Využitie jogy v onkológii

Souhrn

Joga je čoraz viac uznávaná ako doplnkový prístup k liečbe symptómov rakoviny. Pacienti/ prežívajúci a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti musia poznať potenciálne prínosy jogy v priebehu a po onkologickej liečbe. Príspevok má informatívny charakter, prezentuje závery štúdií, ktoré poukázali na priaznivý vplyv jogy v manažmente liečby a kvality života onkologického pacienta. Výsledky naznačujú, že joga môže zlepšiť stres, strach počas liečby a po liečbe poruchy spánku a kognície. Zároveň prispieva k zníženiu depresie, úzkosti a únavy, k zvýšeniu kvality života a duchovnej pohody, čo je kľúčovým komponentom prijatia a zvládania svojho osudu.

Klíčová slova:

rakovina – terapia – jóga – symptomy – kvalita života

ÚVOD

Onkologické ochorenie a jeho liečba je sprevádzaná rôznymi ťažkosťami, ktoré pacientovi zhoršujú kvalitu života. Dlhodobá liečba vedie k sekundárne sa rozvíjajúcim problémom. Prechodné či trvalé vyradenie z práce a narušenie rodinných vzťahov výrazne ovplyvňujú socio-ekonomický status pacienta a jeho rodiny. Všetky modality onkologickej liečby ohrozujú pacienta vedľajšími účinkami, ktoré sú sprevádzané rôznymi psychickými reakciami. Po oznámení diagnózy rakovina sa pacienti často sťažujú na zvýšenú úzkosť a depresie. Medzi ďalšie príznaky patria aj poruchy spánku, únava, neschopnosť sústrediť sa a negatívne myšlienkové vzorce (17). Pacienti a prežívajúci bývalí pacienti prežívajú nielen ochorenie a následné poškodenie orgánových a telesných systémov spôsobené nekontrolovaným rastom a šírením rakovinových buniek, ale trpia aj toxicitou súvisiacou s liečbou rakoviny, ako sú poruchy spánku, únava súvisiaca s rakovinou, kognitívne poškodenie, psychologické ťažkosti a muskuloskeletálne príznaky. Tieto toxické účinky sa vyskytujú počas obdobia, v ktorom sú pacienti aktívne liečení, môžu sa objaviť aj mesiace alebo roky po ukončení liečebných postupov. Žiaľ, mnohé z nich pretrvávajú roky, resp. sa zhoršujú s pridružujúcou toxicitou po ukončení liečby (4, 18, 20). Uvedené ťažkosti znižujú schopnosti onkologických pacientov dokončiť liečbu rakoviny podľa predpisu a zúčastňovať sa na základných a hodnotných životných činnostiach, ako sú pracovné povinnosti, stravovanie, chôdza a rodinné udalosti. Limitovaná schopnosť viesť každodenný život výrazne znižuje zotavenie, kvalitu života a prežitie. Ak sú ťažkosti závažného charakteru, tieto toxicity výrazne zvyšujú chorobnosť a úmrtnosť (1, 12). 

Pre ľudí žijúcich s rakovinou je neuveriteľne dôležité implementovať starostlivosť o seba a relaxáciu do svojho života pri súčasnom zaneprázdnenom liečebnom režime a požiadavkách na ich vlastný život. Joga - starobylá prax, ktorá vznikla v Indii, spája myseľ a telo s dychom, pohybom a meditáciou. Pacienti s rakovinou, ktorí cvičia jogu, pravidelne zisťujú, že kvalita života a komplikácie plynúce z ich emočného a fyzického stavu sa výrazne zlepšili. Joga má schopnosť znižovať psychologický stres spôsobený diagnózou a pomáha zvládať fyzické príznaky a vedľajšie účinky liečby (11). 

JOGA AKO DOPLNKOVÁ LIEČBA

Joga je doplnkovou terapiou, patrí do kategórie mind-body terapie. Je to integrovaná nefarmakologická terapia s rastúcim počtom výskumov, z ktorých vyplýva, že je účinná pri liečení porúch spánku, únavy súvisiacej s nádorových ochorením, kognitívnych porúch, psychologických ťažkostí a muskuloskeletálnych symptómov medzi pacientmi s rakovinou a prežívajúcimi (12).

