Štúdium lokálnych anestetík – časť 193*
Štúdium vplyvu teploty a prídavku soli na micelizáciu heptakaíniumperchlorátu vo vodnom prostredí


Study of local anesthetics. Part 193.
Study of temperature and salt-induced micellization of hepatacainium perchlorate in aqueous solution

The critical micellar concentration of heptacainium perchlorate in aqueous NaCl solutions with different concentrations was determined by the spectrophotometric method in the UV region of the spectrum at the temperature range of t = 5–35 °C and pH ≈ 4.5–5.0. The dependence of cmc on temperature T turned out to be of U-shaped. The cmc decreases to a certain minimum and then increases with the temperature. The influence of sodium chloride on the critical micellar concentration was studied. A gentle increase in cmc is seen for increasing concentration of aqueous NaCl solution (up to 0.3 mol/l), but vice versa a rapid decrease in cmc is observed from 0.4 mol/l concentration of NaCl solution. The influence of perchlorate against the chloride ion on the critical micellar concentration was also studied.

Key words:
local anaesthetics – heptacainium perchlorate – sodium chloride – critical micellar concentration – micellization – spectrophotometry


Autoři: J. Gališinová;  J. Čižmárik;  F. Andriamainty;  I. Malík
Působiště autorů: Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Katedra farmaceutickej chémie
Vyšlo v časopise: Čes. slov. Farm., 2010; 59, 272-276
Kategorie: Původní práce

Souhrn

Kritická micelová koncentrácia heptakaíniumperchlorátu vo vodnom prostredí chloridu sodného s rôznou koncentráciou bola stanovená spektrofotometrickou metódou v UV oblasti spektra v teplotnom intervale t = 5–35 °C a pri pH ≈ 4,5–5,0. Závislosť ln (cmc) od teploty mala tvar „U“ („U-shaped“). Hodnoty cmc s teplotou najprv klesajú po určité minimum a potom rastú. Sledoval sa vplyv prídavku NaCl na kritickú micelovú koncentráciu. Tá so zvyšujúcou sa koncentráciou vodného roztoku NaCl rastie po 0,3 mol/l a potom začne klesať. Zároveň sa sledoval vplyv chloristanového oproti chloridovému aniónu na kritickú micelovú koncentráciu.

Kľúčové slová:
lokálne anestetiká – heptakaíniumperchlorát – chlorid sodný – kritická micelová koncentrácia – micelizácia – spektrofotometria

Úvod

Dôležitou vlastnosťou amfifilných molekúl je ich spontánna asociácia v roztoku, tvorba miciel, vezikúl, membrán. Tento proces hrá dôležitú úlohu v mnohých systémoch – od biologických až po technické aplikácie. Rovnako ako tvorba priestorovej štruktúry bielkovín či nukleových kyselín je aj tento proces asociácie riadený hydrofóbnymi a inými typmi interakcíí, ako sú napríklad nekovalentné „solute-solute“ a „solute-solvent“ interakcie 1).

Micelizáciu vodných roztokov iónových tenzidov okrem hydrofóbnych interakcií značne ovplyvňujú aj elektrostatické interakcie medzi ionizovanými hlavičkami tenzidu v micele a ich interakcie s okolitými protiiónmi a molekulami vody.

V rámci výskumu a vývoja liečiv zo skupiny bázických esterov fenylkarbámových kyselín sa v poslednej dobe kladie dôraz na štúdium vlastností micelových roztokov týchto iónových tenzidov a štúdium vplyvu rôznych faktorov na proces micelizácie. Predmetom štúdia je vplyv teploty, prídavku aditív (organických aj anorganických) či vplyv samotnej štruktúry liečiva na kritickú micelovú koncentráciu a na ďalšie parametre, akými sú ΔG°, ΔH° a ΔS°.

V predkladanej práci sme sa preto zamerali na štúdium vplyvu teploty a prídavku NaCl rôznych koncentrácií na micelizáciu heptakaíniumperchlorátu vo vodnom prostredí a jeho porovnanie s hepatakaíniumchloridom.

POKUSNÁ ČASŤ

Študované látky a prístroje

Študovanou látkou bolo lokálne anestetikum heptakaíniumperchlorát, chemicky N-[2-(2-heptyloxyfenyl-karbamoyloxy)-etyl]-piperidíniumperchlorát, ktorý bol pripravený na Katedre farmaceutickej chémie FaF UK v Bratislave.

Prístroje

Spectrofotometer HP 8452 A Diode Array (Hewlett Packard, Nemecko); analytické váhy (WA 33 typ PRL T A 13/1, Techma Robot, Poľsko); pH meter (Portamess 943 pH, Elekronische Messgeräte GmbH Co., Nemecko); Termostat (Veb ML W Prüfgerate-Werk Medingen/Sity/, Nemecko).

