Antidepresívny účinok cvičenia

Antidepressant Effects of Exercise

Exercise has many benefits for human health. Sufficient physical activity is an important factor in overall health. The benefits of exercise in the treatment of cardiovascular, pulmonary, metabolic, rheumatic and other diseases are well known. Exercise is a potential therapy for the treatment of mental illness. Exercise promotes neurogenesis and leads to stimulation of the serotonin complex. The impact of exercise on mental health is an important part of neurorehabilitation. Exercise plays a potential role in the treatment of depression. The benefit of the exercise can be explained by various neural mechanisms. Regular exercise affects the production of serotonin and norepinephrine. Exercise also affects the HPA axis. Exercise can affect brain parts such as the hippocampus, anterior cingulate aorbitofrontal cortex and white matter of the brain. Exercise is also associated with influencing BDNF factor, which plays a significant role in neuronal function. Exercise is also associated with improving neurocognitive function. Exercise can also be beneficial in people with dementia and other neurological diseases.

Keywords:

exercise – neurorehabilitation – mental illness

Autoři: D. Líška ¹; D. Gurín ²
Působiště autorů: Katedra telesnej výchovy športu, Filozofická fakulta, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica ¹; Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, Fakulta zdravotníctva v Banskej Bystrici ²
Vyšlo v časopise: Rehabil. fyz. Lék., 27, 2020, No. 3, pp. 169-174.
Kategorie: Původní práce

Souhrn

Cvičenie má množstvo benefitov pre ľudské zdravie. Dostatok pohybovej aktivity patrí k dôležitým faktorom celkového zdravia. Známe sú benefity cvičenia v liečbe kardiovaskulárnych, pulmonálnych, metabolických, reumatických a iných ochorení. Cvičenie predstavuje potencionálnu terapiu aj na liečbu psychických ochorení. Cvičenie podporuje neurogenézu a vedie k stimulácii serotoninového komplexu. Vplyv cvičenia na mentálne zdravie tvorí dôležitú časť neurorehabilitácie. Cvičenie zohráva potencionálnu úlohu pri liečbe depresie. Benefit cvičenia je možné vysvetliť rôznymi neurálnymi mechanizmami. Pravidelne cvičenie ovplyvňuje tvorbu sérotonínu a norepinefrínu. Cvičenie tiež ovplyvňuje HPA líniu. Cvičenie dokáže ovplyvniť mozgové časti ako hippokampus, anterior cingulate aorbitofrontal cortex a bielu hmotu mozgu. Cvičenie je tiež spojené s ovplyvnením BDNF faktora, ktorý zohráva významnú úlohu vo funkcii neurónov. Cvičenie je tiež spojené so zlepšením neurokognitívnych funkcii. Cvičenie tiež môže predstavovať benefit u ľudí s demenciou a inými neurologickými ochoreniami.

Klíčová slova:

cvičenie – neurorehabilitácia – mentálne ochorenia

ÚVOD

Benefity cvičenia sú všeobecné známe. Dostatok pohybovej aktivity patrí k dôležitým faktorom celkového zdravia. Známe sú benefity cvičenia v liečbe kardiovaskulárnych (6, 26, 46) pulmonálnych (21), metabolických, reumatických a onkologických ochorení . Dostatok pohybovej aktivity je tiež nutný k udržaniu optimálneho zdravia pohybového aparátu. Pravidelné cvičenie vedie k adaptabilným zmenám kardiovaskulárneho, pulmonálneho a muskuloskeletálneho systému. Cvičenie tiež vedie k optimálnemu udržaniu lipidového profilu. Nedostatok športovej aktivity vedie k zhoršeniu fyzického zdravia. Cvičenie predstavuje potenciálnu terapiu aj pri liečbe psychických ochorení (17). Väčšia prevalencia a indicdencia depresie sa vyskytuje u žien (35). Cvičenie je možné využiť aj na liečbu depresie. Cvičenie podporuje neurogenézu a vedie k stimulácii serotoninového komplexu. Vplyv cvičenia na mentálne zdravie tvorí dôležitú časť neurorehabilitácie (31).

