#PAGE_PARAMS# #ADS_HEAD_SCRIPTS# #MICRODATA#

Reumatológia


Vyšlo v časopise: Čes-slov Pediat 2015; 70 (Supplementum 1): 28-32.
Kategorie: Abstrakta

Čo sa môže skrývať pod pojmom „reumatizmus“?

Mozolová D.

I. detská klinika DFNsP, Bratislava

Reumatické ochorenia v detskom veku spôsobujú často diferenciálno diagnostické problémy. Aj samotná juvenilná idiopatická artritída (JIA) so svojimi subpopuláciami môže pri prvom vyšetrení zneistiť nielen skúseného reumatológa, ale o to viac aj praktického pediatra. Oveľa ťažšia je diferenciácia pri zriedkavých systémových ochoreniach spojiva, akými sú juvenilný systémový lupus erythematosus (JSLE), juvenilná dermatomyozitída (JDM), alebo pri výnimočných ťažkých vaskulitídach. V rámci diferenciálnej diagnostiky sa nevyhnutne stretávame aj s ochoreniami, ktoré symptomatológiou môžu tieto uvedené nozologické jednotky pripomínať. V praxi za niekoľko desiatok rokov sme sa stretli aj s deťmi s raritnými, tzv. „orphan diseases“, ktoré boli najčastejšie považované za JIA. Orphan diseases ako fenomén sa objavili v odbornej literatúre v r. 1978 (Holzman) a od tej doby upútali pozornosť vedeckého publika. EURORDIS ako organizácia poriada k tejto problematike konferencie, venované diagnostike, liečbe a výskumu jednotlivých raritných ochorení. Za takéto orphan disease sa považuje ochorenie s výskytom 1:2000, pričom niektoré z nich sa vyskytujú pomerne často (malignity u detí), iné sú rádovo v nižších počtoch. Až 80 % z týchto ochorení má genetický podklad, ale u niektorých sa nepozná príčina. Všeobecne sú tieto ochorenia chronické, s ťažkým dopadom na postihnutého jedinca i jeho rodinu, a v neposlednom rade sú finančne vysoko náročné na liečbu (málo finančne efektívny výskum liečiv). Ich zriedkavosť je príčinou často nesprávnej a neskorej diagnostiky a z toho vyplývajúcej neadekvátnej a neskorej liečby. Mnohé z orphan diseases sú aj dnes neliečiteľné a končia fatálne. V krátkych kazuistikách a fotodokumentácii autori prezentujú najzaujímavejšie prípady.

Rheumatism“: what can be hidden behind this term?

Mozolová D.

1st Department of Paediatrics DFNsP, Bratislava 

Rheumatic diseases in childhood often cause differential diagnostic problems. Even the juvenile idiopathic arthritis (JIA) itself and its subpopulations is able to make a skilled rheumatologist unsure during the first examination, even more so in case of a general pediatric practitional. Differentiation of a rare systemic connective tissue disease such as juvenile systemic lupus erythemathosus (JSLE), juvenile dermatomyositis (JDM) or in exceptional case severe vasculitis is even more difficult. In a framework of a differential diagnostic process we sometimes meet with diseases that clinically mimic mentioned nosologic entities. In several decades of praxis, we have also met with children with rare so called “orphan diseases”. These were mostly considered JIA. Orphan diseases as a phenomenon appeared in the literature in 1978 (Holzman) and they have since attracted attention of a scientific audience. The EURORDIS as an organization holds conferences dedicated to diagnostics, treatment and research of each of those rare diseases. A disease with an occurrence of 1:2000 is considered to be an orphan disease. Some of these occur relatively frequently (malignancy of children), others are less frequent. Up to 80% of these diseases have a genetic background but for others the cause is unknown. Generally, these diseases are chronic with severe consequences for an affected individual and his or her family and costly to treat (low cost-effectiveness). Rarity of orphan disease is a cause of incorrect and late diagnostics and results in inadequate and delayed treatment. Many of the orphan diseases are incurable and fatal nowadays.

Authors present their most interesting cases in a short case reports including photo documentation.

Dětská ruka a její patologie

Němec V.

Revmatologická ambulance, Pardubická krajská nemocnice a.s., Přeloučská poliklinika a.s., Univerzita Pardubice 

Diagnostikovat můžeme pouze to, co známe nebo s čím jsme se již setkali.

