Vplyv počasia na bolesť a pohybovú aktivitu pacientov s osteoartrózou


The Impact of Weather on Pain and Physical Activity of Osteoarthrosis Patiens

Background: Although the impact of weather on chronic diseases was known as long as ago as ancient China, yet there are few studies dealing with this issue.

Objectives: To assess the impact of unfavorable meteorological conditions on pain and physical activity of people suffering from osteoarthritis (OA) and consider options to mitigate their negative effects.

Methodology: In this work, we present findings from studies published in electronic databases and journals by the end of 2016, focused on objectification of the impact of weather on pain and physical activity of people with OA and the options of hypoalgesia via exercise.

Results: Most people with OA are meteo-sensitive. The intensity and prevalence of meteo-sensitivity increases with age and is more common in women .Up to now, biological mechanisms influencing pain in meteo-sensitive patients have not been satisfactorily explained. However, all studies have confirmed discomfort both in somatic and mental area.

Conclusion: Restitution of physical fitness and mental well-being which does not activate the source of nociception, acts hypalgesic. Physical activity of people with OA should be adapted to weather variances. Increased overall excitability with increased muscle tone with the weather changes can be influenced by relaxation techniques of yoga or autogenous training and complemented by other procedures according to the type of disorder.Several studies recommend some techniques and procedures developed by yoga or Chinese physical exercises (Tai Chi).

Keywords:

weather – pain – physical activity – osteoarthritis


Autoři: M. Malay ;  J. Čelko ;  P. Shtin Baňárová
Působiště autorů: Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Vyšlo v časopise: Rehabil. fyz. Lék., 26, 2019, No. 2, pp. 81-86.
Kategorie: Původní práce

Souhrn

Východiská: Napriek tomu, že o vplyve počasia na chronické choroby vedeli už v starobylej Číne, doteraz je málo štúdií zaoberajúcich sa touto problematikou.

Ciele: Vyhodnotiť vplyv nepriaznivých meteorologických prvkov na bolesť a pohybovú aktivitu ľudí s osteoatrózou (OA) a posúdiť možnosti zmiernenia ich negatívnych účinkov.

Metodika: V práci uvádzame poznatky zo štúdií uverejnených v elektronických databázach a v časopisoch do konca roku 2016, zameraných na objektivizáciu vplyvu počasia na bolesť a pohybovú aktivitu ľudí s OA a na možnosti hypoalgézie cvičením.

Výsledky: Väčšina ľudí s OA je meteosenzitívna. Intenzita a prevalencia meteosenzitivity stúpa s vekom, je častejšia u žien. Biologické mechanizmy ovplyvňujúce bolesť u meteosenzitívnych pacientov neboli doteraz uspokojivo vysvetlené, všetky štúdie však potvrdzujú dyskomfort v oblasti somatickej i psychickej.

Záver: Reštitúcia telesnej zdatnosti a psychickej pohody, ktorá neaktivuje zdroj nocicepcie, pôsobí hypalgeticky. Pohybová aktivita u ľudí s OA má byť prispôsobená výkyvom počasia. Zvýšená celková excitabilita so zvýšeným svalovým napätím pri zmene počasia sa dá ovplyvniť relaxačnými technikami z jogy, alebo z autogénneho tréningu, ktoré sa doplnia ďalším individuálnym postupom podľa typu poruchy. Viaceré štúdie odporúčajú niektoré techniky a postupy, ktoré vytvorila joga, alebo čínske metódy telocviku (tai-či).

Klíčová slova:

počasie – bolest – pohybová aktivita – osteoartróza

ÚVOD

Počasie je krátkodobý režim meteorologických prvkov (teplota vzduchu, vlhkosť vzduchu, pohyb vzduchu, tlak vzduchu, zrážky a oblačnosť) v danom mieste. Vzhľadom k reakciám na krátkodobé variácie počasia môžu byť ľudia rozdelení na meteorezistentných a meteosenzitívnych. Pojem meteosenzitivita sa definuje ako zhoršenie pocitu pohody a/alebo incidencia symptómov, alebo exacerbácia chorôb súvisiacich so zmenou počasia (19). Meteosenzitívnych ľudí je do 30 %, avšak u ľudí s vyšším rizikom (napr. starší ľudia, gravidné ženy a osoby s chronickými chorobami) to môže dosiahnuť 50-85 % (33). Medzi živým organizmom a okolím dochádza k permanentnej výmene hmoty a energie a jej rovnováha zabezpečuje hladké fungovanie indivídua. Instabilita atmosférických parametrov sa môže stať príčinou nepríjemných vnemov, akútnych chorôb, alebo zhoršenia chronických problémov (32). Podstatou vnímavosti ľudí na počasie je porucha adaptačných reakcií organizmu na zmeny atmosférického prostredia. Dôležitú úlohu pri týchto poruchách má vek, kondícia a celkový zdravotný stav. Pretože nervový a endokrinný systém patria k prvým, ktoré reagujú na meteorologické zmeny, najbežnejšie biologické ťažkosti majú psychologický, emocionálny a behaviorálny charakter (2). Psychiku ovplyvňuje najmä zamračené počasie, vlhko a nízke teploty. Citliví ľudia môžu trpieť nervozitou, podráždenosťou, upadnúť do depresií, nespavosti a následne trpieť trvalou únavou. Štatisticky je dokázané, že v mesiacoch, keď podobné počasie pretrváva celé týždne, stúpa aj počet suicídií.

