Dorostové lékařství

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí čitatelia,

s vývojom a rozvojom spoločnosti sa predlžuje aj obdobie dosiahnutia sociálnej zrelosti jedinca, teda aj jeho príprava na prvé samostatné povolanie. Na druhej strane, vedecký a medicínsky pokrok, primárna a sekundárna prevencia i verejno-zdravotnícke opatrenia, vedú aj k zvyšovaniu počtu chronicky chorých jedincov, jedincov, ktorí by bez vedeckého a medicínskeho pokroku v minulých desaťročiach mali veľmi obmedzenú šancu dožiť sa fertilného veku alebo vôbec pracovať. Týchto pacientov v novorodeneckom a detskom veku diagnostikujeme, liečime a po dosiahnutí dospelosti „odovzdávame“ do zdravotnej starostlivosti lekárom pre dospelých –⁠ všeobecným lekárom pre dospelých, ale aj ostatným lekárom –⁠ špecialistom pre dospelých.

Tento prechod („transition“) síce nie je novým fenoménom, avšak je fenoménom, o ktorom sa nie veľmi často diskutuje a veľmi zriedka sa aj odborne a organizačne rieši. Preto sa snažíme problematiku „dorastového lekárstva“ prezentovať aj v našom časopise. Špecifikám tohto „prechodu“ a úlohe lekárov v tomto procese prestupu z pediatrickej zdravotnej starostlivosti pod dohľadom rodičov, k nezávislej zdravotnej starostlivosti pre dospelých, zameranej na samotného pacienta, sa vo svojej práci venujú Jakušová a spolupracovníci.

V predposledných číslach Česko-slovenskej pediatrie sme uverejňovali články, ktoré upozorňujú na hore uvedenú problematiku, posudzujú ju z odborného aj organizačného hľadiska a navrhujú aj niektoré možné riešenia (Kabíček a spol. č. 6/2020, Kocábova a Urbánek č.8/2020, Kocourková a Koutek č. 8/2020). V tomto čísle pokračujeme v tomto trende a radi by sme vám dali do pozornosti aj nasledovné príspevky.

Dospievanie je aj vekom experimentovania, ale aj rizikového správania sa. Počas tejto etapy vývoja dochádza k vytvoreniu celoživotných návykov, ktoré môžu ovplyvniť zdravie na celý život. Rizikovými formami správania možno rozumieť jednak rôzne sociálno-patologické javy, ako fajčenie, pitie alkoholu, užívanie psychotropných látok, nebezpečné riadenie auta, rizikové športy, nechránené sexuálne aktivity a porušovanie sociálnych noriem a pod. Rizikové správanie v adolescencii môže priniesť aj vznik závislostí od psychotropných látok či patologického hráčstva a pod. Adolescenti by mali byť aktívnejšie zapojení do riešenia svojich problémov a participovať na ochrane svojho zdravia, čo by mohlo prispieť aj k zníženiu počtu suicidálnych intoxikácií (ako upozorňujú Kresánek a spolupracovníci vo svojich príspevkoch).

Napríklad nefrologická problematika v dorastovom veku je špecifická nielen spektrom chorôb, ale aj svojim priebehom. Mnohokrát aj na prvý pohľad nenápadné príznaky a nálezy v moči môžu znamenať závažnú nefropatiu s komplikovanejším priebehom a prechodom do chronickej obličkovej choroby alebo dokonca do renálnej insuficiencie. Nefrologické komplikácie sa vyskytujú častejšie práve preto, že sa objavia v takom citlivom období, ako je adolescencia (ako upozorňuje Dobrovanov a spolupracovníci).

Medziodborová spolupráca a odborná diskusia v tomto ohľade by mohla viesť k relevantným podnetom pre ďalšiu činnosť v oblasti „dorastového lekárstva“. Stránky nášho časopisu sú vám pre túto aktivitu k dispozícii.

Doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof.

zástupca vedúcej redaktorky