Na dětské ruce se setkáváme již vzácně se změnami, které jsou známým projevem celkového onemocnění jako cystická fibróza, vrozené srdeční vady. Častěji můžeme mít v péči dítě s revmatickým onemocněním, které postihuje malé ruční klouby.

Výjimečně pak máme možnost ve svých ambulancích vidět na ruce izolované změny, které nás mohou uvést do rozpaků při jejich diferenciální diagnostice. Nejistota diagnózy přivádí do rozpaků nejen samotného lékaře, ale i rodiče a jejich děti, kteří se obávají závažného onemocnění. Z těchto důvodů mohou být následně prováděna zbytečná opakovaná laboratorní a zobrazovací vyšetření.

Autor se ve svém sdělení dotýká vzácnějších odchylek, které se projevují na dětské ruce. Jsou prezentovány klinické obrazy primární hypertrofické osteopatie, pachydermo-daktylie, Kirnerovy dysplazie a kamptodaktylie s uvedením etiologie a terapeutických přístupů.

Pacient s muskuloskeletálnou bolesťou v ambulancii pediatra prvého kontaktu – diferenciálne diagnostický algoritmus

Vargová V.

Klinika detí a dorastu, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Lekárska fakulta a Detská fakultná nemocnica, Košice 

Úvod: Muskuloskeletálna bolesť je u detí pomerne bežný problém. Udáva ju ako dôvod svojej návštevy v ambulancii pediatra prvého kontaktu približne každý desiaty pacient. Najčastejšie sú bolesti kolien, lakťov a zápästí, nasleduje bolesť mäkkých tkanív, piat, bedrových kĺbov a chrbta.

Cieľ: Cieľom prednášky je odprezentovať nedávno publikovaný algoritmus diferenciálnej diagnózy muskuloskeletálnej bolesti u dieťaťa vypracovaný na základe dostupných publikovaných vedeckých prác. Pacient s muskuloskeletálnou bolesťou potrebuje komplexný, systematický a postupný (krok po kroku) prístup, ktorý zhodnotí jeho konkrétne anamnestické, psychosociálne a klinické charakteristiky. Algoritmus ďalej podáva návod na cielenú indikáciu laboratórnych vyšetrení (odporučené vyšetrenia v konkrétnej skupine pacientov) a zobrazovacích metód (odporučené zobrazovacie metódy v konkrétnej skupine pacientov). Takýto postup je predpokladom pre rýchlu a správnu diagnózu, zabráni oneskoreniu liečby, dlhodobým následkom rovnako ako nadbytočným, zbytočne zaťažujúcim a často nesprávne indikovaným diagnostickým výkonom.

Záver: Prezentovaný algoritmus pomôže pediatrovi primárneho kontaktu určiť dieťaťu správnu diagnózu pri použití minimálneho množstva realizovaných vyšetrení. Umožní mu rozpoznať, či jeho pacient s muskuloskeletálnou bolesťou potrebuje ďalšie špecializované vyšetrenia alebo skôr upokojenie a ambulantné sledovanie.

Patients with musculoskeletal pain in primary care clinic – the algorithm for differential diagnosis

Vargová V.

Department of Paediatrics and Adolescent Medicine, Pavol Jozef Šafárik University in Košice, Faculty of Medicine and Children Faculty Hospital, Košice

Introduction: The musculoskeletal pain is a common childhood problem. This problem is a reason of up to one tenth of all pediatric visits in primary care clinics. The most frequent problems are artralgias of knees, elbows and wrists followed by soft tissue, heel, hip and back pain.

The aim: The aim of this paper is to present the recently published algorithm for differential diagnosis of a musculoskeletal pain in children based on the systematic review of the international scientific literature .A child with MSP needs an initial evaluation according to comprehensive, systematic and stepwise approach which unites the patient`s individual anamnestic, psychosocial and clinical conditions. The algorithm defines targeted indication of laboratory testing (Who really needs which poke?) and diagnostic imaging (Who really needs which pic?). This ensures a prompt and an accurate diagnosis and it prevents a treatment delay as well as the long-term onerous and redundant diagnostic procedures.