Meteosenzitivita nie je len výmyslom dnešnej modernej doby. Už z prvých písomných zmienok z čias rozvoja starobylého čínskeho liečiteľstva sa dozvedáme, že vplyvmi počasia na ľudský organizmus trpeli už aj naši predkovia v raných dobách. O účinku vetrov a dažďov na chronické choroby diskutoval v knihe Vzduch, voda a miesta Hipokrates okolo 400 rokov pred Kristom.

Osteoartróza (OA) je degeneratívne ochorenie kĺbov, ktoré je najčastejšou príčinou bolesti starších ľudí. Prejavuje sa chronickou bolesťou, funkčným obmedzením, znížením kvality života a zvýšenými nákladmi na zdravotnú starostlivosť. Symptomatická OA dolných končatín je najčastejšou príčinou obmedzenia pohybovej aktivity (11). Na základe výsledkov štúdií sa dá predpokladať, že príčina bolesti kĺbov u pacientov s OA vplyvom počasia je multifaktoriálna.

POČASIE A BOLESŤ

Napriek tomu, že väčšina ľudí s OA udáva, že počasie ovplyvňuje bolesť kĺbov, štúdií, ktoré by objektivizovali príčinu uvedeného javu, je málo. Ich výsledky sú často nejednoznačné a teórie niekedy až protichodné. Medzi faktory, o ktorých sa uvažuje, patrí okolitá teplota, barometrický tlak, relatívna vlhkosť, slnečné žiarenie, rýchlosť vetra a zrážky. Hoci biologické mechanizmy ovplyvňujúce bolesť neboli doteraz uspokojivo vysvetlené, realizačný výstup pre pacientov zostáva rovnaký (13). Vysvetliť vplyv počasia na kolísanie bolesti pri OA sa pokúša niekoľko teórií. Vzhľadom k tomu, že šľachy, svaly, kosti a tkanivo jazvy majú rôznu hustotu, rozdielna expanzia a kontrakcia vplyvom atmosférických
zmien spôsobuje bolesť v miestach s mikrotraumou. Navyše nižšia teplota môže zvýšiť hustotu synoviálnej tekutiny, a tým aj stuhnutosť kĺbov, potom aj jemné pohyby môžu zvýšiť nociceptívnu odpoveď.

Jedna z teórií videla príčinu bolesti v zmene atmosférického tlaku, ktorý sa prejaví aj zmenou tlaku vo vnútri subchondrálnej cysty, čo indukuje bolesť vo vysoko inervovanej subchondrálnej kosti. Brennan a spol. (5) zahrnuli do prospektívnej jednomesačnej štúdie 53 pacientov s koxartrózou 3. a 4. stupňa čakajúcich na endoprotézu, z nich 27 malo rádiograficky dokázané subchondrálne cysty. Bolesť bola denne objektivizovaná vizuálnou analógovou škálou, z meteorologickej stanice boli zbierané údaje týkajúce sa zrážok, atmosférického tlaku a teploty. V štúdii sa nenašla súvislosť medzi prítomnosťou subchondrálnych cýst a intenzitou bolesti, ktorá bola významne ovplyvnená abso­lútnou zmenou atmosférického tlaku z jedného dňa na druhý. Autori štúdie sa domnievajú, že pri vnímaní bolesti môžu hrať úlohu aj psychologické mechanizmy. Ľudia vidia dážď a cítia zmenu teploty, zatiaľ čo atmosférický tlak nie je badateľný. Preto je možné, že bolesť kĺbov dávajú do súvislosti so zrážkami a s okolitou teplotou, ale nie s tlakom.

