Črevný mikrobióm, obezita a stres pri hidradenitis suppurativa –⁠ prepojenie kože, mysle a metabolizmu

Overview

Hidradenitis suppurativa je chronické, imunitne mediované ochorenie postihujúce pilosebaceózne jednotky v intertriginóznych oblastiach. V posledných rokoch sa ukazuje, že hidradenitis suppurativa je systémový zápal so silnými väzbami na obezitu, psychický stres a črevný mikrobióm. Tieto faktory spoločne vytvárajú model chronickej zápalovej aktivácie prostredníctvom mechanizmov tzv. osi črevo-mozog-koža. Cieľom tohto článku je zhrnúť aktuálne poznatky o úlohe črevnej dysbiózy, stresovej osi a metabolických porúch pri hidradenitis suppurativa a naznačiť terapeutické implikácie v dermatologickej praxi.

Klíčová slova:

obezita – črevný mikrobióm – hidradenitis suppurativa – chronický zápal – os črevo-mozog-koža

ÚVOD

Hidradenitis suppurativa (HS) sa už dávno nevníma iba ako lokálne ochorenie vlasového folikulu, ale ako systémový zápal s významným metabolickými a psychologickými súvislosťami. Okrem genetických faktorov, (mutácie γ-sekretázy, Notch dráha), disponujúcich jedincov k imunitnej dysregulácii, sú v centre záujmu metabolická dysfunkcia, črevný a kožný mikrobióm a stresová odpoveď organizmu. Nové poznatky z imunológie, neuroendokrinológie a mikrobiológie ukazujú, že koža, mozog a črevo tvoria prepojenú regulačnú sieť, ktorá ovplyvňuje priebeh HS. V centre pozornosti stojí vzájomné prepojenie (obr.  1), kde črevný mikrobióm, stres, obezita a chronický systémový zápal tvorí dynamický kruh, kde pochopenie vzájomných súvislostí otvára možnosti cielenejšej terapie [1, 2].

ČREVNÝ MIKROBIÓM PRI HS

Úloha črevného mikrobiómu v patogenéze zápalových imunitne mediovaných dermatóz je predmetom cieleného výskumu. Historicky vznikol najskôr koncept črevo-mozog (gut-brain axis), ktorý sa postupne vyvíjal už od 19. storočia. Jeho moderná formulácia sa objavila neskôr v rámci výskumných skupín zaoberajúcich sa vývojom nervového systému a mikrobiotou. Rozšírená hypotéza črevo-mozog-koža (gut-brain-skin axis) bola v dermatológii prvýkrát systematicky formulovaná v roku 2023 (Ferraretto, A. et al., Frontiers). Vysvetľuje, ako črevná mikrobiota ovplyvňuje imunitné a neuroendokrinné osi, ktoré sa premietajú do kožných ochorení [5].

Pri hidradenitis suppurativa sa uplatňuje dysbióza nielen v črevnom mikrobióme (ktorá je podobná ako pri Crohnovej chorobe), ale aj v kožnom mikrobióme –ten nie je vyvážený ani dostatočne druhovo pestrý, čo vedie k prozápalovému stavu.

Ľudský črevný mikrobióm je definovaný ako komplexný ekosystém pozostávajúci z baktérií, húb a vírusov, pričom všetky sa podieľajú na zdraví svojho hostiteľa. Je známe, že sa podieľa na rôznych procesoch, vrátane trávenia, syntézy živín a stimulácie imunitného systému [23, 26]. Keďže dysbióza v črevnom mikrobióme bola spojená s viacerými patofyziologickými procesmi zahrňujúcimi imunitnú dysreguláciu, bola vyslovená hypotéza, že by mohla zohrať úlohu aj v patogenéze hidradenitis suppurativa. Podľa literárnych údajov črevná dysbióza podporuje produkciu prozápalových cytokínov, ako sú IL-6, IL-17 a TNF-α črevným epitelom, po čom nasleduje zvýšenie cirkulujúcich cytokínov IFN-γ a TNF-α. To následne vedie k zvýšenej hladine matrixových metaloproteináz (MMP-2, MMP-8 a MMP-9) a k tvorbe HS lézií [17, 18].

