Európsky rozmer klinickej farmácie

Keď v týchto letných dňoch otvárate nové číslo nášho časopisu, mnohí z vás pravdepodobne hľadajú spôsoby, ako sa schladiť. Dovoľte mi preto v úvode malé osvieženie a návrat do chladnejších mesiacov. Keď som vo februári tohto roka prichádzala na Jarný workshop Európskej spoločnosti klinickej farmácie (European Society of Clinical Pharmacy, ESCP), ktorý sa konal v alpskom Innsbrucku, v diaľke som počula dunivý zvuk silných explózií. To miestni lavínoví špecialisti vykonávali preventívne odstrely. Týmto riadeným a kontrolovaným spôsobom uvoľnenia lavín sa chránia ľudské životy a infraštruktúra ešte predtým, než by mohlo dôjsť k nečakanej tragédii.

Tento moment vo mne vyvolal silnú paralelu s odborom klinická farmácia, v ktorom profesijne pôsobím a ktorého som súčasťou. Klinickí farmaceuti pôsobia podobne ako lavínoví špecialisti. Našou úlohou nie je len pasívne čakať, kým sa „lavína“ v podobe závažnej liekovej interakcie, toxicity, nežiaduceho účinku či neefektívnej liečby „odtrhne a zasype“ pacienta. Pracujeme proaktívne a preventívne. Identifikujeme riziká farmakoterapie skôr, než pacientovi spôsobia poškodenie zdravia. Detailne analyzujeme kombinácie liekov, dávkovanie, kontraindikácie a dynamické zmeny v zdravotnom stave pacienta. Budujeme pomyselné bezpečnostné bariéry prostredníctvom klinických protokolov, kontrolných mechanizmov a neustáleho vzdelávania seba samých, aj našich kolegov.

Práca klinického farmaceuta si vyžaduje úzku spoluprácu v rámci multidisciplinárneho tímu a schopnosť komplexného klinického uvažovania. Naša práca nie je založená na pocitoch, ale na vedeckých dátach a princípoch medicíny založenej na dôkazoch. Do finálnych odporúčaní musíme pretaviť množstvo špecifických údajov o pacientovi —⁠ od diagnóz, laboratórnych výsledkov a farmakokinetických parametrov, až po jeho životný štýl či osobné preferencie. Tie zohľadňujeme podľa charakteru poskytovanej starostlivosti. Táto syntéza vedy a ľudského prístupu nám umožňuje robiť bezpečné a individualizované rozhodnutia priamo pre konkrétneho pacienta.

Princípy klinickej farmácie sa premietli do vízie, s ktorou v roku 1979 vznikla ESCP: spájať klinických farmaceutov naprieč krajinami Európy aj mimo nej a podporovať tri základné piliere —⁠ vzdelávanie, klinickú prax a vedecký výskum, s cieľom optimalizovať výsledky farmakoterapie pacientov a zároveň poukázať na celospoločenský význam. Od založenia ESCP došlo v mnohých európskych krajinách k postupnému a trvalému rastu klinickej farmácie. Aj po takmer polstoročí existencie táto vízia zostáva platná. ESCP je dnes lídrom v rozvoji kvality a inovácií v našom odbore. Spoločnosť aktívne zvyšuje povedomie o význame poskytovania klinicko-farmaceutických služieb na všetkých úrovniach zdravotnej starostlivosti a presadzuje filozofiu, že klinický farmaceut má svoje pevné miesto v multidisciplinárnych tímoch. Efektívne propaguje hodnotu a reálny dopad klinickej farmácie medzi zdravotníckymi profesiami, odbornými spoločnosťami, štátnymi autoritami a verejnosťou. V oblasti edukácie prináša ESCP inovácie prostredníctvom odborných sympózií, workshopov či webinárov a členom poskytuje podporu pri vedení kvalitných vzdelávacích programov. V oblasti vedeckého výskumu je naším cieľom stimulovať vysoko kvalitný výskum vo všetkých sférach klinickej farmácie, šíriť jeho výsledky a budovať podmienky pre národnú i medzinárodnú multicentrickú spoluprácu. Pokrok v klinickej praxi, vzdelávaní aj výskume posúvame vpred vytváraním špeciálnych záujmových skupín. Aktuálne v rámci ESCP pôsobia skupiny zamerané na psychické zdravie, antimikrobiálny stewardship, depreskripciu, kardiológiu, farmakogenetiku a personalizovanú farmakoterapiu, a Young ESCP pre mladých a začínajúcich kolegov. Členovia týchto skupín vkladajú do rozvoja jednotlivých oblastí svoj potenciál, z ktorého môžu čerpať ďalší. Platí tu totiž známe Werichovo: „Ten umí to a ten zas tohle, a všichni dohromady udělají moc.“ Vzájomná spolupráca klinických, akademických a výskumných pracovísk spolu s medzinárodným prepájaním nám umožňuje rozvíjať klinickú farmáciu a posúvať jej hranice v prospech pacientov.

Záverom mi nedá nespomenúť, že viacerí klinickí farmaceuti z oboch našich krajín patria k aktívnym členom ESCP a svojou prácou formujú jej smerovanie. V minulosti bol jedným z nich prof. Vlček, ktorý v rokoch 2004–2006 ako prvý z nášho regiónu viedol ESCP. Verím, že táto slovensko-česká stopa je a bude nielen jasným prínosom pre európsku klinickú farmáciu, ale aj inšpiráciou pre našu každodennú prax.

Prajem vám príjemné a podnetné čítanie.

PharmDr. Anna Oleárová, PhD., MPH, MBA, LL.M.

Prezidentka European Society of Clinical Pharmacy

Predsedníčka Sekcie klinickej farmácie SFS, o. z., SL