Přihlášení

Přihlášený uživatel: . Nejste to Vy? Přihlašte se pod svým e-mailem.

Zadejte prosím své heslo do proLékaře.cz, abychom ověřili, že jste to opravdu Vy.

 
Aktuální číslo
Archiv čísel
Informace o časopisu
Redakční rada
Redakce
Předplatné
Pokyny pro autory a recenzenty
Kontakt

PROFESIONÁLNA ASTMA – CHOROBA Z POVOLANIA S NEISTOU PROGNÓZOU

Autoři: Perečinský S., Jančová A.

Autoři - působiště: Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, Lekárskej Fakulty Univerzity P. J. Šafárika a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura, Košice prednosta doc. MUDr. Ľubomír Legáth, PhD.

Článek: Pracov. Lék., 68, 2016, No. 4, s. 132-136.
Kategorie: Původní práce
Počet zobrazení článku: 83x

Specializace: hygiena a epidemiologie hyperbarická medicína pracovní lékařství

Occupational asthma – an occupational disease with uncertain prognosis

Introduction:
Bronchial asthma belongs to most frequent diseases with estimated 300 million patients in the world. About 2–15% of cases originate in the occupation, but the data are not homogeneous. Occupational asthma is the most frequent occupational disease of respiratory tract in industrially developed countries and the second most frequent ion the developing countries. Occupational asthma differs from the non-occupational one in various aspects, for instance in etiology, pathogenesis and diagnostic methods. The differences in clinical picture and prognosis of the disease are not clear yet. The aim of our investigation was to find out, whether are any differences in the seriousness of occupational asthma and the response to therapy as compared with the non-occupational asthma.

Methods:
The patients with acknowledged occupational asthma (27 patients) were retrospectively compared with patients with asthma of non-occupational etiology who were monitored at our workplace for other diagnoses (28 patients). Differences in seriousness of asthma among individual groups were compared according to degree pf bronchial asthma. The degree of asthma was classified as light (including an intermittent and light persisting asthma (mild asthma)), moderate asthma and severe persistent asthma. Moreover, we followed pharmacotherapy and occasional changes in treatment in the meaning of intensification. In the group of patients with occupational asthma patients with moderate asthma were predominant. The occurrence of severe persistent asthma was relatively frequent in this group. In patients with non-occupational asthma the moderate asthma was also most frequent, but severe persistent asthma was not encountered

Results:
In the group of patients with occupational asthma as well as the non-occupational asthma, patients with moderate asthma predominated. The occurrence of severe persistent asthma was relatively frequent in the occupational asthma (26%). In the patients with non-occupational asthma, however, the severe persistent asthma did not occur in any case. In the standard treatment of asthma (bronchial dilatation, inhalation corticosteroids, antileukotrienes and theophylline), both groups were not markedly different. In contrast, oral corticosteroid (15%) and biological treatment (7.5%) were applied in patients with occupational asthma only.

Conclusions:
Results of this study demonstrated a higher seriousness of occupational asthma as compared with non-occupational etiology. It is documented by relatively high frequency of severe persistent asthma in the group with occupational etiology and the need of permanent treatment with oral corticosteroids. The study made it clear that occupational asthma is an important, often progressing disease with uncertain prognosis.

Key words:
bronchial asthma – occupational asthma – severe persistent asthma


 
předchozí článek  
zobrazit obsah  zobrazit obsah  
 
následující článek
 

Souhrn

Úvod:
Bronchiálna astma patrí k najčastejším chronickým ochoreniam s odhadovaným množstvom 300 miliónov pacientov po celom svete. Z tohto počtu je 2–15 % prípadov profesionálnej etiológie, aj keď údaje nie sú jednotné. Profesionálna astma je najčastejším profesionálnym ochorením dýchacieho systému v priemyselne vyspelých krajinách a druhým najčastejším v rozvojových krajinách. Profesionálna astma sa od neprofesionálnej astmy odlišuje vo viacerých aspektoch, napríklad v etiológii, patogenéze i diagnostických metodikách. Otázkou ostávajú rozdiely v klinickom obraze a prognóze ochorenia. Cieľom našej práce bolo zistiť, či existujú eventuálne rozdiely v závažnosti profesionálnej astmy a odpovedi na liečbu oproti neprofesionálnej astme.

Metodika:
Retrospektívne sme porovnávali pacientov s hlásenou profesionálnou astmou (27 pacientov) oproti pacientom s astmou neprofesionálnej etiológie dispenzarizovaných na našom pracovisku pre iné diagnózy (28 pacientov). Porovnávané boli rozdiely v závažnosti astmy medzi jednotlivými skupinami, ktorá bola charakterizovaná stupňom bronchiálnej astmy. Stupeň astmy bol klasifikovaný ako ľahká (zahŕňajúca intermitentnú a ľahkú perzistujúcu astmu), stredne ťažkú perzistujúcu a ťažkú perzistujúcu astmu. Ďalej bola sledovaná farmakoterapia a eventuálna zmena v liečbe v zmysle intenzifikácie. V skupine pacientov s profesionálnou astmou prevažovali pacienti so stredne ťažkou astmou. Výskyt ťažkej perzistujúcej astmy bol v tejto skupine relatívne častý. V prípade pacientov s neprofesionálnou astmou bola takisto najčastejšie prítomná stredne ťažká perzistujúca astma, ale ani v jednom prípade nebola zistená ťažká perzistujúca astma.

Výsledky:
V skupine pacientov s profesionálnou astmou aj neprofesionálnou astmou prevažovali pacienti so stredne ťažkou astmou. Výskyt ťažkej perzistujúcej astmy bol relatívne častý u profesionálnej astmy (26 %). V prípade pacientov s neprofesionálnou astmou však ťažká perzistujúca astma nebola zistená ani v jednom prípade. V štandardnej liečbe astmy (bronchodilatanciá, inhalačné kortikosteroidy, antileukotriény a teofilínové preparáty) sa obe skupiny výraznejšie nelíšili. Naopak perorálne kortikosteroidy (15 %) a biologickú liečbu (7,5 %) užívali iba pacienti v skupine s profesionálnou astmou.

Závery:
Výsledky štúdie dokázali vyššiu závažnosť profesionálnej astmy oproti astme neprofesionálnej etiológie. Dokumentuje to pomerne vysoká frekvencia ťažkej perzistujúcej astmy v skupine s profesionálnou astmou i potreba trvalej terapie perorálnymi kortikosteroidmi. Štúdia dokazuje, že profesionálna astma je významné, často progredujúce ochorenie s neistou prognózou.

Kľúčové slová:
bronchiálna astma – profesionálna astma – ťažká pezistujúca astma

 

Hodnocení článku

Ohodnoťte článek:     1/5, hodnoceno 5x
 
 
 
 
 
 
 
 

nejčtenější články