Otrava muchotrávkou zelenou –⁠ plne liečiteľná príhoda. Naše 25-ročné skúsenosti s liečbou detí

Autori predkladajú svoje 25-ročné skúsenosti (1977–2003 ) s liečbou otráv muchotrávkou zelenou u detí s použitím vlastného protokolu, zostaveného v roku 1977. Základným postulátom je včasné zahájenie protokolárnej liečby na základe typickej anamnézy (typ požitých húb a interval od požitia po prvé príznaky dlhší ako 4 hodiny) a klinických symptómov (nielen vracanie, ale aj hnačka). Protokol je založený na intenzívnej eliminácii amatoxínov z čreva (laváže, živočíšne uhlie, permanentné duodenálne odsávanie), forsírovanej osmotickej diurézy, podávaní megadávok kryštalického PNC, silimarínu, thioktovej kyseliny a C vitamínu. Do protokolu bolo zaradené včasné podávanie mrazenej plazmy a vitamínu K už pri prvých zmenách koagulačných faktorov s cieľom ich plnej suplementácie. V priebehu používania protokolu sa do protokolu zaviedlo použitie roztoku glukoza + manitol + rheodextran, s ktorým sú viac ako 30-ročné skúsenosti s liečbou liekových intoxikácií a zmiernila sa intenzita laváží. V dobe úvodného testovania protokolu zomreli dve deti, jedno na preventabilnú hypoglykémiu, druhé na intestinálnu hemoragiu. Jedna pocientka zomrela po polroku od otravy, pričom u nej jedinej bola použitá hemodialýza tretí deň po otrave. Ďalšie tri deti boli prijaté už neskoro –⁠ s predtým nepoznanou diagnózou –⁠ vo fáze terminálneho multiorgánového zlyhania niekoľko hodín pred exitom. U všetkých detí liečených včas a kompletným protokolom bolo dosiahnuté plné vyliečenie –⁠ t.zn. normalizácia klinického stavu, normalizácia pečeňových testov a dlhodobo bez akýchkoľvek známok pečeňového poškodenia. Od r. 1999 boli u ťažkých intoxikácií robené rutinné hepatálne biopsie v dobe 2–3 týždne po intoxikácii. U všetkých prípadov boli zistené len minimálne a reverzibilné zmeny, t.zn. mierna steatóza hepatocytov, mierna guľatobunková infiltrácia portobiliárnych priestorov, pseudolobulizácia bez známok nekrózy, fibrotizácie a bez zmien štruktúry organel hepatocytov v elektronoptickom obraze. Všetci vyliečení sú kompletne v poriadku. Jedinou “slabinou” tohto spôsobu liečby boli vstupné kritériá, pre ktoré bolo zbytočne liečených až 36 % prijatých detí s otravou hubami a následné mykologické vyšetrenie a priebeh vylúčili amatoxínovú otravu. Ak sa zavedie vyšetrovanie amatoxínov v moči, tento krok zabráni zbytočnej liečbe. Dodržanie prezentovaného protokolu s vysokou istotou dokáže zaistiť plné vyliečenie aj detských pacientov a predíde sa tak fatálnemu koncu, či transplantácii pečene.

Kľúčové slová:
Amanita phalloides, intoxikace, protokol léčby, děti