. Klinika v súčasnosti disponuje 100 lôžkami a 4 lôžkami jednotky intermediárnej starostlivosti (na ktorých sa hospitalizujú deti s pooperačnými stavmi, závažnými akútnymi klinickými stavmi a metabolickými poruchami). Lôžka sú vyhradené pre dojčatá a batoľatá a pre väčšie deti a sú rozdelené do oddelení A-E, ktoré sú umiestnené na samostatných podlažiach. Súčasťou KDD bolo aj detské dialyzačné stredisko. Klinika odborne riadi mnoho špecializovaných ambulancií s regionálnou i nadregionálnou pôsobnosťou.

Prednostkou kliniky sa v roku 2014 stala doc. MUDr. Ingrid Schusterová, PhD., ktorej hlavným zameraním bola najmä pediatrická kardiológia a obezitológia. Jej zástupcami pre pedagogickú činnosť boli doc. MUDr. Veronika Vargová, PhD., (hlavný odborník MZ SR pre detskú reumatológiu) a doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof., (hlavný odborník MZ SR pre pediatriu pre Košický VÚC). Primárkou sa na klinike v roku 2014 stala MUDr. Eva Sádová so špecializáciou v nefrológii a so skúsenosťami v implementácii DRG v SR.

Klinika detí a dorastu (KDD) je výučbovou základňou Lekárskej fakulty UPJŠ a zabezpečuje praktickú výučbu a prednášky z pediatrie v odbore všeobecné lekárstvo, zubné lekárstvo, a to v slovenskom a anglickom jazyku. Taktiež vyučuje študentov zahraničných univerzít v programe Erasmus. Ďalej zabezpečuje výučbu v zdravotníckych odboroch: verejné zdravotníctvo, ošetrovateľstvo, fyzioterapia. V III. stupni garantovali a zabezpečovali do roku 2016 pracovníci KDD štúdium PhD. v odbore 7.1.10 Pediatria. V minulých obdobiach členovia kliniky garantovali aj habilitačné a inauguračné konania v odbore pediatria.

Klinika je zároveň školiacim pracoviskom špecializačného vzdelávania v odbore pediatria, do ktorého je zaradených aktuálne vyše 150 frekventantov (vyše 30 je v rezidentskom programe MZ SR), a špecializačné vzdelávanie v odbore pediatrická reumatológia. Klinika sa podieľa na kontinuálnom vzdelávaní pediatrov vrátane organizovania celoštátnych a medzinárodných odborných podujatí.

Vo vedecko-výskumnej oblasti sa pracovisko zaoberá atribútmi metabolického syndrómu, aterosklerózy a dyslipidémií, chronických obličkových chorôb, pediatrickej reumatológie, chronických porúch výživy, vplyvom probiotík a prebiotík na detský organizmus, poruchami dýchania v spánku, vrodenými poruchami metabolizmu.

 

Vedúci pracovníci Kliniky detí a dorastu od roku 1948 po súčasnosť

 

Detská klinika LF UPJŠ          1948-2004

Prednosta: prof. MUDr. F. Démant   1948-1976

prof. MUDr. O. Pavkovčeková, CSc. 1976-1991

prof. MUDr. M. Šašinka, DrSc.            1992-1999

prof. MUDr. Ľ. Podracká, CSc.            2000-2004

 

I. klinika detí a dorastu          2004-2013

Prednosta: prof. MUDr. Ľ. Podracká, CSc.  2004-2013

Primár: MUDr. A. Šaláta, CSc.             1982-1984

MUDr. J. Filka, CSc.    1984-2002

MUDr. M. Pisarčíková, CSc.  2002-2003

MUDr. R. Veselý            2003-2004

MUDr. A. Feketeová    2004-2014

 

II. klinika detí a dorastu        2004-2013

Prednosta: doc. MUDr. M. Kuchta, CSc., mim. prof.            2004-2013

Primár: MUDr. E. Bálintová   2003-2013

 

Klinika detí a dorastu             2013-doteraz

Prednosta: doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc.                2013-2014

prof. MUDr. I. Schusterová, PhD.       2014-2018

doc. MUDr. Veronika Vargová, PhD. 2018-

Zástupca prednostu: MUDr. E. Sádová         2014-2021

                MUDr. R. Ostró              2021-

 

Samozrejme, že pracovníkmi KDD sú a boli aj mladší sekundárni lekári, lekári v príprave na špecializáciu z pediatrie či pediatrických subšpecializácií, tiež lekári z iných pracovísk na cirkuláciách a študijných pobytoch.

Významné a nezastupiteľné miesto v zdravotníckej starostlivosti (čo predovšetkým platí aj pre pediatriu), má stredný zdravotnícky personál, ktorý tvoria detské sestry – špecialistky, ošetrovateľky, praktické sestry, ale aj nižší a pomocný zdravotnícky personál. Týchto pracovníkov bolo v histórii veľa a v súčasnosti je ich menej, ako by sme k ideálnemu stavu potrebovali. To je však trend vo viacerých európskych krajinách v súčasnosti. Títo pracovníci sa tiež veľkou mierou podieľali a podieľajú na výsledkoch ťažkej, ale krásnej práce v starostlivosti o deti.⁽⁷⁾ Aj dlhodobou činnosťou hore uvedených kategórií pracovníkov sa napr. ukazovatele dojčenskej úmrtnosti na východe Slovenska postupne približujú k slovenskému priemeru, i keď životné a sociálne podmienky sú tu významne nepriaznivejšie ako v západných častiach Slovenska (vyššia nezamestnanosť, znečistené životné prostredie, najvyššia koncentrácia prostredím ohrozených obyvateľov, vysoká miera evidovanej nezamestnanosti...).

„Ak som videl ďalej, bolo to preto, že som stál na pleciach obrov,“ je slávny výrok, významného vedca svetového mena a prezidenta Royal Society for the Improvement of Natural Knowledge Sira Isaaca Newtona. A preto, aby sme nezabudli, kto boli títo naši predchodcovia v pediatrii na „východe“ Slovenska, predstavíme v nasledujúcich riadkoch život a dielo významných prednostov, ktorí viedli kliniku v uplynulých obdobiach:

 

Prof. MUDr. Ferdinant Démant (1911-1980, obr. 6) – Lekársku fakultu Karlovej univerzity v Prahe skončil v roku 1935 a po promócii pracoval v rokoch 1935-39 na pediatrii, u prof. Brdlíka (nestora československej pediatrie), pôsobil aj na infekčnom oddelení u prof. Procházku (zakladateľa odboru infekčné lekárstvo v Československu). Tieto praktické skúsenosti mu boli veľmi osožné, keď nastúpil na miesto primára detského oddelenia v roku 1945 do Štátnej nemocnice v Košiciach.^(4,8)

Po transformácii oddelenia na kliniku sa v roku 1948 stal jej prednostom a kliniku viedol až do roku 1976. Svoje organizačné schopnosti a skúsenosti využil následne aj ako dekan LF UPJŠ v rokoch 1950-53. Dlhé obdobie bol aj krajským odborníkom pre pediatriu a najmä vďaka nemu bola vybudovaná sieť detských oddelení v rámci okresných nemocníc. Sústavne sa venoval aj zvyšovaniu odbornej úrovne pediatrov v spádovom území kliniky, v čom sa významne osvedčila Východoslovenská pediatrická sekcia spoločnosti J. E. Purkyně, ktorú založil. Publikoval a prednášal na rôznych fórach, pričom rozsah problematiky, ktorej sa venoval, bol široký, v popredí však bola oblasť infektológie. Veď v tomto období prevládali najmä u dojčiat ťažké hnačkové ochorenia, podvýživa a pyodermie. Vzácnosťou nebola ani malária, detská obrna, ťažké formy diftérie a lues.^{(3, 9)}

Veľkú aktivitu vyvíjal aj v medzinárodných organizáciách, napr. od roku 1961 bol členom Československej komisie pre spoluprácu s UNESCO. Bol jedným zo zakladajúcich členov, neskôr i člen výboru European Society for Pediatric Nephrology (ESPN). Stal sa čestným členom pediatrických spoločností vo Francúzsku a v Nemecku.^(10,11)

