Výživové doplnky pri redukcii hmotnosti: účinnosť a bezpečnosť

Souhrn

Nárast obezity a problémy pri jej liečbe, motivácia a snaha ľudí o redukciu a kontrolu telesnej hmotnosti, ako aj intenzívny marketing, vytvárajú priaznivé podhubie pre hľadanie a používanie rôznych spôsobov ako dosiahnuť a udržať žiadanú telesnú hmotnosť. Práve výživové doplnky, prezentované ako prípravky na podporu chudnutia, si získali veľkú priazeň u spotrebiteľov, a to častokrát len na základe ľahkej dostupnosti a zjednodušenej interpretácie priaznivého pôsobenia látok, ktoré obsahujú. V klinickej praxi a pre odborníkov pretrváva nedostatok robustných randomizovaných, placebom kontrolovaných štúdií, ktoré by poskytli jednoznačné vedecké dôkazy o účinnosti a bezpečnosti týchto prípravkov. Napriek intenzívnemu a aj sľubnému výskumu biologicky aktívnych látok vo výživových doplnkoch, nedostatočné a nejednoznačné dôkazy neumožňujú ich zahrnutie do štandardných odporúčaní pre komplexný manažment (pre)obezity v klinickej praxi. Odborníci aj laická verejnosť by mali jednoznačne vnímať rozdiel medzi EBM (Evidence-Based Medicine) potvrdenými farmakologickými aj nefarmakologickými intervenciami pri redukcii telesnej hmotnosti a užívaním výživových doplnkov. Článok predkladá sumárne závery publikovaných prehľadových prác zaoberajúcich sa účinnosťou a bezpečnosťou výživových doplnkov pri redukcii telesnej hmotnosti.

Klíčová slova:

obezita – bezpečnost – účinnost – redukcia telesnej hmotnosti – výživové doplnky na chud-nutie

Úvod

Prevalencia obezity v posledných desaťročiach na celom svete neustále stúpa [1,2], čo vedie k zvýšeniu úmrtnosti, nárastu mnohých s obezitou spojených komorbidít [3,4], zníženiu kvality života [5] a k zvyšovaniu finančných nákladov na zdravotnú starostlivosť [6].

Komplexná liečba obezity založená na dôkazoch kombinuje behaviorálne intervencie, výživu, fyzickú aktivitu, farmakoterapiu a metabolické/bariatrické postupy podľa individuálnych potrieb pacientov s cieľom primeranej redukcie telesnej hmotnosti, zlepšenia metabolických parametrov a dlhodobého udržania hmotnostného úbytku [7–11]. Dostatočná kompliancia pacientov s obezitou k opatreniam na kontrolu a reguláciu telesnej hmotnosti, ako aj dostupnosť účinnej a bezpečnej farmakoterapie, však býva často nedosiahnuteľná, preto opätovný nárast telesnej hmotnosti po jej úbytku je pri liečbe obezity bežným javom [12]. Navyše mnohí sa pokúšajú o samostatnú a často nesprávnu redukciu telesnej hmotnosti bez dohľadu odborníkov. Toto býva častým dôvodom, prečo pri redukcii telesnej hmotnosti ľudia hľadajú riešenia v podobe „zázračných tabletiek“, ktoré sú pre nich ľahko dostupné, vnímané ako menej náročná, účinná a bezpečná alternatíva k tradičnému medicínskemu prístupu. Podľa EASO (European Association for the Study of Obesity) však neexistujú dostatočné dôkazy na to, aby sa pri liečbe obezity a redukcii telesnej hmotnosti odporúčali rastlinné lieky, výživové doplnky alebo homeopatia. Liečba a prístupy založené na dôkazoch s preukázanou účinnosťou a bezpečnosťou sú základom odporúčaní pre komplexný manažment obezity [7]. Výživové doplnky a alternatívne terapie sa častokrát komercionalizujú ako „všeliek“ na obezitu a redukciu telesnej hmotnosti v dôsledku minimálnych regulačných požiadaviek na preukázanie ich účinnosti. Tieto produkty tak môžu nepriamo znižovať hodnotu liečby obezity, ktorá sa riadi dôkazmi podloženými klinickým skúšaním.

Obezita a výživové doplnky

Dostupné údaje poukazujú na to, že 33,9 % dospelých, ktorí sa pokúšajú schudnúť, používa na tento účel výživové doplnky (Weight Loss Dietary Supplements). Tieto odhady sú vyššie u mladších dospelých, u žien a u skupín s nižším socioekonomickým postavením [13]. Blanck et al [14] uvádzajú, že približne 15 % dospelých v USA počas svojho života použilo výživový doplnok na chudnutie, pričom ich používanie uviedlo viac žien (21 %) ako mužov (10 %). Výživové doplnky pri redukcii telesnej hmotnosti patria aj v Európe do skupiny TOP 20 najpredávanejších výživových doplnkov [15].

Napriek tomu, že mnohé výživové doplnky na chudnutie sú finančne náročné, za ostatných 20 rokov sa výrazne zvýšilo ich používanie [16] z dôvodu doplnkového spôsobu pri redukcii telesnej hmotnosti a na prevenciu opätovného nárastu hmotnosti po schudnutí [17], čím sa stali predmetom značného záujmu spotrebiteľov aj odborníkov na výživu [18]. Vzhľadom na rastúcu epidémiu obezity sa v eurozóne odhaduje nárast trhu s diétami a prípravkami na chudnutie z 2 534 miliónov EUR v roku 2016 na 3 120 miliónov EUR v roku 2025 [19].

Užívanie výživových doplnkov na chudnutie priamo či nepriamo podporuje aj populárna tlač, influenceri či celebrity [20,21], čo je v silnom protiklade s nedostatočnou znalosťou a vnímaním skutočnej účinnosti a bezpečnosti týchto prípravkov u ľudí, ktorí chcú alebo potrebujú kontrolovať svoju telesnú hmotnosť [22]. O širších rizikách výživových doplnkov, prípadne aj určitom zneužití kvalitných prípravkov a výrobcov svedčí aj správa FDA (Food and Drug Administration) o falšovaných výživových doplnkoch obsahujúcich nepovolené látky za obdobie rokov 2008–2016, v ktorej sa uvádza, že až v 45,5 % išlo o výživové doplnky používané pri redukcii hmotnosti [23].

Výživové doplnky a ich regulácia

Regulácia výživových doplnkov je v USA aj v Európe takmer zhodná [25–26] a transformovaná je do národnej legislatívy jednotlivých štátov, teda aj na Slovensku [27]. Výživové doplnky predstavujú osobitnú skupinu potravín, ktoré obsahujú koncentrované množstvá vitamínov, minerálnych látok alebo iných látok s nutričným alebo fyziologickým účinkom, pričom tieto látky sa vo výživových doplnkoch môžu vyskytovať buď samostatne alebo v rôznych kombináciách. Určené sú na priamu spotrebu v malých odmerných množstvách, čím pripomínajú lieky. Obsahové látky, ktoré môžu byť prítomné vo výživových doplnkoch, sú regulované prostredníctvom harmonizovaných právnych predpisov (napr. zoznam vitamínov a minerálnych látok, zoznam látok so známym alebo predpokladanými nepriaznivými účinkami na zdravie, maximálne množstvá látok použitých vo výživových doplnkoch, špecifické opatrenia pri označovaní výživových doplnkov a pod).

Uvedenie výživových doplnkov na trh sa od liekov značne líši. Zatiaľ čo lieky musia vykázať časovo aj finančne náročné klinické štúdie na preukázanie kvality, účinnosti a bezpečnosti, pri výživových doplnkoch pred ich uvedením na trh sa požaduje len ich zdravotná neškodnosť (napr. musia byť mikrobiologicky nezávadné, nesmú obsahovať ťažké kovy alebo iné nepovolené látky), nevyžaduje sa preukázanie ich klinickej účinnosti. Výrobca výživového doplnku má oznamovaciu povinnosť voči príslušnej štátnej autorite (na Slovensku je to Úrad verejného zdravotníctva SR), ale vzhľadom na voľný trh, užívateľ môže získať aj produkty, ktoré nemusia byť v súlade s našimi platnými predpismi.

Výživové doplnky nie sú určené na liečbu a nesmie sa im prisudzovať schopnosť prevencie, liečby alebo vyliečenia ľudských chorôb, alebo sa odvolávať na takéto schopnosti. Dôvodom ich užívania je nutričná suplementácia v prípade, ak príjem vitamínov, minerálnych látok a iných zložiek nie je možné dosiahnuť konzumáciou vyváženej a pestrej stravy, príp. z iných zdrojov, za predpokladu, že tento dodatočný príjem nebude mať negatívny vplyv na zdravie.

Pri označovaní, ponuke a reklame výživových doplnkov sa nesmie uvádzať žiadna informácia, ktorá tvrdí alebo vzbudzuje dojem, že vyvážená a rozmanitá strava vo všeobecnosti neposkytuje primerané množstvo živín. Na výživových doplnkoch sa môžu uvádzať povolené tvrdenia o ich možnom zdravotnom alebo výživovom prínose, ak sú schválené Európskym úradom pre bezpečnosť potravín EFSA (European Food Safety Authority) [28]. Tieto tvrdenia však nie sú posudzované z hľadiska klinickej účinnosti, t. j. či zložky výživových doplnkov majú výrobcom deklarovaný klinický účinok alebo či priaznivo pôsobia pri ťažkostiach, ktoré uvádza výrobca.

