Authors: Ján Murín Authors‘ workplace: I. interná klinika LF UK a UNB, Nemocnica Staré Mesto, Bratislava Published in: Diab Obez 2025; 25(2): 116-124 Category: Reviews
Vo svete máme dnes pandémiu obezity, ktorá je prepojená s narastajúcim starnutím populácie osôb, no a oba spomenuté činitele podporujú exacerbáciu kardiovaskulárnych ochorení (KVO). Klinické aj experimentálne údaje poukazujú na potenciálne prepojenie obezity so starnutím v prípade patogenézy KVO. Jestvujú údaje o tom, že redukcia hmotnosti efektívne redukuje výskyt veľkých kardiovaskulárnych (KV) príhod u starších osôb, ale redukcia hmotnosti je schopná tiež predĺžiť vek ľudí, nielen obéznych ale aj neobéznych. Tento literárny prehľad vyhodnocuje prepojenie medzi obezitou a starnutím jednak v oblasti molekulárnych mechanizmov až po orgánové KV-funkcie. Nájdeme tu porovnávajúcu analýzu medzi obezitou a starnutím podľa prípadov ich charakteristických čŕt u týchto osôb, t. j. aj ich základných molekulárnych alebo aj bunkových parametrov. Táto analýza vyznieva v tom zmysle, že obezita podporuje, a teda zrýchľuje proces starnutia osôb. Tento prehľad sa dotýka aj nových metabolických intervencií u obezity a poukazuje na to, že redukcia hmotnosti chráni osobu pred vývojom KVO, tiež predlžuje vek, a to preto, že redukcia obezity blokuje kľúčové molekulárne mechanizmy samotného starnutia. Sumárne možno konštatovať, že prehľadná práca poskytuje cenný pohľad pre porozumenie prepojeným procesom medzi obezitou a starnutím, a z toho vyplývajú aj novšie liečebné prístupy k prevencii KVO v populáciách s obezitou a starnutím občanov.
kardiovaskulárne ochorenie – autofágia – GLP1-receptorový agonista – inflamácia – kalorická reštrikcia – mitochrondriálna dysfunkcia – SGLT2-inhibítor – starnutie
prof. MUDr. Ján Murín, CSc. | jan.murin@gmail.com | www.fmed.uniba.sk
Doručené do redakcie | Received 1. 8. 2025
Prijaté po recenzii | Accepted 3. 10. 2025
V nedávnych dekádach sa udial významný progres v oblasti starostlivosti o chorých s kardiovaskulárnymi ochoreniami (KVO). Významnou časťou toho progresu boli pokroky v liečbe KVO i ďalších ochorení. Avšak súčasne v týchto dekádach došlo k predĺženiu života občanov mnohých krajín v Európe, v Amerike ale aj inde – ale tiež sa preukázalo, že starnutie významne prispieva k nárastu ochorení, osobitne KVO. Otázkou dňa je potom úvaha o „spomalení“ nárastu KVO, možno aj iných ochorení, v procese starnutia osôb v populáciách spomenutých krajín.
Organizácia Spojených Národov (OSN) zverejnila v roku 2023 správu o „starnutí populácií vo svete“ – udáva, že dnes je asi 880 miliónov ľudí vo svete vo veku ≥ 65 rokov (tzv. starší ľudia). Súčasne v OSN prepočítavali staršie údaje a zistili, že tento počet starších sa okolo roku 2050 zdvojnásobí [1]. Z údajov OSN sa zdá, že tento demografický posun súvisí s ohromným nárastom prevalencie obezity [2]. Obezita sa tak stáva kritickým rizikovým faktorom mnohých KVO, ako sú ateroskleróza, hypertenzia, koronárna (ischemická) choroba srdca, arytmie a tiež srdcové zlyhávanie [3]. Asi 880 mil. dospelých, t.j . asi 16 % osôb z celkovej populácie (alebo každý šiesty až siedmy človek), máva hodnotu indexu telesnej hmotnosti (Body Mass Index – BMI) ≥ 30 kg/m2, t. j. tieto osoby sú obézne [2]. Možno uvažovať o tom, že obezita a starnutie prispievajú k exacerbácii výskytu KVO (či iných?) vo svete.
Nedávna práca Khan et al (2018) preukázala, že zvýšený BMI silne koreluje s včasnejšou incidenciou KVO a ich príhod [4]. U obezity dochádza k vzniku istých metabolických premien v srdci a v cievach už v relatívne včasnom vekovom období a tieto premeny sa podobajú zmenám u starších osôb, ktoré obezitou netrpia [5]. Dlhotrvajúca obezita a ďalší progresívny nárast hmotnosti v mladom veku zvyšuje riziko vzniku predsieňovej fibrilácie [6] a tiež srdcového zlyhávania so zachovalou ejekčnou frakciou (Heart Failure with preserved Ejection Fraction – HFpEF) [7] a tieto ochorenia inak obvykle vznikajú až vo vyššom veku [8]. Nadváha a obezita počas adolescencie tiež asociujú s včasnejším zvýšeným rizikom iných kardiomyopatií [9]. Obezita výrazne zvyšuje riziko KVO ale i nonKVO, ktoré bez obezity vznikajú vekovo oveľa neskôr – a vtedy sa obezita radí silou pôsobenia k ďalším rizikovým faktorom, ako sú fajčenie, konzumácia alkoholu vo vyššom stupni, nezdravá strava a telesná inaktivita [10]. Obezita v strednom veku asociuje so zvýšeným rizikom vaskulárnej demencie a s rizikom zhoršenia kognitívnych funkcií [11]. KVO predstavujú významný nárast mortality sprostredkovanej obezitou. Zdá sa, že sa obezita „podpisuje“ svojim pôsobením až u dvoch tretín kardiovaskulárnej mortality [3]. Redukcia hmotnosti významne redukuje výskyt veľkých KV-príhod u starších osôb a je to u týchto osôb aj najlepšia stratégia liečby [12]. Podporuje to hypotézu, že obezita akceleruje biologický proces starnutia [13].
Intenzita obezitou spôsobených účinkov na KV-systém závisí obvykle jednak od stupňa obezity, ale aj od dĺžky trvania obezity [14] –účinky sa dostavujú na orgánoch pacienta, ale i na tkanivovej a bunkovej úrovni. Podobne ako starnutie, aj obezita mení nepriamo KV-morfológiu prostredníctvom fyzickej inaktivity, prostredníctvom spánkových porúch a prostredníctvom prídatných rizikových faktorov: dyslipidémie, diabetes mellitus 2. typu a hypertenzie (tu spoločne hovoríme o metabolickom syndróme). Ale samotná obezita, podobne ako starnutie, je schopná priamo ovplyvňovať štruktúru, ale i funkciu KV-systému, a to nezávisle od už spomínaných komorbidít.
Isté práce preukazujú pokles výkonnosti KV-systému vekom, nakoľko len asi polovica KV-rizika osoby je podporovaná rizikovými faktormi, ale isté reziduálne KV-riziko je prítomné aj u osôb s optimálnym rizikovým profilom [15]. Obezita dokáže nezávisle od prítomných KV-rizikových faktorov poškodzovať KV-zdravie: jednak priamym fyzikálnym vplyvom, t. j. akumuláciou tukového tkaniva v KV-systéme alebo v lokalitách blízkych KV-systému, ale aj akumuláciou toxických lipidov v KV-bunkách. U osôb s obezitou (a súčasne s normálnym metabolickým profilom – niektorí autori užívajú termín metabolicky zdravá obezita) sa preukazuje prítomnosť vysokého rizika vývoja aterosklerotického KVO (ASKVO) či vývoja srdcového zlyhávania alebo zvýšenej celkovej mortality v porovnaní s metabolicky zdravými osobami bez obezity [16].