V štúdii, ktorú prezentoval McCarthy et al., sa zistilo, že je rozdiel medzi črevným mikrobiómom jedincov s HS a zdravej kontroly. Do štúdie bolo zaradených 59 pacientov s HS, ktorí poskytli vzorky stolice, ako aj výtery z nosa a kože. Vzorky boli podrobené sekvenovaniu bakteriálneho 16S rRNA génového amplikónu na celkovej DNA. Marker variácie mikrobiálnych druhov, označovaný aj ako α-diverzita, bol významne nižší u subjektov s HS. Preukázala sa aj zvýšená hladina Ruminococcus gnavus a Clostridium ramosum v porovnaní s mikrobiómami kontrolnej skupiny [17].

Zistilo sa, že u účastníkov štúdie s HS je nadmerne zastúpený Ruminococcus gnavus, ale aj u pacientov s Crohnovou chorobou a zároveň je spojený so spondylartritídou a syndrómom dráždivého čreva. Jeho úloha pri Crohnovej chorobe bola podporená produkciou prozápalového polysacharidu, ktorý zvyšuje produkciu TNF-α interakciou s toll-like receptorom 4 (TLR4) imunitných buniek, predovšetkým dendritických. Autori predpokladajú, že produkcia tohto polysacharidu môže prispieť k patogenéze HS [17, 23].

V limitovanej vzorke sledovaných pacientov s HS, ktorú prezentoval Kam et al. sa uvádza, že toto ochorenie môže súvisieť so zníženou druhovou diverzitou črevnej mikroflóry, zvýšeným výskytom Bilophila a Holdemania a zníženým množstvom ochranných Lachnobacterium a Firmicutes. Nesmieme zabúdať, že chronická antibiotická liečba, bežná stratégia pri liečbe HS, môže taktiež výrazne narušiť črevné mikrobiómy, znížiť diverzitu a selektívne znižovať taxóny, čo môže byť mätúci faktor pri interpretácii črevného mikrobiómu [5].

Pri interpretácii je vhodné pripomenúť, že pacienti s HS majú zvýšené riziko Crohnovej choroby, čo podporuje aspoň čiastočne spoločný autoinflamatórny úsek patogenézy. HS je zároveň vnímaná ako ochorenie s prvkami autoinflamatórneho zápalu; zmeny bariéry (kožnej aj črevnej) a vrodenej/adaptívnej imunity tvoria funkčný celok s multidirekcionálnymi vzťahmi. Z tohto dôvodu majú potenciálne intervencie zmysel len vtedy, ak sú komplexné –⁠ so znižovaním zápalového potenciálu „na viacerých frontoch“ (mikrobióm, metabolizmus, stres, fajčenie, liečba zápalu) [3].

Obezita je chronické, multifaktoriálne metabolické ochorenie charakterizované nadmerným hromadením telesného tuku, ktoré negatívne ovplyvňuje zdravie. Tukové tkanivo je dôležitou zložkou imunitného systému, funguje aj ako samostatne činný endokrinný orgán, ktorý produkuje veľké množstvo proinflamačných cytokínov, ako je TNF-α, IL-1, IL-6, IL-8.

Na hodnotenie závažnosti obezity (tab. 1) sa v praxi najčastejšie používa index telesnej hmotnosti (BMI –⁠ Body Mass Index), čo je premenná hodnota, ktorá koreluje so stupňom adipozity a je ovplyvnená geneticky, počtom prijatých kalórií a pravdepodobne aj imunitným systémom. V klinickej praxi sa dopĺňa aj obvod pása (riziko viscerálnej obezity: >94 cm muži, >80 cm ženy), index tuku v pečeni a analýza zloženia tela. Na výpočet indexu BMI sa používa rovnica: BMI = telesná hmotnosť (kg)/výška (m²), pričom ide o základný skríningový nástroj a epidemiologický marker, ktorý však neodlišuje svaly a tuk [25].

 

Obezita je jedným z najvýznamnejších patofyziologických faktorov pri HS, prevalencia obezity u pacientov s HS sa pohybuje v rozmedzí 50–75 % podľa rôznych štúdií. V metaanalýze Egeberg et al. bolo riziko obezity u HS pacientov 2,5–4-násobne vyššie než v bežnej populácii a priemerné BMI u pacientov s HS bolo 31–33 kg/m². Obezita zhoršuje závažnosť HS (Hurley skóre, IHS4 skóre), znižuje odpoveď na biologickú liečbu a zvyšuje riziko komplikácií [2, 14].

Pri HS sa ukazuje priama súvislosť medzi trvaním, závažnosťou HS a obezitou. V súvislosti s vývojom a rozvojom ochorenia má okrem uvedených imunologických a endokrinologických súvislostí vplyv aj mechanické trenie kože v mieste lézií hidradenitis suppurativa, vlhkosť a teplota kože v miestach zhybov pri obéznych pacientoch [20].

Obezita mení črevný mikrobióm, zvyšuje endotoxémiu a systémový zápal. Abdominálna obezita je často spojená s metabolickými a kardiovaskulárnymi poruchami zapojenými do metabolického syndrómu. Prostredníctvom produkcie zápalových adipocytokínov (adiponektín, leptín, rezistín, visfatín) dochádza k prepojeniu medzi obezitou, inzulínovou rezistenciou a pridruženými zápalovými ochoreniami. Nezanedbateľný je aj psychologický dopad obezity, ktorý významne znižuje kvalitu života a u pacientov s HS je spojený s dvojitou stigmou [16].

Rastúce množstvo dôkazov ukazuje, že HS sa spája s metabolickým syndrómom, inzulínovou rezistenciou, dyslipidémiou a subklinickou aterosklerózou. Tieto komorbidity sú výsledkom zdieľaných patofyziologických mechanizmov –⁠ chronického zápalu, oxidačného stresu, adipokínovej dysregulácie a endotelovej dysfunkcie. Ateroskleróza sa tak v kontexte HS javí ako klinický fenotyp metabolického syndrómu, ktorého prejavy presahujú hranice dermatológie [10].

V rozsiahlej globálnej retrospektívnej kohortovej štúdii analyzujúcej riziko kardiovaskulárneho ochorenia u pacientov s HS, ktorú prezentoval Krajewski et al., bolo analyzovaných 144 100 pacientov s HS so zdravými kontrolnými skupinami. Pred párovaním vykazovali pacienti s HS vyššiu frekvenciu nadváhy alebo obezity (25 % oproti 14,4 %), závislosť od nikotínu a diabetes mellitus, ale nižšiu pravdepodobnosť primárnej arteriálnej hypertenzie v porovnaní so zdravými kontrolami. Pacienti s HS boli spojení celkovo so 47 kardiovaskulárnymi ochoreniami, najvyššia miera rizika bola zistená pre nešpecifické srdcové zlyhávanie (HR: 2,1; 95 % CI: 1,95–1,169), kohorta s HS bola predisponovaná k vzniku infarktu myokardu (HR: 2,06; 95 % CI: 1,88–2,27), akútnej embólii a hlbokej žilovej trombóze dolných končatín (HR: 1,93; 95 % CI: 1,74–2,14). Podobne ako obezita, aj fajčenie pôsobí prozápalovo a predstavuje rizikový faktor nielen pre vznik, ale aj závažnosť HS [9, 24].

STRESOVÁ ODPOVEĎ A MODULÁCIA ZÁPALU PRI HS

Chronický psychologický stres aktivuje hypotalamo-hypofýzo-adrenálnu (HPA) os a sympatikový nervový systém, čo vedie k zvýšenej sekrécii kortizolu a katecholamínov. Tieto hormóny majú dvojfázový účinok, akútne sú imunosupresívne, pri dlhodobom pôsobení podporujú produkciu zápalových cytokínov, čo sa môže prejaviť častejšími exacerbáciami HS a zvýšenou intenzitou bolesti. Vyššie hladiny cytokínov môžu prenikať cez hematoencefalickú bariéru a modulovať neuroendokrinné systémy (serotonín, dopamín), čo sa prejavuje únavou, anhedóniou, zmenami spánku a vyššou prevalenciou depresívnych a úzkostných porúch. Psychický stav pacienta tak nie je len sekundárnym dôsledkom viditeľných lézií, ale priamo súvisí s biologickými mechanizmami ochorenia [21].

Niektoré dáta uvádzajú, že až 90 % serotonínu v tele tvorí črevo v enterochromafínových bunkách. Črevný mikrobióm priamo reguluje dostupnosť jeho prekurzorov (tryptofánu), expresiu enzýmov syntézy serotonínu, degradáciu a signalizáciu cez nervus vagus. Dysbióza je významným rizikovým faktorom depresie prostredníctvom zápalu, narušenia metabolizmu tryptofánu, dysregulácie HPA osi a zmeny signalizácie osi črevo-mozog [12].

