12 rokov kontinuálneho medicínskeho vzdelávania na Slovensku

Overview

Kontinuálne medicínske vzdelávanie (CME) je dôležitou súčasťou súčasnej medicínskej praxe. Po pregraduálnom a postgraduálnom vzdelávaní by každý praktický lekár a špecialista mal pokračovať v CME tak, aby si udržiaval, rozvíjal a zvyšoval svoje vedomosti a odborné zručnosti [1]. V máji roku 2004 bola na základe dohody štatutárnych zástupcov Slovenskej zdravotníckej univerzity, Asociácie lekárskych fakúlt, Slovenskej lekárskej spoločnosti, Slovenskej lekárskej komory a Asociácie súkromných lekárov založená Slovenská akreditačná rada pre kontinuálne medicínske vzdelávanie (SACCME) ako nezisková a nevládna organizácia. V období rokov 2004–2009 sa počet akreditovaných podujatí (vzdelávacích stretnutí, kongresov a konferencií) postupne zvyšoval zo 133 na 938, vrátane autodidaktických testov v medicínskych časopisoch. Od začiatku roku 2009 sú kredity získané lekármi prenášané ročne do databázy Slovenskej lekárskej komory, ktorá je zo zákona zodpovedná za kontrolu procesu CME.

Kľúčové slová:
kontinuálne medicínske vzdelávanie – Slovenská akreditačná rada pre kontinuálne medicínske vzdelávanie – počet akreditovaných podujatí

Úvod

Medicínska profesia má požiadavku sústavného vzdelávania zakotvenú už od čias Hippokrata, ktorý okrem iného od nás vo svojej prísahe žiada udržiavať medicínske znalosti a zručnosti na úrovni doby. Podľa expertov je pri dnešnom, stále rýchlejšom náraste odborných noviniek takmer polovina lekárskych činností po 5 rokoch už zastaraná. Kontinuálny profesný rozvoj (CPD), ktorý začína prijatím na štúdium medicíny a pokračuje atestáciami so získaním príslušných certifikátov či licencií, by preto mal pokračovať nepretržitým (kontinuálnym) vzdelávaním (CME). Najdlhším obdobím v kariére lekára je prax po získaní špecializácie (30, u nás až 40 rokov), kedy by mal tak praktický lekár, ako aj špecialista v ambulantnej či v nemocničnej starostlivosti poskytovať svojim pacientom čo najkvalitnejšie služby. V nedávnej minulosti bolo CME ako morálny a etický aspekt ponechané na rozhodnutí lekára. V súčasnom explozívnom raste diagnostických a liečebných metód a možnosti migrácie lekárov sa vo svete dostáva do popredia otázka nielen udržania, ale aj zvyšovania kvality a predovšetkým menej populárna požiadavka kontroly CME [2]. Postgraduálne a kontinuálne vzdelávanie sa prekrývajú v období, kedy lekár po poslednej atestácii zvyšuje svoju odbornosť získavaním certifikátov, po kontrole získaných kreditov a po záverečnom pohovore, alebo skúške. Preto je logická aj požiadavka kontroly pri udržiavaní vedomostí v rámci CME.

Výsledky

Na Slovensku sa problematika CME dostáva do popredia od roku 1990 so vznikom súkromných zdravotníckych služieb, ale prvé konkrétne realizačné kroky uskutočnila Slovenská lekárska komora (SLK) a Asociácia súkromných lekárov (ASL) spolu so Slovenskou lekárskou spoločnosťou (SLS) v roku 1997. Pri určení zodpovednosti pôsobila SLS ako edukačná inštitúcia s dlhodobou tradíciou a skúsenosťami v neinštitucionálnom vzdelávaní a ako garant odbornosti podujatí, SLK ako riadiaci a kontrolný orgán, vzhľadom k legislatíve a k svojej regionálnej štruktúre. Logickým vyústením snáh bolo založenie Slovenskej akreditačnej rady pre CME (SACCME), ktorá sa skladala zo zástupcov SLK, SLS, SZU, Asociácie lekárskych fakúlt (ALF) a z ASL. Vzhľadom na to, že SACCME vznikla v spolupráci a po dohode s Európskou akreditačnou radou (EACCME), bolo symbolické, že sa nám ju podarilo založiť v období nášho vstupu do EU, v máji roku 2004.

