Terapeutický potenciál včelích produktov
Authors:
T. Fertaľová; I. Ondriová; L. Hadašová
Authors‘ workplace:
Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotníckych odborov
Published in:
Prakt. Lék. 2025; 105(4): 144-148
Category:
Of different specialties
Overview
Cieľom predkladaného príspevku je predstaviť apiterapiu – liečebnú metódu využívajúcu produkty včiel ako sú med, propolis, materská kašička, peľ, včelí jed a úľový vzduch. Tieto prírodné látky majú antibakteriálne, protizápalové, regeneračné a imunostimulačné účinky, ktoré môžu pomáhať pri liečbe rán, infekcií, zápalov, chronických ochorení či metabolických porúch. Včelie produkty môžu byť cenným doplnkom modernej medicíny, najmä v čase rastúcej rezistencie na antibiotiká. Upozorňujeme však na potrebu vedeckého overenia účinkov, správneho spracovania a opatrnosti pri použití, najmä u alergikov. Príspevok je inšpiráciou na návrat k prírodným formám liečby s dôrazom na kvalitu, prevenciu a celostný prístup k zdraviu.
Klíčová slova:
apiterapia - včelie produkty - med - pel - propolis - materská kašička - úlový vzduch
ÚVOD
Apiterapia pochádza z gréckych slov: apis - „včela“ a terapia - „liečba“ a chápe sa ňou liečba za pomoci včelích produktov (6). Apiterapia je terapeutický nástroj založený na použití produktov včelieho úľa, ktorý sa využíva už od staroveku (10).
V polovici 20. storočia sa pod pojmom apiterapia chápalo len liečenie chorôb včelím jedom v podobe aplikácie včelích žihadiel. Po včeľom jede sa do medicíny začali pridávať aj ostatné produkty ako peľ, med, materská kašička a propolis. Zvýšenie záujmu o tieto produkty nachádzame koncom šesťdesiatich rokov 20. storočia. 144 Lekár Filip Terč (1844–1917) je považovaný za autora modernej apiterapie. Pochádzal z Čiech, ale väčšinu svojho profesionálneho života pôsobil ako lekár v Maribore v Slovinsku. Aktívne sa začal zaujímať o apiterapiu na základe svojich osobných skúseností so včelím jedom pri liečbe reumatizmu. V roku 1888 publikoval svoje zistenia o tom, že včelí jed môže byť účinný pri liečbe tejto choroby. Na základe výskumov a postupov liečby vznikli základy modernej apiterapie. Hoci Terčov prínos do oblasti medicíny bol veľký, spočiatku jeho skúsenosti a poznatky neboli vždy prijaté tradičnými lekármi. Dnes apiterapia nadobúda nový rozvoj a nachádza využitie pri liečbe rôznych zdravotných ťažkostí. Mnohí odborníci a lekári sa opierajú o názor FilipaTerča, a tak nadväzujú na jeho prácu a ďalej rozvíjajú možnosti použitia včelích produktov pri liečení (8). Apiterapia ako účinná metóda liečenia sa dnes zaradzuje medzi rozvíjajúce vedné odbory. Viac ako na Slovensku našla apiterapia využitie v okolitých krajinách ako Rusko, Ukrajina, Chorvátsko, Nemecko, Bulharsko, Poľsko či Rumunsko (4). Dôvodov prečo lekári neodporúčajú pacientom včelie produkty môže byť viacero a často súvisia s medicínskou opatrnosťou a nedostatkom vedeckých dôkazov. Hoci včelie produkty majú tradičné využitie a niektoré štúdie potvrdili ich benefity, veľa z nich nemá dostatočné dôkazy založené na randomizovaných klinických štúdiách, ktoré sú v súčasnosti štandardom medicíny. Účinnosť včelích produktov môže byť rôzny v závislosti od zdroja, kvality spracovania a to môže viesť k neistote pri ich odporúčaní. V oblasti apiterapie je potrebné zvýšiť povedomie lekárov a pacientov o bezpečnom a efektívnom použití včelích produktov a podporiť vedecké štúdie na overenie účinkov včelích produktov.
