Editorial

Vážení čtenáři, přátelé, kolegové,

končí první čtvrtina 21. století. Pojďte se spolu s námi zamyslet nad proměnami pediatrie za posledních 25 let.

Za ostatných 25 rokov sa detské lekárstvo posunulo od klinicky definovaných entít k presne charakterizovaným biologickým jednotkám. Z odboru zameraného predovšetkým na zvládanie akútnych ochorení sa stala komplexná medicínska disciplína, ktorá spája genetiku, molekulárnu biológiu, imunológiu, technológie a preventívnu medicínu. Súčasná pediatria je klinickou vedou postavenou na dátach, vedeckom dôkaze a humanistickom princípe starostlivosti o najzraniteľnejších pacientov.

Demografické ukazovatele a stabilita populácie detí

Novorodenecká úmrtnosť v Českej republike sa od roku 2000 znížila z približne 2,5 ‰ na 1,3 ‰, na Slovensku z viac ako 7 ‰ v 90. rokoch na 2 ‰. Dojčenská úmrtnosť sa dlhodobo udržiava pod hranicou 4 ‰. Tieto hodnoty radia česko-slovenský priestor medzi najúspešnejšie regióny sveta v oblasti perinatálnej a novorodeneckej starostlivosti.

Podstatou demografického úspěchu je dlouhodobá kontinuita systému: centralizace rizikových porodů, vznik perinatologických center, zavedení novorozeneckého metabolického screeningu, prenatální detekce kritických srdečních vad a dalších vývojových odchylek. Prenatální a perinatální medicína pomáhá nejen zachraňovat životy, ale také předcházet utrpení.

Genomika a molekulárna medicína –⁠ fundament novej pediatrie

Revolúciu v pediatrii posledných desaťročí predstavuje rozvoj genetiky, genomiky a personalizovanej medicíny. Sekvenovanie novej generácie (NGS), exómové a genómové analýzy, ako aj rozšírenie „multi-omics“ prístupov –⁠ transkriptomiky, proteomiky a metabolomiky –⁠ zásadne zmenili diagnostické algoritmy. Základom sa stala schopnosť identifikovať genetické príčiny ochorenia v priebehu dní, nie rokov. Pediater dnes chápe chorobu nie ako izolovaný klinický syndróm, ale ako dôsledok narušenej biologickej siete, ktorú možno cielene ovplyvniť. Významným míľnikom sa stalo zavedenie génových terapií.

Rozvoj farmakogenomiky a prenatálnej diagnostiky založenej na analýze voľnej fetálnej DNA umožnil prechod od postnatálnej medicíny k prediktívnej a preventívnej starostlivosti ešte pred narodením. Pediatria sa tak stáva vedou o biologickej predvídavosti, nie iba o liečbe následkov.

Technológie, intenzívna starostlivosť, detská onkológia

Rozvoj technológií zmenil klinickú prax. Neonatológia dokáže zachraňovať deti s hmotnosťou pod 500 g; vysokoprietoková oxygenoterapia (HFNC), neinvazívna ventilácia, surfaktantová terapia, monitorovanie mikrocirkulácie a ECMO sú integrálnou súčasťou praxe. Detská onkológia sa zmenila na modelový odbor modernej medicíny. Kombinácia chemoterapie s imunoterapiou, monoklonálnymi protilátkami, inhibítormi kináz a CAR-T bunkami posunula päťročné prežívanie detí s malignitami nad 90 %. Klinický dôraz sa presunul aj na sledovanie neskorých následkov a dlhodobú psychosociálnu adaptáciu detských onkologických pacientov.

Biologická liečba a nová paradigma imunitne podmienených ochorení

Biologiká sa stali pevnou súčasťou klinickej praxe. Biologická liečba umožnila cielene modulovať kľúčové komponenty imunitnej odpovede –⁠ cytokíny, ich receptory a intracelulárne signálne dráhy. Blokátory TNF-α, IL-1, IL-6, IL-17, IL-23 a inhibítory Janusových kináz (JAK) zmenili prognózu ochorení, ktoré boli ešte pred štvrťstoročím spojené s ireverzibilným orgánovým poškodením. Otvorila sa cesta k včasnej imunomodulačnej intervencii, ktorá dokáže zastaviť progresiu ochorenia ešte pred rozvojom štrukturálnych zmien.

Významnú úlohu nadobudla aj komplementová biológia. Nová generácia biologík a RNA-založených terapií umožňuje selektívne ovplyvniť jednotlivé kroky komplementovej kaskády a cielene modulovať zápal bez systémovej imunosupresie. Biologická liečba sa tak stala novou paradigmatickou vrstvou modernej pediatrie –⁠ prechodom od symptomatického manažmentu k presne definovanej imunologickej korekcii.

Digitalizácia, klinická integrácia, ale aj psychosociálne determinanty zdravia detí

Rozvoj telemedicíny, nositeľných senzorov, umelej inteligencie a dátovej analýzy v reálnom čase vytvára základ pre novú generáciu prediktívnej pediatrie. Pandémia COVID-19 urýchlila digitalizáciu. Prepojenie klinických dát, zobrazovacích metód a laboratórnych výsledkov prostredníctvom inteligentných systémov umožňuje presnejšie rozhodovanie a individualizáciu terapie.

Súčasná pediatria vníma zdravie ako výsledok komplexnej interakcie biologických, psychologických a sociálnych faktorov. Dôraz sa kladie na duševné zdravie detí a adolescentov a na zlepšenie kvality života detí s chronickým ochorením. Rozvíja sa pediatrická paliatívna starostlivosť, klinická etika, psychosociálna podpora rodiny a interdisciplinárne tímy, ktoré spájajú lekárov, psychológov, sociálnych pracovníkov a pedagógov.

Pediatrie se během první čtvrtiny 21. století stala vědou s exaktním biologickým základem, ale zachovala si svůj lidský rozměr. Do další čtvrtiny století vstupujeme s poznáním, že technologie mění medicínu, ale jejich využití je úkolem moudrého lékaře, který respektuje jedinečnost každého dětského pacienta. 

Ľudmila Podracká a Jan Lebl