Conclusion: The presented algorithm could serve the primary care physician to recognize whether a further intervention, rather than reassurance and follow-up, is needed using the minimum amount of testing to make an appropriate diagnosis in child presenting with musculoskeletal pain.

Spektrum osteomyelitíd v detskom veku

Dallos T., Bednarčíková M., Bušová E., Sýkora T., Riedelová P., Kovács L.

2. detská klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou, Bratislava 

Úvod a metódy: Osteomyelitída (OM) je zriedkavé, ale závažné zápalové ochorenie detského veku. Pri neskorej diagnóze resp. neadekvátnej liečbe môže viesť k trvalému narušeniu kosti. Zvýšená incidencia OM na našom pracovisku nás viedla k retrospektívnej analýze pacientov s OM hospitalizovaných na 2. detskej klinike LFUK a DFNsP v roku 2014.

Výsledky: Predstavíme 4 klinické priebehy OM u 5 pacientov: 1) dvoch novorodencov s horúčkami a šetrením postihnutej končatiny, u ktorých včasná empirická antibiotická liečba viedla k rýchlej úprave klinického stavu a dodatočný rozvoj rádiologických zmien potvrdil diagnózu OM, 2) 12-mesačné batoľa, u ktorého sa vyvinul septický stav, ktorý bol zvládnutý kombinovanou antibiotickou liečbou a až jej ukončenie viedlo ku klinickej manifestácii OM t.č. s neistou prognózou, 3) 9-ročného chlapca so subakútnym vývojom asymetrického bolestivého opuchu členkov a neskorším vývojom septického stavu a symetrických osteolytických ložísk v distálnych metafýzach oboch tíbií, 4) 3-ročné dievča s palmoplantárnou pustulózou (psoriázou), u ktorého sa vyvinul atypický stereotyp chôdze a zobrazovacími vyšetreniami sme potvrdili zápalové zmeny v oboch pätových kostiach charakteru chronickej nebakteriálnej OM (CNO). Prezentujeme aktuálne odporúčania k antibiotickej liečbe akútnej bakteriálnej OM vrátane nových poznatkov o jej minimálnej dĺžke. Súčasne upozorníme na klinické situácie, pri ktorých je potrebné myslieť na CNO.

Záver: Včasná a intenzívna antibiotická liečba je predpokladom úspešného vyliečenia akútnej septickej OM. CNO predstavujú diferenciálne diagnostický aj terapeutický problém a ich prognóza je neistá.

Spectrum of osteomyelitis in children

Dallos T., Bednarčíková M., Bušová E., Sýkora T., Riedelová P., Kovács L.

2nd Department of Pediatrics of the Comenius University Medical School and the University Children’s Hospital in Bratislava 

Introduction and methods: Osteomyelitis (OM) is a rare but serious inflammatory condition of childhood. Late diagnosis or inappropriate treatment may result in permanent sequelae for the affected bone. The increased incidence of OM at our clinic prompted us to review OM cases hospitalized in the year 2014.

Clinical: We present 4 clinical courses of OM in 5 patients: 1) 2 newborns with fever and limb guarding, in whom early empirical antibiotic treatment resulted in complete clinical recovery and only late radiological signs confirmed the suspected diagnosis, 2) A 12-month old toddler who developed a septic condition that was managed with a combination of antibiotics and only its cessation lead to the manifestation of clinical signs suggesting OM, who has a guarded prognosis at the moment, 3) A 9-year old boy with subacute development of painful swelling of the ankles evolving into a septic condition accompanied by symmetrical osteolytic lesions in the distal metaphysis of both tibiae, 4) A 3-year old girl with palmoplantar pustulosis (psoriasis) that developed an atypical walking stereotype and in whom we confirmed inflammatory changes in both calcanei, suggesting chronic non-bacterial OM (CNO). We present current recommendation for antibiotic management of acute bacterial osteomyelitis including the minimum length of treatment. Also, we focus on clinical situations that suggest CNO.

Conclusions: Early intensive antibiotic treatment is a prerequisite for successful treatment of acute bacterial OM. CNO presents a diagnostic and therapeutic challenge with an uncertain prognosis.

Progresívna pseudoreumatoidná dysplázia v diferenciálnej diagnostike juvenilnej idiopatickej artritídy

Vrtíková E., Košková E.