MED
Med obsahuje makro a mikroživiny, čo závisí od viacerých faktorov: druhu včiel, kvetného pôvodu, enviromentálnych a spracovateľských faktorov. V mede sa nachádza približne 200 zlúčenín, ako sú cukor, bielkoviny, enzýmy, minerály, vitamíny, aminokyseliny a široká škála polyfenolov. Pomer týchto zlúčenín ma za následok rôznu farbu, chuť, viskozitu a terapeutické účinky každého medu. Väčšina medov má 80% spoločných fyzikálnych vlastností a chemického zloženia (20).
Med je výživná, zdravá a prírodná potravina, ktorej sa pripisujú antioxidačné, protizápalové a antimikrobiálne vlastnosti. Bolo preukázané, že konzumácia medu môže ovplyvniť hladiny lipidov, glukózy, a inzulínu v plazme prostredníctvom rôznych biochemických mechanizmov. Pokles hladiny glukózy v krvi môže byť spôsobený tým, že med má stimulačný účinok na sekréciu inzulínu a zlepšuje citlivosť na inzulín (18).
Napriek tomu, že je med niekde na polceste medzi považovaním za funkčnú potravinu alebo škodlivú po travinu kvôli vysokému obsahu cukru, pozorovalo sa viac priaznivých účinkov príjmu medu ako žiadnych alebo negatívnych účinkov, najmä keď jeho príjem nahrádza príjem iných sladidiel. Hlavné priaznivé účinky sa pozorovali na kardiovaskulárne zdravie u zdravých, diabetických a hyperlipidemických jedincov, na glukózovú toleranciu u zdravých a diabetických jedincov, na mukozitídu u pacientov s rakovinou, na infekcie močových ciest u detí a na hojenie rán. Med by preto mohol byť bezpečným adjuvansom, ktorý by sa podával ľuďom starším ako 1 rok spolu s liekmi, ktoré sa v súčasnosti používajú na určité ochorenia. Netreba však zabúdať, že med je potravina s vysokým obsahom cukru a mal by sa konzumovať príležitostne a s mierou. Na stanovenie konkrétnejších odporúčaní týkajúcich sa konzumácie medu sú potrebné ďalšie štúdie (18). Najrozšírenejším využívaným včelím produktom v lekárskej a ošetrovateľskej praxi u nás je med splňujúci medicínske účely, ktorý sa využíva na terapiu akútnych i ťažko hojacich sa rán. Má široký záber antimikrobiálnej činnosti známych rezistentných kmeňov ako Pseudomonas aeruginosa (25).
Med sa tradične používal na prevenciu a liečbu infekcií rán pre jeho antibakteriálne účinky, ale s príchodom antibiotík sa je používanie postupne znižovalo. V súčasnosti sa mikrobiálna rezistencia voči liekom stáva čoraz častejším problémom a med opäť získal vedecký záujem ako antibakteriálne činidlo.
Počas zápalovej fázy hojenia rán postihnuté tkanivá uvoľňujú vysokú koncentráciu voľných radikálov. Antioxidačné zlúčeniny v mede pôsobia synergicky a môžu znižovať poškodenie spôsobené týmito radikálmi. Výhodou protizápalového účinku medu je zníženie opuchu, čím sa znižuje tlak na mikrocirkuláciu tkaniva rany, čo umožňuje dostupnosť kyslíka a živín potrebných pre rast tkaniva a hojenie rán.
Rozsiahle vedecké dôkazy dokazujú, že med môže ponúkať výrazné výhody oproti chemoterapeutickým látkam, ktoré sa v súčasnosti používajú pri hojení rán a popálenín. Tento prírodný produkt však vykazuje množstvo obmedzení a nie je úplne bez nežiaducich účinkov.
Absencia štandardizácie a neúplné znalosti o účinných zložkách a mechanizmoch, prostredníctvom ktorých interagujú a pôsobia pri hojení rán, sú hlavnými obmedzeniami pre aplikáciu medu v medicíne.