Postupne, ako na klinike pod jeho vedením dorastajú noví odborníci, upriamuje svoju pozornosť na oblasť detskej nefrológie a zakladá tradíciu Košickej pediatrickej nefrologickej školy. Vychováva viacerých docentov (napr. doc. MUDr. V. Tischler, CSc.), niektorí z nich sa stali profesormi (napr. prof. MUDr. Š. Sršeň, DrSc., prof. MUDr. J. Jacina, CSc., prof. MUDr. O. Pavkovčeková, CSc., prof. MUDr. E. Matheová, CSc.), ale aj doktormi vied (prof. MUDr. V. Kluka, DrSc., MUDr. J. Veréb, DrSc.), viedol mnohých kandidátov vied a vychoval viacerých primárov detských oddelení a tiež budúcich špecialistov v novo vznikajúcich pediatrických subšpecializáciách.

Prof. Démant bol dlhoročným redaktorom Československej pediatrie a členom výboru Slovenskej pediatrickej spoločnosti a tiež členom viacerých poradných komisií pri slovenskom ministerstve zdravotníctva.⁽¹²⁾

Na jeho počesť zakladá v roku 2009 vtedajší prednosta II. kliniky detí a dorastu LF UPJŠ a DFN (spoluautor tohto príspevku), tradíciu odborných konferencií s názvom Démantov deň (ktorého 16. ročník sa uskutočnil v roku 2024) a ktorý je súčasťou Konferencie kliniky detí a dorastu LF UPJŠ a DFN (založenej v roku 1985 a v roku 2024 to bol už jej 40. ročník).⁽⁶⁾

Prof. MUDr. Oľga Pavkovčeková, CSc. (1926-2011, obr. 7) – patrila k popredným osobnostiam česko-slovenskej pediatrie počas druhej polovice minulého storočia, bola dlhoročnou prednostkou Detskej kliniky a prodekankou LF UPJŠ v Košiciach. Vzhľadom na jej prínos pre československú a najmä východoslovenskú pediatriu, jej vklad pri budovaní medicínskeho školstva, organizátorskú činnosť, ale aj láskavosť a empatiu je potrebné jej osobnosť a dielo pripomenúť aj mladším pediatrom a nám služobne starším zaspomínať na „našu“ pani profesorku.

V októbri 1945 nastúpila na štúdium medicíny na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, kde bola v roku 1950 promovaná na doktorku všeobecnej medicíny. Na základe výberového konania nastúpila v roku 1953 na Detskú kliniku v Košiciach, kde pôsobila najprv ako sekundárna lekárka, a tu sa rozhodla stať sa detskou lekárkou. Videla, že zvlášť deti, a to najmä na vidieku východného Slovenska, niesli ťarchu biedy predvojnových aj povojnových rokov oveľa zreteľnejšie ako všade inde. Okrem medicínskej starostlivosti bolo potrebné postaviť sa aj voči nevedomosti a zaostalosti ľudí v regióne každodennou osvetovou činnosťou.⁽¹³⁾

V ďalších rokoch (od r. 1957) pracovala prof. Pavkovčeková ako odborná asistentka, neskôr ako zástupkyňa prednostu kliniky (1958-1965) a od roku 1979 po profesorovi Démantovi ako prednostka Detskej kliniky LF UPJŠ. V tejto pozícii pôsobila až do roku 1991, kedy vedenie kliniky prevzal prof. MUDr. Miroslav Šašinka, DrSc.

V tomto období pokračovala aj spolupráca s viacerými zahraničnými pracoviskami, najmä však s Detskou klinikou Medicínskej akadémie v Magdeburgu (Kinderklinik Medizinische Akademie Magdeburg, Nemecko) a Výskumným ústavom pediatrie a detskej chirurgie v Moskve. Rozvíjala sa aj spolupráca s krajinami Blízkeho východu a v tom období na klinike študovali z týchto krajín niekoľkí lekári, buď pred atestáciou z pediatrie, alebo v rámci doktorandského štúdia.