Okrem toho jestvujú i nepriame účinky obezity, ktoré sú sprostredkovávané mnohými (lokálne či systémovo) secernovanými faktormi z perikardiálneho a perivaskulárneho tkaniva preplneného adipocytmi, ale i z klasických tukových tkanív, osobitne v oblasti abdominálnej [17]. Sem patrí angiotenzín II (Ang II), silný vazokostriktor, čo znamená prítomnosť aktivácie renín-angiotenzín-aldosterónového systému – RAAS), ktorý podporuje nárast objemu krvi v organizme obéznych a tiež zvyšuje úroveň hypertenzie [18]. Ang II priamo vplýva na kardiomyocyty a podporuje ich hypertrofiu. U obéznych býva tiež zvýšená sérová hladina leptínu, a to prispieva k vývoju hypertenzie a k aktivácii sympatického nervového systému (SNS), čo zvyšuje srdcovú frekvenciu i myokardiálnu kontraktilitu, čím vlastne podporuje kardiálnu remodeláciu. Leptín podporuje oxidáciu lipidov v myokarde, čím dochádza v myokarde k akumulácii lipotoxických látok a k nadmernej produkcii reaktívnych oxidačných látok [18,19].
U obezity vykazujú zmeny na srdci zhrubnutie ľavej komory a tiež myokardiálnu fibrózu – čo vedie k nárastu ľavokomorovej tuhosti [20]. Podobný proces nastáva aj starnutím KV-systému, teda narušuje to plnenie ľavej komory, dilatuje preto ľavá predsieň, dochádza k diastolickej dysfunkcii [21]. Obezita poškodzuje aj kardiálnu funkčnú rezervu, príkladom je pokles maximálneho vzostupu srdcovej frekvencie (pri telesnej aktivite) [22]. Je to spôsobené zvýšenou hmotnosťou organizmu, čo si vyžaduje vzostup kardiálneho výdaja už za bazálnej činnosti organizmu. Vekové porušenie kardiálnej funkčnej rezervy sa deje v dôsledku redukcie beta-adrenergnej funkcie srdca [23]. Obezita a starnutie, hoci výkon srdca je tu už redukovaný rôznymi mechanizmami, redukuje ďalej toleranciu záťaže a záťažovú kapacitu danej osoby. Obezita asociuje s kardiálnou remodeláciou a dysfunkciou aj pri absencii prídatných KV-rizikových faktorov [24]. Obezita prispieva k prítomnosti väčšieho celkového objemu krvi ale tiež zvyšuje periférnu tkanivovú rezistenciu (zapríčinenú výraznou akumuláciou tukového tkaniva), a preto je tu zvýšená požiadavka organizmu k potrebe kyslíka. Okrem toho nárast prítomnosti tukového tkaniva v tele (osobitne pri srdci a pri cievach) je silným zdrojom neuro-hormonálnych faktorov. Sú to cytokíny a adipokíny, napr. monocyte chemoattractant protein 1 (MCP1) – mediátor vrodenej imunity ale i tkanivového zápalu, ďalej tumor nekrotizujúci faktor alfa (Tumor Necrosis Factor – TNF), interleukin 6 (IL6) a interleukin 8 (IL8), leptín, adiponektin a prekurzory Ang II, ktoré podporujú tiež kardiálnu remodeláciu a dysfunkciu.
Obezita predčasne indukuje kardiálne funkčné i štrukturálne charakteristiky kardiálneho starnutia. Bariatrické chirurgické zákroky (vedúce k redukcii hmotnosti) zlepšujú tzv. obezitné kardiálne abnormality ako hypertrofiu ľavej komory (ĽK), dilatáciu ľavej predsiene, diastolickú dysfunkciu, srdcový výdaj a redukujú aj bazálnu srdcovú frekvenciu [25].
Vaskulatúra obéznych preukazuje rôzne štrukturálne i funkčné zmeny, ktoré sa podobajú zmenám vo vaskulatúre pri procese starnutia. Typickým problémom je aterosklerotická remodelácia (zhrubnutie intimy-médie artérií), čo je klasický prejav vaskulárneho starnutia, ale tento prejav je prítomný aj u obezity a koreluje to s hodnotou BMI (nezávisle od iných KV-rizikových faktorov) [26].
Iným prejavom vaskulárneho starnutia je porucha vazodilatačnej (endotel-dependentej) odpovede, ktorá sa manifestuje už v strednom veku u obéznych osôb, hoci sú vtedy často ešte normotenznými [27]. U obéznych osôb sa zväčšuje lumen veľkých artérií, aby sa prispôsobili zväčšeniu objemu krvi, a toto sa deje aj u osôb počas starnutia [28] – ale takto zmenené tepny strácajú svoju distenzibilitu. Teda obezita „podporuje“ procesy starnutia tepien. A prevalencia hypertenzie stúpa asi 6-násobne u obéznych, hlavne ak sú vo veku menej ako 60 rokov [29].
Obezita ovplyvňuje však aj malé tepny a mikrocirkuláciu, teda podporuje vzostup periférnej vaskulárnej rezistencie, preto aj vzostup krvného tlaku a ovplyvňuje aj orgánovú či tkanivovú perfúziu [30]. Ďalej podporuje redukciu mikrovaskulatúry, ku ktorej dochádza aj starnutím (hlavne v skeletných svaloch). Starnutie vedie k vzostupu cerebrovaskulárnej rezistencie (ale podobne je tomu aj pri obezite), čím klesá prietok mozgom, a preto klesá kognitívna funkcia mozgu a pribúda prípadov s demenciou [31].
Teda – vaskulárne a mikrocirkulačné alterácie v priebehu obezity pripomínajú mnohé vaskulárne prejavy u starnutia. Teda obezita vyvoláva predčasné starnutie s dôsledkami. Aj v prípadoch vaskulárnych premien u obezity sa účastnia adipokíny, cytokíny, ďalej tiež je to aktivácia RAAS, no a prispieva tu aj inzulínová rezistencia.
Obezita pôsobí podobne ako proces starnutia na orgánovej úrovni, ale aj na úrovni bunkovej i molekulárnej. V tejto časti sa sústredíme viac na úroveň celulárnu a molekulárnu, cieľom je poukázať, ako obezita a starnutie ovplyvňujú progresiu KVO [32].
Srdce sa spolieha na trvalú a úspešnú kontrolu mechanizmov, ktoré zabezpečujú mechanizmy kontrakcie srdca či myokardu alebo myocytov. Významnú úlohu medzi týmito mechanizmami má tzv. autofágia. Ide tu o bunkový proces, pri ktorom sa bunka „rozloží“ či rozpadne na jednotlivé menšie komponenty, ktoré následne podstúpia proces recyklácie a spomenuté menšie komponenty sa využijú pri výstavbe „novej bunky“. Pri procese autofágie isté časti cytosolu v bunke sa okapsuľujú, a tak vzniknú tzv. autofagozómy. Tie sa potom spoja s lyzosómami a v bunke sa následne degraduje okapsulovaný bunkový obsah. Ak sa proces autofágie poškodí, potom sa naruší aj kardiálna homeostáza a podporí to vývoj KVO súvisiacich s obezitou či so starnutím [33]. Regulátormi autofágie bývajú nutričné senzory: insulin/Insulin-like Growth Factor 1 (IGF1), mammalian Target Of Rapamycin – protein dôležitý v regulácii rastu bunky a jej prežívania (mTOR), Adenosin MonoPhosfate-activated protein-kinase (AMPK), t. j. enzým, ktorý je senzorom hladiny bunkovej energie, EP 300 – gén, ktorý zabezpečuje inštrukcie pri tvorbe proteinu p300 (čo je transkripčný koaktivátor histon-acetyltransferázy, ktorý býva účastný istých onkologických ochorení) a Sirtuin 1 (SIRT1), čo je enzým, ktorý sa podieľa na regulácii bunkových procesov, ako je starnutie, ale aj iných procesov [33].