Základnou požiadavkou na výživové doplnky je, aby boli bezpečné pre užívateľov bez zdravotného dozoru. V členských štátoch Európskej únie (EÚ) podliehajú dohľadu na trhu rovnako ako potraviny. Pri ich užívaní sa však môžu vyskytnúť nežiaduce účinky, interakcie s liekmi a na zreteli treba mať aj iné limitácie pre konkrétneho užívateľa (napr. tehotné a dojčiace ženy, deti). Užívanie akéhokoľvek výživového doplnku je vždy vhodné skonzultovať s odborníkom – zdravotníckym pracovníkom (lekár, lekárnik).

Výživové doplnky pri redukcii telesnej hmotnosti: účinnosť a bezpečnosť

Rastúce používanie výživových doplnkov pri redukcii telesnej hmotnosti opakovane vyvoláva mnoho vážnych otázok týkajúcich sa vedeckého konsenzu o ich výskume, účinnosti a bezpečnosti [29]. Veľké množstvo odbornej literatúry a štúdií o ich vlastnostiach a účinkoch na ľudské zdravie má častokrát nízku kvalitu a nespĺňa všeobecne akceptované EBM-prístupy, ktoré sa požadujú pri liekoch a medicínskych postupoch na liečbu obezity a pri kontrole telesnej hmotnosti. Sťaženú orientáciu môžu pomôcť riešiť systematické prehľady, ktoré sa zaoberajú hodnotením látok vyskytujúcich sa v prirodzených zdrojoch (potrave) alebo v koncentrovanom množstve a rôznych kombináciách vo výživových doplnkoch a pre ktoré sa prezentujú priaznivé účinky pri redukcii telesnej hmotnosti.

Watanabe et al [30] v roku 2020 vykonali komplexný prehľad publikovaných štúdií s najčastejšie prítomnými látkami vo výživových doplnkoch pri redukcii telesnej hmotnosti. Popísali ich potenciálny spôsob účinoku, ktorý môže zahrňať vplyv na vstrebávanie živín, na reguláciu chuti do jedla, na reguláciu energetického výdaja, na metabolizmus tukov, či vplyv na vstrebávanie sacharidov. Autori zdôraznili, že dôležitá je nielen samotná látka, ale aj jej dávka, pri ktorej je možné pozorovať určitý priaznivý účinok pri redukcii telesnej hmotnosti, zmeny telesného zloženia alebo iné meta­bolické efekty. Na základe posúdenia kvality dôkazov metodikou GRADE autori sumarizovali odporúčanie pre každú hodnotenú látku s ohľadom na predklinické dôkazy, klinickú relevantnosť a bezpečnosť (tab. 1–5). Autori prehľadu konštatovali, že žiadna z hodnotených látok nebola podporená vysokokvalitnými dôkazmi, 8 z nich (zelený čaj, biela fazuľa, kofeín, horký pomaranč, diacylglycerol, resveratrol, grapefruit, chróm) preukázali dôkazy strednej kvality, kým ostatných 13 len nízkej kvality. Dospeli k záveru, že niektoré látky, vyskytujúce sa v rôznych výživových doplnkoch, vykazujú určitý efekt pri redukcii telesnej hmotnosti, avšak klinicky málo významný. Podľa nich by kombinácia látok s rôznym mechanizmom pôsobenia mohla priniesť synergické a aditívne účinky pri absencii závažných nežiaducich účinkov, ale to si vyžaduje ďalší výskum. Mohlo by ísť o látky ovplyvňujúce vstrebávanie živín, a to extrakt obsahujúci fazeo­lín z fazule obyčajnej v dávke 3 g/deň a epigalokatechín získaný zo zeleného čaju v dávke 500 mg/deň. Na zníženie chuti do jedla a prípadné zvýšenie energetického výdaja je možné uvažovať o kofeíne (300 mg/deň) a kyseline chlorogénovej (200 mg/deň) z kávových bôbov. Možno zvážiť aj kapsaicinoidy (10 mg/deň) alebo kapsinoidy (3 mg/deň) z čili papričiek a L-karnitín (2 g/deň), ktoré pravdepodobne modulujú energetický výdaj. Resveratrol (200 mg/deň) a konjugovaná kyselina linolénová (4 g/deň) pravdepodobne pozitívne zasahujú do metabolizmu tukov. Kyselina lipoová, zasahujúca do metabolizmu glukózy, by v dávke 600 mg/deň mohla byť vhodná aj pre svoje protizápalové a antioxidačné účinky, ktoré by sa mohli uplatniť pri eliminácii chronického subklinického zápalu typického pre (pre)obezitu a metabolické poruchy.

