Kašeľ u detí s ochorením nosovej dutiny a prínosových dutín
Authors:
J. Plevková; M. Tatár
Authors‘ workplace:
Ústav patologickej fyziológie JLF UK, Martin
prednosta prof. MUDr. K. Javorka, DrSc.
Published in:
Čes-slov Pediat 2008; 63 (6): 313-319.
Category:
Review
Overview
Ochorenia horných dýchacích ciest u detí sú najčastejšou príčinou chorobnosti v tejto kategórii pacientov. Virózy horných dýchacích ciest sú často spojené aj so symptómami postihnutia tracheobronchiálneho stromu – predovšetkým kašľom. Je potrebné poznamenať, že kašeľ sám o sebe nie je choroba, ale len symptóm. Pri pretrvávajúcom či návratnom kašli je tu problém dlhodobého podávania inhalačných steroidov či iných liekov s „anti astma“ efektom, nakoľko tieto kašľúce deti sú považované za astmatikov bez exaktnej diagnostiky bronchiálnej reaktivity, kašľového testu a vyšetrenia indukovaného spúta, či vydychovaného NO.
Cieľom článku je poukázať na existujúci silný vzťah horných a dolných dýchacích ciest a na patogenetické mechanizmy uplatňujúce sa pri vzniku a modulácii kašľa pri ochoreniach nosovej dutiny a prínosových dutín. Ďalej je článok venovaný stručnej charakteristike niektorých ochorení, ktoré sa manifestujú okrem iného kašľom u detí trpiacich rinosinopatiami, a to prieduškovej astme, kašľovému variantu astmy, atopickému a postinfekčnému kašľu a eozinofilovej neastmatickej bronchitíde.
Kľúčové slová:
nosová dutina, kašeľ, rinitída, astma, postinfekčný kašeľ
Dieťa, ktoré opakovane kašle, nemusí byť problematickým pacientom. Vždy je potrebná dôkladná kašľová anamnéza, fyzikálne vyšetrenie dieťaťa, RTG snímka hrudníka a ak je to možné, aj spirometrické vyšetrenie. Rovnako dôležité je ORL vyšetrenie a rinoendoskopické vyšetrenie na vylúčenie adenoidnej hypertrofie.
V diferenciálnej diagnostike rekurentného kašľa je nutné zvážiť vždy okrem respiračných aj patologické procesy, ktoré sú lokalizované mimo tusigénnych oblastí – pažerákový reflux, poruchy motility pažeráka, ochorenia nosovej dutiny a prínosových dutín. Pri diferenciálnej diagnostike má dôležité postavenie vyšetrenie prieduškovej reaktivity bronchoprovokačným testom, ako aj vyšetrenie reverzibility bronchiálnej obštrukcie pomocou bronchodilatačného testu.
V dnešnej dobe je dobre dostupné aj vyšetrenie vydýchnutého NO a v prípade zistenia nízkych hladín vydýchnutého NO prakticky vylučuje prítomnosť eozinofilného zápalu v dýchacích cestách. Toto vyšetrenie koreluje s testom bronchiálnej hyperreaktivity, má citlivosť a špecificitu predpovedať pozitivitu bronchoprovokačného histamínového testu na 80 %. Rovnako je nevyhnutné odstrániť alebo minimalizovať rizikové faktory pre zvýšenú incidenciu ochorení dýchacích ciest u detí, ako napríklad fajčenie rodičov v domácnosti s takto chorým dieťaťom [29].
Došlo: 12. 9. 2007
Přijato: 26. 2. 2008
MUDr. Jana Plevková, PhD.
Jesseniova lekárska fakulta
Univerzity Komenského
Ústav patologickej fyziológie
Sklabinská cesta 26
037 53 Martin
Slovenská republika
e-mail: plevkova@fmed.uniba.sk
Sources
1. Chovanová V. Diferenciálna diagnostika kašľa, mukolytiká a expektoranciá. Via Practica 2005;2(1): 34–36.
2. Chang AB. Cough: are children really different to adults. Cough 2005;1 :7, doi: 10.1186/1745–9974-1-7.
3. Munyard P, Bush A. How much coughing is normal? Arch. Dis. Child. 1996;74: 531–534.
4. Chang AB, Asher MI. A rewiev of cough in children. J. Asthma 2000;38: 299–309.
5. Smyth RL. Research with children. BMJ 2001;322: 1377–1378.
6. Polgar G, Weng T. The functional development of the respiratory system from the period of gestation to adulthood. Am. Rev. Respir. Dis. 1979;120: 625–695.
