Aktuálne názory na význam dopamínovýchD(2) a D(3) receptorov v mechanizme účinkuneuroleptík pri liečbe schizofrénie

Overview

Súhrn:
Napriek tomu, že atypické antipsychotiká sa stávajú možnosťou voľby v liečbe schizofrénie,ešte stále nie je presne objasnené, čo spôsobuje tzv. „atypickosť“ antipsychotík [3]. O tejtoproblematike bolo v poslednej dobe publikovaných viac zistení na základe výskumov pomocoupozitrónovej emisnej tomografi e (PET). Pacienti so schizofréniou majú zvýšenú koncentráciudopaminu v straite; antipsychotiká s vyššou afi nitou k dopamínovým D(2) receptorom majú zvýšenúväzbu na D(2) receptor. Štúdia Kolumbia priniesla dôležité poznatky o hyperdopaminergnejfunkcii pri schizofrénii; antipsychotický účinok atypických antipsychotík bol pozorovaný prinižšom obsadení D(2) receptorov ako u typických neuroleptík. Na základe týchto a ďalších zisteníVýskumná skupina pre schizofréniu z Toronta navrhla hypotézu, podľa ktorej rýchla disociáciaz D(2) receptora je zodpovedná za antipsychotický efekt bez motorických vedľajších účinkov.V kontraste k multireceptorovej teórii hypotéza o rýchlej disociácii z D(2) receptora predpokladá,že antipsychotický efekt môže byť spôsobený len primeranou moduláciou D(2) receptorov; blokádaďalších receptorov nie je nutná.

Klíčová slova: