Konduktívna pedagogika, ako rehabilitačná možnosť pre ľudí žijúci s mozgovou obrnou alebo s poškodením centrálneho nervového systému

Souhrn

Konduktor je odborník, ktorý pomáha svetovo známou a účinnou konduktívnou metódou deťom postihnutých s mozgovou obrnou alebo dospelým s poškodením centrálneho nervového systému. Konduktívna pedagogika je rehabilitačno-pedagogická metóda zaoberajúca sa vývojom a rozvojom osôb, ktoré sa stali postihnutými, následkom poranenia mozgu, nervového systému. Cieľom je vyvinúť ortofunkčnú osobnosť, získať schopnosť samostatného života, rozvíjať správnu koordináciu a automatizáciu nervového systému, učenie sa sociálnej adaptácii a spoločenskému životu, osvojenie si spôsobov komunikácie, vnímanie informácií vonkajšieho sveta, presadzovanie vlastných potrieb. V Amerike, Nórsku, Švédsku, Rusku, Novom Zélande atď. je menovaná profesia nedostatokom na trhu práce. Stovky rodín prichádzajú zo zahraničia do Maďarska kvôli Petőovej metóde, no aj napriek tomu je táto metóda Andráša Petőa málo známa na Slovensku.

Klíčová slova:

rehabilitácia – nervový systém – detská mozgová obrna – konduktívna pedagogika – konduktor

Úvod

Zdravie je podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) stav úplnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby, alebo postihnutia [1]. Aby sa mohol stav postihnutých zlepšovať, alebo stagnovať, potrebovali by pravidelné a neustále rozvojové činnosti. Aby mohli žiť dlhý a kvalitný život, okrem každodenných úloh, by mali využívať aj rekreačné možnosti. Konduktívna pedagogika môže poskytnúť riešenie pre ľudí žijúcich s mozgovou obrnou, alebo s poškodením centrálneho nervového systému.

Konduktívna pedagogika sa zaoberá okrem iného aj deťmi narodenými s detskou mozgovou obrnou (DMO). DMO znamená mozgovú obrnu, v ktorej paréza (plégia) znamená svalovú slabosť, nedostatok, alebo nedostatočnosť úmyselných pohybov, poruchu držania tela a koordináciu pohybov spôsobenú poškodením počas intrauterínneho, perinatálneho alebo postnatálneho života [2]. Podstata patologického stavu spočíva v tom, že nezrelý vyvíjajúci sa mozog je vystavený lézii, čo spôsobuje poškodenie pohybového systému a oneskorený vývoj pohybu dieťaťa [3]. Vyvíjajú sa rôzne pohybové deficity, ale hlavne paralýza so zvýšeným svalovým tonusom, tzv. spastická paralýza [4]. Príčiny lézii môžu byť mimoriadne rozmanité. V 70–80 % prípadov spôsobujú vnútromaternicové poškodenie mozgu a aj pri predčasných pôrodoch hrajú tiež významnú patogénnu rolu. Výskyt post­natálnej DMO je 10–20 % [5]. Štúdium konduktorov zahŕňa aj rozvojový program dospelých, cieľom je monitorovanie a uskutočňovanie programu. Kondutívnou pedagogikou je možné zdokonaliť rehabilitáciu ochorení a postihnutí ako je Parkinsonova choroba, scleróza multiplex, náhla cievna mozgová príhoda a aj poúrazové stavy po poškodení lebky a miechy [6]. Pri deťoch s DMO, ako aj u dospelých, používame pri vývoji rehabilitačno-pedagogické metódy [7]. Pacienti uskutočňujú program založený na vedeckých poznatkoch a na plasticite mozgu, a tiež vy­užívame pozitívne účinky skupinovej terapie. Slovensku by bola táto známa metóda ďalšiou pomocou pre postihnutých obyvateľov.