Pracovný postup

Zásobný roztok 1,0 mol/l sme pripravili rozpúšťaním heptakaíniumperchlorátu vo vodnom roztoku chloridu sodného pri izbovej teplote.

Z tohto zásobného roztoku sme pripravili série roztokov s klesajúcou koncentráciou riedením 0,1 mol/l, 0,2 mol/l, 0,3 mol/l, 0,4 mol/l a 1 mol/l roztokov chloridu sodného.

Heptakaíniumperchlorát
Obr. 1. Heptakaíniumperchlorát

Pri každej koncentrácii sme pri teplotách 5 °C, 10 °C, 15 °C, 20 °C, 25 °C, 30 °C a 35 °C merali absorbanciu jednotlivých roztokov pri λmax = 234 nm oproti zodpovedajúcemu porovnávaciemu roztoku (príslušný roztok chloridu sodného).

VÝSLEDKY A DISKUSIA

V práci sme sledovali priebeh závislosti absorbancie (A) od koncentrácie (c) heptakaíniumperchlorátu vo vodných roztokoch chloridu sodného s koncentráciami 0,1 mol/l, 0,2 mol/l, 0,3 mol/l, 0,4 mol/l a 1 mol/l v teplotnom intervale 5 °C až 35 °C pri pH ≈ 4,5–5,0. Absorbancie boli merané pri vlnovej dĺžke λmax = 234 nm v ultrafialovej oblasti spektra oproti odpovedajúcemu porovnávaciemu roztoku.

Pre ilustráciu uvádzame závislosť absorbancie (A) od koncentrácie (c) pre heptakaíniumperchlorát pri teplote 15 °C vo vodných roztokoch chloridu sodného s koncentráciou 0,1 mol/l (obr. 2). Závislosť A = f (c) má rovnaký priebeh pri meraných roztokoch aj pri ďalších teplotách.

Závislosť absorbancie A od koncentrácie c (mol/l) v 0,1 mol/l roztoku NaCl pri teplote 15 °C
Obr. 2. Závislosť absorbancie A od koncentrácie c (mol/l) v 0,1 mol/l roztoku NaCl pri teplote 15 °C

Hodnotu cmc sme určili ako priesečník dvoch extrapolovaných kriviek, ktoré interpretovali závislosť absorbancie (A) ako funkciu koncentrácie (c) 2). Na extrapoláciu kriviek sme použili komerčný program Origin Pro. Zistili sme, že hodnoty cmc sa pohybovali v rozmedzí od 3,67.10-4 mol/l do 5,45.10-4 mol/l.

Hodnoty cmc a ln (cmc) v závislosti od T sú zaznamenané v tabuľkách 1 až 5. Priebeh závislosti ln (cmc) od teploty T pri rozličných koncentráciách roztokov NaCl znázorňuje obrázok 3. Táto závislosť má tvar „U“ („U-shaped“). Hodnoty boli fitované polynómom druhého stupňa. 

Tab. 1. Zistené hodnoty cmc a ln (cmc) meranej látky v 0,1 mol/l roztoku NaCl
Zistené hodnoty cmc a ln (cmc) meranej látky v 0,1 mol/l roztoku NaCl

Tab. 2. Zistené hodnoty cmc a ln (cmc) meranej látky v 0,2 mol/l roztoku NaCl
Zistené hodnoty cmc a ln (cmc) meranej látky v 0,2 mol/l roztoku NaCl

Tab. 3. Zistené hodnoty cmc a ln (cmc) meranej látky v 0,3 mol/l roztoku NaCl
Zistené hodnoty cmc a ln (cmc) meranej látky v 0,3 mol/l roztoku NaCl

Tab. 4. Zistené hodnoty cmc a ln (cmc) meranej látky v 0,4 mol/l roztoku NaCl
Zistené hodnoty cmc a ln (cmc) meranej látky v 0,4 mol/l roztoku NaCl

Tab. 5. Zistené hodnoty cmc a ln (cmc) meranej látky v 1 mol/l roztoku NaCl
Zistené hodnoty cmc a ln (cmc) meranej látky v 1 mol/l roztoku NaCl

Závislosť ln (cmc) od T (K) pri rôznych koncentráciách roztokov NaCl študovanej látky
Obr. 3. Závislosť ln (cmc) od T (K) pri rôznych koncentráciách roztokov NaCl študovanej látky

Polynomické rovnice (y = ln (cmc) = A + B.x + C.x2) a koeficienty determinácie (R2) látky heptakaíniumperchlorát v 0,1 mol/l až 1 mol/l vodnom roztoku chloridu sodného boli nasledovné:

y = 26,885 – 0,237 x + 0,0004 x2; R2 = 0,97(0,1 mol/l roztok NaCl)

y = 27,277 – 0,239 x + 0,0004 x2; R2 = 0,98(0,2 mol/l roztok NaCl)

y = 27,471 – 0,239 x + 0,0004 x2; R2 = 0,93(0,3 mol/l roztok NaCl)

y = 18,384 – 0,179 x + 0,0003 x2; R2 = 0,96(0,4 mol/l roztok NaCl)

y = 18,068 – 0,178 x + 0,0003 x2; R2 = 0,96(1,0 mol/l roztok NaCl)

Pre ilustráciu závislosti kritickej micelovej koncentrácie od koncentrácie roztokov chloridu sodného sme zostrojili graf (obr. 4), ktorý znázorňuje túto závislosť pri teplotách 278,15 K a 283,15 K. Rovnaký priebeh závislosti bol pozorovaný aj pri ďalších meraných teplotách.

Závislosť cmc (mol/l) od koncentrácie roztoku NaCl pri teplote 278,15 a 283,15 K
Obr. 4. Závislosť cmc (mol/l) od koncentrácie roztoku NaCl pri teplote 278,15 a 283,15 K

Hodnota cmc, resp. ln (cmc) s teplotou klesala po určitú teplotu T* a potom cmc stúpala (tab. 6). Predpokladáme, že tento postupný pokles cmc je zapríčinený desolvatačným procesom prebiehajúcim na koncovej časti postranného reťazca. V minime cmc (c*cmc) nastal zlom, po ktorom bol pozorovaný nárast cmc, čo je pravdepodobne spôsobené agregáciou uhľovodíkového reťazca a vytvorením miciel 3).

Tab. 6. Hodnoty c*<sub>cmc</sub> a T* pre heptakaíniumperchlorát v jednotlivých roztokoch chloridu sodného
Hodnoty c*&lt;sub&gt;cmc&lt;/sub&gt; a T* pre heptakaíniumperchlorát v jednotlivých roztokoch chloridu sodného

Okrem vplyvu teploty sme v práci sledovali aj vplyv chloridu sodného ako elektrolytového prídavku na kritickú micelovú koncentráciu. Prídavok soli, ktorý s tenzidom nereaguje, podporuje micelizáciu a znižuje cmc hlavne iónových tenzidov 4). Vysvetľuje sa to vplyvom iónovej sily a tiež väzbou protiiónov na iónovú skupinu tenzidu 5). Túto skutočnosť potvrdzujú viaceré štúdie 6–11). Výsledkom je, že cmc heptakaíniumperchlorátu pri všetkých koncentráciách vodného roztoku NaCl (tab. 1 až 5) bola nižšia v porovnaní s cmc heptakaíniumperchlorátu vo vodnom prostredí (cmc sa pohybovala v rozmedzí 4,90.10-4 mol/l až 5,55.10-4 mol/l) 12), teda chlorid sodný ako elektrolytový prídavok podporuje micelizáciu.

Hájková 12) sledovala vplyv chloristanového aniónu na kritickú micelovú koncentráciu, kde porovnávala hodnoty cmc heptakaíniumperchlorátu s hodnotami cmc heptakaíniumchloridu vo vodnom prostredí 13).

Výsledkom bolo, že anión ClO4- oproti Cl- posúva hodnoty kritickej micelovej koncentrácie k vyšším hodnotám. Z toho vyplýva, že anión ClO4- nepodporuje micelizáciu. Aj v našej práci sme dospeli k rovnakému záveru. Tento dej je pravdepodobne spôsobený relatívne väčším van der Waalsovým polomerom chloristanového aniónu oproti chloridovému aniónu.

Vplyv rôznych van der Waalsových polomerov protiiónov na proces micelizácie iónových tenzidov sa skúmal aj v ďalších prácach. Andriamainty a kolektív 14) sa zamerali na vplyv NaBr na cmc heptakaíniumchloridu. Hodnoty cmc roztokov látok v 0,1 mol/l NaBr a 0,2 mol/l NaBr boli vyššie ako hodnoty cmc roztokov látok v destilovanej vode 13). Nepodporovanie micelizácie (oproti destilovanej vode) bolo pravdepodobne spôsobené relatívne väčším van der Waalsovým polomerom bromidového aniónu oproti chloridovému 6, 8, 9) či fluoridovému aniónu 7, 10, 11), ktoré naopak micelizáciu podporujú (obr. 5).

