Editorial

Editorial k článku Trendy v predčasných úmrtiach na zhubné nádory  tráviacej sústavy na Slovensku v rokoch 2011–2020: 8 diagnóz počas 10 rokov

T. Koller, A. Baráková

Na úvod treba vyzdvihnúť doslova sizyfovskú prácu autorov, ktorí si zvolili cieľ svojej práce naprieč celým spektrom zhubných nádorov tráviacej sústavy. Napriek mnohým administratívnym nedostatkom (najmä hlásna povinnosť na nádorové ochorenia), za ktoré prirodzene autori nenesú zodpovednosť, sa zhostili svojej úlohy poukázať na trendy v predčasných úmrtiach na zhubné nádory tráviacej sústavy priam excelentne.

Problematika nádorových ochorení a s ním spojená mortalita je bohužiaľ celosvetovo rozšírený problém. V dnešnej dobe sú nádorové ochorenia najčastejšou príčinou úmrtnosti, hneď po chorobách obehovej sústavy. Na rakovinu je u nás liečená značná časť populácie.

Úmrtnosť na zhubné nádory tráviacej sústavy je žiaľ stále vysoká, kým pri pažeráku a žalúdku sa 5-ročné prežívanie pohybuje okolo 10 %, u parenchymatóznych orgánov je bilancia priam žalostná. Prežívanie nepresahuje 5 %. Relatívne najlepšia situácia je pri kolorektálnom karcinóme kde 5-ročné prežívanie presahuje 30 %. Predčasná úmrtnosť na onkologické ochorenia tráviacej sústavy vo všeobecnosti má jedného menovateľa – neskorá diagnóza. Jedná sa o problém celospoločenský, ktorý už dávno prerástol hranice medicínskych možností. Samotná diagnostika, ako aj prípadná liečba je síce na vysokej úrovni, štatistické ukazovatele nás vracajú do krutej reality. Badať niektoré trendy v stagnácii úmrtnosti, resp. v znížení mortality, ale tieto čísla sú ďaleko od spokojnosti. V čom teda spočíva problém? Jednoznačne v prevencii a skríningu. Na Slovensku už síce existujú skríningové programy najmä na kolorektálny karcinóm a rozbieha sa aj program na hepatocelulárny karcinóm, ale ich celoplošné pokrytie je nedostačujúce. Pri kolorektálnom karcinóme skríningové možnosti narážajú najmä na nedostatočné kapacitné možnosti, ale aj na všeobecnú fóbiu populácie z kolonoskopického vyšetrenia. Je aproximatívne vypočítané, že na Slovensku by v kategórii 50–74 rokov malo ročne na skríning chodiť 800 tis. ľudí. Za posledné obdobie cca 3 rokov je toto číslo značne podhodnotené, len 250 tis., čo predstavuje iba 35 % (pre porovnanie Holandsko 68 % a Slovinsko 60 %). Z tých 35 % je cca 19 tis. pozitívnych, ktorí by mali podstúpiť kolonoskopiu. To predstavuje skoro 19 tis. pankolonoskopií, pri rozmenení na drobné sa jedná v súčasnosti o 300 kolonoskopií na jednom pracovisku. Pri bežnej aj inej práci je to nemožné.

Recentné celosvetové trendy sa v súčasnosti posúvajú do hľadania nových skríningových metód. To znamená zapojenie širokého spektra odborníkov vrátane genetikov a imunológov. Určitým svetlým príkladom pre detekciu včasných foriem kolorektálneho karcinómu je zavedenie jedinečného multitargetového testu DNA zo vzorky stolice pre skríning CRC. Jedinečnosť spočíva vo viacnásobnom zacielení testu. Dokáže poskytnúť informácie o stave troch génov. Kombinácia stavu viacerých génov umožňuje kľúčový nárast záchytnosti, a dáva vysoko presnú informáciu o rizikovosti priebehu karcinogenézy. Princíp fungovania testu je založený na skúmaní prítomnosti génových biomarkerov pomocou metylačnej metódy. Je založený na bisulfidovej konverzii, kde sa odlíšia metylované časti od nemetylovaných. Metylácia DNA je kľúčovým molekulárnym mechanizmom spojeným s ľudskou karcinogenézou. Tento test by drasticky znížil počet potrebných kolonoskopií. Finančné možnosti však zatiaľ nedovoľujú ho použiť masovo.

Ako autori v práci správne poukázali, v rámci možností zdravotnej starostlivosti len systematické zbieranie a analýza výskytu a úmrtnosti na zhubné nádory, by mali byť základom pre predvídanie trendov a plánovanie cielených opatrení zameraných nielen na primárnu prevenciu nádorov, ale aj na optimalizáciu siete zdravotnej starostlivosti.

MUDr. Martin Huorka, CSc.
V. interná klinika LF UK a UN Bratislava
martin@huorka.sk