Veľmi ťažké je odlíšiť účinok chladu od účinkov iných faktorov, ako je premenlivosť tlaku, vlhkosti, alebo od psychologických vplyvov počasia (24). Štúdia dokazujúca, že expozícia vonkajšieho chladu mení vnímanie bolesti a prietok krvi v kĺbe, sa uskutočnila na myšiach. Unilaterálna artritída sa dosiahla aplikáciou CFA do kolena myší, ktoré boli rozdelené do dvoch skupín. O dva týždne neskôr bola jedna skupina vystavená chladu 10°C po dobu jednej hodiny, druhá skupina zostala pri izbovej teplote. V skupine vystavenej chladu došlo v artritickom kĺbe k zvýšeniu bolesti (mechanickej, termickej i váhonosnej), ako aj k zvýšeniu prietoku krvi (12).

McAlindon (20) v prospektívnej štúdii v súbore 200 pacientov s OA kolena zistil, že zmeny atmosferického tlaku a okolitej teploty ovplyvňujú bolesť. Do štúdie hodnotiacej meteosenzitivitu ľudí s OA v 6 európskych krajinách bolo zahrnutých 2942 respondentov vo veku 65-85 rokov. Intenzitu bolesti hodnotili denne počas 14 dní vizuálnou analógovou škálou. V stupnici od 0 do 10 znamenala 0 žiadnu bolesť a 10 bolesť najväčšej intenzity. Okrem toho sa mali vyjadriť či bolesť kĺbu ovplyvňuje (1) vlhké/daždivé počasie, (2) chladné počasie, (3) horúce počasie, alebo (4) žiadne z uvedených počasí. Respondenti mohli uviesť tiež viac ako jednu odpoveď. Hodnotilo sa tiež užívanie liekov proti bolesti a vonkajšia pohybová aktivita. V štúdii bol použitý systém klimatickej klasifikácie Köppen-Geiger, ktorý sa využíva v rôznych disciplínach a rozlišuje 30 rôznych klimatických typov vo svete. V štúdii boli klasifikované 3 rôzne klimatické typy. Nemecko, Taliansko, Holandsko a Veľká Británia majú relatívne teplú a vlhkú klímu, Španielsko relatívne teplú a suchú klímu a Švédsko relatívne chladnú a vlhkú klímu. Štúdiu dokončilo 712 účastníkov s OA, vekový priemer bol 73,5 (SD 5,5) rokov. 72,0 % boli ženy, a 67,2 % udávali vplyv počasia na bolesť kĺbu. U meteosenzitívnych respondentov mali prevahu ženy. Ďalej sa u ľudí citlivých na počasie zistilo užívanie analgetík počas väčšieho počtu dní v porovnaní s tými, čo na počasie citliví neboli a vyskytla sa u nich častejšie anxiozita a depresia. Najväčšia citlivosť sa ukázala pri vlhkom/daždivom a/alebo chladnom počasí. Nezistili sa rozdiely medzi skupinami vo veku, v partnerskom stave, BMI, v počte iných chronických chorôb ani vo vonkajšej pohybovej aktivite. Nepotvrdilo sa všeobecne tradované presvedčenie, že najvyššia meteosenzitivita je v oblasti s vlhkým a chladným počasím. U respondentov zo Španielska a Talianska sa ukázal podstatne vyšší výskyt meteorosenzitivity, ako u respondentov zo Švédska. Tento nález autori štúdie vysvetľujú tým, že obyvatelia Španielska a Talianska strávia viac času vonku ako obyvatelia Švédska, čím sú viac vystavení vplyvu počasia. Ďalšie možné vysvetlenie hovorí, že v krajinách okolo Stredozemného mora sú častejšie zmeny počasia ako vo Švédsku, kde je počasie stabilnejšie. Zmena počasia má pravdepodobne väčší vplyv na kĺbovú štruktúru a vnímanie bolesti. Výsledky potvrdzujú veľký význam meteorosenzitivity v dennom živote starších ľudí s OA (26).

V súbore 6000 dospelých (priemerný vek 57,7 rokov) v Japonsku 39,3 % splnilo kritériá chronickej bolesti (trvanie ≥3 mesiace) bez ohľadu na diagnózu. Respondenti s muskuloskeletálnou a reumatickou bolesťou udávali, že už blížiaca sa zmena počasia im spôsobuje nárast bolesti. Sychravé počasie, chlad a pohybová aktivita bolesť zhoršili, naopak teplo a odpočinok ju zlepšili. K rizikovým faktorom zhoršenia chronickej bolesti pri zmene počasia patrili staršie osoby ženského pohlavia, nezamestnanosť, život o samote a osoby, ktoré necvičia každý deň. U osôb s chronickou bolesťou sa ukázala signifikantne nižšia kvalita života a vyšší psychologický distres (14).

POČASIE A POHYBOVÁ AKTIVITA

Bolesť váhonosných kĺbov indukovaná počasím znižuje perimeter chôdze. Navyše počasie a sezóna významne ovplyvňujú pohybovú aktivitu celej populácie, čo zhoršuje už aj tak znížený telesný pohyb u ľudí s artrózou. Cieľom štúdií je zistiť vplyv jednotlivých meteorologických prvkov na pohybovú aktivitu všetkých vekových skupín a posúdiť možnosti zmiernenia ich negatívnych účinkov. Nepriaznivé meteorologické prvky, ako dážď a vietor, znižujú pohybovú aktivitu v jarných a letných mesiacoch, táto je však stále vyššia ako na jeseň a v zime. Sneženie vo všeobecnosti znižuje pohybovú aktivitu v zimných mesiacoch, v niekoľkých štúdiách sa však zistilo jej zvýšenie, ale len u mužov (17).

Na základe porovnania veľkých štúdií sa dá konštatovať, že v miernom klimatickom pásme zimná sezóna koreluje so zníženou pohybovou aktivitou a naopak, v lete je vyššia pohybová aktivita vo voľnom čase u obidvoch pohlaví. V roku 2004 v súbore viac ako 20 000 obyvateľov Kanady bolo v lete inaktívnych 49 %, v zime 64 % (21). V tomto pravidle sa objavujú aj výnimky. V oblastiach USA s horúcim a vlhkým letným počasím bola pohybová aktivita detí nižšia ako v zime (3)

Pravidelná pohybová aktivita je životne dôležitá pre udržanie zdravia a nezávislosti starších a zdravotne postihnutých ľudí, zníženie ich aktivity môže mať závažné klinické následky. Rozsiahla štúdia podpory pohybovej aktivity, ktorá hodnotila vplyv počasia na ľudí s postihnutím kĺbov, sa uskutočnila v Chicagu (10). Štúdia trvala tri roky, pohybová aktivita sa merala akcelerometrom. Dokončilo ju 241 účastníkov, tri štvrtiny z nich boli ženy, väčšina vo veku 50-65 rokov, jedna tretina účastníkov bola starších. Pohybovú aktivitu najviac ovplyvnilo chladné počasie, dážď a hodiny denného svetla. Obmedzenie pohybovej aktivity bolo medzi účastníkmi štúdie nerovnomerne rozdelené. Autori štúdie sa domnievajú, že programy pohybovej aktivity zamerané na starších ľudí s OA majú byť prispôsobené výkyvom počasia.

547 osôb vo veku 65-105 rokov (priemerný vek 78,4) bolo zo zoznamu 17 praktických lekárov v Škótsku randomizovane zaradených do štúdie hodnotiacej vzťah medzi počasím a pohybovou aktivitou. Vyššia minimálna denná teplota a dlhší deň boli spojené s vyššou pohybovou aktivitou (30).

Vplyv počasia na trvanie chôdze bol hodnotený u 1324 nemeckých seniorov (≥65 rokov, 56,4 % žien) akcelerometrom po dobu 5 dní medzi marcom 2009 a aprílom 2010. Vyhodnocoval sa účinok lokálnych parametrov počasia (denné svetlo, maximálna teplota, globálna radiácia, priemerné zrážky, prie­merná rýchlosť svetla a priemerná vlhkosť) na trvanie chôdze. Priemerné denné trvanie chôdze bolo u mužov 104,4±50,7 minút, u žien 102,9±47,8 minút. Najväčší vplyv na nárast trvania chôdze v zimných mesiacoch sa zistil u globálnej radiácie, maximálnej dennej teploty a denného svetla (o 16,1 min. u mužov a 19,2 min. u žien). Pohybová aktivita signifikantne poklesla s nárastom rýchlosti vetra, zrážok a vlhkosti (15).

V Kanade hodnotili vplyv počasia na pohybovú aktivitu vo voľnom čase. Nevľúdne počasie má mierny, avšak signifikantný vplyv na typ, percento účasti, frekvenciu a trvanie športových, ale i iných aktivít vo voľnej prírode, pretože podporuje sedavé, na byt viazané aktivity. Z viacerých štúdií vyplýva, že dobrá nálada je spojená s vyšším počtom hodín denného svetla, s vyššou úrovňou slnečného žiarenia, s nižšou vlhkosťou, s vyšším barometrickým tlakom a s vyššou teplotou. Niektoré práce udávajú, že dobrá nálada je spojená s vyššou teplotou len na jar, a aj to len vtedy, keď ľudia strávia voľný čas na slnku. Uvedené zlepšenie nálady zdôvodňujú reakciou na depriváciu v zime (8).

