Neinvazívne markery aktivity glomerulonefritíd v detskom veku

Overview

Glomerulonefritídy (GN) tvoria heterogénnu skupinu chorôb glomerulu s rozdielnou patogenézou, klinickým priebehom a prognózou. Pri vzniku a progresii GN majú kľúčovú úlohu cytokíny, ktoré sa tvoria v TH1 a TH2 lymfocytoch. Rastové faktory, najmä TGF-beta a PDGF majú význam pri vzniku tubulointersticiálnej fibrózy, ktorá rozhoduje o prognóze GN a prechode choroby do renálnej insuficiencie. Nepriamo na aktivitu imunitných pochodov v glomerule môže poukazovať vyšetrenie interleukínov a antioxidačného systému. Autori vyšetrili IL-2 a IL-6 v sére a v moči u 20 detí s GN a nefrotickým syndrómom (NS). Vyššie vylučovanie IL-6 zistili u detí s proliferatívnymi GN (23,82 pg/ml). U detí s NS našli negatívnu koreláciu medzi s-IL-2R v moči a CD8+ lymfocytmi (r = -0,7309, p < 0,05). Ako ďalší marker aktivity hodnotili anitoxidačný systém (superoxidizmutázu - SOD, glutathionperoxidázu - GHPx a katalázu - KAT) a jeho prepojenie s metabolizmom stopových prvkov (Zn, Se, Cu) v skupine 34 detí s GN a chronickou renálnou insuficienciou. Najvyššiu aktivitu SOD a KAT v erytrocytoch zistili u detí s nefrotickým syndrómom (p < 0,01). Vyššie vylučovanie Zn našli u detí s chronickou GN. Kauzálnu súvislosť medzi poruchou metabolizmu Zn a Se zistili u detí s renálnou insuficienciou.

Klíčová slova:
glomerulonefritídy, cytokíny, rastové faktory, antioxidanty, stopové prvky