Biofeedback asistovaný tréning hlbokého dýchania pri refraktérnych poruchách interakcie čreva a mozgu – naše prvé skúsenosti, dojmy a návrhy pre ďalšiu klinickú prax

Stáhnout PDF English version

Autoři: Peter Lipták ¹ ; I. Tonhajzerová ² ; Martin Ďuriček ¹ ; Z. Višňovcová ³ ; N. Ferencová ³ ; Diana Vážanová ¹ ; P. Bánovčin Jr. ¹
Působiště autorů: Clinic of Internal Medicine – Gastroenterology, Jessenius Faculty of Medicine in Martin, Comenius University, University Hospital in Martin ¹; Department of Physiology, Jessenius Faculty of Medicine in Martin, Comenius University in Bratislava ²; Biomedical Centre Martin, Jessenius Faculty of Medicine in Martin, Comenius University in Bratislava ³
Vyšlo v časopise: Gastroent Hepatol 2023; 77(4): 289-294
Kategorie: Klinická a experimentální gastroenterologie: původní práce
doi: https://doi.org/10.48095/ccgh2023289

Souhrn

Úvod: Poruchy interakcie čreva a mozgu predstavujú skupinu širokého spektra chronických gastrointestinálnych ochorení s množstvom symptómov súvisiacich s poruchou špecifického orgánu. Neexistuje žiadny špecifický liek na DGBI a terapia je väčšinou zameraná na zmiernenie symptómov. Jednou z potenciálnych nových terapií na zmiernenie symptómov by mohol byť tréning hlbokého dýchania. Dostupné údaje naznačujú, že stimulácia hlbokého dýchania pomocou biofeedbacku môže viesť k zníženiu vnímania bolesti, dokonca aj viscerálnej bolesti pochádzajúcej z gastrointestinálneho traktu. Metódy: Ide o retrospektívnu analýzu klinických údajov získaných od pacientov, ktorí boli liečení nácvikom hlbokého dýchania pre refraktérny prípad ochorenia interakcie čreva a mozgu. DGBI bol diagnostikovaný na základe kritérií ROME IV. Pred tréningom bol pacientom dôkladne vysvetlený správny mechanizmus hlbokého brušného dýchania. Pacienti tiež vyplnili dotazníky STAI-X1, STAI-X2 na posúdenie úrovne ich úzkosti. Po úvodnom tréningu v ordinácii boli pacienti inštruovaní, aby pokračovali v domácom hlbokom brušnom dýchaní 3 -⁠ až 5-krát týždenne. Účinok terapie bol hodnotený po jednom mesiaci. Výsledky: Pätnástim vhodným pacientom bol ponúknutý tréning hlbokého dýchania s pomocou biofeedbacku. Deväť pacientov sa dostavilo na kontrolu po 4 týždňoch, a preto sú zohľadnení v analýze. U piatich pacientov došlo k miernemu zmierneniu symptómov. U dvoch pacientov došlo k vymiznutiu symptómov a naopak dvaja pacienti neuviedli žiadnu zmenu symptómov. V úrovniach úzkosti neboli žiadne štatisticky významné zmeny. Záver: Tréning hlbokého dýchania na zmiernenie symptómov pri poruchách interakcie čreva a mozgu sa zdá byť sľubnou reklamou na terapiu. Vyplýva to z publikovaných štúdií a našich vlastných skúseností. Pred jednoznačnejším záverom sú však potrebné prísnejšie údaje.

Klíčová slova:

dyspepsia – globus – biofeedback – IBS – tréning hlbokého dýchania

Zdroje

1. Drossman DA. Functional Gastrointestinal Disorders: History, Pathophysiology, Clinical Features and Rome IV. Gastroenterology 2016; S0016–5085 (16) 00223-7. doi: 10.1053/j.gastro. 2016.02.032.

2. Sperber AD, Bangdiwala SI, Drossman DA et al. Worldwide Prevalence and Burden of Functional Gastrointestinal Disorders, Results of Rome Foundation Global Study. Gastroenterology 2021; 160 (1): 99.e3–114.e3. doi: 10.1053/ j.gastro.2020.04.014.

3. Aziz I, Palsson OS, Törnblom H et al. Epidemiology, clinical characteristics, and associations for symptom-based Rome IV functional dyspepsia in adults in the USA, Canada, and the UK: a cross-sectional population-based study. Lancet Gastroenterol Hepatol 2018; 3 (4): 252–262. doi: 10.1016/S2468-1253 (18) 30003-7.

4. Oka P, Parr H, Barberio B et al. Global prevalence of irritable bowel syndrome according to Rome III or IV criteria: a systematic review and meta-analysis. Lancet Gastroenterol Hepatol 2020; 5 (10): 908–917. doi: 10.1016/S2468-1253 (20) 30217-X.

5. Polster A, Friberg P, Gunterberg V et al. Heart rate variability characteristics of patients with irritable bowel syndrome and associations with symptoms. Neurogastroenterol Motil 2018; 30 (7): e13320. doi: 10.1111/nmo.13320.

6. Lipták P, Ďuriček M, Prokopič M et al. Autonomic dysregulation in irritable bowel syndrome, functional dyspepsia and globus pharyngeus –⁠ a review of literature and pilot results. Gastroent Hepatol 2020; 74 (4): 327–333. doi: 10.14735/amgh2020327.

7. Lehrer PM, Vaschillo EG, Vidali V. Heart Rate and Breathing Are Not Always in Phase During Resonance Frequency Breathing. Appl Psychophysiol Biofeedback 2020; 45 (3): 145–152. doi: 10.1007/s10484-020-09459-y.

8. Shaffer F, Meehan ZM. A Practical Guide to Resonance Frequency Assessment for Heart Rate Variability Biofeedback. Front Neurosci 2020; 14 : 570400. doi: 10.3389/fnins.2020.570400.

9. Chiarioni G, Whitehead WE. The role of biofeedback in the treatment of gastrointestinal disorders. Nat Clin Pract Gastroenterol Hepatol 2008; 5 (7): 371–382. doi: 10.1038/ncpgast hep1150.

10. Vaschillo E, Lehrer P, Rishe N et al. Heart rate variability biofeedback as a method for assessing baroreflex function: a preliminary study of resonance in the cardiovascular system. Appl Psychophysiol Biofeedback 2002; 27 (1): 1–27. doi: 10.1023/a: 1014587304314.

11. Vaschillo EG, Vaschillo B, Lehrer PM. Characteristics of resonance in heart rate variability stimulated by biofeedback. Appl Psychophysiol Biofeedback 2006; 31 (2): 129–142. doi: 10.1007/s10484-006-9009-3.

12. Bartur G, Vatine JJ, Raphaely-Beer N et al. Heart rate autonomic regulation system at rest and during paced breathing among patients with CRPS as compared to age-matched healthy controls. Pain Med 2014; 15 (9): 1569–1574. doi: 10.1111/pme.12449.

13. Alneyadi M, Drissi N, Almeqbaali M et al. Biofeedback-Based Connected Mental Health Interventions for Anxiety: Systematic Literature Review. JMIR Mhealth Uhealth 2021; 9 (4): e26038. doi: 10.2196/26038.

14. Gholamrezaei A, Van Diest I, Aziz Q et al. Controlled breathing and pain: Respiratory rate and inspiratory loading modulate cardiovascular autonomic responses, but not pain. Psychophysiology 2021; 58 (10): e13895. doi: 10.1111/psyp.13895.

15. Gholamrezaei A, Van Diest I, Aziz Q et al. Effect of slow, deep breathing on visceral pain perception and its underlying psychophysiological mechanisms. Neurogastroenterol Motil 2022; 34 (4): e14242. doi: 10.1111/nmo.14242.

16. Corrado J, Halpin S, Preston N et al. HEART rate variability biofeedback for long COVID symptoms (HEARTLOC): protocol for a feasibility study. BMJ Open 2022; 12 (11): e066044. doi: 10.1136/bmjopen-2022-066044.