Med používaný na lekárske účely nesmie obsahovať žiadnu chemickú kontamináciu, ako sú pesticídy, herbicídy alebo ťažké kovy. V tomto zmysle by sa med mal na zaručenie maximálnej čistoty zbierať v oblastiach, ktoré spĺňajú požiadavky ekologickej produkcie, ako aj prísne normy kvality, spracovania a skladova nia. Okrem toho je potrebné zvážiť, že niektoré odrody medu môžu obsahovať toxické aktívne zlúčeniny pochádzajúce z nektáru druhov, ako sú rododendron, oleandre, vavríny horské a ovčie alebo azalky (24). Medzi med, ktorý najlepšie hojí rany, radíme Manukový med. V posledných rokoch sa stal najrešpektovanejším druhom medu vo vedeckej komunite. Med pochádza z juhu, z rastliny z rodu Balmín, Leptospermum, ktorá je príbuzná čajovníkovému stromu a vyskytuje sa na Novom Zélande a v Austrálii (27). Na rozdiel od iných medov sú baktericídne účinky medu Manuka založené na neperoxidovej aktivite. Má vysoký obsah methylglyaxolu, leptosperínu a methyl syringátu (24). Vďaka týmto zlúčeninám je tak vysoko cenený pre svoje vynikajúce antiseptické a protizápalové vlastnosti a podpore v hojení rán a častou voľbou pri ošetrovaní (27).
Manuka medy medicínskej kvality sa analyzujú individuálne v každej šarži pre vyhodnotenie dôležitého faktora UMF. UMF faktor udáva číslo na základe baktericídnej aktivity od UMF 5+ a vyššie. Je to doklad certifikácie a laboratórneho určenia prirodzenej a veľmi stabilnej neperoxidovej antibakteriálnej aktivity (15). Antibiotické účinky manukového medu sú výsledkom methylglyoxalu. Ten sa stanovuje v podobe ukazovateľa MGO (methylglyoxal). Manukový med s najnižšími antibiotickými účinkami je označený ako MGO 30+ a s najvyššími ako MGO 550+. Na bežný konzum sa používa med Manuka s obsahom len 100+ a menej, zatiaľ čo pre liečbu s minimálnym obsahom MGO 250+ a viac (12).
Z pohľadu klinickej praxe je aplikácia medových prípravkov na hojenie rán efektívna a praktická, keďže sú bežne dostupné ako medicínske krytia vyrábané farmaceutickým priemyslom.
PROPOLIS
Propolis je zmes látok, ktoré včely používajú na obranu úľa. Včely zbierajú živice z púčikov, výlučkov a iných častí rastlín, miešajú ich s vlastnými slinnými enzýmami a včelím voskom, čím vzniká propolis. Názov propolisu je odvodený z gréckych slov, a to pro - pred a po lis - mesto. Propolis doslovne znamená aj predstavba, predmestie alebo výstupok, ktorý bráni nepovolaným do včelieho úľa (16). Rôzne kontinenty, regióny a druhy rastlín používané na výrobu propolisu odlišujú jeho zloženie. Aj keď má propolis odlišné chemické zlože nie, má podobné účinky, ako sú antibakteriálne, anti fungálne, antivírusové, antiparazitické, protizápalové, antiproliferatívne a antioxidačné. Propolis je významný antimikrobiálny včelí produkt. Pôsobí proti grampozitívnym aj gramnegatívnym ako aj aeróbnym a anaeróbnym baktériám (19).
Propolis má najsilnejšie antibiotické vlastnosti zo všetkých včelích produktov. Brzdí rozvoj mnohých bak térii, hlavne z rodu Enterococcus, no nie na rod Stafylococcus. Niektoré druhy propolisu pôsobia ničivo aj na baktérie tuberkulózy (21).
Propolis sa užíva v rôznych formách a to v prírodnom stave rozžutím guličky propolisu vo veľkosti hrachu, ako liehový roztok - propolisová tinktúra, ako masť, v zahraničí nájdeme často sirupy, tablety (21).
Alergiu na propolis zisťujeme potretím vnútornej strany lakťa tinktúrou alebo masťou. Propolis používaný v masti sa aplikuje v tenkej vrstve na postihnuté miesto, surové guličky propolisu často rozžutím v ústnej duti ne ako prevencia bolesti hrdla a paradentózy, bolesti zubov či ako prevencia infekcie. Propolisová tinktúra sa užíva v kvapkách v rôznych pomeroch pri rôznych ochoreniach, často zriedená vo vlažnej vode alebo vo vlažnom čaji. Doba užívania propolisu je v priemere 2–3 týždne, no maximálne 6 týždňov (6).