Národný ústav reumatických chorôb, Piešťany 

Úvod a metódy: V diferenciálnej diagnostike juvenilnej idio-patickj artritídy (JIA) sa stretávame aj so vzácnymi genetickými chorobami, ktoré svojim priebehom pripomínajú chronickú zápalovú polyartritídu. V predkladanej kazuistike opisujeme priebeh jedného z nich.

Kazuistika: Subjektívne ťažkosti pacientky – bolesti nôh a sťažená chôdza – sa prvý krát zjavili vo veku 3 rokov. V objektívnom náleze dochádzalo postupne k zhrubnutiu a obmedzeniu rozsahu pohybu nielen drobných kĺbov rúk, ale rovnako aj veľkých kĺbov dolných končatín (bedrové kĺby, kolená, členky) a chrbtice. Nález vrátane RTG rúk pripomínal polyartikulárnu formu JIA. S diagnózou nekorelovala nízka zápalová laboratórna aktivita a nález platyspondylie pri röntgenovom vyšetrení chrbtice. Funkčný deficit a vývoj RTG zmien progredoval. Po 7 rokoch sledovania sa zjavil nezápalový výpotok v kolenných kĺboch. Na základe uvedených nálezov sme vyslovili podozrenie na progresívnu pseudoreumatoidnú dyspláziu (PPD), ktorú potvrdila.genetická analýza.

PPD je spondyloepiphyseálna dysplázia s progresívnou artropatiou, s AR dedičnosťou s prevalenciou 1:1 000 000. Prvé príznaky sa zjavujú vo veku 2–11 r. Býva to zvyčajne svalová slabosť a symetrické opuchy malých kĺbov rúk. Postupne dochádza k obmedzeniu rozsahu pohybu, deformitám a bolestiam periférnych kĺbov, rovnako k zmenám na chrbtici. Tvárová dysmorfia nie je prítomná a intelekt pacientov býva normálny. Imunosupresívna liečba je neefektívna. Kľúčovú úlohu v liečbe má pravidelná rehabilitácia. Hoci choroba neovplyvňuje dĺžku života, jej progresívny priebeh je dôvodom pre kĺbové náhrady často už vo včasnej dospelosti. Za chorobu je zodpovedná mutácia c.589 génu WISP3.

Záver: PPD svojim klinickým priebehom pripomína JIA. Pre diferenciálnu diagnózu sú rozhodujúce odlišné röntgenové nálezy (platyspondylia, generalizovaná epifyzeálna dysplázia) a chýbanie zápalového postihnutia kĺbov.

Progressive pseudorheumatoid dysplasia in differential diagnosis of juvenile idiopathic arthritis

Vrtíková E., Košková E.

National Institute of Rheumatic Diseases, Piešťany 

Introduction and nethods: In the differential diagnostics of juvenile idiopathic arthritis (JIA), rare genetic diseases that often mimic chronic polyarthritis, should be considered. In our case report we describe such rare disease.

Case report: 3 year old female started to complain about lower extremity pain, refuted to walk. Our findings included baby thickening and rigidity of the proximal interphalangeal joints, rigidity of hips, knees and ankles, restriction of the spine function. Arthrology and X-ray hands examination suggested a polyarticular form of JIA. Blood examination did not show increased inflammatory activity and the platyspondyly shown on the spine X-Ray was also discrepant. Given the progressive functional deficit, development structural changes on the X-Ray, after 7 years of disease duration a small non-inflammatory effusion in the knee joints appeared. We revised our diagnosis to progressive pseudorheumatoid dysplasia (PPD).

PPD is spondyloepiphyseal dysplasia characterized by progressive arthropathy, recessive inheritance mode and a prevalence of one in 1 million. The first symptoms appear with the variance from 2 to 11 years of life, as muscle weakness and symmetrical swelling of PIP joints of hands. During the course of disease a limitation of mobility, deformities and pain of joint and spine occur. Affected individuals have normal facial appearance and their intellectual capacity is not affected. Immunosuppressive therapy is not effective but rehabilitation has an irreplaceable role. The disease does not affect life expectancy; its progressive character often requires joint replacement in the early adult. Molecular genetic testing showed the splicing mutation c.589 of the WISP3 gene.