Hlavným profesionálnym záujmom profesorky Pavkovčekovej bola hematológia a najmä detská nefrológia. V nefrologickom tíme pracovala najprv pod vedením prof. Démanta a neskôr ho rozšírila o ďalších odborníkov. Hodnosť kandidáta vied získala na Fakulte všeobecného lekárstva Karlovej univerzity v Prahe v roku 1966, kde následne aj v roku 1970 úspešne habilitovala. Témou habilitačnej práce bolo Postihnutie obličiek u detí so Schönleinovou-Henochovou purpurou. Na základe dosiahnutých výsledkov vedecko-výskumnej práce, odbornosti a pedagogickej činnosti bola v roku 1980 vymenovaná za profesorku pediatrie a stala sa prvou univerzitnou profesorkou na východnom Slovensku.⁽¹⁴⁾

Profesorka Pavkovčeková sa významne zaslúžila o dynamický rozvoj všetkých nadstavbových odborov pediatrie. Z jej iniciatívy sa v Košiciach zriadila prvá pediatrická JIS, ako aj prvé detské dialyzačné stredisko. Vedecké laboratórium, zriadené pri Detskej klinike bolo po viacerých rokoch činnosti jedným zo základných pracovísk, na báze ktorého vznikol Ústav experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty.

Zvlášť významný bol jej prínos v pedagogickej oblasti, či už pri výchove študentov medicíny, detských lekárov, alebo vedeckých pracovníkov. Bola dlhoročnou prodekankou LF UPJŠ v Košiciach, školiteľkou doktorandov, študentov ŠVOČ, krajskou odborníčkou pre pediatriu. Zastávala viaceré vedúce funkcie a tak metodicko-odborne usmerňovala odbornú zdravotnú starostlivosť o dieťa nielen vo Východoslovenskom kraji, ale aj v celoštátnom meradle. Vychovala viacerých budúcich primárov i prednostov, docentov i profesorov. Činorodú osobnosť profesorky Pavkovčekovej charakterizovali také vzácne vlastnosti, ako je empatia, ľudskosť, sociálna vnímavosť a láskavosť.⁽¹⁵⁾

 

prof. MUDr. Miroslav Anton
Šašinka, DrSc. (1935-2019, obr. 8) – promoval s vyznamenaním v r. 1959 na LFUK v Bratislave. Lekársku kariéru začínal po promócii na detskom oddelení NsP vo Vranove nad Topľou, kde pôsobil ako sekundárny lekár, neskôr ako zástupca primára do r. 1963. Potom prestúpil na miesto odborného asistenta Katedry pediatrie Ústavu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v Trenčíne, ktorý sa v r. 1967 presunul do Bratislavy. Na Katedre pediatrie, subkatedre dorastového lekárstva, neskôr Katedre dorastového lekárstva pôsobil v Inštitúte pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov až do r. 1991, kedy prijal ponuku Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach na post prednostu Detskej kliniky FNsP a na tejto funkcii zotrval až do r. 1999. Obdobie jeho pobytu v Košiciach bolo jeho najkreatívnejším obdobím. Významným spôsobom prispel k pozdvihnutiu kvalitatívnej úrovne pediatrie na východnom Slovensku. Klinika sa pod jeho vedením zaradila medzi špičkové pediatrické pracoviská, vzbudzujúce rešpekt v odborných kruhoch.⁽¹⁶⁾

V roku 1999 odchádza späť na Slovenskú postgraduálnu akadémiu medicíny, t. č. Slovenskú zdravotnícku univerzitu (SZU) v Bratislave. Tu pôsobil ako člen Katedry pediatrie a vedúci redaktor časopisu Lekársky obzor a súčasne pracoval aj ako odborný redaktor ďalších dvoch pediatrických časopisov – Detský lekár a Pediatria (Bratisl.).