7. De jongste JC, Shields MD. Chronic cough in children. Thorax 2003;58: 998–1003.
8. Hay AD, Wilson AD. The natural history of acute cough in children aged 0 to 4 years in primary care: a systemic review. Br. J. Gen. Pract. 2002;52: 401–409.
9. Staníková A. Adenoidné vegetácie a chronická tonzilitída – indikácie k adenotómii a tonzilektómii. Pediatrická Prax 2007;3: 122–124.
10. Widdicombe JG. Neurophysiology of the cough reflex. Eur. Respir. J. 1995;8: 1193–1202.
11. Barrela M, Wila MP, Martella S, Roncelli F. Exhaled nitric oxide in asthmatic and nonasthmatic children, influence of a type of allergen sensitization and exposure to tobacco smoke. Pediatr. Alergy Immunol. 2001;12(5): 247–256.
12. Plevkova J, Tatar M. Fyziológia a patofyziológia nosovej dutiny, nazálna hyperreaktivita. Čs. Fyziol. 2002;51: 28–36.
13. Mazzone S, McGovern A. Sensory neural targets for the treatmen of cough. Clin. Exp. Pharm. Physiol. 2007;34(10): 955–962.
14. Jakus J, Tomori Z, Stránsky A. Neuronal Determinants of Breathing, Coughing and Other Motor Behaviors. Basics of Nervous Control and Reflex Mechanisms. Slovak Republic, Martin: Wist Press, 2004: 1–335. ISBN 80-8049-381-2.
15. Palombini B, Araujo E. Cough in postnasal drip, rhinitis and rhinosinusitis. In Cough, Causes, Mechanisms and Therapy. Blackwel Publishing, 2003: 107–115.
16. Mazzone S, Miri N, Canning B. Synergistic interaction between afirway afferent nerve subtypes regulatinng the cough reflex in Guinea pigs. J. Physiol. 2005;529: 559–573.
17. Brugman SM, Larsen GL, Henson PM. Increased lower airway responsiveness associated with sinusitis in a rabbit model. Am. Rev. Respir. Dis. 1993;147: 314–320.
18. Magnan A, Romanet S, Varvolet D. Rhinitis, nasosinusal polyposis and asthma: clinical aspects. In Wallaert B, et al (eds). The Nose and Lung Diseases. Eur. Respir. Monograph. 2001;6: 101–114.
19. Choudry NB, Fuller RW. Sensitivity of cough reflex in patients with chronic cough. Eur. Respir. J. 1992;5: 296–300.
20. O’Connel F, Thomas VE, Studham JM, Pride NB. Capsaicine cough sensitivity increases during upper respiratory infection. Respir. Med. 1996;90: 279–286.
21. Pecova R, Vrlik M, Tatar M. Cough sensitivity in allergic rhinitis. J. Physiol. Pharmacol. 2005;56(Suppl 4): 171–178.
22. Lee P, Eccles R. Cough induced by mechanical stimulation of the upper airway in humans. Acta Otolaryngol. 2004;124: 720–725.
23. Pevkova J, Varechova S, Brozmanova M, Tatar M. Testing of the cough reflex sensitivity in children suffering from allergic rhinitis and common cold. J. Physiol. Pharmacol. 2006;57(Suppl 4): 289–296.
24. Eccles R. Placebo effect of antitussive treatments on cough associated with acute upper respiratory tract infection. In Cough, Causes, Mechanisms and Therapy. Blackwel Publishing, 2003: 259–268.
25. Pavord ID. Non-eosinophilic asthma and the innate immune response. Thorax 2007;62: 193–194.
26. Gibson PG, Fujimura M, Niimi A. Eosinophilic bronchitis – clinical manifestation and implication for treatment. Thorax 2002;57: 178–182.
27. McGarwey L, Morice AH. Atopic cough: little evidence to support a new clinical entity. Thorax 2003;58: 736–737.
28. Zimmerman B. Induced sputum: Comparison of postinfectious cough with allergic asthma in children. J. Allergy Clin. Immunol. 2005;105: 495–499.
29. Chow PY, Ng DK. Chronic cough in children. Singapore Med. J. 2004;45(10): 462–468.
Labels
Neonatology Paediatrics General practitioner for children and adolescentsArticle was published in
Czech-Slovak Pediatrics
2008 Issue 6
Most read in this issue
- Vyšetrovací postup u dieťaťa s proteinúriou
- Intrauterinní růstová retardace a fetální původ chorob v dospělosti
- Léčení vrozených deformit páteře
- Spinální epidurální absces u šestnáctiletého chlapce Popis případu a přehled literatury