Cvičenie má viacero potencionálnych mechanizmov účinku na zdravie človeka:

zlepšenie vaskulárnej funkcie
zlepšenie oxidatívneho pomeru
zlepšenie zápalovej reakcie
zlepšenie funkcie endotelu
zlepšenie cerebrálnej perfúzie
ovplyvnenie kognitívnych funkcii
ovplyvnenie inzulínovej senzitivity
podpora neurogenézy, synaptogenézy, kapilarogenézy
podpora neuroplascticity (37)

Depresia vedie k zhoršeniu kvality života a práce schopnosti (7). Depresia predstavuje najčastejšie mentálne ochorenie. Na zlepšenie depresie sa využívajú farmakologické postupy, kognitívne terapie, relaxačné techniky. Symptómy depresie predstavujú celosvetový problém. Symptómy depresie vykazujú vysokú mieru rekurencie a chronicity. Depresia je tiež spojená so stratou motivácie a zvýšením únavy pacientov. Depresia je spojená so vznikom spánkových problémov. Pacienti s depresiou majú zvyčajne menej pohybovej aktivity ako zdraví ľudia (3, 32). Niektoré štúdie poukazujú na fakt, že depresia má väčší vplyv na celkové zdravie ako diabetes mellitus, artritída, astma, najmä čo sa týka kvality životy pacientov. Vyšší výskyt depresie sa vyskytuje u staršej populácie. Depresívna porucha zahŕňa viacero zložiek: emočnú, kognitívnu, psychickú, fyzickú. Ďalšie mentálne ochorenie s potencionálnym pozitívnym efektom cvičenia predstavuje úzkosť. Úzkosť je charakterizovaná ako nepríjemný emočný stav zahŕňajúci psychologické a emočné komponenty (2). Často je úzkosť spojená s obavou. Úzkosť patrí medzi ochorenia. Úzkosť zahŕňa viacero typov (48), a sú to panická porucha, agorafóbia, generalizovaná úzkostná porucha, postraumatická stresová porucha, sociálna fóbia, akútna stresová porucha a tiež obcesívno kompulzívna porucha.

MECHANIZMY ÚČINKU CVIČENIA PRI DEPRESII

Potencionálnu terapiu pri liečbe depresie predstavuje cvičenie. Benefit cvičenia je možné vysvetliť rôznymi neurálnymi mechanizmami. Cvičenie tiež ovplyvňuje HPA líniu. Cvičenie dokáže ovplyvniť mozgové časti ako hippokampus, anterior cingulate orbitofrontal cortex, bielu hmotu mozgu. Hippokampus hrá dôležitú úlohu v sprostredkovaní stresovej reakcie. Hippokampus je často najštudovanejšou štruktúrou, čo sa týka spojenia mozgu a depresie. Dôležitú úlohu tiež zohráva v kognitívnych funkciách. Symptómy depresie sú často spojené so zníženou hmotou hippokampu (39). Pravidelne cvičenie je asociované so zvýšeným hmoty hippokampu (12). Ďalšími štruktúrami, ktoré sú spojené so symptómami depresie, sú prefrontálne kortikálne štruktúry s názvom anterior cingulate cortex a orbitofrontal cortex. Depresia je taktiež spojená so zníženým objemom týchto štruktúr (11). Cvičenie predstavuje benefit v ovplyvnení týchto štruktúr (35). Zníženie objemu časti striatum u pacientov s depresiou bolo tiež zaznamenané v meta-analýzach (24, 29). Striatum je subkortikálna štruktúra, ktorá pozostáva z caudate a putamen subnucleii. Tento región mozgu zohráva významnú úlohu v exekutívnych, motivačných a motorických funkciách. Abnormality v oblasti striatum boli tiež nájdene u pacientov s bipolárnou poruchou. Potencionálnu úlohu pri depresií môže zohrávať aj biela hmota mozgu. Potvrdili to niektoré meta-analýzy (15, 16, 49). Pravidelné cvičenie je tiež spojené s väčším obsahom bielej hmoty. Cvičenie je tiež spojené s ovplyvnením BDNF faktora, ktorý zohráva významnú úlohu vo funkcii neurónov (46). Pravidelné cvičenie tiež vedie k nárastu endorfínov, čo môže predstavovať potencionálny pozitívny vplyv na mozgové štruktúry.

NEUROKOGNITÍVNY VPLYV

Cvičenie má potencionálny vplyv na neurokognitívnu funkciu a exekutívne funkcie. Medzi neurokognitívne funkcie patrí pozornosť, pamäť, rýchlosť spracovania informácií. Kognitívne funkcie sú často znížené u ľudí s neurologickým alebo psychiatrickým ochorením (18). So zlepšením neurokognitívnych funkcii je asociované najmä aeróbne cvičenie. Cieľom meta-analýzy od Smith a spol. (34) bolo otestovať vplyv cvičenia na neurokognitívnu funkciu. Zaradili pritom štúdie z databáz MEDLINE, Pubmed, EMBASE, Gateway, CENTRAL, PsycINFO, Dissertation Abstracts International, Educational, Research in Completion (ERIC), Sports Discus, Cochrane Register, PEDRO, Ageline and CINAHL. Kritéria splnilo 29 štúdii s 2049 účastníkmi. Zaznamenané bolo priemerné zlepšenie pozornosti a rýchlosti spracovania informácii. Zaznamenané bolo tiež zlepšenie exekutívnych funkcii a pamäte. Podľa Smith a spol. cvičenie predstavuje terapeutickú intervenciu, ktorá môže zlepšiť neurokognitívne funkcie.

Cvičenie a depresia

Cieľom meta-analýzy od Rosenbaum a spol. (36) bolo otestovať efektivitu cvičenia u pacientov s mentálnymi ochoreniami. Zahrnuté boli štúdie z databáz MEDLINE, Embase, Cochrane Central Register of Clinical Trials, PsycINFO, CINAHL a PEDro Database. Do primárnej analýzy bolo celkovo zahrnutých 20 randomizovaných štúdii a do sekundárnej 8 štúdii. Do štúdií boli zaradené typy cvičenia ako aeróbne. rezistované, multimodálne, chôd-za, cvičenie vo vode, tai chi, tanec a jóga. V meta-analýze bol zaznamenaný signifikantný efekt na zlepšenie symptómov depresie. Signifikantný efekt cvičenia bol tiež zaznamenaný u pacientov so schizofréniou. Podľa Rosenbaum a spol. fyzická aktivita redukuje symptómy depresie a schizofrénie u pacientov s mentálnym ohorením.

Depresia často postihuje ženy v strednom veku. Na skupinu žien starších ako 40 rokov sa zamerala meta-analýza od Peréz-Lopéz a spol. (13). Použili pritom štúdie z PubMed, Medline, Web of Science, Scopus, Embase, Cochrane Library. Kritéria splnilo 11 štúdii s celkovým počtom 1943 pacientok. U pacientiek bolo zaznamenané signifikantné zlepšenie symptómov depresie. Výhody cvičenia pri liečbe depresie testovali aj Herring a spol. (22). Systematický prehľad pozostával z databáz Google Scholar, MEDLINE, PsycINFO, PubMed and Web of Science. Celkovo bolo zaradených 10 534 probandov. Cvičenie v meta-analýze viedlo k signifikantnej redukcii symptómov depresie. Najväčší antidepresívny účinok cvičenia bol dosiahnutý tam, kde boli symptómy depresie najvýraznejšie a pacienti dodržali stanovený čas cvičenia.

Prevalencia a incidencia depresie predstavuje problém aj u dospievajúcich adolescentov. Oproti roku 1980 sa prevalencia depresie takmer zdvojnásobila u adolescentov (5). Cieľom meta-analýzy od Carter a spol. bolo otestovať efekt cvičenia u dospievajúcich adolescentov s depresiou. Zaradení boli adolescenti vo veku od 13 do 17 rokov. Využili pritom štúdie z databáz The Cochrane Library, MEDLINE, EMBASE, CINAHL, Sportdiscus, AMED a PsychInfo. Kritéria splnilo 11 štúdii. Cvičenie ukázalo štatisticky signifikantný efekt na zníženie symptómov depresie. Podľa Cartera a spol. cvičenie zlepšuje symptómy depresie u adolescentov.

V meta-analýze od Wegner a spol. (48) testovali efekt cvičenia na úzkosť a depresiu. Využili pritom štúdie z databáz ako EkRIC, PsycINFO, PubMed, The Cochrane Library a SPORTDiscus. U pacientov bolo zaznamenané signifikantné zlepšenie symptómov depresie a úzkosti. Ďalšiu meta-analýzu spravili Stubbs a spol. (43). Zaradili do nej pacientov s depresívnou poruchou. Využili pritom databázy ako Academic, Search Premier, MEDLINE, Psychology, Behavioral Sciences Collection, PsycINFO, SPORTDiscus, CINAHL Plus a PubMed. Zahrnutých bolo celkovo 41 štúdií s celkovým počtom pacientov 1122. U pacientov nastalo zlepšenie symptómov. Podľa Stubss a spol. cvičenie vedie k zlepšeniu depresíe u pacientov (43, 44).

Cieľom štúdie od Knubben a spol. (27) bolo otestovať efektivitu cvičenia u pacientov s depresiou. Štúdie sa zúčastnilo 38 pacientov, ktorí boli randomizovane rozdelení do dvoch skupín. Prvá skupina (n-20) podstúpila tréning chôdzou a druha skupina (n-18) strečingové a relaxačné cvičenia. Využité boli škály ako Bech-Rafaelsen Melancholy Scale (BRMS) a Center for Epidemiologic Studies Depression scale (CES-D). Po 10 dňoch cvičenia vyhodnotili rozdiel medzi danými skupinami. V skupine, ktorá mala ako intervenciu chôdzu, prišlo k zlepšeniu symptómov viac ako pri skupine s relaxačnými a strečingovými cvičeniami.

Efektivita cvičenia u starších ľudí

Depresia je jednou z najčastejších ochorení u starších ľudí. Potencionálnu terapiu predstavuje cvičenie. Cieľom meta-analýzy od Bridle a spol. (4) bolo zistiť efektivitu cvičenia u starších ľudí s depresiou. Zaradené boli štúdie z databáz CDSR, DARE, UK-NRR, CCT, HSRProj, CENTRAL, Medline, Embase, PsycINFO, SSCI, SportsDiscus, AMED, CINAHL, BioMed Central, HealthPromis, Index of Conference Proceedings, Theses, SIGLE a GreyLit. Kritéria zaradenia splnilo 9 štúdii. Cvičenie bolo signifikantné asociované so zlepšením symptómov depresie. Podľa Bridle a spol. bude preskripcia cvičenia viesť k zlepšeniu symptómov depresie u starších ľudí.

Depresia a diabetes mellitus.

Medzi diabetom mellitus a depresiou existuje nelineárne spojenie. U pacientov s diabetom mellitus je väčšia šanca vzniku depresie ako u bežnej populácie. Niektoré štúdie naznačujú, že zlepšenie symptómov depresie bude viesť k zlepšeniu diabetu mellitus. Cieľom meta-analýzy od Cezaretto a spol. (8) bolo otestovať efektivitu cvičenia u pacientov s diabetom mellitus a depresiou. Využili pritom štúdie z databáz ako PubMed/Medline, EMBASE, CINAHL, COCHRANE, PsycINFO a Scopus. Kritéria splnilo 19 štúdii. Zaznamenané bolo signifikantné zlepšenie symptómov depresie u pacientov s diabetom mellitus, ktorí trpeli depresiou. Najefektívnejšie z pohľadu zlepšenia symptómov v analýze od Cezaretto a spol. boli face-to-face sedenia s pacientom. Podľa Cezaretto a spol. sú zmeny životného štýlu efektívne v liečbe depresie u pacientov s diabetom mellitus.

Demencia a kognitívne funkcie

Demencia má výrazný vplyv na život nielen jedinca, ale aj rodiny pacienta. Ľudia s demeciou majú často špecifické zdravotné problémy spojené najmä s kognitívnym vnímaním (23, 41). Demencia je spojená s zhoršením pamäti a kognitívnych funkcii, a tiež so zmenami osobnosti. Podľa predpokladov sa bude so starnúcou populáciou výskyt demencie zvyšovať. Potencionálnu terapiu u týchto pacientov predstavuje cvičenie. Cieľom meta-analýzy od Forbes a spol. (14) bolo otestovať efektivitu cvičenia u pacientov s demenciou. Celkovo bolo do analýzy zahrnutých 16 štúdii s 937 pacientov. Cvičenie malo signifikantný efekt na kognitívne funkcie u pacientov. Cvičenie tiež viedlo k zlepšeniu denných činnosti pacientov (ADL). Podľa Forbes a spol. cvičenie predstavuje terapiu s potencionálnym účinkom u pacientov s demenciou.