Obezita potláča aktivitu autofágie, a preto dochádza k akumulácii dysfunkčných či poškodených bunkových komponentov v rôznych orgánoch, aj v srdci [34]. A to zhoršuje myokardiálnu ischémiu ale i odolnosť myokardu voči stresu. Deficit fibroblastového rastového faktora 21 (fibroblast GF21) býva často prítomný u starších a obéznych zvierat, kde je poškodená autofágia, čo podporuje následne vývoj kardiomyopatie u obéznych zvierat [35]. Blokovanie autofágie (pomocou Atg7 génu, ktorý kóduje E1-like activating enzyme, ktorý je dôležitý pre zabezpečovanie autofágie) preto exacerbuje akumuláciu tukov v srdci a poškodzuje mitochondrie – následkom je dysfunkcia systolickej i diastolickej činnosti srdca [36]. Ale platí aj opačná situácia: aktivácia autofágie pomocou peptidu Tat-beclin1 redukuje akumuláciu lipidov v srdci, zlepšuje mitochondriálnu respiráciu, ale tiež kardiálnu funkciu u zvieracích modelov s obezitou alebo so starnutím [36]. Inhibítory SGLT2 (Sodium GLucose co-Transporter 2) majú mnoho kardio-protektívnych účinkov (nezávislých od účinkov antidiabetických), ktoré primárne súvisia s aktiváciou autofágie [37].
Okrem pôsobenia autofágie je v tejto oblasti účinný aj tzv. ubiquitin–proteasome systém (UPS), ktorý zodpovedá za nápravu použitých ale už poškodených proteinov, ktorých úlohou je dobudovať správnu štruktúru (a preto i funkciu) komponentov sarkoméry [38]. Dôležité je to pre funkciu kardiomyocytov, nakoľko myofibrilárne proteiny sa neustále mechanicky (ale i oxidáciou) opotrebúvajú a vyžadujú úpravu (vlastne náhradu novými proteinami). Porucha hore uvedeného UPS býva u mnohých kardiomyopatií, ale býva aj u pacientov so srdcovým zlyhávaním (kde býva často apoptóza kardiomyocytov) [39,40].
Osobitne pri obezite býva vysoká produkcia reaktívnych oxidačných činiteľov (Reactive Oxygen Species – ROS), a to poškodzuje endoplazmatické retikulum, a preto nastáva akumulácia „poškodených“ proteinov v myocytoch (to narušuje ich funkciu) [41]. V experimentoch na myšiach tu pomáha tzv. kalorická reštrikcia (hladovanie), lebo tá podporí správnu funkciu (i štruktúru) systému UPS (viď hore), čo zlepší funkciu ich KV-systému, a to predĺži život zvierat [42].
Teda posolstvo tejto „podkapitoly“ je tu jasné! Liečebná (či iná?) stimulácia autofágie alebo systému UPS upravuje v KV-systéme, a teda i v srdci (v myokarde) nežiaduce pôsobenie obezity a starnutia.
Obezita, ale i proces starnutia indukujú vývoj mitochondriálnej dysfunkcie. Mitochondriálna dysfunkcia a nerovnováha (tzv. redox-oxidation reaction) menia niektoré atómy pri tzv. oxidačnom strese: oxidácia je strata elektrónu a redukcia je získanie elektrónu.
Mitochondriálna funkcia je ale dôležitou funkciou pre zabezpečenie správnej srdcovej funkcie, správnej funkcie tzv. bioenergetiky a tiež správnej metabolickej flexibility [43]. Isté humánne vzorky myokardiálneho tkaniva (v súvise s kardiochirurgickým zákrokom) u pacientov (s rôznym vekom, niektorí s obezitou, iní však bez obezity) preukázali významné zmeny v mitochondriálnej funkcii, v procesoch o biogenéze a o oxidatívnom strese – to asociovalo obvykle s vyšším vekom pacienta a tiež s obezitou. Tieto abnormality mitochondriálnej funkcie boli prítomné aj v srdciach mladých osôb s obezitou, no ale boli prítomné aj u starších osôb, ale súčasne u chudých osôb (bez obezity) [5]. Teda svedčí to opäť o skutočnosti, že obezita exacerbuje u pacientov tzv. vekovú mitochondriálnu dysfunkciu.
Obezita vedie k poruche mitochondriálnej funkcie prostredníctvom nadmerného príjmu mastných kyselín do buniek, v ktorých prebehne ich oxidácia [44]. Obezita aj starnutie sú asociované so zvýšeným príjmom mastných kyselín do kardiomyocytov, v ktorých prebieha produkcia ROS. Ak má pacient obmedzenú antioxidačnú kapacitu zvládať prebytok ROS, tak vznikne poškodenie deoxiribonukleovej kyseliny (DeoxiriboNucleotid Acid – DNA), ale i iných bunkových komponentov (vrátane mitochondrií). Pri obezite ale aj pri starnutí je prítomná redukcia odstraňovania poškodených mitochondrií prostredníctvom mitofágie, a preto nastáva v bunkách akumulácia dysfunkčných mitochondrií s redukovanou produkciou ATP (Adenosin Tri Phosphat) [36].
V oblasti vaskulatúry prispievajú alterácie mitochondrií a nadbytočná produkcia ROS k endotelovej dysfunkcii u diabetikov aj u obéznych osôb [45].
Dysfunkcia mitochondrií teda sprevádza starnutie, ale sprevádza aj obezitu. Aj to je dôvod predchádzať v populáciách nadváhe i obezite.
Nestabilita v genóme je primárnym prejavom starnutia a prispieva k starnutiu buniek KV-systému [13]. Isté diétne opatrenia vedia redukovať vývoj genetických porúch, a tak predĺžiť život. Teda medzi (nesprávnou) diétou a obezitou, ale i poškodením DNA (v jadre bunky ale i v mitochondriách) je jasné prepojenie [46].
Nestabilita DNA koreluje s trvaním obezity: skrátenie teloméry je častejšie u osôb, u ktorých obezita začala asi od 30. roku života (v porovnaní s osobami, ktoré sa obéznymi stali neskôr) [47]. Obezita podporuje zmeny v DNA v kardiomyocytoch pri starnutí [48]. Tieto zmeny zaniknú v priebehu významných diétnych intervencií a tiež po bariatrickom zákroku [49].
Zvýšená beta-oxidácia a poškodenie mitochondrií u obezity zvyšuje u buniek expozíciu pre ROS, preto dôjde k poškodeniu DNA, dokonca aj u mladých osôb pred 20. rokom ich života [50]. Podobný je i proces pri starnutí, len ide pomalšie [13]. Príkladov zo živočíšnej ríše v tejto oblasti je mnoho.
Ako obezita, tak aj starnutie narušujú genetickú stabilitu. Hľadajú sa možnosti zlepšiť spôsoby udržania stability DNA u pacientov, hlavne vtedy, ak sa k pacientom už blíži starnutie a je prítomná aj obezita.
Bunkové starnutie znamená permanentné ukončenie tzv. bunkového životného cyklu, čo je sprevádzané zmenami funkcie i fenotypu bunky. V pozadí býva skracovanie teloméry, poškodenie DNA, nerovnováha v dostupnosti nutričných častíc, ďalej je to mitochondriálna dysfunkcia a prítomnosť oxidačného stresu, ale i mechanického stresu. Tieto udalosti sa s bunkou udejú pri normálnom starnutí, ale sú prítomné už za života u ľudí s obezitou [51,52]. V prípade experimentov s obéznymi myšami sa ukázalo, že bunkové starnutie začína v „tukových“ (tukom preplnených) bunkách, a to veľmi rýchlo (už po 2 týždňoch podávania diéty s tukovými látkami) [53,54]. Isté „biomarkery“ starnutia tzv. buniek tukového tkaniva u ľudí asociujú aj s komplikáciami obezity, t. j. s dyslipidémiou a s diabetes mellitus 2. typu (DM2T) [55]. Obezita podporuje bunkové starnutie (experimenty u myší) hlavne v srdci a v cievach, a to dokazuje predčasné KV-starnutie pri obezite. Vzniká tu endotelová dysfunkcia, hypertrofia myokardu a fibróza myokardu, tiež diastolická dysfunkcia ľavej komory, dilatácia ľavej predsiene a vývoj srdcového zlyhávania (HFpEF) [56].
Eliminácia „ostarnutých“ buniek z organizmu (laboratórnych zvierat) zlepšuje stav metabolizmu i stav KV-systému (ozdraví ho) u modelov starnutia a u modelov obezity [57,58]. Istí experti uvažujú o liekoch, ktoré by odstránili z tela ľudí „ostarnuté“ bunky.
Chronický zápal je silným vykonávateľom a podporovateľom vývoja KVO [76–78]. Vzostup prozápalových cytokínov (IL1, IL6, TNFalfa, CRP) v organizme podporuje vývoj aterosklerózy, destabilizuje plaky a zhoršuje poškodenia myokardu pri ischémii [79,80]. U starších osôb jestvuje korelácia medzi prozápalovými cytokínmi a biologickým vekom, ale aj celkovou mortalitou [81].
Podobne ako starnutie, tak aj adipozita významne prispieva k preprogramovaniu imunitných buniek a k podpore systémovej inflamácie. Adipózne tkanivo je istým spôsobom imunologickým orgánom, ktorý poháňa u obezity systémovú „nízkostupňovú“ inflamáciu, a to secernovaním cytokínov, tzv. adipokínov: TNFalfa a IL6 [82]. Jestvuje vzostup výskytu makrofágov a prozápalových mediátorov v tukovom tkanive u obéznych, ale aj v myokardiálnom tkanive u chorých so srdcovým zlyhávaním pri morbídnej obezite [83,84]. V experimente sa dá odstrániť NLRP3 (protein lokalizovaný na chromosóme 1, býva hlavne v makrofágoch a je tiež komponentom tzv. inflamasómu), a to následne chráni KV-systém pri obezite (vedúcej ku kardiomyopatii, ak sa NLRP3 neodstráni) [85].
Bariatrický zákrok (so stratou hmotnosti) potláča inflamáciu v organizme a upravuje aj kardiálnu remodeláciu (podporovanú obezitou) [86]. Predpokladá sa, že obezita prispieva (spolu so systémovou inflamáciou) k zväčšeniu množstva epikardiálneho tukového tkaniva, ale aj k sekrécii prozápalových cytokínov, a to podporuje kardiálnu remodeláciu a tiež predsieňovú fibriláciu [87].
Obezita tak indukuje u osoby inflamáciu (systémovú), a tým vyvoláva včasnejšie KVO (hlavne srdcové zlyhávanie so zachovalou ejekčnou frakciou), podporuje aterosklerózu i vaskulárnu demenciu. Je dobré to vedieť a snažiť sa o „liečbu“ obezity, najlepšou cestou však je jej prevencia [88].
Máme niekoľko metabolických intervencií v oblasti obezity, ktorých cieľom je spomaliť progresiu KVO.
Kalorická reštrikcia zahŕňa redukciu kalórií v strave, ale aj udržanie príjmu esenciálnych nutrientov, no a spôsobuje stratu hmotnosti a predlžuje dĺžku života [89]. Aj u človeka kalorická reštrikcia redukuje vekom vyvolávanú myokardiálneu hypertrofiu a fibrózu, redukuje aj kardiálnu autonómnu dysreguláciu a tiež diastolickú dysfunkciu [90]. Isté vazoprotektívne účinky (redukcia oxidatívneho stresu, zachovanie endotelových funkcií, redukcia arteriálnej tuhosti a iné) sa pri kalorickej reštrikcii pozorujú u obéznych už od ich stredného veku [91].
U starších osôb s obezitou vedie kalorická reštrikcia k redukcii prejavov metabolického syndrómu, k redukcii prozápalových sérových markerov a k nárastu záťažových schopností [92]. U starších pacientov s obezitou a srdcovým zlyhávaním so zachovalou ejekčnou frakciou vedie reštrikcia kalórií k zlepšeniu zloženia tela, redukuje prozápalové sérové markery, tiež dyslipidémiu, kardiálnu hypertrofiu, diastolickú dysfunkciu, záťažovú intoleranciu, ale aj symptómy srdcového zlyhávania [93]. Avšak u starých a slabých osôb kalorická reštrikcia škodí, činí osobu zraniteľnejšou.
Kalorická reštrikcia ovplyvňuje mnohé metabolické dráhy: aktivuje AMPK a inhibuje mTOR, podporuje autofágiu (v srdci i v cievach) a upravuje KV-funkciu [33]. Ďalej aktivuje sirtuiny, a to podporuje prežívanie kardiomyocytov [94].
Kalorická reštrikcia je intervenciou, ktorá redukuje proces KV-starnutia a ochraňuje nielen starších, ale i obéznych. Problémom však je nedobrá adherencia pacientov ku kalorickej reštrikcii, ale aj kolísanie hmotnosti osôb (a aj to kolísanie je škodlivé) [95].
SGLT2 (Sodium-GLucose co-Transporter-2) inhibítory (SGLT2i) sú antidiabetiká, ktoré redukujú glykémiu prostredníctvom renálnej exkrécie. SGLT2i napodobňujú (redukciou glykémie) benefit kalorickej reštrikcie, ale vedia inhibovať mTOR a vedia stimulovať AMPK a tiež signalizáciu SIRT1, a tým aktivujú autofágiu [96]. Ešte zlepšujú mitochondriálne funkcie, redukujú oxidačný stres a inflamáciu – teda asi spomaľujú proces starnutia [97].
SGLT2i u ľudí redukujú hmotnosť a tiež krvný tlak, u diabetikov redukujú riziko demencie, zlepšujú kognitívne funkcie, fyzickú zdatnosť u starších krehkých pacientov (s diabetom a hypertenziou) [98,99,100]. SGLT2i redukujú KV - a celkovú mortalitu u pacientov s DM2T a u osôb s kardio-metabolickým či kardio-renálnym ochorením a tiež u chorých so srdcovým zlyhávaním [101].
Receptorové agonisty pre glucagon-like peptid 1 (GLP1-RA) patria tiež medzi antidiabetiká, ale pomerne rýchlo sa pri výskume zistilo, že vedia redukovať hmotnosť (potlačujú apetít, redukujú príjem jedla a odďaľujú vyprázdňovanie žalúdka po najedení). GLP1-RA semaglutid preukázal 18 % redukciu hmotnosti v období 68 týždňov užívania [102]. GLP1-RA redukujú hmotnosť aj u nediabetikov a u starších osôb [103,104].
Liečba GLP1-RA zlepšuje kardiálnu remodeláciu, tiež endotelovú funkciu (testované u obezity, u hypertenzie a u HFpEF) [105]. Klinické štúdie preukázali, že liečba GLP1-RA je obzvlásť účinná, ak má osoba obezitu a už aj isté KVO: vtedy redukuje KV-mortalitu, výskyt nefatálnych infarktov myokardu, výskyt mozgových príhod, a to osobitne vtedy, ak ide o diabetikov [106]. Semaglutid preukázal benefit aj u nediabetických pacientov s obezitou a KVO, včítane so srdcovým zlyhávaním [107].
GLP1-RA majú systémové protizápalové, antihypertenzívne a lipidy redukujúce vlastnosti, a preto majú užitočné KV-účinky [108]. GLP1-RA bývajú prítomné na endotelových bunkách srdca a ciev a sčasti i na kardiomyocytoch a na vaskulárnych hladkosvalových bunkách [108].
Účinky GLP1-RA u pacientov s obezitou, DM2T a KVO redukujú mortalitu. Tiež vykazujú protekciu v prípadoch demencie a kognitívnej dysfunkcie [109].
Nikotínamid adenín dinukleotid (NAD+) je vitálny koenzým prítomný v každej bunke. Osobitne pomáha pri produkcii energie v bunke a zabezpečuje u nej aj úpravu DNA.
Tzv. redox kofaktor NAD+ je substrátom polyADP-ribóza-polymerázy, tiež sirtuinu deacetylázy a tiež aj cyklickej ADP-ribóza syntázy, a tak reguluje úpravu DNA, tiež posttranslačné zmeny a Ca2+ signalizáciu [110].
Ak dochádza k poškodeniu DNA pri chronickom zápale a súčasne k redukcii dostupnosti NAD+, tak sa poškodzuje mitochondriálna funkcia a urýchľuje sa proces starnutia [110].
U starších ľudí s obezitou a prítomnosťou HFpEF nachádzame redukované hladiny NAD+ v srdci [111].
Predklinické údaje podporujú KV - a metabolický benefit NAD+ prekurzorov u zvierat a tiež tzv. starnutie zmierňujúci vplyv u zvierat. Ale je potrebné ešte preskúmať bezpečnosť, ale i účinnosť rôznych prekurzorov NAD+ v klinických štúdiách. Zatiaľ jestvuje predstava, že účinky prekurzorov NAD+ by mohli pomôcť u starších osôb s obezitou v prevencii KVO a metabolických ochorení.
Bariatrická chirurgia je účinná liečebná metóda ako redukovať hmotnosť u obezity. Ak sa efekt redukcie obezity dlhodobo udrží, tak sa následne redukuje riziko KVO , t. j. srdcového zlyhávania, ale tiež výskyt infarktov myokardu a cievnych mozgových príhod [112]. Efekt je prítomný u diabetikov ale i u nediabetikov.
Táto chirurgická liečba zväčšuje dĺžku telomerázy T-buniek po zákroku, čo svedčí o parciálnej úprave započatého starnutia pri obezite. U pacientov nachádzame súčasne aj redukciu prozápalových cytokínov, ako sú IL6 a CRP v sére [113].
Efekt bariatrickej liečby obezity je lepší u osôb mladších ako 45 rokov.
Žijeme dobu narastajúcej prevalencie obezity, ale tiež dobu so starnutím populácií v Európe, ale iste aj inde vo svete. To významne ovplyvňuje zdravotníctvo, ale aj celú spoločnosť, hlavne nárastom KV-príhod s potrebou častých zdravotníckych kontrol či aj s potrebou ďalších hospitalizácií u postihnutých. Mnoho experimentálnych a klinických údajov poukazuje na to, že medzi obezitou a starnutím je silná asociácia, ktorá ovplyvňuje patogenézu, ale i prognózu KVO.
Užitočnou informáciou je poznanie, že redukcia hmotnosti v populáciách občanov podporuje redukciu výskytu KV-príhod či KVO. Aj údaje z tejto publikácie potvrdzujú hypotézu, že obezita významne akceleruje biologické KV-starnutie s KV-dôsledkami.
Ako máme hľadieť do budúcnosti v tejto oblasti? Potrebné sú štúdie s primárnou prevenciou obezity, tým aj starnutia. Možno predpokladať, že preukážu redukciu KVO a metabolických ochorení. Potrebné budú štúdie s využitím SGLT2i alebo GLP1-RA, či ich kombinácie. Aj tu sa dá očakávať benefit u obéznych pacientov s predĺžením života. Možno sa spustia aj štúdie s kalorickou reštrikciou, t. j. s využitím podávania prekurzorov NAD+ či mimetík s kalorickou reštrikciou. Bude potrebné lepšie medicínsky definovať obezitu. Dnes sa tu využíva hodnotenie pomocou BMI, ktoré však u hodnotenej osoby nezohľadňuje zloženie tkanív tela, hlavne lokalizáciu a intenzitu nárastu adipózneho tkaniva. Sarkopenická a nonsarkopenická obezita preukazuje silnejšiu asociáciu s KVO i s mortalitou, než je tomu v prípade hodnotenia obezity s využitím BMI. Viscerálny tuk je silným prediktorom KV-remodelácie a KV-dysfunkcie.
Hľadáme teda nové cesty prevencie KV-príhod u obéznych osôb, iste však môžu poslúžiť aj u nonobéznych osôb.
Kompletný zoznam citovanej literatúry je prístupný z <www.diaslovakia.sk/casopisy>
United Nations. World Population Ageing 2023: Challenges and Opportunities of Population Ageing in the Least Developed Countries. Department of Economic and Social Affairs 2023. Dostupné z WWW: <https://desapublications.un.org/publications/world-population-ageing-2023-challenges-and-opportunities-population-ageing-least>.
[NCD Risk Factor Collaboration]. World trends in underweight and obesity from 1990 to 2022: a pooled analysis of 3663 population-representative studies with 222 million children, adoslescents and adults. Lancet 2024; 403(10431): 1027–1050. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/S0140–6736(23)02750–2>.
Koskinas KC, van Craenenbroeck EM, Antoniades C et al. Obesity and cardiovascular disease: an ESC clinical consensus statement. Eur Heart J 2024; 45(38): 4063–4098. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/<10.1093/eurheartj/ehae508>.
Khan SS, Ning H, Wilkins JT et al. Association of body mass index with lifetime risk of cardiovascular disease and compression of morbidity. JAMA Cardiol 2018; 3(4): 280–287. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1001/jamacardio.2018.0022>.
Niemann B, Chen Y, Teschner M et al. Obesity induces signs of premature cardiac ageing in younger patients: the role of mitochondria. J Am Coll Cardiol 2011; 57(5): 577–585. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.jacc.2010.09.040>.
Feng T, Vegard M, Strand LB et al. Weight and weight change and risk of atrial fibrillation: the HUNT study. Eur Heart J 2019; 40(34): 2859–2866. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1093/eurheartj/ehz390>.
Tromp J, MacDonald MR, Tay WT et al. Heart failure with preserved ejection fraction in the young. Circulation 2018; 138(24): 2763–2773. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1161/CIRCULATIONAHA.118.034720>.
Abdellatif M, Kroemer G. Heart failure with preserved ejection fraction: an age-related condition. J Mol Cell Cardiol 2022; 167 : 83–84. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.yjmcc.2022.03.008>.
Robertson J, Schaufelberger M, Lindgren M et al. Higher body mass index in adolescence predicts cardiomyopathy risk in midlife. Circulation 2019; 140(2): 117–125. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1161/CIRCULATIONAHA.118.039132>.
Kivimäki M, Frank P, Pentti J et al. Obesity and risk of diseases associated with hallmarks of cellular ageing: a multicohort study. Lancet Healthy Longev 2024; 5(7): e454-e463. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/S2666–7568(24)00087–4>.
Dove A, Guo J, Marseglia A et al. Cardiometabolic multimorbidity and incident dementia: the Swedish twin registry. Eur Heart J 2023; 44(7): 573–582. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1093/eurheartj/ehac744>.
De Cabo R, Mattson MP. Effects of intermittent fasting on health, ageing, and disease. N Engl J Med 2019; 3812(6): 2541–2551. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1056/NEJMra1905136>.
Abdellatif M, Rainer PP, Sedej S et al. Hallmarks of cardiovascular ageing. Nat Rev Cardiol 2023; 20(11): 754–777. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1038/s41569–023–00881–3>.
Alpert MA, Lambert CR, Panayiotou H et al. Relation of duration of morbid obesity to left ventricular mass, systolic function and diastolic filling and effect of weight loss. Am J Cardiol 1995; 76 (16): 1194–1197. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/s0002–9149(99)80338–5>.
The Global Cardiovascular Risk Consortium. Global effect of modifiable risk factor on cardiovascular disease and mortality. N Engl J Med 2023; 389(14): 1273–1285. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1056/NEJMoa2206916>.
Zhou Z, Macpherson J, Gray SR et al. Are people with metabolically healthy obesity really healthy? A prospective cohort study of 381 363 UK Biobank participants. Diabetologia 2021; 64(9): 1963–1972. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1007/s00125–021–05484–6>.
Poirier P, Giles TD, Bray GA et al. Obesity and cardiovascular disease: pathophysiology, evaluation, and effect of weight loss: an update of the 1997 American Heart Association Scientific Statement on obesity and heart disease from the Obesity Committee of the Council on Nutrition, Physical Activity and Metabolism. Circulation 2006; 113(6): 898–918. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1161/CIRCULATIONAHA.106.171016>.
Alpert MA, Karthikeyan K, Abdullah O et al. Obesity and cardiac remodelling in adults: mechanisms and clinical implications. Prog Cardiovasc Dis 2018; 61(2): 114–123. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.pcad.2018.07.012>.
Zhao S, Kusminski CM, Scherer PE. Adiponectin, leptin and cardiovascular disorders. Circ Res 2021; 128(1): 136–149. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1161/CIRCRESAHA.120.314458>.
Aurigemma GP, de Simone G, Fitzgibbons TP. Cardiac remodeling in obesity. Circ Cardiovasc Imaging 2013; 6(1): 142–152. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1161/CIRCIMAGING.111.964627>.
Russo C, Jin Z, Homma S et al. Effect of obesity and overweight on left ventricular diastolic function: a community-based study in an elderly cohort. J Am Coll Cardiol 2011; 57(12): 1368–1374. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.jacc.2010.10.042>.
Serés L, López-Ayerbe J, Coll R et al. Cardiopulmonary function and exercise capacity in patients with morbid obesity. Rev Esp Cardiol 2003; 56(6): 594–600. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/s0300–8932(03)76921–8>.
Antelmi I, de Paula RS, Shinzato AR et al. Influence of age, gender, body mass index, and functional capacity on heart rate variability in a cohort of subjects without heart disease. Am J Cardiol 2004; 93(3): 381–385. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.amjcard.2003.09.065>.
Chen HHL, Bhat A, Gan GCH et al. The impact of body mass index on cardiac structure and function in a cohort of obese patients without traditional cardiovascular risk factors. Int J Cardiol Cardiovasc Risk Prev 2023; 19 : 200211. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.ijcrp.2023.200211>.
Sargsyan N, Chen JY, Aggarwal R et al. The effects of bariatric surgery on cardiac function: a systematic review and meta-analysis. Int J Obes (Lond) 2024; 48(2): 166–176. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1038/s41366–023–01412–3>.
Juonala M, Kähonen M, Laitinen et al. Effect of age and sex on carotid intima-media thickness, elasticity and brachial endothelial function in healthy adults: the cardiovascular risk in Young Finns Study. Eur Heart J 2008; 29(9): 1198–1206. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1093/eurheartj/ehm556>.
Van Guilder GP, Hoetzer GL, Dengel DR et al. Impaired endothelium – dependent vasodilation in normotensive and normoglycemic obese adult humans. J Cardiovasc Pharmacol 2006; 47(2): 310–313. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1097/01.fjc.0000205097.29946.d3>.
Zebekakis PE, Nawrot T, Thijs L et al. Obesity is associated with increased arterial stiffness from adolescence until old age. J Hypertens 2005; 23(10): 1839–1846. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1097/01.hjh.0000179511.93889.e9>.
Brown CD, Higgins M, Donato KA et al. Body mass index and the prevalence of hypertension and dyslipidemia. Obes Res 2000; 8(9): 605–619. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1038/oby.2000.79>.
Bagi Z, Feher A, Cassuto J. Microvascular responsiveness in obesity: implications for therapeutic intervention. Br J Pharmacol 2012; 165(3): 544–560. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1111/j.1476–5381.2011.01606.x>.
Dorrance AM, Matin N, Pires PW. The effects of obesity on cerebral vasculature . Curr Vasc Pharmacol 2014; 12(3): 462–472. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.2174/1570161112666140423222411>.
Ruperez C, Madeo F, de Cabo R et al. Obesity accelerates cardiovascular ageing. Eur Heart J 2025; 46(23): 2161–2185. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1093/eurheartj/ehaf216>.
Abdellatif M, Sedej S, Carmona-Gutierrez D et al. Autophagy in cardiovascular ageing. Circ Res 2018; 123(7): 803–824. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1161/CIRCRESAHA.118.312208>.
Sciarretta S, Zhai P, Shao D et al. Rheb is a critical regulator of autophagy during myocardial ischemia: pathophysiological implications in obesity and metabolic syndrome. Circulation 2012; 125(9): 1134–1146. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1161/CIRCULATIONAHA.111.078212>.
Rupérez C, Lerin C, Ferrer-Curriu G et al. Autophagic control of cardiac steatosis through FGF21 in obesity-associated cardiomyopathy. Int J Cardiol 2018; 260 : 163–170. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.ijcard.2018.02.109>.
Tong M, Saito T, Zhai P et al. Mitophagy is essential for maintaining cardiac function during high fat diet-induced diabetic cardiomyopathy. Circ Res 2019; 124(9): 1360–1371. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1161/CIRCRESAHA.118.314607>.
Packer M. Autophagy stimulation and intracellular sodium reduction as mediators of the cardioprotective effect of sodium-glucose co-transporter 2 inhibitors. Eur J Heart Fail 2020; 22(4): 618–628. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1002/ejhf.1732>.
Mainali N, Ayyadevara S, Ganne A et al. Protein homeostasis in the aged and diseased heart. J Cardiovasc Ageing 2023; 3(2): 16. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.20517/jca.2023.4>.
Predmore JM, Wang P, Davis F et al. Ubiquitin proteasome dysfunction in human hypertrophic and dilated cardiomyopathies. Circultion 2010; 121(8): 997–1004. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1161/CIRCULATIONAHA.109.904557>.
Birks EJ, Latif N, Enesa K et al. Elevated p53 expression is associated with dysregulation of the ubiquitin-proteasome system in dilated cardiomyopathy. Cardiovasc Res 2008; 79(3): 472–480. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1093/cvr/cvn083>.
Lemmer IL, Willemsen N, Hilal N et al. A guide to understanding endoplasmic reticulum stress in metabolic disorders. Mol Metab 2021; 47 : 101169. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.molmet.2021.101169>.
Yang L, Licastro D, Cava E et al. Long-term calorie restriction enhances cellular quality-control processes in human skeletal muscle. Cell Rep 2016;14 (3): 422–428. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.celrep.2015.12.042>.
Madreiter - Sokolowski CT, Hiden U, Krstic J et al. Targeting organ-specific mitochondrial dysfunction to improve biological ageing. Pharmacol Ther 2024; 262 : 1087. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10. 10.1016/j.pharmthera.2024.108710>.
Fukushima A, Lopaschuk GD. Cardiac fatty acid oxidation in heart failure associated with obesity and diabetes. Biochim Biophys Acta 2016; 1861(10): 1525–1534. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.bbalip.2016.03.020>.
Kizhakekuttu TJ, Wang J Dharmashankar K et al. Adverse alterations in mitochondrial function contribute to type 2 diabetes mellitus-related endothelial dysfunction in humans. Arterioscler Thromb Vasc Biol 2012; 32(10): 2531–2539. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1161/ATVBAHA.112.256024>.
Schumacher B, Pothof J, Vijg J et al. The central role of DNA damage in the ageing process. Nature 2021; 592(10): 695–703. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1038/s41586–021–03307–7>.
Kim S, Parks CG, DeRoo LA et al. Obesity and weight gain in adulthood and telomere length. Cancer Epidemiol Biomarkers Prev 2009; 18 (3): 816–820. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1158/1055–9965.EPI-08–0935>.
Barouch LA, Gao D, Chen L et al. Cardiac myocyte apoptosis is associated with increased DNA damageand decreased survival in murine models of obesity. Circ Res 2006; 98(1): 119–124. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1161/01.RES.0000199348.10580.1d>.
Chiaramonte A, Testi S, Pelosini C et al. Oxidative and DNA damage in obese patients undergoing bariatric surgery: a one-year follow-up study. Mutat Res 2023; 827 : 111827. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.mrfmmm.2023.111827>.
