REZERVOÁRY, INTERAKCIE A STABILITA GÉNOVREZISTENCIE NA ANTIBIOTIKÁSyndróm „easy to get -⁠ hard to lose“

Nadšenie, ktoré v medicínskom svete vyvolal objav a zavedenie antibiotík, viedlo k predpokladu, že problémybakteriálnych infekcií budú čoskoro vyriešené, a že teda možno na ne postupne „zabúdať“ a venovať sa inýmzávažným problémom, ako sú napr. vírusové infekcie alebo zhubné nádory. Avšak miesto postupného miznutiabakteriálnych infekcií, bakteriálne patogény sa stávajú čoraz častejšie a čoraz viac rezistentné na mnohé antibiotiká.Hnacou silou nárastu a očividnej stability rezistencie u baktérií je schopnosť bakteriálnych kmeňov získavať gényrezistencie od iných baktérií, dokonca od tzv. „vzdialených príbuzných“ -⁠ od kmeňov, patriacich k iným druhoma rodom baktérií. Transferabilné elementy -⁠ gény rezistencie -⁠ pôsobia často súborne, vo vzájomných vzťahocha vytvárajú rôzne meniace sa štruktúry, čo zvyšuje ich kolektívnu schopnosť uchovávať, stabilizovať, alebo zavhodných podmienok prenášať gény rezistencie a vytvárať tak ďalšie nové štruktúry a elementy. Medzi ne patriaplazmidy, transpozóny, integróny a kazety génov. Mechanizmy, ktorými sa tieto elementy prenášajú, sú: konjugáciabaktérií, transdukcia bakteriofágmi a transformácia. Významnou vlastnosťou prenosných, mobilizovateľnýcha transponovaných genetických systémov rezistencie je ich stabilita a ich schopnosť adaptovať sa na novýchhostiteľov, takže sa nestrácajú ani v neprítomnosti antibiotík. Vcelku pesimistický názor na budúcnosť antibakteri-álnej chemoterapie nás musí nabádať k prevencii vzniku a šírenia sa rezistentných kmeňov baktérií, čo je oveľajednoduchšie a výhodnejšie, ako „hasiť“ požiar, keď už sa rozrastá.

Klíčová slova:
rezervoáry, interakcie, antibiotiká.