17. Dillon A, Kelly M, Robertson IH et al. Smartphone Applications Utilizing Biofeedback Can Aid Stress Reduction. Front Psychol 2016; 7 : 832. doi: 10.3389/fpsyg.2016.00832.

18. Parnandi A, Gutierrez-Osuna R. Physiological Modalities for Relaxation Skill Transfer in Biofeedback Games. IEEE J Biomed Health Inform 2017; 21 (2): 361–371. doi: 10.1109/JBHI.2015.2511665.

19. Gummidela VNC, Silva DRDC, Gutierrez-Osuna R. Evaluating the Role of Breathing Guidance on Game-Based Interventions for Relaxation Training. Front Digit Health 2021; 3 : 760268. doi: 10.3389/fdgth.2021.760268.

20. Katherine Jurek M, Seavey H, Guidry M et al. The effects of slow deep breathing on microvascular and autonomic function and symptoms in adults with irritable bowel syndrome: A pilot study. Neurogastroenterol Motil 2022; 34 (5): e14275. doi: 10.1111/nmo.14275.

21. Goldenberg JZ, Brignall M, Hamilton M et al. Biofeedback for treatment of irritable bowel syndrome. Cochrane Database Syst Rev 2019; 2019 (11): CD012530. doi: 10.1002/14651858.CD012530.pub2.

22. Hjelland IE, Svebak S, Berstad A et al. Breathing exercises with vagal biofeedback may benefit patients with functional dyspepsia. Scand J Gastroenterol 2007; 42 (9): 1054–1062. doi: 10.1080/00365520701259208.

23. Dobbin A, Dobbin J, Ross SC et al. Randomised controlled trial of brief intervention with biofeedback and hypnotherapy in patients with refractory irritable bowel syndrome. J R Coll Physicians Edinb 2013; 43 (1): 15–23. doi: 10.4997/JRCPE.2013.104.

24. Schmulson MJ, Drossman DA. What Is New in Rome IV. J Neurogastroenterol Motil 2017; 23 (2): 151–163. doi: 10.5056/jnm16214.

25. Oei TP, Evans L, Crook GM. Utility and validity of the STAI with anxiety disorder patients. Br J Clin Psychol 1990; 29 (4): 429–432. doi: 10.1111/j.2044-8260.1990.tb00906.x.

26. Blanchard EB, Schwarz SP. Adaptation of a multicomponent treatment for irritable bowel syndrome to a small-group format. Biofeedback Self Regul 1987; 12 (1): 63–69. doi: 10.1007/BF01000079.

27. Leahy A, Clayman C, Mason I et al. Computerised biofeedback games: a new method for teaching stress management and its use in irritable bowel syndrome. J R Coll Physicians Lond 1998; 32 (6): 552–556.

28. Jurek KM, Seavey H, Guidry M et al. The effects of slow deep breathing on microvascular and autonomic function and symptoms in adults with irritable bowel syndrome: A pilot study. Neurogastroenterol Motil 2022; 34 (5): e14275. doi: 10.1111/nmo.14275.

29. Exarchopoulou K, Papageorgiou A, Bacopoulou F et al. A Biofeedback-Assisted Stress Management Program for Patients with Irritable Bowel Syndrome: a Randomised Controlled Trial. EMBnet J 2021; 26: e980. doi: 10.14806/ej.26.1.980.

30. Peper E, Mason L, Huey C. Healing Irritable Bowel Syndrome with Diaphragmatic Breathing. Biofeedback 2017; 45 (4): 83–87. doi: 10.5298/1081-5937-45.4.04.

31. Gholamrezaei A, Van Diest I, Aziz Q et al. Psychophysiological responses to various slow, deep breathing techniques. Psychophysiology 2021; 58 (2): e13712. doi: 10.1111/psyp. 13712.

32. Lehrer P. My Life in HRV Biofeedback Research. Appl Psychophysiol Biofeedback 2022; 47 (4): 289–298. doi: 10.1007/s10484-022-09535-5.