Joga je starobylá forma cvičenia pre telo i dušu. Zameriava sa na zlepšenie sily, pružnosti a dýchania prostredníctvom série pozícií a pohybov. Je to filozofia celého tela, ktorá sa začala v Indii pred viac ako 5000 rokmi. Existuje približne 80 hlavných pozícií, ktoré sa môžu praktizovať v stoji, v kľaku, v sede, alebo v ľahu. Existuje niekoľko druhov jogy, napr. Hatha, Iyengar a Ashtanga joga. Niektoré štýly jogy sú dosť náročné, zatiaľ čo iné sú jemnejšie a zameriavajú sa viac na meditáciu a dychovú prácu. Táto starodávna prax je oveľa viac ako forma fyzického cvičenia a ponúka množstvo výhod. Cvičenie jogy má moc zlepšovať fyzickú, duševnú a emocionálnu pohodu pacientov. Joga premosťuje myseľ a telo pomocou pohyblivých meditácií. Pravidelné cvičenie jogy navodzuje pocity relaxácie, pokoja a zvýšenej tolerancie. Podľa Harvard Medical School Mental Health Letter joga redukuje stres a úzkosť, v dôsledku čoho zase znižuje srdcovú frekvenciu, znižuje krvný tlak a uľahčuje dýchanie (21). 

Práca s dychom, v spojení s jemnými jogovými pózami (polohami), sa vyznačuje regeneračno - upokojujúcim účinkom. Ásany (telesné pozície) pôsobia na svaly, kĺby, dych, obehový, nervový a lymfatický systém, všetky orgány i žľazy v organizme. Ásany telo neunavujú ani nevyčerpávajú, naopak, naplňujú ho energiou a sviežosťou. Pomalým vedomým precítením cvičebnej jednotky zladenou s dychom, upokojuje nervovú sústavu, povzbudzuje činnosť žliaz, zväčšuje dychovú kapacitu a rozpúšťa telesný i duševný stres. Myseľ sa uvoľní, upokojí a rozjasní. Psychosomatické cvičenia posilňujú a vyvažujú celú nervovú sústavu, a tak harmonizujú a stabilizujú psychický stav cvičiaceho. Z uvedeného dôvodu jogovým cvičením možno dosiahnuť celkové upokojenie, duševný pokoj, uvoľnenie i pocit vnútornej slobody a mieru. Neodmysliteľnou súčasťou jogových cvičení je pránájáma, ako vedomé a voľné smerovanie dychu (prána = dych, kozmická energia + ájáma = kontrolovať, regulovať). Vo filozofii jogy je prána základným prvkom života a vedomia. Dýchacie cviky zhromažďujú životnú energiu. Cieleným usmerňovaním prány v tele môžeme zlepšiť vitalitu, zbaviť telo jedov/ toxínov, zvýšiť odolnosť organizmu, získať vnútorný pokoj, dosiahnuť uvoľnenie i duševnej čistoty. Ásany a pránájáma (telesné a dychové cvičenia) sú dva z najdôležitejších pilierov zdravia a dlhého života (15).

Psychologický a emocionálny vplyv jogy

Väčšina z nás pociťuje stres v našom hektickom každodennom živote. Stres je všeobecný pojem, ktorý sa definuje ako napätie v rozličných aspektoch života. Stal sa súčasťou ľudského bytia/ existencie. Chorý jedinec, zvlášť v liečbe rakoviny, však zápasí s intenzívnejšími pocitmi úzkosti, depresie alebo strachu. U pacientov s rakovinou sa stres prejavuje fyzicky aj emocionálne; únava, bolesť, úzkosť a depresia sú len niektoré zo stresorov vyvolaných liečbou.

Štúdie preukázali, že jogou sa zmierňuje psychická tieseň, vrátane symptómov úzkosti a depresie (17). U pacientov s rakovinou môže byť veľmi náročné zabrániť tomu, aby ich myseľ putovala v čase, prebývala v minulosti, alebo sa obávala budúcnosti. Meditačné a hlboké dychové cvičenia umožňujú vyčistiť myseľ a kontrolovane ju orientovať na súčasnosť. Joga vytvára pocit samoregulácie a uvedomenia, čo pacientovi uľahčuje zvládanie stresových situácií (9). Tieto zručnosti sú neuveriteľne užitočné pri zvládaní mnohých stresorov, ktoré sprevádzajú diagnózu rakoviny.

Ak joga prebieha pod kontrolou cvičiteľa v cvičebnom štúdiu, môže posilniť pocit spolupatričnosti a kamarátstvo, znížiť pocity izolácie, ktoré môžu byť spôsobené diagnózou rakoviny. Joga a meditácia nie sú užitočné len v priebehu liečby. Vedomie, dosiahnuté pri praktizovaní jogy, vedie k prežívaniu po liečbe. Môže pomôcť zmierniť úzkosť spôsobenú dlhšími časovými obdobiami medzi návštevami lekára, strach z recidívy a neistoty z následných vyšetrení (11).

