Autochtónny prípad vírusovej hepatitídy E na Slovensku

Download PDF English version

Authors: R. Rosoľanka; K. Šimeková
Authors‘ workplace: Klinika infektológie a cestovnej medicíny JLF UK UN Martin
Published in: Gastroent Hepatol 2015; 69(2): 121-123
Category: Hepatology: Case Report
doi: https://doi.org/10.14735/amgh2015121

Overview

Hepatitída E je vírusové ochorenie prenášané fekálne ‑⁠ orálnou cestou. Endemicky je viazaná na niektoré krajiny sveta, najčastejšie s nízkym hygienickým štandardom. Podľa údajov WHO (World Health Organization) z roku 2014 sa odhaduje cez 20 miliónov prípadov výskytu hepatitídy E ročne. Na Slovensku a v okolitých európskych krajinách vrátane ČR sa vyskytuje najmä ako importovaná nákaza z postihnutých oblastí. V kazuistike je prezentovaný sporadický neimportovaný (autochtónny) prípad vírusovej hepatitídy E u 78 -⁠ ročného pacienta.

Kľúčové slová:
diferenciálna diagnostika –⁠ hepatitída E –⁠ sporadický výskyt

Vírus hepatitídy E (VHE) je príčinou endemicky a sporadicky sa vyskytujúcich hepatitíd [1]. Jeho pôvodcom je neobalený RNA vírus z rodu Hepevirus z čeľade Hepeviridae. VHE je zatiaľ jediným zástupcom tohto rodu [2]. Ochorenie sa prenáša fekálne ‑⁠ orálnou cestou, a to najmä kontaminovanou vodou. Vehikulom nákazy môžu byť aj exotické, tepelne neupravené potraviny. Klinický priebeh je podobný hepatitíde A, býva však ťažší a protrahovanejší. Obzvlášť závažný je priebeh u tehotných žien, kde letalita podľa niektorých údajov dosahuje 20 –⁠ 25 %. Medzi endemické oblasti výskytu hepatitídy E patrí Mexiko, subsaharská Afrika, stredná, východná a južná Ázia a indický subkontinent [3,4]. Tento hepatotropný vírus má však široký rozsah genetickej diverzity, a preto bolo do súčasnej doby opísaných päť genotypov. Práve výskyt genotypu 3 je viazaný aj na vyspelé európske krajiny s vysokým hygienickým štandardom a nezávadnou pitnou vodou [2,5]. Dignostika VHE sa zakladá na dôkaze protilátok v triede IgM a IgG alebo VHE RNA metódou PCR. Liečba je symptomatická, podobne ako pri ostatných vírusových hepatitídach. Očkovanie proti hepatitíde E zatiaľ nie je k dispozícii. Prevenciou je pitie nezávadnej pitnej vody a dodržiavanie zásad hygieny pri konzumácii potravín na cestách [3,4].

Kazuistika

V marci 2014 bol na Klinike infektológie a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice v Martine hospitalizovaný 78 -⁠ ročný muž pre podozrenie na akútnu vírusovú hepatitídu. Pacient sa asi týždeň necítil dobre, bol slabý, mal mierne nechutenstvo, bolesti hrdla, zvýšenú teplotu 37,1 °C. V priebehu týždňa sa jeho stav výrazne zhoršil, začal vracať, pociťoval intenzívne nechutenstvo, všimol si, že má tmavý moč, žltú pokožku a žlté skléry. Pacient bol odoslaný praktickým lekárom na oddelenie urgentného príjmu pre diferenciálnu diagnostiku ikteru a následne prijatý na Kliniku infektológie a cestovnej medicíny UNM s podozrením na akútnu vírusovú hepatitídu.

V osobnej anamnéze bol zaujímavý údaj o prekonaní hepatitídy v 18 rokoch, bez bližšej špecifikácie. Epidemiologická anamnéza bola bez akýchkoľvek pozoruhodností.

Pri vstupnom vyšetrení bol pacient afebrilný, v objektívnom náleze dominoval ikterus kože a sklér, palpačná citlivosť v oblasti epigastria, hepatomegália (hepar + 4 cm pod pravým rebrovým oblúkom) a hraničná splenomegália (hmatná bezprostredne pod ľavým rebrovým oblúkom).

Vstupné laboratórne parametre pacienta zobrazuje tab. 1. Okrem iného bola zaznamenaná len mierna elevácia zápalových parametrov, v krvnom obraze bez leukocytózy. RTG hrudníka, natívna RTG snímka brucha a USG abdomenu nevykazovali morfopatologické zmeny. Na základe laboratórnych parametrov a objektívneho nálezu bola zahájená symptomatická parenterálna liečba a diéta. Výsledky serologických vyšetrení na vírusy hepatitídy A, B a C boli negatívne. Vzhľadom na postupnú progresiu hyperbilirubinémie bolo u pacienta indikované MRCP, kde bol nález hodnotený ako negatívny. V ďalšom diferenciálnom diagnostickom postupe bol konzultovaný hepatológ a dopĺnené serológie na CMV, EBV a HSV. Následne sa realizovalo CT vyšetrenie brucha bez nálezu obštrukcie žlčových ciest alebo tumorózneho procesu. Vzhľadom na negatívne vyšetrenie serológií sa dopĺnili serológie na leptospirózu a hepatitídu E s pozitívnym dôkazom tvorby anti‑VHE v IgM a IgG triede (tab. 1).

Vybrané laboratórne parametre.
Tab. 1. Selected laboratory parameters. — **Table 1. Vybrané laboratórne parametre. Tab. 1. Selected laboratory parameters.**

Stav bol uzatvorený ako akútna vírusova hepatitída E, preto sa pokračovalo v podávaní symptomatickej terapie a diéte. Postupne dochádzalo k zlepšeniu klinického stavu, k ústupu ikteru a úprave laboratórnych parametrov. Po 12 dňoch hospitalizácie bol pacient prepustený do ambulantnej starostlivosti.

Diskusia

Podľa literárnych údajov sa vírusová hepatitída E vyskytuje na Slovensku a v okolitých krajinách vrátane ČR najmä ako nákaza importovaná z endemických oblastí [2–4]. Prvé dva prípady opísali na Slovensku Stankovič et al v roku 2004 [6]. Odvtedy boli diagnostikované ďalšie štyri importované ochorenia, posledné v marci 2010 [7]. Naša kazuistika však opisuje prípad pacienta, u ktorého aj napriek negatívnej epidemiologickej a cestovnej anamnéze bola potvrdená hepatitída E. Pravdepodobne išlo o autochtónne získané ochorenie. Aj napriek tomu, že typicky sa VHE prenáša fekálne ‑⁠ orálnou cestou, podľa CDC (Centrum for Disease Control and Prevention) je možná ďalšia forma prenosu najmä pri sporadicky sa vyskytujúcich hepatitídach E v rozvinutých krajinách. Ide o konzumáciu surového alebo tepelne nedostatočne upraveného mäsa z ošípanej, diviaka, prípadne aj jeleňa [8]. Výskyt VHE však ani za týchto okolností nemusí byť len sporadický. Českí autori opisujú objavenie sa dvoch epidémií VHE v rokoch 2009 –⁠ 2011 v Ústeckom kraji v ČR. Pri týchto epidémiách ochorelo dovedna 21 osôb, z toho počas prvej epidémie 13 osôb a počas druhej 8 osôb, pričom sa potvrdil prameň nákazy z chovov prasiat domácich [9]. Analýza získaných vzoriek verifikovala prítomnosť genotypu 3 nie len u nakazených pacientov, ale aj u prasiat domácich a divokých [10]. Môžeme teda vysloviť predpoklad, že práve genotyp 3mohol byť príčinou autochtónne získanej hepatitídy u našeho pacienta, podobne ako to bolo pri autochtónnych prípadoch VHE v ČR, a teda je nutné v diferenciálno ‑⁠ diagnostickom postupe pri vyšetrovaní hepatitíd myslieť aj na túto formu hepatitídy. To môže uchrániť pacienta pred ďalšími zbytočnými a často aj stresujúcimi vyšetreniami.

Záver

Na základe opísanej kazuistiky vírusovej hepatitídy E môžeme odporučiť zaradenie diagnostiky tejto nozologickej jednotky do diferenciálnej diagnostiky ochorení pečene aj v geografických lokalitách, ktoré zatiaľ neboli označené za endemické oblasti výskytu.

Autoři deklarují, že v souvislosti s předmětem studie nemají žádné komerční zájmy.

Redakční rada potvrzuje, že rukopis práce splnil ICMJE kritéria pro publikace zasílané do biomedicínských časopisů.

Doručeno: 12. 1. 2015

Přijato: 16. 3. 2015

MU Dr. Róbert Rosoľanka

Klinika infektológie a cestovnej medicíny JLF UK a UN Martin

Kollárova 2036 59 Martin

robert.rosolanka@centrum.sk

Sources

1. World Health Organisation. Media Centre. Hepatitis E. [online]. Available from: http:/ / www.who.int/ mediacentre/ fact sheets/ fs280/ en/ .

2. Husa P. Virová hepatitída E. In: Beneš J et al. Infekční lekárství. 1. ed. Galén 2009 : 145.

3. Vaništa J. Hepatitída E. In: Beran J, Vaništa J et al. Základy cestovního lekárství. 1. ed. Galén 2006 : 167 –⁠ 168.

4. Szilágyiová M, Šimeková K et al. Infektológia pre prax. Bratislava: Herba 2010 : 99 –⁠ 100.

5. Robertson B. Hepatitis A and E. In: MahyBW, Wolker T. Topley and Wilson‘s micro-biology and microbial infections –⁠ Virology. London 2005 : 1178 –⁠ 1180.

6. Stankovič I, Ondrušková M, Šišková Ľ et al. Prvé prípady importovanej hepatitídy E v Slovenskej republike. Interná Med 2004; 3 : 180 –⁠ 181.

7. Szilágyiová M, Nováková E, Šimeková Ket al. Vírusová hepatitída E importovaná občanom SR z Vietnamu. Interná Med 2010; 12 : 599 –⁠ 600.

8. Centers for disease control and prevention. Hepatitis E FAQs for health professionals. [online]. Available from: http:/ / www.cdc.gov/ hepatitis/ HEV/ HEVfaq.htm#section2.

9. Trmal J, Pavlík I, Vašíčková P et al. Epidemie virové hepatitidy E v České republice? Epidemiol Mikrobiol Imunol 2012; 61(1 –⁠ 2): 15 –⁠ 20.

10. Vasickova P, Slany M, Chalupa P et al. Detection and phylogenetic characterization of human hepatitis E virus strains, Czech Republic. Emerg Infect Dis 2011; 17(5): 917 –⁠ 919. doi: 10.3201/ eid1705.101205.