Cirhóza pečene u rómskych pacientov z pohľadu hepatologického transplantačného centra

Stáhnout PDF English version

Autoři: Ľ. Skladaný ¹ ; M. Výbošťok ¹ ; Takáč R. ²; J. Vnenčáková ¹ ; Žilinčanová D. ¹; L. Lafférs ³
Působiště autorů: HEGITO (Division of Hepatology, Gastroenterology and Liver Transplantation), FD Roosevelt Hospital, Banska Bystrica ¹; Department of Organs databases and procurements, FD Roosevelt Hospital, Banska Bystrica ²; Department of Mathematics, Faculty of Natural Sciences, Matej Bel University, Banska Bystrica ³
Vyšlo v časopise: Gastroent Hepatol 2022; 76(4): 334-340
Kategorie: Hepatologie: původní práce
doi: https://doi.org/10.48095/ccgh2022334

Souhrn

Úvod: Slovensko je krajinou s najvyššou prevalenciou cirhózy pečene na svete, spolu s najvyšším podielom rómskeho etnika. Existuje však len málo dôkazov o zastúpení rómskeho etnika v národných kohortách pacientov s cirhózou. Ciele: 1. určiť prevalenciu rómskej etnickej príslušnosti v našich registroch cirhózy pečene a transplantácií pečene (LT); porovnať ich 2. základné charakteristiky a 3. finálne výsledky s pacientmi z väčšinovej populácie. Metodika a pacienti: Retrospektívna štúdia; údaje sme získali z 1. Registra cirhóz RH7; 2. Registra transplantácií pečene: a) pacienti vedení ako aktívni na čakacej listine na LT; b) pacienti, ktorí podstúpili prvú LT. Prvý zdroj –⁠ Register cirhóz RH7 (NCT 04767945; RH7 zaznamenáva po sebe idúcich pacientov s cirhózou pečene prijatých do nemocnice od r. 2014). Etnická príslušnosť bola do roku 2021 zaznamenaná ako tzv. pripísané etnikum. Druhý zdroj –⁠ register LT (od r. 2008); spôsob určenia etnickej príslušnosti bol identický s RH7. Okrem etnicity boli u všetkých pacientov analyzované: demografia, klinické premenné charakterizujúce cirhózu pečene, ako je etiológia a MELD skóre, ako aj základné premenné pre LT, ako je dĺžka čakacej doby a mortalita. Výsledky: Prezentujeme výsledky rómskeho etnika z troch kohort z dvoch registrov, tj. zo 1 515 pacientov z RH7, 464 pacientov zaradených do zoznamu čakateľov z LT registra a 302 transplantovaných pacientov z LT registra. Zastúpenie rómskeho etnika v týchto kohortách bolo 2 %, 4 % a 4 %. U rómskeho etnika z registra cirhóz boli zistené signifikantné rozdiely vo veku a pohlaví: 46 oproti 55 rokom (p = 0,001) a ženskom pohlaví 25 % oproti 39 % (p = 0,042). Z kandidátov prvýkrát zaradených na čakaciu listinu na LT boli rómski pacienti rovnako mladší –⁠ 42,6 oproti 51,5 rokom; u Rómov bola v nižšom počte zastúpená etiológia alkoholovej choroby pečene (ALD) a vo vyššom počte bola zastúpená autoimunitná etiológia. Nakoniec, pacienti po prvej LT, kde Rómovia boli opäť mladší –⁠ 40,2 oproti 51,6 rokom, opäť s nižším podielom etiológie ALD –⁠ 15 % oproti 47 % a vyšším podielom autoimunitnej etiológie –⁠ 39 % oproti 23 %. Finálne výsledky rómskeho etnika zo všetkých kohort boli v rámci terciárnej starostlivosti porovnateľné. Záver: 1. zastúpenie rómskeho etnika v rámci terciárnej starostlivosti je nižšie, ako sme očakávali, z neznámych dôvodov; 2. vek Rómov pri vstupe do zariadenia terciárnej starostlivosti je približne o desať rokov nižší; 3. finálne výsledky Rómov odoslaných do zariadenia terciárnej starostlivosti sú porovnateľné.

Klíčová slova:

rómske etnikum – transplantácia pečene – čakacia listina – cirhóza pečene – terciárna starostlivosť

Zdroje

1. Wang PL, Flemming JA. Addressing the global cirrhosis epidemic: one size will not fit all. Lancet Gastroenterol Hepatol 2020; 5 (3): 230–231. doi: 10.1016/S2468-1253 (19) 30382-6.

2. Národné centrum zdravotníckych informácií. Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2018. [online]. Dostupné z: http: //www.nczisk.sk/Documents/rocenky/2018/Zdravotnicka_rocenka_Slovenskej_republiky_2018.pdf.

3. Tlačová správa k Atlasu rómskych komunít 2019 [online]. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Dostupné z: https: // www.minv.sk/?atlas-romskych-komunit-2019.

4. Atlas rómskych komunít na Slovensku 2019 [online]. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Dostupné z: https: //www.minv.sk/?atlas-romskych-komunit-2019.