Conclusion: The disorder may be mistakenly diagnosed as JIA; however X-ray findings (platyspondyly, generalized epiphyseal dysplasia) and absenceof inflammatory joint involvement are not typical for JIA.

Intolerancia metotrexátu u pacientov s juvenilnou idiopatickou artritídou – povšimnutiahodný problém

Mrážik P., Vargová V.

Klinika detí a dorastu, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Lekárska fakulta a Detská fakultná nemocnica, Košice 

Cieľ štúdie: Liečba metotrexátom u pacientov s juvenilnou idiopatickou artritídou je vo všeobecnosti považovaná za účinnú, bezpečnú a dobre tolerovanú. Najčastejšie opisované sú gastrointestinálne nežiaduce účinky. Naším cieľom bolo vyhodnotiť výskyt gastrointestinálnych nežiaducich účinkov metotrexátu u pacientov s juvenilnou idiopatickou artritídou dispenzarizovaných v pediatrickej reumatologickej ambulancii Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach.

Metódy: Retrospektívne sme analyzovali zdravotné záznamy pacientov s juvenilnou idiopatickou artritídou. Nežiaduce gastrointestinálne účinky sme rozdelili na základe ich intenzity (ľahké, stredné, ťažké) a pravdepodobnosti ich kauzálneho vzťahu (možné, pravdepodobné, potvrdené) k liečbe metotrexátom.

Výsledky: Výskyt gastrointestinálnych nežiaducich účinkov sme zistili u 22,7 % pacientov z celkového počtu 88 pacientov. Najčastejšie sa vyskytovali ľahké príznaky – intolerancia. Z časového hľadiska sme konštatovali až u 25 % pacientov manifestáciu nežiaduceho účinku počas prvých troch mesiacov liečby. Kauzálny vzťah k liečbe metotrexátom bol potvrdený v 90 %.

Záver: Výskyt gastrointestinálnych nežiaducich účinkov metotrexátu môže viesť k nedodržiavaniu liečebného režimu alebo odmietnutiu liečby detským pacientom či rodičmi. Používanie štandardizovaného dotazníka na skoré odhalenie gastrointestinálnej intolerancie metotrexátu v bežnej ambulantnej praxi by mohlo prispieť k spresneniu prevalencie, podchyteniu problému na začiatku a zvoleniu vhodného prístupu k pacientovi.

Intolerance of methotrexate treatment in patients with juvenile idiopathic arthritis – the noteworthy problem

Mrážik P., Vargová V.

Department of Paediatrics and Adolescent Medicine, Pavol Jozef Šafárik University in Kosice, Faculty of Medicine and Children Faculty Hospital, Košice 

Objective: Methotrexate in patients with juvenile idiopathic arthritis is generally considered to be effective, safe and well tolerated drug. Gastrointestinal adverse reactions are the most common. Aim of the study was to evaluate the prevalence of gastrointestinal adverse reactions of methotrexate in juvenile idiopathic arthritis patients visiting rheumatology outpatient clinic of Children’s Faculty Hospital in Košice.

Methods: We retrospectively analyzed the medical records of patients suffering from juvenile idiopathic arthritis. Adverse gastrointestinal reactions were divided according to their intensity (mild, moderate, severe) and likelihood of a causal relationship (possible, probable, definite) to treatment with methotrexate.

Results: Gastrointestinal adverse reactions were observed in 22.7% of 88 patients. The mild symptoms (intolerance) were reported the most frequently. In terms of time, we observed in 25% of patients manifestation of adverse reactions during the first three months of treatment. The causal relationship to treatment with methotrexate was classified as “definite” in 90%.

Conclusion: Occurrence of gastrointestinal adverse reactions of methotrexate may lead to non-compliance or refusal of treatment by paediatric patient or parents. The use of a standardized questionnaire for early detection of gastrointestinal intolerance to methotrexate in routine outpatient practice could help to clarify the prevalence, identify the issue at the beginning and choose the appropriate approach to the patient.

Sjögrenov syndróm v detskom veku

Moravčíková D., Králinský K.