TERAPEUTICKÉ IMPLIKÁCIE AKTUÁLNYCH POZNATKOV

Myšlienku črevo-mozog-koža pri HS posilňujú narastajúce dôkazy o tom, že súvislosti s črevnou dysbiózou zohrávajú významnú úlohu v imunitnej dysregulácii a systémovom zápale pri tomto ochorení. Viaceré štúdie ukazujú, že HS je spojená s nerovnováhou uprednostňujúcou prozápalové mikróby pred prospešnými komenzálmi, v niektorých kohortách je významne nižšia diverzita. Kľúčovým mechanizmom, ktorým môže dysbiotický črevný mikrobióm zhoršiť HS, je uvoľňovanie mikrobiálnych produktov, ktoré podporujú systémový zápal. Vyšší index telesnej hmotnosti sa spája so zmenami v črevnej flóre, BMI ovplyvňuje prítomnosť špecifických mikróbov pri HS a obezita potencuje zápalový stav. Dysbióza zvyšuje riziko depresie [12].

Z terapeutického hľadiska tieto zistenia otvárajú priestor na multidisciplinárny prístup (tab. 2). Popri štandardnej farmakoterapii, vrátane cielenej biologickej liečby, sa do popredia dostáva redukcia hmotnosti, špeciálne stravovacie opatrenia (protizápalová diéta ako pri Crohnovej chorobe), intervencie zamerané na črevný mikrobióm, manažment stresu a komorbidít [2, 5, 21].

MODULÁCIA ČREVNÉHO MIKROBIÓMU

V dermatológii sa čoraz viac uvažuje o terapeutickej modulácii črevného mikrobiómu ako doplnkovej alebo preventívnej stratégii v komplexnom manažmente pacientov s HS. Cieľom je obnoviť rovnováhu medzi ochrannými a protizápalovými mikróbami, znížiť systémový zápal a podporiť imunitnú odpoveď [2, 17].

Nedávna randomizovaná, dvojito zaslepená štúdia, ktorú vykonali Moludi et al., ukázala, že suplementácia probiotikami u  46 subjektov so psoriázou počas ôsmich týždňov zlepšila kvalitu života a zápalové markery. V porovnaní so skupinou s placebom sa u pacientov so psoriázou zistilo zníženie PASI skóre a škály symptómov psoriázy. V dôsledku povzbudivých účinkov probiotickej/prebiotickej suplementácie u psoriatikov je potrebný ďalší výskum s významnejším počtom subjektov a rôznymi bakteriálnymi kmeňmi, aby sa dosiahla účinnejšia terapeutická nutričná stratégia. V súčasnosti sa používajú predovšetkým probiotiká s obsahom laktobacilov a bifidobaktérií. Zatiaľ podľa dostupnej literatúry neexistuje randomizovaná kontrolovaná štúdia s veľkou kohortou, ktorá by jednoznačne potvrdila účinnosť probiotík pri HS, existuje však hypotéza, že by mohli byť potenciálnou doplnkovou stratégiou [19, 26].

Pokiaľ ide o ďalšie faktory, ktoré majú vplyv na črevný mikrobióm, významne diskutovaný je stres. Komunikačné cesty medzi mikrobiómom a mozgom sa postupne odhaľujú a zahŕňajú blúdivý nerv, signalizáciu črevných hormónov, imunitný systém, metabolizmus tryptofánu a mikrobiálne metabolity, ako sú mastné kyseliny s krátkym reťazcom. Dôkazy o kľúčovej úlohe mikrobiómu pri regulácii zmien fyziológie, správania a mozgových funkcií súvisiacich so stresom sa objavili hlavne zo štúdií na zvieratách [6].

Výsledky štúdií podporujú spojenie medzi črevnou mikroflórou a reakciou na stres v rannom veku alebo dospelosti, čo môže zmeniť zloženie mikroflóry organizmu, ako aj skutočnosť, že mikrobiálne populácie môžu formovať schopnosť reagovať na stres. V jednom príklade výskumníci ukázali, že transplantácia mikroflóry z konvenčných myší vystavených stresu do myší bez mikróbov viedla k prehnaným zápalovým reakciám na infekciu Citrobacter rodentium. Bola preukázaná aj súvislosť medzi mikroflórou asociovanou s ochorením a správaním, kde transplantácia fekálnej mikroflóry od depresívnych pacientov na potkany s vyčerpanou mikroflórou zvýšila u nich anhedóniu a správanie podobné úzkosti. Niekoľko prác ukázalo, že diéty, ktoré upravujú mikrobióm, prebiotiká a probiotiká môžu znížiť správanie súvisiace so stresom a aktiváciu neuroendokrinnej osi hypotalamus–hypofýza–nadobličky [12, 16].