Usman M, Woloshynowych M, Britto JC et al. Obesity, oxidative DNA damage and Vitamin D as predictors of genomic instability in children and adolescents. Int J Obes (Lond) 2021; 45(9): 2095–2107. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1038/s41366–021–00879–2>.
Lewis-McDougall FC, Ruchaya PJ, Domenjo-Vila E et al. Aged-senescent cells contribute to impaired heart regeneration. Aging Cell 2019; 18(3): e12931. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1111/acel.12931>.
Spinelli R, Baboota RK, Gogg S et al. Increased cell senescence In human metabolic disorders. J Clin Invest 2023; 133(12): e169922. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1172/JCI169922>.
Pini M, Czibik G, Sawaki D et al. Adipose tissue senescence is mediated by increased ATP content after a short-term high-fat diet exposure. Aging Cell 2021; 20 (8): e13421. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1111/acel.13421>.
Lee G, Kim YY, Jang H et al. SREBP1c-PARP1 axis tunes anti-senescence activity of adipocytes and ameliorates metabolic imbalance in obesity. Cell Metab 2022; 34 (5): 702–718. e.5. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.cmet.2022.03.010>.
Rouault C, Marcelin G, Adriouch S et al. Senescence-associated beta-galactosidase in subcutaneous adipose tissue associates with altered glycaemic status and truncal fat in severe obesity. Diabetologia 2021; 64(1): 240–254. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1007/s00125–020–05307–0>.
Gevaert AB, Shakeri H, Leloup AJ et al. Endothelial senescence contributes to heart failure with preserved ejection fraction in an ageing mouse model. Circ Heart Fail 2017; 10(6): e003806. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1161/CIRCHEARTFAILURE.116.003806>.
Abdellatif M, Schmid ST, Fuerlinger A et al. Anti-ageing interventions for the treatment of cardiovascular disease. Cardiovasc Res 2025; 121(10): 1524–1536. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1093/cvr/cvae177>.
de Oliveira Silva T, Lunardon G, Lino CA et al. Senescent cell depletion alleviates obesity-related metabolic and cardiac disorders. Mol Metab 2025; 91 : 102065. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.molmet.2024.102065>.
Hall JE, do Carmo JM, de Silva AA et al. Obesity-induced hypertension: interaction of neurohumoral and renal mechanisms. Circ Res 2015; 116 (6): 991–1006. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1161/CIRCRESAHA.116.305697>.
Boustany CM, Bharadway K, Daugherty A et al. Activation of the systemic and adipose renin-angiotensin system in rats with diet-induced obesity and hypertension. Am J Physiol Regul Integr Comp Physiol 2004; 287(4): R943-R949. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1152/ajpregu.00265.2004>.
Schuetten MTJ, Houben AJHM, de Leeuw PW et al. The link between adipose tissue renin-angiotensin-aldosterone system signalling and obesity-associated hypertension. Physiology (Bethesda) 2017; 32(3): 197–209. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1152/physiol.00037.2016>.
Yoon HE, Kim EN, Kim MY et al. Age-associated changes in the vascular renin-angiotensin system in mice. Oxid Med Cell Longev 2016; 2016 : 6731093. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1155/2016/6731093>.
Rivera P, Miranda C, Roldán N et al. Augmented transcripts of kidney injury markers and renin angiotensin system in urine samples of overweight young adults. Sci Rep 2020; 10(1): 21154. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1038/s41598–020–78382–3>.
Guo X, Asthana P, Gurung S et al. Regulation of age-associated insulin resistence by MT1-MMP-mediated cleavage of insulin receptor. Nat Commun 2022;13(1): 3749. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1038/s41467–022–31563–2>.
Junnila RK, List EO, Berryman DE et al. The GH/IGF1 axis in ageing and longevity. Nat Rev Endocrinol 2013; 9(6): 366–376. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1038/nrendo.2013.67>.
Maffei A, Cifelli G, Carnevale R et al. PI3Ky inhibition protects against diabetic cardiomyopathy in mice. Rev Esp Cardiol (Engl Ed) 2017; 70(1): 16–24. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.rec.2016.04.034>.
Abdellatif M, Trummer-Herbst V, HeberleAM et al. Fine-tuning cardiac insulin-like growth factor 1 receptor signaling to promote health and longevity. Circulation 2022; 145(22): 1853–1866. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1161/CIRCULATIONAHA.122.059863>.
Kubo H, Sawada S, Satoh M et al. Insulin-like growth factor 1 levels are associated with high comorbidity of metabolic disorders in obese subjects: a Japanese single-center retrospective-study. Sci Rep 2022; 12(1): 20130. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1038/s41598–022–23521–1>.
Guo CA, Guo S. Insulin receptor substrate signalling controls cardiac energy metabolism and heart failure. J Endocrinol 2017; 233(3): R131-R143. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1530/JOE-16–0679>.
Qi Z, Ding S. Obesity-associated sympathetic overactivity in children and adolescents: the role of catecholamine resistance in lipid metabolism. J Pediatr Endocrinol Metab 2016; 29(2): 113–125. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/ 10.1515/jpem-2015–0182>.
Valentine JM, Ahmadian M, Keinan O et al. Beta3-adrenergic receptor downregulation leads to adipocyte catecholamine resistance in obesity. J Clin Invest 2022; 132(2): e153357. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1172/JCI153357>.
De Kloet AD, Krause EG, Kim D-H et al. The effect of angiotensin -converting enzyme inhibition using captopril on energy balance and glucose homeostasis. Endocrinology 2009; 150(9): 4114–4123. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1210/en.2009–0065>.
Strong R, Miller RA, Cheng CJ et al. Lifespan benefits for the combination of rapamycin plus acarbose and for captopril in genetically heterogeneous mice. Aging Cell 2022; 21(12): e13724. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1111/acel.13724>.
Wilding JPH, Batterham RL, Calanna S et al. Once-weekly semaglutide in adults with overweight or obesity. N Engl J Med 2021; 384(11): 989–1002. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1056/NEJMoa2032183>.
Lincoff AM, Brown-Frandsen K, Colhoun HM et al. [SELECT Trial Investigators]. Semaglutide and cardiovascular outcomes in obesity without diabetes. N Engl J Med 2023; 389(24): 2221–2232. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1056/NEJMoa2307563>.
Liberale L, Badimon L, Montecucco L et al. Inflammation, aging and cardiovascular disease. JACC review topic of the week. J Am Coll Cardiol 2022; 79(8): 837–847. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.jacc.2021.12.017>.
Ruparelia N, Chai JT, Fisher EA et al. Inflammatory processess in cardiovascular disease: a route to targeted therapies. Nat Rev Cardiol 2017; 14(3): 133–144. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1038/nrcardio.2016.185>.
Badimon L, Bugiardini R, Cenko E et al. Position paper of the European Society of Cardiology-working group of coronary pathophysiology and microcirculation : obesity and heart disease. Eur Heart J 2017;38(25): 1951–1958. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1093/eurheartj/ehx181>.
Liberale L, Montecucco F, Tardif J-C et al. Inflammation-aging: the role of inflmmation in age-dependent cardiovascular disease. Eur Heart J 2020; 41(31): 2974–2982. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1093/eurheartj/ehz961>.
Libby P, Ridker PM, Maseri A. Inflammation and atherosclerosis. Circulation 2002;105(9): 1135–1143. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1161/hc0902.104353>.
Meier HCS, Mitchell C, Karadimas T et al. Systemic inflammation and biological aging in the Health and Retirement Study. Geroscience 2023; 45(6): 3257–3265. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1007/s11357–023–00880–9>.
Fuster JJ, Ouchi N, Gokce N et al. Obesity-induced changes in adipose tissue microenvironment and their impact on cardiovascular disease. Circ Res 2016; 118(11): 1786–1807. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1161/CIRCRESAHA.115.306885>.