Skleróza multiplex

Skleróza multiplex je neurodegeneratívne ochorenie (30). Celková prevalencia sklerózy multiplex stúpa (20). Prevalencia mentálnych ochorení u sklerózy multiplex je pomerne vysoká (1). Skleróza multiplex je často spojená s kognitívnym deficitom (42). Väčšina terapií cvičení sa zameriava na potencionálny účinok efektu cvičenia na liečbu disability (28). Skleróza multiplex je tiež asociovaná s horšími kognitívnymi prejavmi pacientov a tiež s častou únavou (33). Alternatívnu, prípadne adjuvantnú terapiu ku farmakoliečbe a kognitívnej terapii, môže predstavovať cvičenie. Cieľom systematického prehľadu od Dalgas a spol. (10) bolo otestovať efektivitu cvičenia na tlmenie symptómov depresie u pacientov so sklerózou multiplex. Zahrnuté boli štúdie z databáz Bibliotéky, SveMed, PubMed, Embase, Cochrane Library, PEDro, CINAHL a Sport Discus. Celkovo bolo zahrnutých 331 cvičiacich pacientov a 260 kontrolných probandov. V štyroch štúdiách bol zaznamenaný signifikantný účinok cvičenia na redukciu symptómov u pacientov so sklerózou multiplex. Podľa Dalgas a spol. predstavuje cvičenie možnosť terapie u pacientov so sklerózou multiplex a depresiou.

Srdcové zlyhanie a depresia

Depresia je sprievodným symptómom viacerých ochorení. Ďalším stavom, ktorý môže sprevádzať depresia, je srdcové zlyhanie. Cieľom meta-analýzy od Rong a spol. (38) bolo otestovať efektivitu cvičenia u pacientov so srdcovým zlyhaním. Využili pri tom štúdie z databáz MEDLINE, EMBASE, PUBMED a Cochrane Central Register of Controlled Trials. Zaradili 19 štúdii s celkovým počtom pacientov 3447. Cvičebné programy viedli ku signifikatnej redukcii symptómov depresie u pacientov so srdcovým zlyhaním. Podľa Tu a spol. cvičenie u pacientov so srdcovým zlyhaním, s prítomnou depresiu, vedie k zníženiu symptómov depresie.

Potencionálne využite u závislých od alkoholu

Závislosť na alkohole patrí medzi najčastejšie mentálne ochorenie. Nadmerná konzumácia alkoholu často vedie k vzniku depresie a úzkosti. Často tiež vedie k sociálnej izolácii. Potenciálnu terapiu popri kognitívnej terapii predstavuje cvičenie. Cieľom systematického prehľadu a meta-analýzy od Hallgreen a spol. bolo otestovať efektivitu cvičenia u pacientov závislých na alkohole. Štúdia zahŕňala 21 štúdii s 1204 pacientami. Cvičenie neviedlo k redukcii pitia alkoholu, ale viedlo k redukcii symptómov depresie. Cvičenie tiež viedlo k zlepšeniu hodnôt VO₂Max. Podľa Hallgreen a spol. (19) cvičenie nie je spojené s redukciou konzumácie alkoholu u závislých, ale je spojené so zlepšením symptómov depresie a zlepšením fyzickej kondície.

Antenatálna depresia

Tehotenstvo predstavuje fyziologicky stav (47). Prevalencie antenatálnej depresie sa pohybuje od 10 % do 13 % u tehotných žien (9). Depresia môže zvyšovať riziko komplikácii (40). Najčastejšími formami terapie sú antidepresíva a kognitívno-behaviorálna terapia. Ďalšiu potencionálnu terapiu u týchto žien predstavuje cvičenie. Cieľom meta-analýzy od Daley a spol. bolo otestovať efektivitu cvičenia u žien s antenatálnou depresiou. Čerpali pritom z databáz ako Cochrane Library CENTRAL Register of Controlled Trials Issue, MEDLINE. Celkovo 6 štúdii splnilo kritéria. U pacientiek s antenatálnou depresiou po cvičení nastala signifikantná redukcia symptómov. Podľa Daleya a spol. (9) cvičenie je spojené so zlepšením symptómov depresie u pacientiek s antenatálnou depresiou.

Sexuálna dysfunkcia a depresia

Ľudský sexuálny cyklus obsahuje štyri časti. Dysfunkcia každej z týchto štyroch časti môže viesť k vzniku sexuálnych problémov a sekundárne aj ku vzniku depresie. Cieľom štúdie od Khoshnab a spol. (25) bolo porovnať efekt antidepresív a aeróbneho cvičenia u žien so sexuálnymi problémami a depresiou. Štúdia obsahovala 60 žien vo veku od 40-60 rokov s diagnostikovanou depresiou. Ženy boli rozdelené do štyroch skupín. Prvá brala sertralín (n-15), druhá skupina cvičila aeróbne cvičenia (n-15), tretia skupina kombináciu aeróbnych cvičení a antidepresív (n-15) a štvrtá skupina bola kontrolná (n-15). Signifikantné zlepšenie symptómov nastalo v prvých troch skupinách. Taktiež bolo zaznamenané zlepšenie libida. Podľa Khoshnab a spol. cvičenie predstavuje alternatívu ku farmakologickej liečbe a vedie k zlepšeniu libida.