2. Detská klinika SZU, DFNsP, Banská Bystrica 

Úvod: Sjögrenov syndróm je chronické zápalové ochorenie charakterizované zápalovým postihnutím exokrinných žliaz. Toto ochorenie dominantne postihuje slinné a slzné žľazy, pankreas, bronchy, potné žľazy, vagínu a črevo. Prevalencia ochorenia je 5,5 %všetkých systémových ochorení detského veku, s dominantným postihnutím ženského pohlavia.

Kazuistika: Autori vo svojej prezentácii objasňujú etiológiu, patogenézu, klinickú manifestáciu a diagnostické kritériá tohto zriedkavého ochorenia, s dôrazom na odlišnosti detského veku a zároveň poukazujú na súčasné terapeutické možnosti. Prezentáciu dopĺňajú o kazuistiku pacienta, ktorý navštívil reumatologickú ambulanciu pre recidivujúce fraktúry, pričom pacient sa aktívne venoval downhillu. Pri vyšetrení pacienta s vzhľadom „ chronicky chorého dieťaťa“ pátrali po príčinách subfebrilít, únavového syndrómu, úbytku hmotnosti a recidivujúcich konjunktivitíd, ktoré viedli k tomu, že pacient musel ukončiť aktívne športovanie. Klinický nález i laboratórne vyšetrenia potvrdili u pacienta primárny Sjögrenov syndróm. Bola započatá liečba antimalarikami, pričom došlo k výraznému subjektívnemu i objektívnemu zlepšeniu klinického stavu pacienta s možným návratom k aktívnemu športu.

Záver: Sjögrenov syndróm sa v detskom veku vyskytuje zriedkavo a často sa manifestuje pod klinickým obrazom iného ochorenia, tak ako bolo uvedené v našej kazuistike. V rámci diferenciálno-diagnostickej úvahy u „chronicky chorého dieťaťa“ preto nesmieme zabúdať ani na zriedkavé systémové ochorenia. Ich včasná diagnostika a následná adekvátna liečba vedú k výraznému zlepšeniu kvality života a v neposlednom rade predchádzajú invalidizácii detských pacientov.

Sjögren‘s Syndrome in Children

Moravčíková D., Králinský K.

2. SMU Department of Pediatrics, Children‘s University Hospital, Banská Bystrica 

Introduction: Sjögren‘s syndrome is a chronic inflammatory disease characterized by inflammation of the exocrine glands. The disease predominantly affects the salivary and lacrimal glands, pancreas, bronchi, sweat glands, intestine and vagina. The prevalence of the disease is 5.5% of all systemic diseases in childhood particularly femail children with disabilities.

Case report:The authors in their presentation set out the etiology, pathogenesis, clinical manifestations and diagnostic criteria of this rare disease, with emphasis on the differences in the age of the child and point to the current therapeutic options. In addition there is the presentation of a case report of a patient who visited the rheumatologic clinic for recurrent fractures, the patient being an active downhill skier. On examination of the patient as a „chronically sick child“ causes were discovered in subfebrile, fatigue syndrome, weight loss and recurrent conjunctivitis, which led to the fact that the patient had to stop active sports. The clinical findings and laboratory tests confirmed the patient‘s primary Sjögren‘s syndrome. The therapy initiated was antimalarials, and as a result there was a significant subjective and objective improvement in the clinical condition of the patient with a possible return to active sports.

Conclusion: Sjögren‘s syndrome in children occurs rarely and is often manifested in the clinical picture of other diseases, as stated in our case report. Among the differential diagnostic considerations of „chronically sick children“, we must not forget this rare systemic disease. Its early diagnosis and subsequent adequate treatment leads to a significant improvement in the quality of life and even prevent disability in child patients.

Endoteliálna dysfunkcia u pacientov s psoriatickou artritídou bez klasických kardiovaskulárnych prediktorov

Turoňová L1., Vorčáková K.2, Péč J.2, Hyrdelová E.1, Bánovčin P.1

1Klinika detí a dorastu, Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzitná nemocnica Martin

2Dermatovenerologická klinika, Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzitná nemocnica Martin 

Cieľ štúdie: Autori hodnotili prítomnosť endoteliálnej dysfunkcie (ED) v kohorte pacientov s psoriatickou artritídou (PSA) do 35 rokov (n = 50) a u zdravých kontrol (n = 50) bez zjavného kardiovaskulárneho ochorenia alebo klasických kardiovaskulárnych rizikových faktorov s cieľom posúdiť vzťah aktivity ochorenia k vzniku ED. U všetkých pacientov boli vykonané cievne merania za obdobie 3 mesiacov (február – apríl 2013) v súlade s pokynmi pre ultrazvukové ohodnotenie postokluzívnej prietok–mediovanej vazodilatácie (FMD%) brachiálnej artérie.