V spolupráci s MZ SR boli postupne upravené hlavné zásady a kritériá prideľovania kreditov tak, aby boli v súlade s EACCME. Základným pravidlom je, že do vzdelávania sa počíta iba dĺžka odbornej (vzdelávacej) prednášky a vyhradenej diskusie, ak táto nie je prezentáciou farmaceutického výrobku, alebo prístroja. Za adekvátne udržiavanie a obnovovanie odbornej spôsobilosti sa považuje dosiahnutie 250 kreditov za 5 rokov (v priemere 50 kreditov za rok). Z nich 100 kreditov predstavuje tzv. nemerateľnú zložku (ktorá sa prisudzuje za samostatné štúdium a výkon praxe) a zostávajúcich 150 kreditov predstavuje merateľnú zložku, ktorú účastník CME proces získava aktívnou, alebo pasívnou účasťou na odborných podujatiach, publikáciami, stážami doma či v zahraničí, alebo vedecko‑výskumnou činnosťou [3].

Na obr. 1 uvádzame postupný vzostup počtu podujatí, ktorým boli od 2004 do 2009 pridelené kredity SACCME.

Počet autodidaktických testov, ktoré majú lekári možnosť absolvovať po prečítaní publikácií vo vybraných odborných časopisoch, alebo v súborných publikáciách zostáva posledné 3 roky prakticky na rovnakej úrovni. Dominuje počet podujatí na miestnej (MI), okresnej (O) a krajskej úrovni (K), ktorý je vyšší ako počet celoslovenských (CS), resp. medzinárodných (M) a celoslovenských s medzinárodnou aktivitou (CSM). Naše výsledky poukazujú na fakt, že vzdelávacie aktivity sa dostávajú bližšie k účastníkom vzdelávania a dominujú akcie, ktoré majú menej ako 200 účastníkov (obr. 2). Od minulého roku sa na stránke www.saccme.sk objavuje mesiac vopred denne aktualizovaný zoznam podujatí a počet kreditov CME, ktoré môže získať účastník podujatia. Účastník vzdelávania má tak možnosť vybrať si po­dujatie podľa svojho zamerania a tiež podľa miesta bydliska.

Najväčší počet vzdelávacích podujatí je orientovaný na témy z oblasti vnútorného a všeobecného praktického lekárstva, kardiológie, oftalmológie, diabetológie a geriatrie (tab. 1). V tabuľke sú použité údaje, ktoré poskytujú organizátori podujatí v žiadosti o pridelenie kreditov pre väčšinou polytématické podujatia, týkajúce sa viacerých špecializácií, resp. subšpecializácií, uvádzaných podľa Sústavy špecializačných odborov v kategórii lekár (Nariadenie vlády SR č. 322/2006 Z.z., príloha 1).

Na obr. 3 uvádzame počty vzdelávacích podujatí podľa termínov ich konania v roku 2009. V súlade so zahraničím je zreteľná koncentrácia podujatí na február až jún a na september až november.

Záver

Našou snahou je vytvoriť také prostredie, aby sústavné (SV) alebo kontinuálne vzdelávanie (CME) spĺňalo požiadavky, ktorými sú najmä:

1. cielený edukačný charakter (podľa profesií)
2. adekvátna odborná úroveň (často sú prínosnejšie prezentácie lokálnych expertov ako pedagógov, neoboznámených s konkrétnymi problémami v praxi)
3. eliminovanie konfliktu záujmov (nezávislosť od firemných záujmov)
4. všeobecná dostupnosť, predovšetkým pre lekárov pracujúcich ďaleko od centier
5. dostatočný počet akceptovateľných akcií

Sme si vedomí, že dosiahnutie uvedených požiadaviek je závislé nielen od nastavených pravidiel, ale aj od individuality a etickej výbavy účastníkov vzdelávania, pri ktorej akékoľvek kontrolné mechanizmy môžu pôsobiť skôr demotivujúco. Počas prvých 6 rokov (1997–2004), pred založením SACCME, prevládala viac živelná snaha o hodnotenie podujatí pomocou bodov, od nášho vstupu do EU a založenia SACCME v roku 2004 sa prideľovanie kreditov stalo postupne tak pre organizátorov, ako aj garantov podujatí prostriedkom na zvyšovanie kvality a zvyšovania záujmu a atraktivity pre účastníkov vzdelávania. Pevne veríme, že tento proces bude pokračovať. Za mimoriadne dôležitú považujeme úpravu vzťahu medzi organizátormi podujatí a sponzorujúcimi firmami, bez ktorých by väčšinu podujatí nebolo možné organizovať. Sme úprimne radi, že väčšina predstaviteľov farmaceutických a prístrojových výrobcov v súlade s trendom CMI vo svete má snahu nie diktovať podmienky, ale spolupracovať na zvyšovaní kvality vedecko‑vzdelávacích podujatí.

Doručeno do redakce: 11. 6. 2010

prof. MUDr. Peter Krištúfek, CSc.

www.sls.sk

e‑mail: peter.kristufek@szu.sk