HYPOALGETICKÝ ÚČINOK CVIČENIA

Trvalá medikamentózna liečba analgetikami a nesteroidným antireumatikami vo vyššom veku prináša zvýšené riziko vedľajších účinkov. Preto súčasťou liečby OA je fyzikálna liečba, najmä aeróbne, relaxačné a posilňovacie cvičenia (31). Zo skúsenosti je známe, že bolesť sa zvyšuje pohybom. Bolesť je však možné znížiť pohybom provokujúcim aktivitu hrubých proprioceptívnych vlákien a tvorbou endorfínov pri pracovnej aktivite. Pohybom sa dá docieliť zníženie, alebo potlačenie bolesti za predpokladu, že neaktivujeme priamo zdroj nocicepcie. Viaceré štúdie ukázali dlhodobý hypoalgetický účinok intenzívnej aeróbnej aktivity trvajúcej 30 minút. Uvedené štúdie sa uskutočnili na mladých a zdravých probandoch. Pre starších ľudí s OA, ktorí môžu mať aj iné závažné diagnózy, však intenzívne aeróbne aktivity nie sú vhodné.

Ak je pri zmene počasia zvýšená celková excitabilita so zvýšeným svalovým napätím, vhodné sú relaxačné techniky z jogy, alebo z autogénneho tréningu, ktoré sa doplnia ďalším individuálnym postupom podľa typu poruchy (27). Každý pomalý (riadený) pohyb zasahuje hlbšie do vnútorného prostredia ako pohyb rýchly. Najvhodnejšie sa zdajú byť niektoré techniky a postupy, ktoré vytvorila joga, alebo čínske metódy telocviku (tai-či, u-šu). V joge sa na empirickom podklade využívajú dýchacie synkinézy, a to v prospech pohybovej sústavy ako aj pre ovplyvnenie vegetatívnych funkcií. Pohyby z jogy nebývajú švihové, telo sa guľato odvíja, pravidelne sa strieda posilňovanie s relaxáciou a dbá sa na správnu techniku dýchania (18). Joga je sústava cvičení vedúcich k odolnosti organizmu voči záťaži, takže vzniknutý ustálený stav nie je stresovými podnetmi tak rušený, ako u necvičeného. Pri väčšine jogových techník sa vykonáva relaxácia a túto schopnosť dokáže cvičiaci po určitej dobe preniesť do bežného života. Ľudia majú oveľa väčšiu skúsenosť s tým, ako sa svaly napínajú, než ako sa uvoľňujú (28).

Za účelom ovplyvnenia bolestí chrbta a stresu u zdravotných sestier v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici, aplikovali preventívny program, ktorý spĺňal kritériá psychosomatického cvičenia (4). Psychosomatické cvičenia okrem pôsobenia na telo rozvíjajú schopnosť relaxácie a gnostické funkcie. Najvhodnejšie sú joga, tai-či, alebo Feldenkraisova metóda (16).

Štúdie hodnotiacej účinky jogy na artropatiu kolena sa zúčastnilo 75 dospelých so sedavým životným štýlom, s diagnózou reumatoidná artritída a OA. Priemerný vek 52 rokov, OA kolena malo 51 % pacientov. Po dobu 8 týždňov dvakrát týždenne cvičili 60 minút v cvičebnom centre patriacemu nemocnici v Baltimore a jedenkrát týždenne doma. Polohy boli prispôsobené individuálnym potrebám. V porovnaní s kontrolnou skupinou došlo u cvičiacich k signifikantnému zlepšeniu pohybovej aktivity, zlepšilo sa telesné i duševné zdravie a so zdravím súvisiaca kvalita života. Pozitívny účinok sa zistil aj pri kontrole o 9 mesiacov (22). Priaznivý vplyv jogy na kvalitu života sa ukázal u zdravej i chorej populácie (23), najväčší prínos sa ukázal v znížení bolesti a v zlepšení nálady (6). Joga ovplyvňuje oblasti mozgu, ktoré sú dôležité pre moduláciu bolesti (1).

V tai-či sa kombinuje hlboké bráničné dýchanie s relaxáciou s mnohými polohami, ktoré plynule, jemne a elegantne prechádzajú jedna do druhej. U pacientov s OA sú dokázané krátkodobé i dlhodobé účinky tai-či na bolesť, svalovú silu, kardiovaskulárnu zdatnosť a rovnováhu. Zdá sa, že podobne ako joga aj tai-či znižuje stres, anxietu a depresiu (29, 34).