PEĽ
Včelí peľ je prírodný kokteil kvetného nektáru – peľu, enzýmov a slinných sekrétov produkovaných včelami medonosnými. Včelí peľ je jedným z včelích produktov, ktoré sú najviac obohatené o bielkoviny, polysachari dy, polyfenoly, lipidy, minerály a vitamíny. Má významný zdravotný a liečivý vplyv a poskytuje ochranu pred mnohými chorobami vrátane cukrovky, rakoviny, infekčných a kardiovaskulárnych ochorení (1).
Včelí peľ zohral úlohu v boji proti metabolickým poruchám, ako je cukrovka, obezita, hyperdyslipidémia a súvisiace kardiovaskulárne komplikácie. Peľ, ktorý včely pracne zbierajú, zlepujú sekrétmi svojich žliaz s nektárom, nazývame obnôžkový včelí peľ (9). Včely peľ ukladajú do buniek vo vrstvách a utláčajú, aby prešiel biochemickými procesmi, bol hodnotnejší a zakonzervovaný. Získanie čistého včelieho peľu bez reziduí je veľmi pracný proces. Ak má včelí peľ nájsť svoje opodstatnené miesto v liečbe ochorení, mal by prejsť rozbormi na zbytky chemikálii, ktoré sú dnes bežne po užívane v poľnohospodárstve (27). Z peľu a medu včely produkujú kŕmnu kašičku na kŕmenie včelieho plodu, no peľ najprv prechádza fermentáciou – komplikovaným kvasným procesom (21). Peľ, ktorý prejde fermentačným procesom, nazývame perga alebo včelí chlieb (12). Obnôžkový peľ má v porovnaní už s vykvaseným – fermentovaným peľom zmenené vlastnosti, je ľahšie stráviteľný a sladší. Stráviteľnosť obnôžkového peľu zvýšime jeho prípravou pred konzumáciou, a to pridaním do medu, zaliatím vodou, džúsom, jogurtom ale bo vypitím spolu so zeleninovou šťavou (5). Včelí peľ je bohatý na široký sortiment biologicky aktívnych látok, čo prispieva k tomu, že je vynikajúcim výživovým doplnkom, regulátorom činnosti vnútorných orgánov, zabraňuje vzniku mnohých ochorení, ktoré majú pôvod v potrave, pôsobí antibakteriálne a vyrovnáva vedľajšie účinky antibiotickej liečby (21). Peľ je uznávaný ako po travina 21. storočia. Je považovaný za doplnok stravy. Má vysoký obsah vitamínov, antioxidantov, stopových prvkov (27). Výskum protirakovinovej aktivity odhaľuje antiproliferatívne účinky na rôzne rakovinové bunkové línie, čo ho stavia do pozície perspektívnej doplnkovej liečby rakoviny. Hlbšie pochopenie mechanizmov, ktoré sú základom jeho protirakovinového potenciálu, si však vyžaduje ďalšie skúmanie (22).
Včelí peľ má svoju osobitú horkú až kyslú chuť. Práve táto chuť niektorým ľuďom robí problémy, čo sa týka užívania obnôžkového alebo fermentovaného peľu. Peľ chutí podľa druhu rastliny. Denná dávka včelieho obnôžkového peľu sa užíva nalačno a jej hmotnosť je 20 g – čiže jedna polievková lyžica. Denne môžeme užiť dvakrát túto dávku (26). Včelí peľ nie je návykový, preto je jeho konzumácia dlhodobo umožnená, no po 2 mesiacoch užívania je vhodné urobiť prestávku (5).
V ošetrovateľskej praxi sa často stretávame s rôznymi tráviacimi ťažkosťami pacientov. Včelí peľ má preukázateľne liečivé účinky na nechutenstvo, malnutríciu (12).
MATERSKÁ KAŠIČKA
Materská kašička je vysoko výživný prírodný produkt s veľkým potenciálom pre využitie v medicíne, kozmetike a ako potravina podporujúca zdravie. Materská kašič ka je jedným z najviac študovaných včelích produktov, ktorý si získava na popularite vďaka svojim zdravotným benefitom. Vylučujú ju hypofaryngeálne a mandibulár ne žľazy robotníc včiel medonosných a používa sa ako potrava pre larvy včiel a kráľovnú (2).