Manažment vedľajších účinkov (fyzických)

Organizmus je po liečbe značne oslabený, a to vedie k telesnej nečinnosti, sedavému spôsobu života, postupnému sociálnemu odlúčeniu, k sebaľútosti a k nespokojnosti so životom. Pre priaznivé fyziologický účinky jogy sa odporúča jej využitie v liečbe rakoviny k zvládaniu mnohých vedľajších účinkov, vrátane chemoterapie, ožarovania a chirurgického zákroku. Široká škála pohybov, ktoré by mali byť prispôsobené špecifickým potrebám pacienta, umožňujú zmierniť bolesť a stuhnutosť. Pozície, ktoré sa zameriavajú na abdominálnu časť tela, môžu pomôcť zvládnuť stratu chuti do jedla, nevoľnosť a zvracanie vyvolané chemoterapiou (17). Manažment týchto príznakov zas zlepšuje pacientov spánok, fungovanie a kvalitu života. Štúdia z roku 2006, ktorá sledovala vplyv jogy na zvládanie účinkov rádioterapie u žien s rakovinou prsníka, preukázala priaznivý efekt. Ženy absolvovali 6-týždňovú radiačnú liečbu, polovica žien sa zúčastňovala jogy dvakrát týždenne, zvyšok žien jogu nepraktizovalo v priebehu liečby. Ženy počas cvičenia jogy uvádzali viac energie, nižšiu mieru ospalosti, lepšiu fyzickú kondíciu a celkovú kvalitu života. Joga môže pacientovi pomôcť znovu vybudovať pozitívny vzťah k svojmu telu po čase diskomfortu (22). Vo všeobecnosti je možné predpokladať, že joga prospieva onkologickej populácii najmä v zlepšení fyzického fungovania, kvality života, mobility a flexibility, zníženej úzkosti, spánku, nálady, energie, nevoľnosti a používaní liekov proti bolesti. Jej indikácia však musí byť konzultovaná odborníkmi podľa aktuálneho stavu pacienta.

VÝSKUM JOGY V LIEČBE RAKOVINY

V prehľadových štúdiách bola joga skúmaná ako súčasť integrovaného prístupu k zlepšovaniu príznakov súvisiacich s rakovinou a liečbou pacienta a celkovej kvality života počas a po aktívnej liečbe. Väčšina štúdií naznačuje, že joga môže byť prospešná pre pacientov a jogu odporúčajú viaceré guideliny lekárskych spoločností.

Napríklad onkologická spoločnosť ASCO - American Society of Clinical Oncology, zaradila metódy integratívnej terapie na základe odporúčaní Society for Integrative Oncology (SIO) ako súčasť liečebnej a následnej starostlivosti pre pacientov s karcinómom prsníka a zahrnula tvrdenia o efektivite jogy pri znižovaní úzkosti, ako aj zlepšení nálady, depresívnych symptómov, spánku a kvality života (13).

NCCN - National Comprehensive Cancer Network zahŕňa praktizovanie jogy vo svojom usmernení na zlepšenie niektorých oblastí prežitia a na zníženie úzkosti a únavy súvisiacej s rakovinou (2, 8). Mnohé zo zahrnutých štúdií, vrátane randomizovaných kontrolovaných štúdií (RCT), boli malé a neboli poskytnuté informácie o štandardizovanom dizajne, ani informácie týkajúce sa druhu cvičenej jogy, frekvencie alebo trvania kurzov medzi štúdiami (7).

Podľa Cancer Research UK neexistujú vedecké dôkazy, ktoré by dokázali, že joga dokáže vyliečiť alebo zabrániť akémukoľvek druhu rakoviny. Niektoré štúdie však naznačujú, že by mohla pomôcť ľuďom s rakovinou vyrovnať sa s príznakmi a vedľajšími účinkami (23). Autori Smith, Pukall (19) v prehľadovej štúdii uviedli, že celkovo joga môže byť spojená s určitými pozitívnymi účinkami na psychickú pohodu ľudí s rakovinou. Podľa výsledkov bola joga spojená s miernou až veľkou mierou zlepšenia úzkosti, depresie, stresu, kvality spánku, nálady, kvality života a duchovnej pohody.

Systematický prehľad, publikovaný v roku 2019 o vplyve jogy v manažmente zvládania symptómov u onkologických pacientov, zahŕňal celkom 29 RCT vykonaných počas a / alebo po podaní protinádorových modalít liečby (6). Väčšina štúdií preukázala, že praktizovaním jogy v porovnaní s placebom sa zlepšila celková kvalita života u onkologických pacientov, zo symptómov najlepší účinok dosahovali únava a stres/ strach počas liečby a zlepšili sa kognitívne poruchy súvisiace s liečbou a poruchy spánku.