Bol školiteľom veľkého množstva ašpirantov, ktorí úspešne obhájili dizertačnú prácu, vychoval viacero docentov a dvoch profesorov. Bol oponentom nespočetného množstva kandidátskych a viacerých doktorských dizertačných prác, habilitačných prác i posudzovateľ inauguračných pokračovaní. Výsledok jeho činnosti je, že vychoval celú generáciu vysoko erudovaných pediatrov, ktorí zastávajú zodpovedné vedúce miesta v tomto odbore a hrdo sa hlásia k prof. Šašinkovi ako k svojmu učiteľovi.⁽¹⁷⁾

Patrí pravdepodobne k najaktívnejším autorom odborných publikácií s tematikou najmä nefrológie, endokrinológie, dorastového lekárstva, ale i všeobecnej pediatrie. Za publikačnú a prednáškovú činnosť na úseku detskej a adolescentnej nefrológie bol už v roku 1976 zvolený za člena European Society of Pediatric Nephrology a celosvetovej International Pediatric Nephrology Association v roku 1986. Patrí k najplodnejším autorom knižných publikácií v medicíne na Slovensku. Spracoval 29 domácich a 4 zahraničné knižné publikácie, z ktorých zrejme najvýznamnejšie sú Vademecum medici, Nefrológia detí a mladistvých a Pediatria I. a II. (ktorá vyšla v roku 2019 už v 3. prepracovanom vydaní). Výsledky jeho práce boli úspešne zavedené do zdravotníckej praxe. Navyše bol expertom MZ SR pre postgraduálne vzdelávanie, členom Vedeckej rady MZ SR, podpredsedom celoštátnej komisie pre obhajobu doktorských a kandidátskych dizertačných prác vo vednom odbore pediatria, hlavným odborníkom MZ SR pre dorastové lekárstvo, námestníkom riaditeľa ILF pre vedeckú činnosť, členom VR UPJŠ Košice.⁽¹⁸⁾

Profesor Šašinka bol lekár, vedec a veľká osobnosť slovenskej medicíny, so schopnosťou nadchnúť svojich kolegov pre nové veci. Celý svoj život zasvätil medicíne a uzdravovaniu chorých detí.

Aj týmto príspevkom by sme chceli vzdať úctu a poďakovať našim učiteľom, aby ich mená neostali zabudnuté a aby sme nezabudli ani na ich žiakov a žiakov ich žiakov, ku ktorým sa hlásime.

 

Záver

Kam smerujeme? Chceme rozvíjať naše nosné odbory: endokrinológia diabetológia a poruchy metabolizmu, gastroenterológia a poruchy výživy, reumatológia, pneumológia a cystická fibróza, imuno-alergológia, nefrológia, obezitológia a lipidológia, vzácne choroby, kardiológia, sociálna pediatria, funkčná diagnostika. Chceme naďalej poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť v pediatrii a v príbuzných odboroch a naplniť tak požiadavky nemocnice 4. úrovne (podľa kategorizácie Optimalizácie siete nemocníc). Máme ambíciu nadviazať na kvalitnú výchovu študentov medicíny, realizovať kvalitné špecializačné vzdelávanie, ale aj naďalej realizovať ďalšie vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov v pediatrii. Postupne chceme zvýšiť naše aktivity vo vedecko-výskumnej činnosti, pokračovať vo výchove študentov v nemedicínskych študijných odboroch, vo vedeckej príprave doktorandov i v odbornej príprave SZP.

Uplynulých 100 rokov institucionalizovanej zdravotnej starostlivosti o detskú populáciu v našom regióne potvrdilo zásadný význam inštitúcie Kliniky detí a dorastu LF UPJŠ a DFN v rozvoji a dosiahnutí dôležitých míľnikov nielen v zdravotnej starostlivosti, ale aj v širšom kontexte. Jej história v priebehu času potvrdzuje, že možnosti pre realizáciu praktickej výučby študentov lekárskej fakulty a výchovu mladých pediatrov, ale najmä pre poskytovanie vysoko špecializovanej zdravotnej starostlivosti v nových, stále sa meniacich podmienkach bude potrebovať DFN a jej nosná časť Klinika detí a dorastu, nielen inovácie, dostavby a rekonštrukcie, prístrojovú techniku, ale najmä nových erudovaných, perspektívnych a zanietených zamestnancov (obr. 9). To je veľká výzva do ďalších (najmenej 100) rokov. 

 

Milan Kuchta, Veronika Vargová, Košice