ZÁVER

Cvičenie predstavuje dôležitú doplnkovú úlohu pri liečbe mentálnych ochorení a malo by byť súčasťou liečby pacientov s mentálnym ochorením.

Adresa ke korespondenci:

Mgr. David Líška

KTVŠ FF UMB

Tajovského 40

974 01 Banská Bystrica

Slovenská republika

e-mail: david.liska27@gmail.com

Zdroje

1. Bartolčičová. B., Musilová. E.: Vzťah medzi mechanizmami cvičenia a neuroplasticitou. Rehabilitácia., 56, 2019, 2, ISSN 0375-0922.

2. Benda, J., Kadlečík, P., Loskotová, M.: Rozdíly v soucitu se sebou a ve studu u pacientů s úzkostnými poruchami pacientů s depresivními poruchami a u zdravých kontrol. Československá psychologie, 62, 2018, 6, s. 529-541.

3. Bora, E., Fornito, A., Pantelis, C., Yucel, M.: Gray matter abnormalities in major depressive disorder: a meta-analysis of voxel based morphometry studies. J Affect Disord, 138, 2012, 1–2, s. 9-18.

4. Bridle, C., Spanjers, K., Patel, S. et al.: Effect of exercise on depression severity in older people: systematic review and meta-analysis of randomised controlled trials. The British Journal of Psychiatry, 201, 2012, s. 180-185, doi: 10.1192/bjp.bp.111.095174.

5. Carter, T., Morres, I. D., Meade, O. et al.: The effect of exercise on depressive symptoms in adolescents: A systematic review and meta-analysis. Journal of the American Academy of Child & Adolescent Psychiatry, 2016, doi: 10.1016/j.jaac.2016.04.016.

6. Čelko, J., Gúth, A.: Cvičenie vo vode je účinnejšie v liečbe arteriálnej hypertenzie ako cvičene na suchu. Rehabilitácia, 55., 2018, 3, 2018 ISSN 0375-0922.

7. Češková, E., Přikrylová Kučerová, H.: Kognitivní dysfunkce u deprese. Československá psychologie, 62, 2018, 4, s. 396-404.

8. Cezaretto, A., Gouvea Ferreira, S. R., Sharma, S. et al.: Impact of lifestyle interventions on depressive symptoms in individuals at-risk of, or with, type 2 diabetes mellitus: A systematic review and meta-analysis of randomized controlled trials, Nutrition, Metabolism and Cardiovascular Diseases, 2016, doi: 10.1016/j.numecd.2016.04.009.

9. Daley, A. J., Foster, L., Long, G. et al.: The effectiveness of exercise for the prevention and treatment of antenatal depression: systematic review with meta-analysis. BJOG 2014; DOI: 10.1111/1471-0528.12909.

10. Dalgasa, U., Stenagerb, E., Slotha, M. et al.: The effect of exercise on depressive symptoms in multiple sclerosis based on a meta-analysis and critical review of the literature. European Journal of Neurology, 22, 2015, s. 443-456, doi:10.1111/ene.12576.

11. Du, M. Y., Wu, Q. Z., Yue, Q. et al.: Voxelwise meta-analysis of gray matter reduction in major depressive disorder. Prog Neuropsychopharmacol Biol Psychiatry, 2012, 10;36, 1, s. 11-16.

12. Erickson, K. I., Prakash, R. S., Voss, M. W. et al.: Aerobic fitness is associated with hippocampal volume in elderly humans. Hippocampus, 19, 2009, 10, s. 1030-1039.

13. Faustino, R., Pérez-Lópeza, B., Samuel, J. et al.: The health outcomes systematic analyses project effects of programmed exercise on depressive symptoms in midlife and older women: A meta-analysis of randomized controlled trials. Maturitas, 106, 2017, s. 38-47.

14. Forbes, D., Thiessen, E. J., Blake, C. M. et al.: Exercise programs for people with dementia. Cochrane Database of Systematic Reviews, 2013, 12, CD006489. DOI: 10.1002/14651858.CD006489.pub3.

15. Gons, R. A., Tuladhar, A. M., de Laat, K. F. et al.: Physical activity is related to the structural integrity of cerebral white matter. Neurology, 2013, 10;81, 11, s. 971-976.

16. Guangxiang, C., Xinyu, H., Lei, L. et al.: Disorganization of white matter architecture in major depressive disorder: a meta-analysis of diffusion tensor imaging with tract-based spatial statistics. Scientific Reports, 6, https://www.nature.com/articles/srep21825.

17. Gujrala, S., Aizensteinc, H., Charles, Reynolds, F. C. et al.: Exercise effects on depression: Possible neural mechanisms. General Hospital Psychiatry, 49, 2017, s. 2-10.

18. Hajdúk, M., Pečeňák, J.: Kognitívny deficit u pacientov so schizofréniou. Československá psychologie, 62, 2018, s. 231-243.

19. Hallgren, M., Vancampfort, D., Giesen, E. S. et al.: Br J Sports Med Published Online First, 2016, [ please include Day Mont Yer] doi:10.1136/bjsports- 2016-096814.

20. Hanulíková, P., Mardešić, P.: Roztroušená skleróza a těhotenství z pohledu gynekologa – možnosti asistované reprodukce. Cesk Slov Neurol N, 82, 2019, 2, s. 155-159, doi: 10.14735/amcsnn2019155.

21. Havlová, N., Neumannová, K., Švestková, O. et al.: Plícni rehabilitace jako současť komplexní léčby u pacientů s emfzematickým fenotypem chronické obštrukční plícni nemoci po bronchoskopicke volumredukci. Rehabilitácia, 55, 2018, 4, ISSN 0375-0922.

22. Herring, M. P., Puetz, T. W., O’Connor, P. J. et al.: Effect of exercise training on depressive symptoms among patients with a chronic illness. Arch Intern Med., 172, 2012, 2, s. 23.

23. Kalvach, P., Kupka, K., Vogner, M.: Je amyloid podstatný pro senilní demenci? Cesk Slov Neurol N, 81, 2018; 2, s. 164-170, doi: 10.14735/amcsnn2018csnn.eu1.

24. Kempton, M. J., Salvador, Z., Munafo, M. R. et al.: Structural neuroimaging studies in kmajor depressive disorder. Meta-analysis and comparison with bipolar disorder. Arch Gen Psychiatry, 68, 2011, 7, s. 675-90.

25. Khoshnab1, L. P., Nikseresht, A.: Comparison of the effect of aerobic exercise and antidepressant medications on depression and sexual desire of depressed middle-aged women. International. Journal of Women’s Health and Reproduction Sciences, 5, 2017, 2, s. 119-122, ISSN 2330- 4456.

26. Kiss, L.: Prvopočiatky rehabilitácie kardiovaskulárnych ochorení. Rehabilitácia, 55, 2018, 2, SSN 0375-0922.

27. Knubben, F., Reischies, M., Adli, M. et al.: A randomised, controlled study on the effects of a short-term endu-rance training programme in patients with major depression. Br J Sports Med., 41, 2007, s. 29-33, dkoi: 10.1136/bjsm.2006.030130.

28. Kodádová, M., Opavský, J.: Mechanismy a aplikace motorického účení v rehabilitácii. Rehabil. fyz. Lék., 26, 2019, 2, s. 55-60, ISSN 1211-2658.

29. Koolschijn, P. C., van Haren, N. E., Lensvelt-Mulders, G. J. et al.: Brain volume abnormalities in major depressive disorder: a meta-analysis of magnetic resonance imaging studies. Hum Brain Mapp., 30, 2009, 11, s. 3719-3735.

30. Krejsek, J.: Roztroušená skleróza mozkomíšní, úloha střevní mikrobioty v poškozujícím zánětu. Cesk Slov Neurol N., 82, 2019, 2, s. 141-147, doi: 10.14735/amcsnn2019141.

31. Krobot, A., Kolářová, B., Kolář, P. et al.: Neurorehabilitace chůze po cévní mozkové příhodě. Cesk Slov Neurol N., 217; 80/113, 5, s. 521-526, doi: 10.14735/amcsnn2017521.

32. Moussavi, S., Chatterji, S., Verdes, E. et al.: Depression, chronic diseases, and decrements in health: Results from the World Health Surveys. Lancet, 370, 2007, s. 851-858.

33. Novotná, K., Suchá, L.: Únava jako najčastejší překážka pohybových aktiviít u osob s rokzroušenou sklerózou. Rehabilitácia, 55, 2018, 1, ISSN 0375-0922.

34. Patrick, J., Smith, M. A., James, A. et al.: Aerobic exercise and neurocognitive performance: A meta-analytic review of randomized controlled trials. Psychosomatic Medicine, 72, 2010, s. 239-252, 0033-3174/10/7203-023.

35. Rovio, S., Spulber, G., Nieminen, L. J. et al.: The effect of midlife physical activity on structural brain changes in the elderly. Neurobiol Aging., 31, 2010, 11, s. 1927-1936.

36. Rosenbaum, S., Tiedemann, A.: Physical activity interventions for people with mental illness: A systematic review and metaanalysis Article December, 2014. Clin Psychiatry, 75:0, Month DOI: 10.1016/j.jsams.2014.11.161.

37. Řasová, K., Procházková, M., Ibrahim, I. et al.: Možnosti akktivování plastických a adaptačních procesů v centrálním nervovém systému pomocí fyzioterapie u nemocných s roztroušenou sklerózou mozkomíšní. Cesk Slov Neurol N., 2017, 80/113, 2, s. 150-15623, K doi: 10k.14735/amcsnn2017150.

38. Rong-Hui, T., Zhi-Yu, Z., Guo-Qiang, Z. et al.: Effects of exercise training on depression in patients with heart failure: a systematic review and meta-analysis of randomized controlled trials. European Journal of Heart Failure, 16, 2014, s. 749-757, SYSTEMATIC REVIEW doi:10.1002/ejhf.101.

39. Schmaal, L., Veltman, D. J., van Erp, T. G. et al.: Subcortical brain alterations in major depressive disorder: findings from the ENIGMA major depressive disorder working group. Mol Psychiatry, 30, 2015.

40. Sobotková, D.: Perinatální deprese: současné poznatky o mechanismech jejího působení na vývoj dítěte. Československá psychologie, 63, 2019, 3, s. 299-311.

41. Sisrová, M., Ustohal, L., Zikmundová, I.: Kognitivní výkon u pacientů v akutní fázi bipolární afektivní poruchy. Cesk Slov Neurol N., 81, 2018, 3, s. 320-329, doi: 10.14735/amcsnn2018320.

42. Strádalová, P., Štourač, P., Králíčková, E. et al.: Ochranné faktory kognitivního deficitu u roztroušené skle-rózy Cesk Slov Neurol N., 81, 2018, 1, s. 24-28, doi: 10.14735/amcsnn201824.

43. Stubbs, B., Vancampfort, D., Rosenbaum, S. et al.: Dropout from exercise randomized controlled trials among people with depression: A metaanalysis and meta regression. Journal of Affective Disorders, 2015, http://dx.doi.org/10.1016/j.jad.2015.10.019.

44. Stubbs, B., Vancampfort, D., Rosenbaum, S. et al.: Challenges establishing the efficacy of exercise as an antidepressant treatment: A systematic review and meta-analysis of control group responses in exercise randomised controlled trials. Sports Med, DOI 10.1007/s40279-015-0441-5.

45. Verstynen, T. D., Lynch, B., Miller, D. L. et al.: Caudate nucleus volume mediates the link between cardiorespiratory fitness and cognitive flexibility in older adults. Journal of Aging Research, 2012, 2012:939285.

46. Vina, J., Sanchis-Gomar, F., Martinez-Bello, V. et al.: Exercise acts as a drug; the pharmacological benefits of exercise. British Journal of Pharmacology, 167, 2012, s. 1-12.

47. Vlčková, E., Voháňka, S., Rajdová, A. et al.: Neuromuskulární choroby a gravidita. Cesk Slov Ne urol N., 82, 2019, 3, s. 252-264, doi: 10.14735/amcsnn2019252.

48. Wegner, M., Helmich, I., Machado, S. et al.: Effects of exercise on anxiety and depression disorders: Review of meta-analyses and neurobiological mechanisms. CNS & Neurological Disorders - Drug Targets, 13, 2014,s. 1002-1014.

49. Wise, T., Radua, J., Nortje, G. et al.: Voxel-based metaanalytical evidence of structural disconnectivity in major depression and bipolar disorder. Biol Psychiatry, 79, 2016, 4, s. 293-302.