Materská kašička je kyslý koloid, žltkastobiely, krémový, kyslý sekrét s pH v rozmedzí 3,6 až 4,2. Voda tvorí hlavnú zložku (50 – 70 %), nasledujú bielkoviny (9 – 18 %), sacharidy (7 – 18 %), lipidy (3 – 8 %), stopové prvky (0,8 – 3 %), vitamíny, fenoly a aminokyseliny (3). Materská kašička je známa svojou výnimočnou nutričnou hodnotou a získala si povesť „superpotraviny“, ktorej konzumácia má pre ľudí množstvo zdravotných výhod. V mnohých krajinách sa odporúča v pediatrii až geriatrickej medicíne, najmä v súvislosti s výživou a kozmetikou. Vďaka vysoko hodnotnému nutričnému zlože niu konzumácia neustále rastie. Môže sa konzumovať v rôznych formách – či už natívne, alebo ako funkčná zložka rôznych potravinárskych výrobkov. V súčasnosti sa intenzívne testuje, najmä v Japonsku a mnohé z jeho účinkov boli vedecky potvrdené. Okrem jeho použitia ako kozmetického a výživového doplnku sa predpokladá, že materská kašička má biostimulačné a regeneračné účinky na ľudské zdravie vďaka svojmu jedinečnému chemickému zloženiu (17). Vlastnosti materskej kašičky okrem minimálnej toxicity v porovnaní s inými včelími produktmi z nej robia najlepšiu voľbu v kombinácii s protirakovinovými liekmi. Rakovina je ochorenie, ktoré sa rozšírilo po celom svete a považuje sa za jednu z najčastejších príčin úmrtí na celom svete (23).
VČELÍ JED
Jed z včely medonosnej obsahuje mnoho enzýmov a peptidov, ktoré sú účinné proti rôznym chorobám. Rôzne výskumné práce uviedli možnosť použitia včelieho jedu (priamym bodnutím včelou alebo v injekčnej forme) pri liečbe niekoľkých komplikácií; buď in vivo, alebo in vitro.
V poslednej dobe lekári a licencovaní apiterapeuti používajú jed včiel medonosných na liečbu pacientov trpiacich chronickými alebo autoimunitnými ochore niami. Klinické štúdie aj laboratórne testy potvrdili, že jed včiel medonosných je vynikajúcou formou bioterapie. Včelí jed buď bojuje proti zápalom a deštrukcii spojivových tkanív (ako v prípade reumatizmu a artri tídy), alebo obnovuje aktivitu a mobilitu podporou prirodzenej obranyschopnosti tela (ako v prípade skleró zy multiplex a lupusu). Okrem terapeutických účinkov literatúra uvádza, že včelí jed môže znižovať nežiaduce účinky iných typov liekov a konvenčných liekov (13). Včelí jed vyvoláva reakcie od mierneho lokálneho podráždenia až po život ohrozujúcu anafylaxiu, používa sa aj na desenzibilizačnú imunoterapiu u osôb so závažnými reakciami na bodnutie včelou. Používanie včelieho jedu na imunoterapiu sa zvýšilo vďaka zvýšenému záujmu o prírodnú liečbu. V poslednom čase sa včelí jed podáva ako úspešná, bezpečná a nákladovo efektívna liečba reumatoidnej artritídy, bolestí chrbta a kožných ochorení (11). Akupunktúra včelím jedom získava na popularite v Kórejskej republike, predovšetkým na úľavu od bolesti pri rôznych stavoch. Použitie včelieho jedu pri zlomeninách kostí je založené na jeho údajných protizápalových a analgetických účinkoch, ktoré môžu pomôcť pri hojení a zmierniť bolesť spojenú s poraneniami pohybového aparátu. Manažment zlomenín sa v priebehu času výrazne posunul vpred, pričom moderné prístupy zahŕňajú predovšetkým chirurgický zákrok, imobilizáciu a rehabilitáciu. Napriek pokroku v chirurgických technikách a pooperačnej starostlivosti majú konvenčné liečebné metódy svoje obmedzenia. Tieto obmedzenia viedli pacientov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti k skúmaniu prí stupov komplementárnej a alternativnej medicíny ako doplnkov ku konvenčným liečebným postupom (14).
ÚĽOTERAPIA
V súčasnosti sa včelia terapia vyvíja a už sa neobmedzuje len na používanie včelích produktov a včelej akupunktúry známej zo staroveku, ale teraz zahŕňa aj prírodné faktory alebo látky súvisiace s úľmi. Včely pri nášajú do úľa viacero produktov z prírody a tiež tie, ktoré si sami vyrábajú. Hovorí sa, že úľ je lekárňou prírody a v ňom prebieha mnoho chemických procesov. Vzduch v úli je bohatý na organické zlúčeniny a cytochrómový proteín, ktoré dokážu z tela vyplaviť chemický odpad a uhľovodíky, ktoré sa tam usadili. V dôsledku toho je terapia vzduchom v úli uznávaná ako životaschopná liečba respiračných ochorení, ako je bronchitída, pľúcna fibróza, astma a infekcie dýchacích ciest (7).
Priame využitie úľoterapie a liečenie za pomoci úľo vého vzduchu nachádzame v apidomčekoch. Je to je den z najjednoduchších spôsobov liečby a využívania úľového vzduchu. Apidomček je moderné pomenova nie pre klasický včelín. V apidomčekoch sa včelie úle môžu nachádzať v exteriéri i interiéri (12). Z technické ho hľadiska je apidomček drevenou konštrukciou malej rozlohy, kde sú po oboch dlhších stranách inštalované včelie úle. Priamo nad včelími úľmi je inštalované lôžko, vytvorené z dreveného roštu so zasieťovanými otvormi priamo nad úľmi so včelami. Metodika samotnej liečby úľovým vzduchom sa líši. Jednou je čistá terapia úľove ho vzduchu, druhá je komplexná úľoterapia, ktorá zahŕňa i ostatné produkty včiel medonosných, a iná je aj v prípade terapie úľovou energetizovanou vodou. Úľový vzduch a jeho vdychovanie prebieha v ročných obdobiach od mája do augusta. Celková kúra trvá 12 dní. Inhalácie pacientov trvajú od 15 do 60 minút. Literatúra popisuje aj iné dĺžky aplikácie úľového vzduchu. Príkladom je aj 15 – 20minútový cyklus, realizovaný dvakrát do dňa po dobu 20 – 22 dní. Iné odporúčania popisujúo jednohodinovej, dvojhodinovej aplikácii vzduchu až do osemhodinovej inhalácie. Jednou z kontraidikácii aplikácie tejto liečebnej metódy je alergia na včelie produkty. Medzi absolútne kontraindikácie patria: zhubné nádory, prítomnosť kovových implantátov v organizme, ľudia s veľmi akútnymi infekčnými ochoreniami, ľudia s tuberkulózou, horúčkami, artériosklerózou, ľudia s obličkovými a žlčníkovými kameňmi. V prípade užívania čisto energetizovanej vody, ktorá dopĺňa celú kúru v apidomčekoch či úľoterapeutických ordináciách, kontraindikácie neexistujú (12).
ZÁVER
V príspevku sme popisovali včelie produkty a ich potenciál v liečbe, ale aj využitie na podporu zdravia a prevenciu ochorení. Včelie produkty nie sú registrova né ako lieky, ale podliehajú regulácii ako potraviny. Ako prírodné produkty ich možno legálne zakúpiť najčas tejšie priamo od registrovaných včelárov alebo v predajniach zdravej výživy. Napriek ich známym priaznivým účinkom na zdravie, sa preto používajú skôr ako doplnok liečby či prevencia, nie ako oficiálne schválené terapeutiká. Publikovanie informácií o využití včelích produktov pre odbornú verejnosť prispieva k rozšíreniu poznatkov o ich biologických účinkoch, podporuje ich racionálne a bezpečné využívanie v praxi, prepája tradičné skúsenosti s výsledkami súčasného výskumu a vytvára priestor pre ďalší vedecký rozvoj v oblasti api terapie.
Konflikt záujmov: žiaden.
Sources
1. Algethami JS, El-Wahed AAA, Elashal MH, et al. Bee pollen: clinical trials and patent applications. Nutrients 2022; 14(14): 2858.
2. Bagameri L, Baci GM, Dezmirean DS. Royal jelly as a nutraceutical natural product with a focus on its antibacterial activity. Pharmaceutics 2022; 14(6): 1142.