Boli referované klinické štúdie s kombináciami probiotických kmeňov, ktoré preukázali u mladých ľudí vystavených stresu po 28 dňoch užívania zlepšenie výkonnosti v záťažových testoch a zníženie hladiny kortizolu v sére. Na druhej strane v niektorých prípadoch došlo k zlepšeniu depresívnych symptómov a gastrointestinálnych funkcií. Mechanizmus pôsobenia probiotík v kontexte potenciálnych anxiolytických či antidepresívnych účinkov, regulácie esenciálnych neurotransmiterov, oxidačného stresu, črevného mikrobiómu a modulácie zápalu je predmetom podrobnejšieho skúmania na väčšom počte pacientov [8, 16, 21].

Intervencie na zvládanie stresu, ako je všímavosť, schopnosť vedome vnímať prítomný okamih, bdelosť, dychové techniky, relaxácia, krátkodobé meditačné protokoly a iné, boli v opakovaných klinických štúdiách spojené so znížením hladín prozápalových cytokínov, normalizáciou autonómnej regulácie a zlepšením črevného mikrobiómu. Tieto zmeny sú sprostredkované redukciou kortizolovej záťaže, obnovou črevnej bariéry a zvýšením relatívneho zastúpenia baktérií produkujúcich krátkoreťazcové mastné kyseliny, najmä butyrát [22]. Zaujímavé sú aj dáta, ktoré preukázali, že vystavenie kože ultrafialovému UVB žiareniu a tým nepriamo aj zvýšenie hladín vitamínu D v sére zvyšuje α a β diverzitu črevného mikrobiómu [20]. Dysbióza môže byť spôsobená aj konzumáciou alkoholu a inhaláciou nikotínu [24].

Cielená eradikácia syndrómu bakteriálneho prerastania čreva (SIBO) rifaximínom, v prípade pozitívneho nálezu, má u niektorých kožných zápalových ochorení klinicky overený efekt. Dostupné dáta sú zatiaľ najvýraznejšie pri rosacei. Mechanizmus spočíva v znížení produkcie bakteriálnych toxínov, endotoxínov a zápalových mediátorov prenikajúcich do systémovej cirkulácie. U HS sa tento prístup zatiaľ skúma len hypoteticky, no predstavuje zaujímavý smer pre budúce klinické skúšanie, najmä v kombinácii s biologickou liečbou [7].

Transplantácia črevného mikrobiómu –⁠ FMT (fecal microbiota transplantation) –⁠ predstavuje najintenzívnejší spôsob reštitúcie mikrobiómu. Po úspechu pri liečbe infekcie Clostridium difficile sa FMT testuje pri imunitne podmienených ochoreniach, vrátane atopickej dermatitídy a psoriázy. Pilotné štúdie ukazujú zlepšenie zápalových parametrov a skóre PASI u vybraných pacientov so psoriázou, hoci dlhodobá bezpečnosť a štandardizácia postupu zatiaľ nie je ustálená [24].

Nedávne dôkazy naznačujú, že dodržiavanie stredomorskej stravy by tiež mohlo ovplyvniť zápalové markery pri autoimunitných ochoreniach a môže znížiť závažnosť určitých dermatóz. Zistilo sa, že zložky potravy, ako napríklad použitie extra panenského olivového oleja ako primárneho tuku v strave, mali priaznivý vplyv na diverzitu mikrobiómu hostiteľa a znížili závažnosť ochorenia u pacientov s HS [15].

Protizápalové účinky stredomorskej stravy sa dajú vysvetliť napríklad vysokým príjmom omega-3 mastných kyselín. Ukázalo sa, že ide o stravu bohatú na vlákninu, probiotické potraviny, ovocie, zeleninu a bioaktívne zložky potravy, ktorá pozitívne mení diverzitu hostiteľskej mikroflóry, ak trvá dlhšie ako tri mesiace. Na rozdiel od toho západná strava pozostávajúca z energeticky bohatých spracovaných potravín s vysokým obsahom tukov, cukru a nízkym obsahom vlákniny znižuje diverzitu fekálnej mikroflóry a posúva ju smerom k prozápalovému profilu. Štúdie ukázali, že galaktooligosacharid, prebiotická vláknina obsiahnutá v strukovinách, môže pomôcť udržať črevný mikrobióm stabilný a podporovať tvorbu bifidobaktérií. Prospešné sú aj fermentované potraviny [1].