Konduktivna pedagogika

Stručná história vývoja konduktívnej pedagogiky

Profesor Andráš Pető bol vedec na európskej úrovni, polyhistor, ktorý sa narodil v meste Szombathely, v Maďarsku. Vývoj jeho pohľadu na život veľmi ovplyvnilo prísne chovanie matky a osud otca, ktorý bol na invalidnom vozíku a bezmocne trpel Parkinsonovou chorobou. Vyštudoval medicínu na viedenskej univerzite, a v roku 1921 v Grim­mensteine začína praktizovať ako ortopéd [8]. V jeho prácach publikovaných v roku 1931 už môžeme nájsť základné princípy konduktívnej pedagogiky [9]. Počas Hitlerovej vlády žil a pracoval krátko v Paríži, potom v roku 1938 sa vrátil do Maďarska a vypracoval metódu, ktorá dodnes pomáha mnohým ľuďom [10]. V roku 1950 otvoril brány nový Inštitút pre 80 detí žijúci s DMO. Medzi rokmi 1957 a 1968 sa vytvorili skupiny pre škôlkarov, školákov a dospelých (Parkinson, Multiplex Sclerosa a iné postihnutia centrálneho nervového systému). Profesor András Pető náhle zomrel 11. septembra 1967 vo veku 73 rokov pri práci v Inštitúte [8]. Po profesorovi prevzala úlohu vedúcej ústavu doktorka Mária Hári. Od roku 1968 konduktori začali pracovať aj v zdravotníctve, v perinatologickom centre intenzívnej starostlivosti, kde dodnes poskytujú pomoc matkám pri starostlivosti o dieťa a dávajú rady týkajúce sa úloh pri domácom cvičení s bábätkami [11]. Dnes existujú po celom svete inštitúcie, kde pracujú a pomáhajú konduktori, napr. v Amerike (Conductive Education Center of Orlando, Conductive Learning Center of North America atď.), Kanade ( Families of Alberta for Conductive Education, March of Dimes Canada atď.), Mexiku (Desarrollando la Educacion Conductiva en Mexico atď.), Nórsku (PTØ Senteret atď.), Švédsku (Move & Walk atď.), Israelu (Tsad Kadima), Španielsku (Centro de Neurorehabilitacion PETO atď.), Britanii (The Rainbow Centre, Paces atď.), Novom Zélande (Iris Conductive Education Centre atď.), Kuwaite (Conductive Education School Kuwait), Rusku („Я МОГУ!“ Центр кондуктивной педагогики (Ja magu! Centr konduktívnoj pedagogiki ) atď.), Japonsku (Warashibe Institute) atď.

Konduktor

Konduktor je profesionál, ktorý je absolventom certifikovaného výcvikového programu. Je zodpovedný za plánovanie, realizáciu a sledovanie procesu konduktívnej podpory. Spája v sebe úlohy fyzioterapeutov, logopédov, ergoterapeutov, špeciálnych a sociálnych pedagógov, vychovávateľov, ošetrovateľov a učiteľov v jednej osobe. Konduktori v tímoch sú zodpovedné za plánovanie a implementáciu integrovaných vzdelávacích programov zameraných na stimuláciu učenia sa jednotlivca. Konduktor je motivátorom a je trénovaný tak, aby sa vždy sústredil skôr na schopnosti človeka, než na zdravotné postihnutie spôsobené daným stavom. Sme vyškolený na to, aby sme mali vysoké, ale realistické očakávania týkajúce sa ľudského potenciálu. Konduktori nie sú zlúčením súčasných odborníkov v oblasti vzdelávania, terapie a rehabilitácie. Sú to noví, samostatní odborníci, ktorých výcvik, skúsenosti a pracovné metódy sú jedinečné v konduktívnej pedagogiky.