Weisberg SP, McCann D, Desai M et al. Obesity is associated with macrophage accumulation in adipose tissue. J Clin Invest 2003; 112(12): 1796–1808. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1172/JCI19246>.
Hahn VS, Knutsdottir H, Luo X et al. Myocardial gene expression signatures in human heart failure with preserved ejection fraction. Circulation 2021; 143(2): 120–134. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1161/CIRCULATIONAHA.120.050498>.
Sokolova M, Sjaastad I, Louwe MC et al. NLRP3 inflammasome promotes myocardial remodeling during diet-induced obesity. Front Immunol 2019; 10 : 1621. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.3389/fimmu.2019.01621>.
Henry JA, Abdesselam I, Deal O et al. The effect of bariatric surgery type on cardiac reverse remodelling. Int J Obes (Lond) 2024; 48(6): 808–814. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1038/s41366–024–01474-x>.
Packer M. Epicardial adipose tissue may mediate deleterious effects of obesity and inflammation on the myocardium. J Am Coll Cardiol 2018; 71(20): 2360–2372. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.jacc.2018.03.509>.
Powell-Wiley TM, Poirier P, Burke LE et al. Obesity and cardiovascular disease: a scientific statement from the American Heart Association. Circulation 2021; 143(21): e984-e1010. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1161/CIR.0000000000000973>.
Green CL, Lamming DW, Fontana L. Molecular mechanisms of dietary restriction promoting health and longevity. Nat Rev Mol Cell Biol 2022; 23(1): 56–73. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1038/s41580–021–00411–4>.
Shinmura K, Tamaki K, Sano M et al. Impact of long-term caloric restriction on cardiac senescence: caloric restriction ameliorates cardiac diastolic dysfunction associated with aging. J Mol Cell Cardiol 2011; 50(1): 117–127. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.yjmcc.2010.10.018>.
Dengo AL, Dennis EA, Orr JS et al. Arterial destiffening with weight loss in overweight and obese middle-aged and older adults. Hypertension 2010; 55(4): 855–861. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1161/HYPERTENSIONAHA.109.147850>.
Normandin E, Houston DK, Nicklas BJ. Caloric restriction for treatment of geriatric obesity: do the benefits outweight the risk? Curr Nutr Rep 2015; 4(4): 143–155. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1007/s13668–015–0123–9>.
Kitzman DW, Brubaker P, Morgan T et al. Effect of caloric restriction or aerobic exercise training on peak oxygen consumption and quality of life in obese older patients with heart failure with preserved ejection fraction: a randomized clinical trial. JAMA 2016; 315(1): 36–46. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1001/jama.2015.17346>.
Matsushima S, Sadoshima J. The role of sirtuins in cardic disease. Am J Physiol Heart Circ Physiol 2015; 309(9): H1375-H1389. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1152/ajpheart.00053.2015>.
Massey RJ, Siddiqui MK, Pearson ER et al. Weight variability and cardiovascular outcomes: a systematic review and meta-analysis. Cardiovasc Diabetol 2023; 22(1): 5. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1186/s12933–022–01735-x>.
Packer M. Critical reanalysis of the mechanisms underlying the cardiorenal benefits of SGLT2 inhibitors and reaffirmation of the nutrient deprivation signaling/autophagy hypothesis. Circulation 2022; 146(18): 1383–1405. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1161/CIRCULATIONAHA.122.061732>.
Hoong CWS, Chua MWJ. SGLT2 inhibitors as calorie restriction mimetics: insights on longevity pathways and age-related diseases. Endocrinology 2021; 162(8): bqab079. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1210/endocr/bqab079>.
Mone P, Varzideh F, Jankauskas SS et al. SGLT2 inhibition via empagliflozin improves endothelial function and reduces mitochondrial oxidative stress: insight from frail hypertensive and diabetic patients. Hypertension 2022; 79(8): 1633–1643. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1161/HYPERTENSIONAHA.122.19586>.
Cheong AJY, Teo YN, Teo YH et al. SGLT2 inhibitors on weight and body mass: a meta-analysis of 116 randomized-controlled trials. Obesity (Silver Spring) 2022; 30(1): 117–128. Dostupné z DOI: 10.1002/oby.23331>.
Youn YJ, Kim S, Jeong H-J et al. Sodium-glucose cotransporter-2 inhibitors and their potential role in dementia onset and cognitive function in patients with diabetes mellitus: a systematic review and meta-analysis. Front Neuroendocrinol 2024; 73 : 101131. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/j.yfrne.2024.101131>.
Giugliano D, Longo M, Scappaticcio L et al. SGLT-2 inhibitors and cardiorenal outcomes in patients with or without type 2 diabetes: a meta-analysis of 11 CVOTs. Cardiovasc Diabetol 2021; 20(1): 236–248. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1186/s12933–021–01430–3>.
Wadden TA, Bailey TS, Billings LK et al. Effect of subcutaneous semaglutide vs placebo as an adjunct to intensive behavioral therapy on body weight in adults with overweight or obesity: the STEP 3 randomized clinical trial. JAMA 2021; 325(14): 1403–1413. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1001/jama.2021.1831>.
Jensterle M, Rizzo M, Haluzik M et al. Efficacy of GLP-1 RA approved for weight management in patients with or without diabetes: a narrative review. Adv Ther 2022; 39(6): 2452–2467. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1007/s12325–022–02153-x>.
Kreiner FF, von Scholten BJ, Kurtzhals P et al. Glucagon-like peptide 1 receptor agonists to expand the healthy lifespan: current and future potentials. Aging Cell 2023; 22(5): e13818. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1111/acel.13818>.
Withaar C, Meems LMG, Markousis-Mavrogenis G et al The effects of liraglutide and dapagliflozin on cardiac function and structure in multi-hit mouse model of heart failure with preserved ejection fraction. Cardiovasc Res 2021; 117(9): 2108–2124. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1093/cvr/cvaa256>.
Marso SP, Daniels GH, Brown-Frandsen et al. [LEADER Steering Committee; LEADER Trial Investigators]. Liraglutide and cardiovascular outcomes in type 2 diabetes. N Engl J Med 2016; 375(4): 311–322. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1056/NEJMoa1603827>.
Deanfield J, Verma S, Scirica BM et al. [SELECT Trial Investigators]. Semaglutide and cardiovascular outcomes in patients with obesity and prevalent heart failure: a prespecified analysis of the SELECT trial. Lancet 2024; 404(10454): 773–786. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1016/S0140–6736(24)01498–3>.
Ussher JR, Drucker DJ. Glucagon-like peptide 1 receptor agonists: cardiovascular benefits and mechanisms of action. Nat Rev Cardiol 2023; 20(7): 463–474. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1038/s41569–023–00849–3>.
Monney M, Jornayvaz FR, Gariani K. GLP-1 receptor agonists effect on cognitive function in patients with and without type 2 diabetes. Diabetes Metab 2023; 49(5): Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/101470. 10.1016/j.diabet.2023.101470>.
Abdellatif M, Sedej S, Mroemer G. NAD+ metabolism in cardiac health, aging and disease. Circulation 2021; 144(22): 1795–1817. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1161CIRCULATIONAHA.121.056589>.
Abdellatif M, Trummer-Herbst V, Koser F et al. Nicotinamide for the treatment of heart failure with preserved ejection fraction. Sci Transl Med 2021; 13(580): eabd7064. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1126/scitranslmed.abd7064>.
Sjoestroem L. Review of the key results from the Swedish Obese Subjects (SOS) trial – a prospective controlled intervention study of bariatric surgery. J Intern Med 2013; 273(3): 219–234. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1111/joim.12012>.
Hohensinner PJ, Kaun C, Ebenbauer B et al. Reduction of premature aging markers after gastric bypass surgery in morbidly obese patients. Obes Surg 2018; 28(9): 2804–2810. Dostupné z DOI: <http://dx.doi.org/10.1007/s11695–018–3247–3>.
Don‘t have an account? Create new account
Enter the email address that you registered with. We will send you instructions on how to set a new password.