IMUNOMODULAČNÝ POTENCIÁL MODERNEJ FARMAKOTERAPIE OBEZITY

Súčasná liečba obezity vyžaduje komplexný, multimodálny prístup kombinujúci nutričné, behaviorálne, pohybové, farmakologické a v indikovaných prípadoch chirurgické intervencie. Moderné farmakologické prístupy, najmä agonisty receptora glukagónu podobného peptidu-1 (GLP-1) a duálnymi agonistami GIP/GLP-1, prinášajú zásadný posun v manažmente obezity a umožňujú redukciu hmotnosti o  10–20 % s výrazným zlepšením metabolických a zápalových parametrov. GLP-1 agonisti dokonca vykazujú významný potenciál ako doplnková terapia pri HS, pričom riešia metabolické aj zápalové aspekty ochorenia. Predpokladá sa dvojitý mechanizmus účinku. Nepriamo môže úbytok hmotnosti znížiť mechanické trenie v intertriginóznych oblastiach, vlhkosť, maceráciu a tlmiť stav nízkostupňového zápalu súvisiaceho s obezitou. Priamo môžu agonisti GLP-1 znižovať produkciu zápalových cytokínov, tlmiť reakcie sprostredkované toll-like receptormi na bakteriálne podnety a podporovať hojenie tkanív znížením matrixových metaloproteináz, čo naznačuje imunomodulačný prínos nad rámec samotnej redukcie hmotnosti. Hoci sú skoré výsledky sľubné, na určenie ich dlhodobej účinnosti pri liečbe HS je potrebný ďalší výskum [9, 22].

BIOLOGICKÁ LIEČBA HS, KTORÁ PRESAHUJE HORIZONTY KOŽE

V poslednom období sa ukazuje, že črevný a kožný mikrobióm zohrávajú dôležitú úlohu v udržiavaní zápalu a že biologická liečba môže tieto mikrobiálne nerovnováhy čiastočne upraviť. Nedávne dôkazy naznačujú, že liečba inhibítormi TNF-α (adalimumab) pri HS je spojená so zvýšenými hodnotami mastných kyselín s krátkym reťazcom (SCFA), najmä butyrátu v stolici, čo odráža opätovný nárast baktérií produkujúcich SCFA u liečených pacientov [13]. Butyrát je kľúčový pre obnovu črevnej bariéry a protizápalovú imunitu. Blokáda IL-17 mení zloženie črevnej mikrobiálnej štruktúry, napríklad zvýšením počtu Firmicutes produkujúcich SCFA (ako Blautia a Roseburia) a znížením počtu Bacteroides stercoris a Parabacteroides merdae. Zatiaľ však neexistujú dostatočné štúdie u HS, ktoré by jednoznačne potvrdili vplyv biologickej liečby na mikrobióm, čo predstavuje priestor pre ďalší výskum. Účinnosť biologík v HS sa vysvetľuje najmä zásahom do cytokínových osí pri dysregulácii inflamazómu (napr. IL-1β, TNF-α, IL-17/23); zlepšenie zápalového prostredia môže sekundárne podporiť rovnováhu mikrobiómu [13, 22].

Modulácia črevného mikrobiómu je sľubná, no zatiaľ prevažne experimentálna. Prekážkami širšej translácie sú komplexnosť a variabilita mikrobiomu, slabá štandardizácia prípravkov, obmedzená predikcia účinnosti, limitovaná sila dôkazov a bezpečnostné aspekty. Perspektívou je pokročilý „multi-omics“ výskum (metagenomika, metatranskriptomika), ktorý môže umožniť cielený výber kmeňov alebo vývoj „engineered microbes“ produkujúcich protizápalové mediátory [11].

ZÁVER

Hidradenitis suppurativa predstavuje komplexný model prepojenia imunitného, metabolického a nervového systému. Dysbióza kožného a črevného mikrobióm, stres a obezita, spolu vytvárajú patofyziologický kruh, ktorý zosilňuje zápal a ovplyvňuje odpoveď na liečbu. Obezita je prítomná u viac ako polovice pacientov s HS, významne zhoršuje priebeh ochorenia, mení mikrobióm a zhoršuje odpoveď na liečbu. Terapia by mala integrovať popri farmakologickej a chirurgickej liečby aj stratégie na moduláciu mikrobiómu, redukciu stresu, optimalizáciu metabolizmu, manažmentu telesnej hmotnosti, v duchu komplexného prístupu k pacientovi.