Aj ďalší systematický prehľad z roku 2021 hodnotil kvalitu štúdií prezentujúcich účinnosť látok vo výživových doplnkoch a alternatívnych spôsobov na zníženie telesnej hmotnosti u dospelých (vo veku nad 18 rokov) [31]. Z 20 504 publikácií získaných pri vyhľadávaní v databázach, len v 315 sa jednalo o randomizované kontrolované štúdie (Randomised Controlled Studies – RCT), ktoré študovali 14 prístupov, a to zložky nachádzajúce sa vo výživových doplnkoch a iné alternatívne spôsoby (napr. akupunktúra, vitamín D a vápnik, chitosan, chróm, zelený čaj, kofeín, guarová guma, konjugovaná kyselina linolová a iné), alebo ich kombinácie. Len 52 štúdií preukázalo nízke skreslenie a len u 16 z nich sa zaznamenali významné rozdiely v hmotnosti pred/po intervencii v rozsahu 0,3–4,93 kg. Až 38 RCT bolo so zeleným čajom z obdobia rokov 2005 až 2017, ale nízke skreslenie malo len 16 z nich a z toho len 2 štúdie preukázali štatisticky významné zlepšenie telesnej hmotnosti v rozsahu od 1,5 do 1,7 kg [32,33], obe trvali menej ako 8 týždňov. Autori prehľadu zhrnuli, že napriek väčšiemu množstvu štúdií sa nezistili silné a kvalitné dôkazy o účinnosti žiadneho zo sledovaných prístupov. Dôvodom bola značná heterogenita v dizajne štúdií a ich výsledky sťažuje značné riziko skreslenia v dôsledku metodologických nezrovnalostí (malé veľkosti vzoriek, krátke sledovanie, rôzne dávky, rôzne zloženie a zlý dizajn štúdie). Aj tento prehľad potvrdil, že pre nedostatok kvalitných RCT nemožno predložiť konzistentné závery o účinnosti výživových doplnkov a alternatívnych terapií pre redukciu telesnej hmotnosti.

Systematický prehľad s metaanalýzou z roku 2023 zahrnul 111 RCT štúdií a ukázal, že užívanie výživových doplnkov nemá žiadny alebo len zanedbateľný vplyv na chudnutie dospelých, pričom sila dôkazov bola hodnotená ako stredná až veľmi nízka [34]. Autori pozorovali dôležitú súvislosť, a to že štúdie s kvalitnejšími dôkazmi vykazovali len minimálny vplyv pri redukcii telesnej hmotnosti a naopak, štúdie s vyšším poklesom telesnej hmotnosti pri užívaní výživových doplnkov mali len nízku alebo strednú silu dôkazov. Aj tento prehľad konštatuje, že momentálne neexistujú dôkazy podporujúce užívanie výživových výživy ako hodnotného alternatívneho spôsobu liečby obezity.

V roku 2019 bola publikovaná ďalšia prehľadová práca Barrea et al [35], ktorá spracovala dôkazy o účinnosti a bezpečnosti najčastejšie používaných látok vo výživových doplnkoch používaných pri redukcii telesnej hmotnosti s osobitným zameraním na liekové interakcie. Prehľad vybraných látok je uvedený v tab. 6. Treba mať na zreteli, že všetky výživové doplnky určené na chudnutie môžu interagovať so súbežne užívanými liekmi. Mnohé bioaktívne zložky zostávajú neznáme, necharakterizované alebo nie sú dostatočne testované vo vzájomnej kombinácii, čo môže posunúť rovnováhu medzi ich rizikom a prínosom v neprospech ich používania. Vzhľadom na profil rizika a prínosu výživových doplnkov, ich užívanie je za každých okolností vhodné konzultovať so zdravotníkom.

Záver

Celkovo existuje len málo dôkazov o tom, že výživové doplnky ponúkajú účinnú pomoc pri redukcii telesnej hmotnosti a spĺňajú EBM-kritériá pre odporúčanie ich užívania v klinickej praxi. Dodržanie legislatívnych požiadaviek a výživové tvrdenia vytvárajú predpoklady pre bezpečné a prospešné užívanie výživového doplnku so správnym zámerom, ktorým je nutričná suplementácia. Užívanie výživových doplnkov pri redukcii telesnej hmotnosti nie je súčasťou žiadnych usmernení pre komplexný manažment obezity, pretože chýbajú robustné, randomizované, placebom kontrolované štúdie poskytujúce jednoznačné vedecké dôkazy o ich účinnosti a bezpečnosti. Aj keď ďalší výskum môže priniesť nové poznatky a zmeniť túto paradigmu, nie je možné ich vnímať ako rovnocenné produkty s liečivami, ktoré sa používajú na liečbu obezity.