: A. Pura M.kreze, jr. 1 *,2 : Národný endokrinologický a diabetologický ústav – endokrinologické oddelenie, Ľubochňa, SR 1; II. interní oddělení a endokrinologická ambulance FN Bulovka, Praha 2 : Čas. Lék. čes. 2005; 144: 648-650 : History of Medicine
Autori sa v článku venujú kľúčovým udalostiam v histórii objavovania hormónov kôry nadobličiek. Na experimentálnej úrovni bola prvým príspevkom príprava nadobličkového extraktu kortínu, ktorý predlžoval život adrenalektomovaných zvierat a mal priaznivé účinky u pacientov s Addisonovou chorobou (AD). Išlo o zmes zlúčenín zložených z uhlíka, vodíka a kyslíka, patriacich do skupiny steroidov. Z týchto deoxykortikosterón ovplyvňoval metabolizmus minerálov, zlúčeniny označené Kendallom ako látka A, B, E, a F ovplyvňovali metabolizmus cukrov a bielkovín. V roku 1929 Dr. Hench postrehol, že u pacienta s reumatoidnou artritídou (RA), u ktorého sa vyvinula žltačka, ustúpila bolestivá symptomatológia, v roce 1931 zaznamenal priaznivé účinky tehotnosti na priebeh RA. Predpokladal, že symptómy RA ustúpili vplyvom prítomnosti rovnakej substancie (látky X). V roku 1941 sa záujem sústredil na látku A, táto však nemala skoro žiadny vplyv u pacientov s AD. Látka E bola prvýkrát s úspechom podaná pacientom s AD a RA v roku 1948. Pre podobnosť s vitamínom E premenovali Kendall s Henchom látku E na kortizon. Následne sa potvrdilo, že konečným produktom kôry nadobličiek je Kendallova látka F (hydrokortizon). Ocenením práce skupín bolo udelenie Nobelovej ceny Edwardovi Kendallovi, Tadeuszovi Reichsteinovi a Philipovi Henchovi v roku 1950.
Kľúčové slová: história, hormóny, nadobličky, kortex, Nobelova cena.
Don‘t have an account? Create new account
Enter the email address that you registered with. We will send you instructions on how to set a new password.