Princípy konduktívnej pedagogiky

Je systematická, z didaktického hľadiska starostlivo štruktúrovaná metóda, ktorá umožňuje rozvoj koordináciu funkcií ­vnútornej organizácie a v systéme zložitých činností [12]. Konduktívny pedagogický systém nie je súhrnom určitých metód, teórií a vedeckých trendov. Systém je zložitejší ako súčet jeho častí – líši sa od jednoduchého pridania častí kvôli ich vzťahu a organizácii. Podľa Petőových skúseností a z praxe vedel, že ani najlepšie terapie a metódy by nepomohli, keby neboli zabudované do všetkých detailov života [13]. Základnou myšlienkou metódy je, že nervový systém napriek zraneniam má nevyužitú kapacitu a dokáže nadviazať nové spojenia, ktoré sa dajú mobilizovať správnym ­riadením vyučovacieho procesu. Naučiť sa spoločensky adaptovať, žiť spoločenský život, tvorivému správaniu, osvojiť si spôsoby komunikácie, teda vnímať informácie z vonkajšieho sveta, vyjadrovať a potvrdzovať svoje vlastné potreby. Naučiť sa koordinovať vôľu a vynucovanie, prvky každej akcie v čase a priestore. My konduktori nerobíme len pasívne pohyby, „necvičíme“ ich, ale výsledky dosahujeme pomocou ich vlastnej činnosti, motivácie. Medzi základné pojmy patria: činnosť, kondukcia (facilitácia), skupinové vzdelávanie, pozorovanie, ­vzdelávací program, denný plán, postupnosť úloh a intendácia [14]. Tieto pojmy sú známe aj v pedagogike a psychológii. Program konduktívneho vzdelávania je plánovaný vzdelávací proces založený na cieľoch odvodených z komplexných pozorovaní disfunkčnej osobnosti. Program rozvíja všetky oblasti osobnosti. Prednostne integruje pohyb, vnímanie, detekciu, reč, hru, sebestačnosť a aj škôlkarské, školské očakávania [15]. Organizačným rámcom a základnou formou vzdelávania je skupina, v ktorej sa maximálne realizuje individuálny rozvoj pomocou konduktora. Tzv. konduktívny

vzdelávací program je daný algoritmicky štruktúrovanými súbormi úloh, zasadnutiami materskej školy a škôl zodpovedajúcimi veku a školskými lekciami, ktoré spolu odrážajú akúsi zložitosť. Súbor úloh obsahuje program pre skupinu na dosiahnutie stanovených cieľov v stanovenom časovom období.

Podmienky pre rozvoj ortofunkčnosti:

1. vzbudiť záujem, motiváciu;
2. cieľ formulovaný vo forme úlohy;
3. indukcie vedúce k riešeniu;
4. zážitkové učenie;
5. indukcia cesty k samostatnému rie­šeniu;
6. povedomie o ceste k úspechu;
7. konsolidácia naučeného.

Skupina

Skupina patrí medzi základné aspekty tejto metodiky. Je založená na principu: „Každá činnost v dennom programe je naplánovaná tak, aby sa mohla odohrať v skupine, a to aj vtedy, keď sú členovia skupiny ťažko postihnutí“[16]. Skupina v konduktívnej metodike je vytvorená a nie konštruovaná. Prostredie triedy poskytuje účastníkom rôzne výhody: sociálnu interakciu, skupinovú dynamiku, motiváciu, zdravú konkurenciu, podporu a učenie sa od ostatných v podobných situáciách. Spolupráca s ostatnými odráža celkové zameranie pozornosti jednotlivca, ale napriek tomu stále uspokojuje individuálne potreby. Často musí konduktor venovať pacientovi menej pozornosti, predovšetkým kvôli veľkosti skupiny. Tak je v rámci skupiny od nich žiadaná a zároveň podporovaná samostatnosť, ako aj starostlivosť a zodpovednosť za ostatné. Konduktori sú schopní vytvárať skupiny takým spôsobom, aby všetci účastníci programu mali úžitok zo skúseností, a možnosti učenia budú maximalizované. Konduktor podporuje pacienta individuálne tak, aby so zohľadnením jeho momentálneho zdravotného stavu, schopností a záujmov táto pomoc zapadala do súvislostí skupinovej práce. Vďaka pozitívnej atmosfére v skupine je konduktor schopný docieliť to, že pacient vloží do skupiny všetky svoje schopnosti a celú svoju osobnosť (obr. 1).

Denný plán

V dennom pláne proces učenia je rozdelený na niekoľko častí, ale účelom rôznych aktivít je vždy sa usilovať o zdravý životný štýl. Jednotlivé prvky programu navzájom súvisia a tento súvis pomáha cieľom, ktoré sa majú v danom období dosiahnuť [9]. Prechod z jednej aktivity do druhej má byť plynulý. Prestávka si taktiež vyžaduje plánovanie, organizáciu a nenápadnú manažérsku prácu, pretože počas nej existuje veľa príležitostí uplatniť naučené pohybové riešenia. Úlohy v dennom programe sú vzájomne prepojené, navzájom sa dopĺňajú a nadväzujú na seba [17]. Denný plán umožnuje lineárne a koncentrické napredovanie. Existujú každodenne sa opakujúce aktivity, ktoré svojím obsahom predpokladajú čoraz kvalitnejšie riešenia (napr. úlohy súvisiace so sebestačnosťou). Aplikácia a pravidelné cvičenia nie sú mechanické. Cieľ a obsah komplexného programu musí zabezpečiť, aby dieťa malo mobilitu potrebnú na školské/predškolské vzdelávanie [18]. Rozličné činnosti sú integrované: nerozdeĺuje sa výchova a vzdelávanie. Dôležitou súčasťou programu je používanie predmetov a nástrojov súvisiacich s každodennými činnosťami. Naučiť sa samoobslužné úlohy (obliekanie, vyzliekanie, kúpanie, stravovanie atď.), manipulácia-použitie rúk, používanie predmetov a nástrojov sú prioritou [19]. Na dosia­hnutie cieľa je vždy nevyhnutné vytvoriť si vhodnú pokojovú polohu (napr. bezpečné sedenie). Režim dňa sa líši pri skupinách rôznymi disfunkciami, ale programy všetkých skupín dávajú možnosť na:

• osvojenie samoobslužných a sebestačných úloh;
• riešenie a vykonávanie úloh v rôznych situáciách;
• vzdelávanie sa podĺa vekovej a individuálnej osobitosti (obr. 2).

Facilitácia

Facilitácia v konduktívnej pedagogike zahŕňa všetky faktory vzdelávacieho procesu, ktoré pomáhajú pri vývoji ortofunkčných riešení a ortofunkčnej osobnosti. Facilitácia je pomoc, ktorá pomáha v uskutočneniach vôly [20]. Vzhľadom na svoju systémovú povahu je ju možné analyzovať iba pre didaktické účely, pretože jednotlivé časti spolu úzko súvisia. Účelom facilitácie nie je kompenzácia, ale pomoc pri učení. Musí sa postupne znižovať súčasne s rozvojom. Nielen v pozdĺžnom poradí vývoja je potrebné poskytovať čoraz menšiu pomoc, ale aj pri opakovaní úloh a v rámci každej úlohy [17]. Sú rôzne typy facilitácie: mechanická, fyziologická, neurofyziologická, pedagogická, sociálna, inštrumentálna a manuálna. Extrémna rozmanitosť facilitácií neznamená, že sa dajú použiť bez vyberania [16]. Rozličné typy dysfunkcie si vyžadujú odlišné facilitácie; dokonca aj v rámci každého typu sú požiadavky na facilitácie odlišné pre každého jednotlivca.

Základné formy facilitácie:

• štrukturálna facilitácia (miestnosť, čas, priebeh dňa, priebeh programu...);
• mediálna facilitácia (prič, krúžky, barly atď.);
• pedagogicko-psychologická a sociálna facilitácia (pôsobenie konduktora, skupiny);
• individuálna facilitácia (motivácia, ochota sa učiť) (obr. 3).

Diferenciácia

Diferenciácia je podstatnou osobitosťou konduktívnej pedagogiky. Počas priebehu cvičenia rozlišujeme jednotlivé procesy činnosti. Vykonávanie úloh závisí na základe rozdielov schopností a úrovní rozvoja osoby [16]. Podstatou diferenciácie je vziať do úvahy individuálny vývoj, resp. vytváranie pedagogických podmienok, ktoré umožňujú samostatný rozvoj jednotlivcov [21]. Musí sa rozšíriť na celý rozvoj osobnosti, na ktorúkoľvek zložku vzdelávania. V Petőovej metóde je rozvoj prispôsobený indivi­duálnym potrebám. Pre individuálne rozdiely a odchýlky je potrebná adaptácia. Kombinovaná prítomnosť postihnutia pohyblivosti a obmedzenia intelektuálnej schopnosti je špeciálnym a zložitým problémom vo vzdelávaní, pretože proces prispôsobovania sa k prostrediu a samostatné učenie prebieha iným spôsobom. Diferenciácia a diferencované zaobchádzanie sa objavujú pri zvládaní všetkých aktivít, ktoré vypĺňajú celý deň (obr. 4).

