15. klubové sympózium o portálnej hypertenzii

15. klubové sympózium o portálnej hypertenzii (SPH C 2026) sa konalo 26.–27. júna 2026 na Starom zámku v Banskej Štiavnici; hlavná téma bola „Stredná Európa, alkohol, pečeň a zdravie“ (obr. 1–3). Podujatie bolo zaštítené Slovenskou hepatologickou spoločnosťou a Európskou spoločnosťou pre štúdium pečene (EASL) a formátom sa odlišovalo od zvyčajných kongresov –⁠ jeho ťažiskom bola diskusia. Pozvanie prijali mienkotvorní hepatológovia sveta v oblasti s alkoholom-asociovaných chorôb pečene, aby sa v diskusii pozastavili nad otvorenými otázkami vyvstávajúcimi v každodennej klinickej praxi.

Prvé dva bloky sympózia boli venované problematike užívania alkoholu a s alkoholom-asociovanej choroby pečene a jej klinických dôsledkov. Úvodného slova sa ujala M. Halanová (Slovensko), ktorá predstavila aktuálne epidemiologické údaje poukazujúce na vysokú spotrebu alkoholu v strednej a východnej Európe. Na jej prednášku nadviazal P. Strnad (Nemecko), ktorý priblížil možnosti proteomickej analýzy pri hodnotení prognózy pacientov s alkoholom-asociovanou chorobou pečene. L. Vítek (Česko) následne podrobne rozobral metabolizmus alkoholu v ľudskom organizme a súvislosť so žlčovými kyselinami a bilirubínom. B. Schnabl (USA) predstavil najnovšie poznatky o zmenách črevného mikrobiómu pri s alkoholom-asociovaných chorobách pečene, pričom zdôraznil význam nielen bakteriálnej, ale aj mykotickej a vírusovej zložky mikrobiómu. Prvý blok uzavrel J. P. Arab (USA) prehľadom súčasných možností monitorovania konzumácie alkoholu.

Druhý blok prednášok sa zameral na pokročilé štádiá s alkoholom-asociovanej choroby pečene a na ich manažment. T. Reiberger (Rakúsko), J. G. Abraldes (Kanada), A. Louvet (Francúzsko) a T. Milovanović (Srbsko) diskutovali o vplyve alkoholu na hepatálny venózny tlakový gradient, možnostiach včasnej transplantácie pečene pri ťažkej s alkoholom-asociovanej hepatitíde, ako aj o jej dopade na prežívanie pacientov a riziko relapsu konzumácie alkoholu.

Téma spoľahlivého záchytu a kvantifikácie konzumácie alkoholu, ktorú otvoril J. P. Arab (USA), pokračovala v samostatnom bloku venovanom štandardizácii zberu dát. V tomto bloku zazneli dve prednášky –⁠ T. Kollera (Slovensko) o možnostiach štandardizácie množstva užitého alkoholu a pediatra J. Gecza (Slovensko) o užívaní alkoholu u detí s vlastnými skúsenosťami a dátami z urgentného príjmu. Nasledovala bohatá diskusia odborníkov zameraná hlavne na prekvapivé dáta z pediatrickej populácie a možnosti ovplyvniť tento nepriaznivý trend. Na tú istú tému nadviazal v ďalšom bloku M. Janíčko (Slovensko), ktorý ukázal, že pojem „štandardný pohár/ik“, ktorý sa používa v diagnostickom nástroji AUDIT, je naprieč krajinami nejednotný (v Česku zodpovedá 16 g alkoholu, podľa definície WHO 10 g), no napriek tomu AUDIT v jeho vlastnom prieskume prekvapivo dobre koreloval so skutočným množstvom alkoholu v gramoch a spoľahlivo zachytil jeho rizikovú konzumáciu.

Mikrobiómovú líniu, ktorú v úvodnom bloku otvoril B. Schnabl (USA), rozvinul blok o imunite a osi črevo–pečeň. M. Papp (Maďarsko) predstavila koncept zlyhania črevnej bariéry ako „chýbajúceho siedmeho orgánového zlyhania“ pri ACLF a B. Schnabl (USA) odlíšil dva mechanizmy bakteriálnej translokácie –⁠ presun mikrobiálnych produktov pri „leaky gut“ a presun živých baktérií, ktorého podstate zatiaľ nerozumieme. V tomto bloku boli T. Szemešom a D. J. Havajom prezentované aj originálne dáta o fekálnej mikrobiálnej transplantácii pri ťažkej forme s alkoholom-asociovanej hepatitídy.