Je známe, že telesné cvičenie stimuluje uvoľnenie endogénnych opiátov. Psychologicky uvoľnenie endorfínov je spojené s pocitom pohody a miernej analgézie. Hoci exaktný mechanizmus tohto účinku nie známy, výsledky ukazujú, že synchrónna aktivita viac zvyšuje opiodergickú aktivitu ako aktivita individuálna. Spoločná námaha za dosiahnutím určitého cieľa zlepšuje náladu a zvyšuje cit pre sociálne väzby (7). Uvedené poznatky korešpondujú s praxou v liečebnej rehabilitácii. Pri skupinovom cvičení sa skôr darí udržiavať optimistickú atmosféru a v plnej miere využívať vplyv dobrého kolektívu. Pri zostavovaní skupiny sa prihliada na štádium choroby a stupeň postihnutia, ale i na individuálne vlastnosti pacientov. Podľa možnosti sa nezaraďuje do skupiny viac ako desať osôb. Veľkým prínosom skupinového cvičenia je zvýšenie prahu bolesti. Nevľúdne, najmä daždivé počasie, nepriaznivo ovplyvňuje náladu, čo môže nepriamo ovplyvniť vnímanie bolesti. Vo všeobecnosti je negatívna nálada spojená s vyššou hladinou bolesti u ľudí s OA.

DISKUSIA A ZÁVER

Na počasie a jeho obmeny reaguje veľká časť ľudí s OA fyzicky i psychicky. Ciele štúdií hodnotiacich vplyv počasia na človeka s OA sú veľmi rozdielne, v niektorých oblastiach sa však realizačné výstupy zhodujú. Týka sa to napríklad zvyšovania meteosenzitivity s vekom. U starších ľudí pri zmene počasia je podprahová iritácia v bolestivom mieste častejšie vnímaná ako nociceptívny podnet. Starší ľudia majú vysoký výskyt štrukturálnych zmien pohybového ústrojenstva, pri ktorých častejšie dochádza k dekompenzácii s výskytom funkčnej patológie spojenej s bolesťou. Na zvýšenom vnímaní bolesti sa podieľa aj ubúdanie veľkých neurónov s vekom, ktoré majú možnosť inhibovať nociceptívnu aferenciu. Nové prístupy si vyžadujú hlbšie pochopenie faktorov, ktoré ovplyvňujú vnímanie bolesti, ako aj úroveň pohybovej aktivity seniorov. K najdôležitejším faktorom patrí vek, kondícia a celkový zdravotný stav. Pretože nie je možné zmeniť počasie a jeho vplyv na somatiku a psychiku, je potrebné zmeniť životný štýl, ktorý má byť prispôsobený výkyvom počasia. Dekompenzovaná artróza reaguje na zmeny počasia citlivejšie. Napriek tomu, že liečebný úspech je pravdepodobnejší u funkčných porúch bez štrukturálnych zmien, pravidelná a primeraná pohybová aktivita zmierňuje bolesť, zvyšuje svalovú silu, zlepšuje svalovú rovnováhu a má priaznivý vplyv na psychiku. Vychádza sa pritom zo zásady zaťažovať, ale nepreťažovať, aby sa neaktivoval zdroj nocicepcie. Eriksen a spol. (9) zistili, že pravidelná telesná aktivita, ako je rýchla chôdza, aerobik, alebo ostatné cvičenia trvajúce 20 a viac minút najmenej jedenkrát týždenne, znižujú po 3 až 15 mesiacoch práceneschopnosť u zdravotných sestier. Efektívna prevencia bolesti pozostáva z vytvorenia vhodného cvičebného programu, ktorého cieľom je reštitúcia telesnej zdatnosti a psychickej pohody. Odporúčajú sa preventívne programy, ktoré splňujú kritériá psychosomatického cvičenia. (4). Medicínsko-meteorologickú predpoveď môžeme považovať za preventívny faktor, ktorý môže podstatne znížiť výskyt komplikácií mnohých meteotropných ochorení (25). Meteosenzitívni ľudia by mali sledovať medicínsko-meteorologické predpovede záťaže organizmu a správať sa podľa nich. Najnepríjemnejšie sú prechody atmosférických frontov sprevádzané veľkými výkyvmi tlaku, vetrom a búrkami. Takúto nadmernú citlivosť môžeme zmierniť zvýšeným až dvojnásobným podielom odpočinku po práci, ktorý by mal byť aspoň z polovice aktívny (šport, cvičenie, prechádzka, práca v záhrade). Je potrebné podporovať možnosti telesnej aktivity nezávislej na počasí. Zvýšená celková excitabilita so zvýšeným svalovým napätím pri zmene počasia sa dá ovplyvniť relaxačnými technikami z jogy, alebo z autogénneho tréningu, ktoré sa doplnia ďalším individuálnym postupom podľa typu poruchy. Viaceré štúdie odporúčajú niektoré techniky a postupy, ktoré vytvorila joga, alebo čínske metódy telocviku (tai-či).

Adresa ke korespondenci:

MUDr. Miroslav Malay, PhD.