Rytmická intendácia

Cieľom vzdelávania je zmena zámeru a nie len zmena výkonu. Slovo intencia (lat.) znamená zámer, úmysel; tendencia konať. Intencia je vnútorná predformácia, ktorá iniciuje koordináciu alebo dysfunkciu. Ak neexistuje vnútorná organizácia, ktorá by spĺňala intenciu, akcia bude chybná. Počas dňa konduktori používajú rytmickú intendáciu [20]. Pri plnení úloh má účastník jasne stanovený zámer ktorý vysloví v prvej osobe (akčný plán, čo a ako to urobí, napr. pravou nohou kopnem do lopty), slovné vyjadrenie svojej intencie [22]. Potom vykonajú činnosť, ktorú vyslovili v určenom čase, ktorý je indikovaný počítaním, piesňou, alebo veršom. Konduktor spája rytmus s úlohou rôznymi spôsobmi, napr. počítaním od 1 do 5, alebo rytmickým textom, spevom. Neiniciujeme pohyb, ale proces dosiahnutia cieľa. Realizácia intencie nezahŕňa pohyb, ale senzoricko-pohybovú funkčnú jednotku. Intencia, ktorá obsadí vedomie, vylučuje irelevantné myšlienky, môže vytvoriť dlhotrvajúce návyky, udržať pozornosť a zabezpečiť prípravu na akciu [9]. Ak je akcia rozdelená na prekrývajúce sa časti, tak časti akcie budú vedomé. Rytmická intendácia je z hladiska neuropsychologie a neurofyziologie preukázanou skutočnosťou [23]. Objav zrkadlových neurónov a demonštrácia ich aktivít dokazujú oprávnenosť facilitácie s rytmom (rytmická intendácia).

Pozorovanie

Pozorovanie v konduktívnej pedagogike je neustálym procesom. Pretože vzdelávací proces je dynamický a neustále sa mení, hodnotenie výsledkov sa nemôže obmedziť na jednotlivé príležitostné akcie. Pozorovanie sa skladá z troch hlavných prvkov: operatívny, progresívny a porovnávací. Tieto prvky sa špeciálne týkajú sledovaného, situácie a kontextu. V celkovom procese učenia sú preto prvoradé rôzne formy pozorovania, vedieť, čo treba pozorovať, a vytvoriť aktívne spojenie medzi konduktorom a jednotlivcom. Neustále štruktúrované pozorovanie je kľúčové pri hodnotení a zvažovaní toho, čo je potrebné zmeniť/prispôsobiť, aby sa ďalej podporovalo učenie (obr. 5).

Záver

Konduktívna pedagogika v posledných rokoch známa ako Petőova metóda, je rehabilitačno-pedagogická metóda, ktorá považuje osobnosť žijúcu s dysfunkciou za rovnocennú so spoločníkmi bez postihnutia, ale odlišuje ju od dysfunkcie v určitej fáze vývoja. V tej fáze je potrebné pomôcť dieťaťu, alebo dospelému pomocou špeciálnej metódy. Nemalo by sa s nimi zaobchádzať ako s pacientami, sústrediť sa len na lekárske

postupy, ale využívať aj pedagogické nástroje a všetky ich možností. Podľa Petőa realizácia cieľov, ktoré zodpovedajú ľudským potrebám, sa uskutočňujú prostredníctvom procesu výučby a učenia sa. V prípade dysfunkčnej osobnosti cieľ členíme na menšie ciele, ktoré sú pre nich dosiahnuteľné, a prostredníctvom nich naučíme dobre koordinovanú činnosť, opierajúc sa o vôľu, aktiváciu dysfunkcie, aby sme pomohli vytvoriť koordinovanú prevádzku. Možnosť zriadenia centier konduktivnej pedagogiky, vytvorenia konduktorských pracovných miest na Slovensku je na dosah ruky. Je to aj v záujme dotknutých osôb, rodín a profesionálov, pretože tento typ rehabilitácie sa usiluje o blahobyt a motiváciu jednotlivcov, a pomáha im dosiahnuť najvyššiu možnú kvalitu života. Dospelý pacient po úraze alebo určitej diagnóze nesie nielen fyzickú, ale aj vážnu emo­cionálnu a sociálnu záťaž, čo vedie k závažnému zhoršeniu kvality života. Ak budeme s nimi počítať ako aktívnymi členmi spoločnosti a deti s DMO sa budú tiež považovať za celohodnotných členov spoločnosti, tak sa pre nich otvorí nový segment na trhu práce (obr. 6).

Doručené/Submitted: 7. 5. 2021

Prijaté/Accepted: 3. 8. 2021

Korešpondenčný autor:

MSc. Dóra Leszkó

Doctoral School of Semmelweis University

Budapešť 1085

Maďarsko

e-mail: leszko.dora@gmail.com