Výsledky: Autori deklarujú signifikantne nižšie hodnoty FMD% u pacientov s PSA v porovnaní so zdravými kontrolami (mean 6,1 % ± 3,2, versus 8,3 % ± 3,8) (p <0,009). Rovnako autori zaznamenávajú signifikantné korelácie medzi hodnotou FMD% a hladinou CRP (C–reaktívneho proteínu), či hodnotou FW (rýchlosti sedimentácie erytrocytov) – a to ako v čase stanovenia diagnózy (p <0,001), tak i v čase štúdie (p <0,05). Tiež boli u pacientov s PSA detekované signifikantné korelácie medzi hodnotami FMD% v súvislosti s trvaním ochorenia a DAS skóre (Disease Activity Score) (p <0,005).

Záver: Enoteliálna dysfunkcia je manifestná aj u pacientov s PSA bez klasických kardiovaskulárnych prediktorov – a to nielen vtedy, ak choroba vykazuje vysokú aktivitu, ale aj vtedy, ak má psoriáza alebo PSA skorý začiatok, závažnejší rozsah alebo artrologicky rozsiahlejší a deštruktívny priebeh. Je preto veľmi žiadúce, aby sa táto metóda stala štandardnou už pri vyšetrení detských psoriatikov a detí s juvenilnou psoriatickou artritídou.

Táto práca bola podporovaná Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky v rámci projektu s registračným číslom 2012/28-UKMA-5.

Endothelial dysfunction in patients with psoriatic arthritis without classic cardiovascular predictors

Turoňová L1., Vorčáková K.2, Péč J.2, Hyrdelová E.1, Bánovčin P.1

1Department of Paediatrics, Comenius University in Bratislava, Jessenius Faculty of Medicine, University Teaching Hospital in Martin

2Department of Dermatology, Comenius University in Bratislava, Jessenius Faculty of Medicine, University Teaching Hospital in Martin 

Objective: Authors evaluated the presence of endothelial dysfunction (ED) in a cohort of patients with psoriatic arthritis (PSA) under 35 years (n=50) and healthy controls (n=50) with no clinically evident cardiovascular disease or classic cardiovascular risk factors in order to assess the relationship of disease activity to presence of ED. In all patients and healthy controls the vascular measurements over a period of three months (February – April 2013) were performed, in accordance with the guidelines for ultrasound evaluation of postocclusive flow-mediated vasodilatation (FMD%) of the brachial artery.

Results: Authors declare significantly lower FMD% values in patients with PSA compared with healthy controls (mean, 6.1%±3.2 versus 8.3±3.8%) (p<0.009). Similarly, significant correlations between FMD% and C-reactive protein (CRP) or the erythrocyte sedimentation rate levels have been observed - at the time of diagnosis (p<0.001) as well as at the time of the study (p<0.05). Significant correlations between FMD% values in relation to the duration of the disease and Disease Activity Score (p<0.005) in patients with PSA have also been detected.

Conclusion: Endothelial dysfunction is manifest even in patients with PSA without classic cardiovascular predictors – not only when the disease exhibits a high activity level, but even when the psoriasis or PSA has early onset or arthrologically more extensive and destructive course. It is therefore very desirable that this method becomes a standard at the examination of children, with psoriasis as well as juvenile psoriatic arthritis. 

This work was supported by Ministry of Health of the Slovak Republic under the project registration number 2012/28-UKMA-5.


Štítky
Neonatologie Pediatrie Praktické lékařství pro děti a dorost
Kurzy Podcasty Doporučená témata Časopisy
Přihlášení
Zapomenuté heslo

Zadejte e-mailovou adresu, se kterou jste vytvářel(a) účet, budou Vám na ni zaslány informace k nastavení nového hesla.

Přihlášení

Nemáte účet?  Registrujte se

#ADS_BOTTOM_SCRIPTS#