Porovnanie aktivít obyvateľov domovov dôchodcov v rokoch 1989 a 2000

Overview

Východisko.
Jedným z dôležitých faktorov ovplyvňujúcich život obyvateľov v domovoch dôchodcov (ďalej DD) je ich aktivita vo voľnom čase. Cieľom práce bolo posúdiť tieto činnosti a ich vývoj v jedenásťročnom období.

Metódy a výsledky.
Vlastnými riadenými rozhovormi sme vyšetrili dva súbory obyvateľov DD; v roku 1989 všetkých 48 obyvateľov jedného DD (priemerný vek 69,3 rokov); v roku 2000 59 náhodne vybraných obyvateľov štyroch DD s priemerným vekom 71,2 rokov. V rozhovore sa seniori vyjadrovali k účasti na navrhovaných možnostiach činností. Uvedené dva súbory sme navzájom porovnávali podľa pohlavia, veku, kognitívnych porúch a porúch mobility. Štatistické zisťovanie sme vykonali pomocou χ-kvadrátového testu v kontingenčných tabuľkách. V roku 1989 nám obyvatelia uviedli 179 aktivít, priemerne 3,7 na jedného obyvateľa; v roku 2000 uviedli 187 aktivít, priemerný počet aktivít na jedného obyvateľa poklesol na 3,2. Najčastejšími v oboch rokoch boli prechádzky v okolí, sledovanie TV a počúvanie rozhlasu. V šiestich z porovnávaných činností prišlo v roku 2000 ku zníženiu počtu obyvateľov, ktorí sa nimi zaoberali. Pri hodnotení záujmov podľa pohlavia sme zistili väčší úbytok aktivít u mužov ako u žien. Pri zohľadnení vekových skupín sme pozorovali väčší úbytok záujmov u „starých“ obyvateľov (75 + ročných). Značná časť seniorov (bez ohľadu na vek) sa v roku 2000 zapájala do akcií, organizovaných zariadeniami. Pozorovali sme signifikantný vzostup počtu obyvateľov s kognitívnymi poruchami i poruchami mobility.

Závery.
Autori poukazujú na problematiku voľnočasových aktivít u seniorov v DD. V sledovanom 11 ročnom období pozorovali pokles týchto činností.

Kľúčové slová:
domov dôchodcov, aktivity, seniori, gerontológia, kognitívne poruchy, mobilita.