Schematický nákres iónov s ich van der Waalsovými polomermi &lt;sup&gt;15)&lt;/sup&gt;
Obr. 5. Schematický nákres iónov s ich van der Waalsovými polomermi <sup>15)</sup>

Ďalej sme v našej práci študovali vzájomný vplyv chloristanového aniónu a prídavku chloridu sodného na kritickú micelovú koncentráciu. Výsledkom bolo, že cmc heptakaíniumperchlorátu stúpala od koncentrácie 0,1 mol/l po 0,3 mol/l roztoku NaCl a potom prudko klesala po koncentráciu 1 mol/l. Pravdepodobne nižšie koncentrácie NaCl menej podporujú tvorbu miciel ako vyššie koncentrácie. Predpokladáme, že chloristanový anión svojou veľkosťou bráni prenikaniu chloridových iónov k polárnym hlavičkám tenzidu, čím by sa znížila sila repulzie medzi nimi, a tým by sa podporila tvorba miciel. Cl- ióny vo vyššej koncentrácii (0,4–1 mol/l) podporujú vznik miciel. Avšak pri vysokých koncentráciách chloridu sodného (2 mol/l a vyššie) dochádza k vysoľovaniu tenzidu.

Došlo 21. října 2010 / Přijato 20. listopadu 2010

Adresa pre korešpondenciu:

PharmDr. Jana Gališinová
Katedra farmaceutickej chémie FaF UK
Odbojárov 10, 832 32 Bratislava, Slovenská republika
e-mail: jana.galisinova@gmail.com


Zdroje

1. Tanford, C.: The Hydrophobic Effect. New York: Wiley 1980.

2. Ščukin, E. D., Percov, A. V., Amelinová, E. A.: Koloidní chemie. 1. vyd. Praha: Academia 1990; 303–333.

3. Chen, L.-J., Lin, S.-Y., Huang, C.-C.: J. Phys. Chem., 1998; 102, 4350–4356.

4. Chalabala, M. a kol.: Technologie léků. Praha: Galén 1997; 66–261.

5. Gaillon, L., Lelievre, J., Mayfree, A., Gabouriand, R.: C. R. Acad. Sci. Paris, 1995; 320, 607.

6. Andriamainty, F., Čižmárik, J., Mariščáková, Z.: Čes. slov. Farm., 2002; 51, 154–156.

7. Andriamainty, F., Čižmárik, J., Malík, I.: Acta Facult. Pharm. Univ. Comenianae 2009; 56, 31–38.

8. Andriamainty, F., Čižmárik, J.: Farm. Obzor, 2004; 73,100–102.

9. Arbetová, R.: Diplomová práca, FaF UK, Bratislava 2006.

10. Krammer, M.: Diplomová práca, FaF UK, Bratislava 2008.

11. Mikle, M.: Diplomová práca, FaF UK, Bratislava 2008.

12. Hájková, K.: Diplomová práca, FaF UK, Bratislava 2009.

13. Andriamainty, F., Čižmárik, J.: Pharmazie, 2003; 58, 440–441.

14. Andriamainty, F., Čižmárik, J., Malík, I.: Čes. slov. Farm., 2008; 57, 260–264.

15. Perchlorate Testing. Columbia Analytical Services. http://www.caslab.com/Perchlorate-Testing/ (2010).

Štítky
Farmacie Farmakologie

Článek vyšel v časopise

Česká a slovenská farmacie

Číslo 6

2010 Číslo 6

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Krvácení v důsledku portální hypertenze při jaterní cirhóze – od pohledu záchranné služby až po závěrečný hepato-gastroenterologický pohled
nový kurz
Autoři: PhDr. Petr Jaššo, MBA, MUDr. Hynek Fiala, Ph.D., prof. MUDr. Radan Brůha, CSc., MUDr. Tomáš Fejfar, Ph.D., MUDr. David Astapenko, Ph.D., prof. MUDr. Vladimír Černý, Ph.D.

Rozšíření možností lokální terapie atopické dermatitidy v ordinaci praktického lékaře či alergologa
Autoři: MUDr. Nina Benáková, Ph.D.

Léčba bolesti v ordinaci praktického lékaře
Autoři: MUDr. PhDr. Zdeňka Nováková, Ph.D.

Revmatoidní artritida: včas a k cíli
Autoři: MUDr. Heřman Mann

Jistoty a nástrahy antikoagulační léčby aneb kardiolog - neurolog - farmakolog - nefrolog - právník diskutují
Autoři: doc. MUDr. Štěpán Havránek, Ph.D., prof. MUDr. Roman Herzig, Ph.D., doc. MUDr. Karel Urbánek, Ph.D., prim. MUDr. Jan Vachek, MUDr. et Mgr. Jolana Těšínová, Ph.D.

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se