Uvedené zistenia sú v súlade s výsledkami prehľadovej štúdie uverejnenej v roku 2017, ktorá skúmala 24 štúdií. Záverom všetkých zahrnutých štúdií sa zistila priaznivá korelácia medzi jogou a vnímaním kvality života. Joga významne zlepšila kvalitu života, únavu a krátkodobé poruchy spánku v porovnaní s terapiou a bez praktizovania jogovej liečby. Zároveň analýza preukázala v porovnaní so psychosociálnymi alebo vzdelávacími intervenciami, že joga významne znížila depresiu, úzkosť a únavu (5). Ďalšia metaanalýza 10 RCT, publikovaná v roku 2018, zistila, že joga významne zlepšila únavu počas a po protirakovinovej liečbe (10).

Implementácia jogy do života onkologického pacienta

Joga je skvelá voľba, pretože je cenovo dostupná, neinvazívna metóda, ktorá sa môže prispôsobiť potrebám pacienta. Pacienti by sa mali pred cvičením porozprávať so svojimi lekármi, aby sa ubezpečili, že joga je pre nich vhodná. Jogu je najlepšie začať s licencovaným inštruktorom, ktorý naučí pacienta správne techniky (11).

Rovnako ako pri mnohých druhoch doplnkovej terapie je jedným z hlavných dôvodov prečo ľudia s rakovinou používajú jogu, pretože sa cítia dobre. Učitelia jogy ju propagujú ako prirodzený spôsob, ktorý pomôže relaxovať a vyrovnať sa so stresom, úzkosťou a depresiou. Všeobecne môže pomôcť vylepšiť náladu a osobnú pohodu (23).

V rôznych štúdiách sa potvrdilo, že mnohí bývalí pacienti dávajú prednosť cvičeniam v skupine, pretože nadviažu kontakt s ľuďmi podobného osudu, ktorí sa navzájom povzbudzujú, vymieňajú si svoje skúsenosti a dojmy, vzájomne sa informujú o účinkoch liečby a zmenách v stravovaní, čo podporuje nadobudnutie sebavedomia a pocit spolupatričnosti. Po osvojení správnej techniky môže pacient vykonávať jogové cviky v pohodlí svojho domova. Dýchacie techniky a cvičenia sa dajú realizovať takmer kdekoľvek, čo vyzdvihuje hodnotu tejto metódy (3).

ZÁVER

V práci popisujeme benefity jogy ako doplnkovej liečby, ktorá má protektívny efekt na organizmus, na zvládanie onkologického ochorenia a jeho liečby. Vo všeobecnosti joga prináša výhody pre každého, kto sa podrobuje liečbe rakoviny. Holistickú prospešnosť jogy môže prežívať pacient, ak pokračuje v starostlivosti. Patrí medzi neklinické prístupy, ktoré majú potenciál zlepšovať kvalitu života jedincov prežívajúcich s nádorovým ochorením. Doposiaľ zanedbávanou oblasťou, ako tvrdia samotní lekári, je starostlivosť o pacienta po liečbe, ktorá musí pokračovať rehabilitáciou. Jej neoddeliteľnou súčasťou je rehabilitácia nielen na fyzickej, ale aj psychickej a sociálnej úrovni. Joga je cestou holistického vnímania človeka. Jedným z cieľov NOP SR je zlepšiť fyzické a mentálne zdravie pacientov prežívajúcich onkologické ochorenie, a to implementáciou programov zameraných na zmenu zdravotného správania a self-manažmentu adaptované na populáciu prežívajúcich jedincov a implementáciou doplňujúcich a alternatívnych terapií (CAM) založených na dôkazoch (14). Joga patrí medzi metódy komplementárnej a alternatívnej medicíny (CAM), ktoré sú v zahraničí uznávané a študované na univerzitách ako akreditované odbory (16). Žiaľ, Slovenská republika zaostáva za mnohými krajinami, čo naznačuje potrebu vytvárania podmienok pre výskum a racionálny rozvoj CAM a jeho postupnú integráciu do verejných systémov zdravotnej starostlivosti, ktorá umožní využívať ich potenciál v prospech každého jedinca.

Adresa ke korespondenci:

PhDr. Andrea Obročníková, PhD.

Prešovská univerzita v Prešove

Fakulta zdravotníckych odborov, katedra ošetrovateľstva

Partizánska 1

080 01  Prešov

Slovenská republika

e-mail: andrea.obrocnikova@unipo.sk