Fakulta zdravotníctva

Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne

Novomeského 11

911 08 Trenčín

Slovenská republika

e-mail: miroslav.malay@gmail.com


Zdroje

1. ANDERSON, P.: Yoga as good as physical therapy for back pain. American Academy of Pain Management (AAPM) 2016 Annual Meeting. Presented September 23, 24, 2016.

2. ANDRÁŠKO, I.: Quality of life: An introduction to the concept. Masarykova univerzita, 2013; s. 1-87.

3. BARANOWSKI, T., THOMPSON, W. O., DURANT, R. H. et al.: Observations on physical activity in physical locations: age, gender, ethnicity, and month effects. Res. Q Exerc. Sport., 64, 1993, s. 127 [PubMed].

4. BEDNÁR, R.: Jogová zostava Khatu pranám účinná v prevencii bolestí chrbta sestier. Rehabil. Fyz. Lék. 21, 2014, č. 3, s. 141-150.

5. BRENNAN, S. A., HARNEY, T., QUEALLY, J. M. et al.: Influence of weather variables on pain severity in end-stage osteoarthritis. Int Orthop. 2012 Mar; 36(3): s. 643-646. [PubMed]

6. BUSSING, A., OSTERMANN, T., LUDTKE, R. et al.: Effects of yoga interventions on pain and pain-associated disability: A meta-analysis. J. Pain, 13, 2012, s.1-9 [PubMed].

7. COHEN, E. A., EJSMOND-FREY, R., KNIGHT, N. et al.: Rower´s High: behavioural synchrony is correlated with elevated pain thresholds. Biol. Lett., 23, 2010, 6, s. 106-108 [PubMed].

8. EISINGA, R., FRANSES, P. H., VERGEER, M.: Weather conditions and daily television use in the Netherlands. 1966-2005. Int J. Biometeorol., 55, 2011, 4, s. 555-564.

9. ERIKSEN,W., BRUUSGAARD, W., KNARDAHL, S.: Work factors as predictors of sickness absence: a three month prospective study of nurses‘ aides. Occup. Environ. Med., 60, 2003, s. 271-278, 10.1136/oem.60.4.271 [PubMed].

10. EINGLASS, J., LEE, J., DUNLOP, D. et al.: The effects of daily weather on accelerometer-measured physical activity among adults with arthritis. J. Phys. Act. Health, 8, 2001, 7, s. 934-943 [PubMed].

11. FELSON, D. T.: Clinical practise. Osteoarthritis of the knee. N. Engl. J. Med,. 354, 2006, s. 841-848 [PubMed].

12. FERNANDES, E. S., RUSSEL, E. A., ALAWI, K. M. et al.: Environmental cold exposure increases blood flow and affects pain sesitivity in the knee joints of CFA-induced arhritis mice in a TRPA1-dependent manner. Arthritis Res. Ther., 18, 2016, 7, doi: 10.1186/s 1 3075-015-0905-x. [PubMed].

13. HUNTER, D. H., McDOUGALL, J. J., KEEFE, F. J.: The symptoms of OA and genesis of pain. Rheum. Dis. Clin. North Am., 34, 2008, 3, s. 623-643 [PubMed].

14. INOUE, S., KOBAYASHI, F., NISHIHASRA, M. et al.: Chronic pain in the Japanese community-prevalence, characteristics and impact on quality of life. PLoS One, 10, 2015, 6, s. e0129262 [PubMed].

15. KLENK, J., BŰCHELE, G., RAPP, K. et al.: ActiFE Study Group Walking on sunshine: effect of weather conditions on phy­sical activity in older people. J. Epidemiol. Community Health, 66, 2012, 5, s. 474-476 [PubMed].

16. KOLÁŘ, P. et al.: Rehabilitace v klinické praxi. 1. vyd., Praha, Galén, 2009, 713 s.

17. UTLÍK, D.: Chôdza ako jedna z pohybových aktivít seniorov, jej objektivizácia a možnosti zlepšenia. Šport a zdravie. Zborník vedeckých prác [elektronický dokument] – Nitra, Univerzita Konštantína Filozofa, 2011. s. 160-164.

18. LEWIT, K.: Manipulační léčba v myoskeletální medicíně. 5. přeprac.vyd. Praha, Sdělovací technika, ČLSJEP, 2003, 335 s.

19. von MACKENSEN, S., HOEPPE, P., MAAROUF, A. et al.: Prevalence of weather sensitivity in germany and Canada. Int J. Biometeorol., 49, 2005, s. 156-166 [PubMed].

20. McALINDON, T., FORMICA, M., SCHMID, C.H. et al.: Changes in barometric pressure and ambient temperature influlence osteoastritis pain. Am. J. Med., 120, 2007: s. 429-434 [PubMed].