3. Collazo N, Carpena M, Nuñez-Estevez B, et al. Health promoting properties of bee royal jelly: food of the queens. Nutrients 2021; 13(2): 543.
4. Demeter Š. Apiterapia: liečenie včelími produktmi. 1. vydanie. Bratislava: Ing. Štefan Demeter, CSc. 2014.
5. Demeter Š. Apiterapia: liečenie včelími produktmi. 5. vydanie. Bratislava: Ing. Štefan Demeter, CSc. 2021.
6. Demeter Š. Liečenie včelími produktmi. Bratislava: Ikar 2015.
7. El-Didamony SE, Gouda HIA, Zidan MMM, Amer RI. Bee pro
ducts: An overview of sources, biological activities and advanced approaches used in apitherapy application. Biotechnol Rep. (Amst) 2024; 44:e00862.
8. Hoffmann D, Kornberger G. Apitherapy: from a historical perspective to current clinical and scientific research. Bucharest: Apimondia Publishing House 2014.
9. Chismatullinová NZ. Praktická apiterapia. Perm: Hydra 2015.
10. Jagua-Gualdrón A, Peña-Latorre JA, Fernadez-Bernal RE. Apitherapy for Osteoarthritis: Perspectives from Basic Research. Complement Med Res. 2020; 27(3): 184–192.
11. Jodidio M, Schwartz RA. Bee venom: apitherapy and more. Ital J Dermatol Venerol. 2024; 159(1): 4–10.
12. Kedzia B. Liečba medom. Ostrava: Bookmedia 2022.
13. Khalil A, Elesawy BH, Ali TM, Ahmed OM. Bee venom: from venom to drug. Molecules 2021; 26(16): 4941.
14. Kim JH, Seo BK. Clinical effectiveness of bee venom acupuncture for bone fractures and potential mechanisms: a narrative overview. Toxins (Basel) 2024; 16(11): 465.
15. Manukamed.eu. UMF faktor Manuka med. Dostupné z: https://www.manukamed.eu/clanky-manuka-med/umf-faktor-manuka-med/2025 [cit.2025-10-22].
16. Minedžajan GZ, Richter J. Zázrak jménem propolis. Bratislava: Eko-konzult 2016.
17. Oršolić N, Jazvinšćak Jembrek M. Royal jelly: biological action and health benefits. Int J Mol Sci. 2024; 25(11): 6023.
18. Palma-Morales M, Huertas JR, Rodríguez-Pérez C. A Comprehensive review of the effect of honey on human health. Nutrients 2023; 15(13): 3056.
19. Przybyłek I, Karpiński TM. Antibacterial properties of propolis. Molecules 2019; 24(11): 2047.
20. Ranneh Y, Akim AM, Hamid HA, et al. Honey and its nutritional and anti-inflammatory value. BMC Complement Med Ther. 2021; 21(1): 30.
21. Richter J. Léčení včelími produkty. Bratislava: EKO-konzult 2019.
22. Rodríguez-Pólit C, Gonzalez-Pastor R, Heredia-Moya J, et al. Chemical properties and biological activity of bee pollen. Molecules 2023; 28(23): 7768.
23. Salama S, Shou Q, Abd El-Wahed AA, et al. Royal jelly: beneficial properties and synergistic effects with chemothera peutic drugs with particular emphasis in anticancer strategies. Nutrients 2022; 14(19): 4166.
24. Scepankova H, Combarros-Fuertes P, Fresno JM, et al. Role of honey in advanced wound care. Molecules 2021; 26(16): 4784.
25. Tashkandi H. Honey in wound healing: An updated review. Open Life Sci. 2021; 16(1): 1091–1100.
26. Titěra D. Včelí produkty, mýtu zbavené. 3. vydání. Praha: Brázda 2017.
27. Tobis A, Poeplau N. Zdraví z úlu. České Budějovice: DONA 2024.
Labels
General practitioner for children and adolescents General practitioner for adultsArticle was published in
General Practitioner
2025 Issue 4
Most read in this issue
- Colorectal cancer screening in the Czech Republic: challenges and the role of general practitioners
- Endoscopic and microsurgical extirpation of a herniated intervertebral disc in the lumbar region
- Telemedicine following the amendment to the health services act
- The therapeutic potential of bee products