Sledovanie účinnosti niektorých preventívnych opatrení proti chrípke

English version

Autoři: Lucia Masaryková ¹; Tomáš Baláži; Magdaléna Fulmeková ¹; Ľubica Lehocká
Působiště autorů: Department of Organization and Management of Pharmacy, Comenius University, Faculty of Pharmacy in Bratislava, Slovak Republic ; Pharmacy of University, Comenius University, Faculty of Pharmacy in Bratislava, Slovak Republic ¹
Vyšlo v časopise: Čes. slov. Farm., 2012; 61, 40-43
Kategorie: Původní práce

Souhrn

V našej práci sme sa zaoberali s často sa vyskytujúcim vírusom chrípky, ktorý napáda ľudstvo bez ohľadu na vek alebo pohlavie. Z toho vyplývajú nielen zdravotné, ale aj ekonomické problémy, ako sú náklady na liečbu a práceschopnosť pacientov. Zamerali sme sa najmä na spôsoby prevencie proti tomuto vírusu, na vakcináciu a rizikové skupiny obyvateľov, ktoré sú ním najviac ohrozené. Študovali sme súbor 195 zaočkovaných pacientov a snažili sme sa zistiť účinok očkovacích látok, ktoré im boli aplikované a porovnať túto skupinu s rovnakým množstvom nezaočkovaných pacientov. Jedným z cieľov našej práce bolo zistiť výhody a nevýhody očkovania, prípadne riziká, ktoré z očkovania proti chrípke pre pacientov vyplývajú. Na základe našich výsledkov sme zistili, že zo 195 zaočkovaných pacientov sa k lekárovi vrátilo s chrípkou 4 %. Návšteva lekára pacientmi, ktorí očkovanie odmietli, bola štvornásobne vyššia bez ohľadu na pohlavie. Výsledné pomery chorobnosti jednoznačne poukázali na dôležitosť, efektívnosť a bezpečnosť očkovania nielen u rizikových skupín, ale aj u ľudí ,,mimo ohrozenia“, pretože vírus chrípky sa v súčasnosti šíri kvapôčkovou infekciou veľmi rýchlo. Vhodnou edukáciou a informovanosťou obyvateľstva na Slovensku by mohol byť postoj k očkovaniu pozitívne ovplyvnený a zaočkovanosť (Slovensko 12%) by sa môhla zvýšiť na hodnoty porovnateľné so štátmi Európskej únie (Francúzsko 30%, Anglicko 32%, Holandsko 28% a Nemecko 26%).

Kľúčové slová:
chrípka • preventívne opatrenia • vakcinácia • efekt vakcinácie

Zdroje

1. Nichol K. L. Efficacy and effectiveness of influenza vaccination. Vaccine 2008; 26, 17–22.

2. Marechal-Papillard S., Enouf V., Schnuriger A., Vabret A., Macheras E., Rameix-Welti M. A., Page B., Freymuth F., Werf S., Chenon-Garberg A., Chevallier B., Gaillard J. L., Gault, E. Monitoring epidemic viral respiratory infections using one-step real-time triplex RT–PCR targeting influenza A and B virusis and respiratory syncytial virusis. J Med Virol 2011; 83, 695–701.

3. Krošlák M. Colds or flu? (in Slovak). Lekárske Listy 2007; 26, 17.

4. Gajdziok J., Tajovská E., Bajerová M., Chalupová Z. Disease of the oral mucosa (in Czech). Prakt Lékáren 2010; 6, 26–28.

5. Meier C. R., Napalkov P. N., Wegműller Y., Jefferson T., Jick H. Population-based study on incidence, risk factors, clinical complications and drug utilisation associated with influenza in the United Kingdom. Eur J Clin Microbiol Infect Dis 2000; 19, 834–842.

6. Neuzil K. M., Reed G .W., Mitchel E. F., Griffin M. R. Influenza associated morbidity and mortality in young and middle-aged women. J Am Med Assoc 1999; 281, 901–907.

7. World Health Organization. Influenza. Fact sheet no. 211. Geneve Switzerland: WHO. Available at: http://www.who.int/ mediacentre/factsheets/fs211/en/index.html; (accessed 30.10.09).

8. Eurosurveillance –⁠ special issue on seasonal influenza vaccination, Stockholm: Sweden: ECDC. Available at: ttp://www.eurosurveillance.org/Public/PressReleases/ViewPress Release. aspx? PressReleaseId@10; (accessed 30.10.09).

9. EpiCentro, National Centre of Epidemiology, Surveillance and Health Promotion (Cnesps), Istituto Superiore di Sanita` (ISS). Health topics: influenza. Rome: Italy: ISS. Available at: http://www.epicentro.iss.it/problemi/influenza/influenza.asp; (accessed 30.10.09).

10. La Torre G., Iarocci G., Cadeddu C., Boccia A. Influence of sociodemographic inequalities and chronic conditions on influenza vaccination coverage in Italy: Results from a survey in the general population. Public Health 2010; 124, 690–697.

11. Blank P. R., Schwenkglencks M., Szucs, T. D. Disparities in influenza vaccination coverage rates by target group in five European countries: trends over seven consecutive seasons, Infection. 2009; 37, 390–400.

12. Lorant V., Boland B., Humblet P., Deliége D. Equity in prevention and health care. J Epidemiol Community Health 2002; 56, 510–516.

13. Mangtani P., Breeze E., Kovats S., Es N., Roberts J. A., Fletcher A. Inequalities in influenza vaccine uptake among people aged over 74 years in Britain. Prev Med 2005; 41, 545–553.

14. Műller D., Saliou P., Szucs, T. D. Coverage rates of influenza vaccination in France: a population-based cross-sectional analysis of seasons 2001–2002 and 2002–2003. Med Mal Infect 2006; 36, 36–41.

15. Damiani G., Federico B., Visca M., Agostini F., Ricciardi W. The impact of socioeconomic level on influenza vaccination among Italian adults and elderly: a cross-sectional study. Prev Med 2007; 45, 373–379.

16. http://www.uvzsr.sk/docs/info/epida/The evaluation of the influenza season_2010_2011.pdf (in Slovak) (accessed 20. 5. 11)