21. MERCHANT, A. T., DEHGHAN, M., AKHTAR-DNESH, N.: Seasonal variation in leisure-time physical activity among Canadians. Can. J. Public. Health, 98, 2007, s. 203-208 [PubMed].

22. MOONAZ, S., BINGHAM, C. O., WISSOW, L. et al.: Yoga in sedentary adults with arthritis: Effects of a randomized controlled pragmatic trial. J. Rheumatol.,42, 2015, 7. s. 1194-1202 [PubMed].

23. PATEL, N. K, NEWSTEAD, A. H., FERRER, R. L.: The effects of yoga on physical functioning and health related quality of life in older adults: A systematic review and meta-analysis. Journal of Alternative and Complementary Medicine, 18, 2012, s. 902-917 PubMed.]

24. SMEDSLUND, G., HAGEN, K. B.: Does rain really cause pain? A systematic review of the associations between weather factors and severity of pain in people with rheumatioid arthritis. Eur. J. Pain, 15, 2011, s. 5-10, doi: 10.1016/j.ejpain.2010.05.003. [PubMed].

25. SHTIN BAŇÁROVÁ, P., MASARECHOVÁ, K.: Meteosenzitivita a chronická bolesť chrbta – prípadová štúdia. Zdravotnícke listy, roč. 4, 2016, č. 2, s. 67-71.

26. TIMMERMANS, E. J. et al.: Self-perceived sensitivity and joint pain in older people with osteoarthritis in six European countries: resulst from the European Project on Osteoarthritis (EPOSA). BMC Musculoskelet Disord, 2014; 15: 66 [BPC].

27. VÉLE, F.: Kineziologie. Praha, Triton, 2006, 375 s.

28. VOTAVA, J.: Jóga očima lékařů. Praha, Avicenum, 1988, 170 s.

29. WANG, CH.: Tai Chi and rheumatic diseases. Rheum. Dis. Clin. North Am., 37, 2011, 1, s. 19-32 [PubMed].

30. WITHAM, M. D., DONNAN, P. T., VADIVELLOO, T. et al.: Association of day length and weather conditions with physical activity levels in older community dwelling people. PLos One, 9, 2014, 1, s. e85331 [PubMed].

31. ZANG, W., MOSKOWITZ, R. W., NUKI, G. et al.: OARSI recomendations for management of hip and knee osteoarthritis, Part II: OARSI sevidence-based, expert consensus guidelines. Osteoarthritis Cartilage, 16, 2008, s.137-162 [PubMed].

32. YACKERSON, N. S., BLOMBERG, L., ADLER, B. et al.: Possible effects of changes in the meteorological state over semi-arid areas on the general well-being of weather-sensitive patients. Environ Health. 2012;11:26. doi: 10.1186/1476-069X-11-26 [PubMed].

33. YACKERSON, N. S., PIURA, B., FRIGER, M.: On the influence of weather state on the incidence of pre-eclampsia and placent abruption in semi-arid asreas. Clinical and Experimental J. of Obstetrics & Gynecology, 2007, XXXIV, s. 27-30 [PubMed].

34. ANG, G. Y., WANG, L. Q., REN, J. et al.: Evidence Base of Clinical studies on Tai Chi: A Bibliometric analysis. PLoS One. 2015; 10)3): e0120655,doi: 10.1371/journal.pone.0120655 [PubMed].

Štítky
Fyzioterapie Rehabilitace Tělovýchovné lékařství

Článek vyšel v časopise

Rehabilitace a fyzikální lékařství

Číslo 2

2019 Číslo 2

Nejčtenější v tomto čísle

Tomuto tématu se dále věnují…


Kurzy

Zvyšte si kvalifikaci online z pohodlí domova

Jistoty a nástrahy antikoagulační léčby aneb kardiolog - neurolog - farmakolog - nefrolog - právník diskutují
nový kurz
Autoři: doc. MUDr. Štěpán Havránek, Ph.D., prof. MUDr. Roman Herzig, Ph.D., doc. MUDr. Karel Urbánek, Ph.D., prim. MUDr. Jan Vachek, MUDr. et Mgr. Jolana Těšínová, Ph.D.

Léčba akutní pooperační bolesti
Autoři: doc. MUDr. Jiří Málek, CSc.

Nové antipsychotikum kariprazin v léčbě schizofrenie
Autoři: Prof. MUDr. Cyril Höschl, DrSc., FRCPsych.

Familiární transthyretinová periferní polyneuropatie
Autoři: MUDr. Radim Mazanec, Ph.D.

Diabetes mellitus a kardiovaskulární riziko, možnosti jeho ovlivnění
Autoři:

Všechny kurzy
Kurzy Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Nemáte účet?  Registrujte se

Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se