5. Šupínová M, Hegyi L, Klement C. Zdravotný stav Rómov na Slovensku. Hygiena 2015; 60 (3): 116–119. doi: 10.21101/hygiena.a1334.

6. European Commission. Country Report Slovakia 2018. [online]. Dostupné z: https: //ec.europa.eu/info/publications/2018-european-semester-country-reports_en.

7. Belak A, Geckova AM, van Dijk JP et al. Why don’t segregated Roma do more for their health? An explanatory framework from anethnographic study in Slovakia. Int J Public Health 2018; 63 (9): 1123–1131. doi: 10.1007/s00038-018-1134-2.

8. Belak A, Geckova AM, van Dijk JP et al. Health-endangering everyday settings and practices in a rural segregated Roma settlement in Slovakia: a descriptive summary from an exploratory longitudinal case study. BMC Public Health 2017; 17 (1): 128. doi: 10.1186/s12889-017-4029-x.

9. Belak A, Veselska ZD, Geckova AM et al. How well do health-mediation programs address the determinants of the poor health status of Roma? A longitudinal case study. Int J Environ Res Public Health 2017; 14 (12): 1569. doi: 10.3390/ijerph14121569.

10. Šprocha B, Bleha B. Mortality, health status and self perception of health in Slovak Roma communities. Soc Indicat Res 2021; 153 (4): 1–22. doi: 10.1007/s11205-020-02533-2.

11. New Eastern Europe. Real and imagined problems of the Roma community in Slovakia. 2016 [online]. Available from: https: //neweasterneurope.eu/2016/07/12/real-and-imagined-problems-of-the-roma-community-in-slovakia/.

12. Macejova Z, Kristian P, Janicko M et al. The Roma population living in segregated settlements in Eastern Slovakia has a higher prevalence of metabolic syndrome, kidney disease, viral hepatitis B and E, and some parasitic diseases compared to the majority population. Int J Environ Res Public Health 2020; 17 (9): 3112. doi: 10.3390/ijerph17093112.

13. Babinská I, Madarasová Gecková A, Jarcuska P et al. Does the population living in Roma settlements differ in physical activity, smoking and alcohol consumption from the majority population in Slovakia? Cent Eur J Public Health 2014; 22 (Suppl): 22–27. doi: 10.21101/cejph.a3897.

14. Fedacko J, Pella D, Jarcuska P et al. Prevalence of cardiovascular risk factors in relation to metabolic syndrome in the Roma population compared with the non-Roma population in the eastern part of Slovakia. Cent Eur J Public Health 2014; 22 Suppl: 69–74. doi: 10.21101/cejph.a3904.

15. Bartošovič I, Hegyi L. Zdravotné problémy rómskeho etnika. Lekársky obzor 2010 : 4.

16. Jarcuska P, Bobakova D, Uhrin J et al. Are barriers in accessing health services in the Roma population associated with worse health status among Roma? Int J Public Health 2013; 58 (3): 427–434. doi: 10.1007/s00038-013-0451-8.

17. Paraličová Z, Jarčuška P, Hudáčková D. Infekčné choroby u marginalizovaných skupín Rómov žijúcich v osadách. Via Pract 2015; 12 (3): 111–113.

18. Popper M, Szeghy P, Šarkozy Š. Rómska populácia a zdravie: analýza situácie na Slovensku. 2009 [online]. Dostupné z: http: //www.gitanos.org/upload/13/60/Eslovaquia-corrected.pdf.

19. Bojko M, Hidas S, Machlica G et al. Inklúzia Rómov je potrebná aj v zdravotníctve. 2018 [online]. Dostupné z: www.mfsr.sk/files/archiv/34/2018_23_Inkluzia_zdravie_final.pdf.

20. Bastos JL, Celeste RK, Faerstein E et al. Racial discrimination and health: a systematic review of scales with focus on their psychometric properties. Soc Sci Med 2010; 70 (7): 1091–1099. doi: 10.1016/j.socscimed.2009.12.020.

21. Kolarcik P, Madarasova Geckova A, Orosova O et al. Deliquent and aggressive behaviour among Roma and non-Roma adolescents. Eur J Public Health 2009; 19 Supp1 : 237.

22. Kolarcik P, Madarasova Geckova A, Orosova O et al. To what extent does socioeconomic status explain differences in health between Roma and non-Roma adolescents in Slovakia? Soc Sci Med 2009; 68 (7): 1279–1284. doi: 10.1016/j.socscimed.2008.12.044.

23. Kolarcik P, Madarasova Geckova A, Orosova O et al. Predictors of health-endangering behaviour among Roma and non-Roma adolescents in Slovakia by gender. J Epidemiol Community Health 2010; 64 (12): 1043–1048. doi: 10.1136/jech.2009.092098.

24. Skodova Z, van Dijk JP, Nagyova I et al. Psychosocial factors of coronary heart disease and quality of life among Roma coronary patients: a study matched by socioeconomic position. Int J Public Health 2010; 55 (5): 373–380. doi: 10.1007/s00038-010-0153-4.

25. R Core Team (2021). R: A language and environment for statistical computing. R Foundation for Statistical Computing, Vienna, Austria. 2021 [online]. Dostupné z: https: //www.R-project.org/.