V bloku o histopatológii ťažkej formy s alkoholom-asociovanej hepatitídy, E. Honsová (Česko) názorne priblížila, prečo je morfologická diagnostika „králičou norou“, okrem iného preto, že bioptický nález nie je koeficientovaný na čas od začiatku ochorenia. Pripomenula, že jediným robustným histologickým prognostickým faktorom zostáva fibróza a infiltrácia neutrofilmi.

Pokročilé štádiá ochorenia, ktorým sa venoval druhý blok, rozvinul I. Grgurevič (Chorvátsko). Predstavil alkohol ako dynamický modifikátor priebehu cirhózy, nielen ako etiologický faktor: u neabstinujúcich pacientov je päťročné riziko prvej dekompenzácie dvojnásobné a ďalšej dekompenzácie až štvornásobné, kým včasná abstinencia umožnila rekompenzáciu približne u tretiny pacientov s dekompenzovanou cirhózou, pričom tí, ktorí si ju udržali, nemali v landmark analýze žiadnu pečeňovú mortalitu.

Osobitný priestor dostala včasná transplantácia pečene pri ťažkej s alkoholom-asociovanej hepatitíde. Tému, otvorenú už v druhom bloku A. Louvetom (Francúzsko) (Lille skóre, štúdia QuickTrans, prežívanie presahujúce 80 %), rozvinula T. Filipec-Kanižaj (Chorvátsko): 96 % z vyše 200 opýtaných odborníkov zo 46 krajín je programu naklonených, no bránia im národné a lokálne politiky. Zarezonovala veta J. P. Araba (USA): „Sme lekári, nie kňazi, a liečime ľudí, nie anjelov; “ –⁠ etiológia by nemala byť hlavným kritériom, keď včasná transplantácia dosahuje lepšie prežívanie než viaceré bežne akceptované onkologické indikácie.

Osobitný blok sa venoval alkoholu a vírusovým hepatitídam. V tomto bloku zazneli dve prednášky: R. Flisiak (Poľsko) o alkohole a HCV a P. Kristián (Slovensko) o alkohole a HBV. Obe prednášky poukázali na nutnosť myslieť na koexistenciu problému s alkoholom aj u týchto pacientov.

Záverečný blok patril alkoholu a auto-imunitným syndrómom. Sekciu otvorila S. Dražilová (Slovensko) s prednáškou sumarizujúcou aktuálne poznatky v tejto problematike. Poukázala na nedostatok dát a štúdií v tejto oblasti celosvetovo. Následne prezentovali výsledky vlastnej štúdie z košického pracoviska, kde všetkým pacientom s autoimunitnými ochoreniami pečene bol odoberaný PEth. Výsledky štúdie potvrdili, čo sme všetci tak trochu tušili –⁠ že, na rozdiel od vírusových hepatitíd, pacienti s autoimunitnými ochoreniami pečene alkohol takmer nepijú. Diskusia sa sústredila na možnosti rozšírenia štúdie medzi viacerými pracoviskami z viacerých krajín.

Celé podujatie sa nieslo v priateľskej a interaktívnej atmosfére v tzv. flipped formáte. Krátke úvodné prednášky boli východiskom pre rozsiahle panelové diskusie, počas ktorých sa živo diskutovali nielen prezentované poznatky, ale hlavne doposiaľ nezodpovedané otázky, na ktoré mali aj najväčší odborníci niekedy odlišné názory. Práve tieto odborné polemiky poukázali na oblasti, ktoré si budú v nasledujúcich rokoch vyžadovať ďalší výskum. Tento charakter mala napokon celá konferencia: SPH má v posledných rokoch podobu klubového stretnutia a atmosféru priateľskej, vľúdnej a podporujúcej spolupráce bolo cítiť aj tento rok. Pri prezentovaní vlastných dát prinášali diskusie cenné rady pre ďalšiu interpretáciu. Práve toto prostredie, kde sa poznatky odovzdávajú, nápady sa rodia v spoločných projektoch a vzťahy sa upevňujú, robí zo sympózia podujatie, na ktoré sa oplatí prísť. Preto sa tešíme a zároveň by sme Vás chceli pozvať na nasledujúce podujatie SPH-C v roku 2028.

Za kolektív autorov Daniel Havaj

I. Interná klinika a HEGITO  (Hepatologické, gastroenterologické a transplantačné oddelenie), SZU a FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica