#PAGE_PARAMS# #ADS_HEAD_SCRIPTS# #MICRODATA#

Závažná materská morbidita v Slovenskej republike v rokoch 2012–2018


Authors: M. Korbeľ 1;  A. Krištúfková 1;  Daniš J. 1;  A. Adamec 1;  M. Vargová 1;  P. Kaščák 2;  Z. Nižňanská 1
Authors‘ workplace: I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LF UK a UN Bratislava, Slovenská republika 1;  Gynekologicko-pôrodnícka klinika UAD a FN Trenčín, Slovenská republika 2
Published in: Ceska Gynekol 2022; 87(2): 93-99
Category:
doi: https://doi.org/10.48095/cccg202293

Overview

Cieľ štúdie: Analýza materskej morbidity v Slovenskej republike v rokoch 2012–2018. Metodika: Analýza vybraných ukazovateľov materskej morbidity v období rokov 2012–2018 prospektívne zbieraných zo všetkých pôrodníc v Slovenskej republike. Výsledky: V rokoch 2012–2018 bola incidencia závažného peripartálneho krvácania 2,17; incidencia peripartálnych hysterektómií 0,89; transportu matky na jednotky intenzívnej starostlivosti 1,59; eklampsie 0,21; HELLP syndrómu 0,73; abnormálne invazívnej placentácie 0,37; ruptúry uteru 0,68; závažnej sepsy v gravidite a puerpériu 0,18 a nonfatálnej embólie plodovou vodou 0,027 na 1 000 pôrodov. Záver: Incidencia celkovej závažnej akútnej materskej morbidity v Slovenskej republike bola 6,84 na 1 000 pôrodov. V slovenských podmienkach je ešte stále priestor na znižovanie závažnej akútnej materskej morbidity.

Klíčová slova:

závažná akútna materská morbidita – závažné popôrodné krvácanie – peripartálna hysterektómia – eklampsia – HELLP syndróm – abnormálne invazívna placentácia – ruptúra uteru – sepsa – embólia plodovou vodou – sepsa

Úvod

Sekcia perinatálnej medicíny (SPM) Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti (SGPS) prináša pravidelne informácie o vybraných ukazovateľoch materskej a závažnej materskej morbidity (SAMM – severe acute maternal morbidity = maternal near miss) na stránkach slovenských a českých odborných časopisov [1–28].

SPM SGPS vytvorila pracovnú skupinu Slovak Obstetrics Survey System (SOSS), ktorá zbiera anonymizovane údaje o jednotlivých prípadoch SAMM, analyzuje ich a navrhuje opatrenia pre klinickú prax. Cieľom je zníženie SAMM a následne materskej mortality. SOSS sa v roku 2012 zapojila do činnosti medzinárodnej organizácie INOSS (International Network of Obstetrics Survey System). INOSS buduje databázu prípadov SAMM, zjednocuje definície a kritériá jednotlivých morbidít a porovnáva dáta o jednotlivých morbiditách z členských krajín [29–34].

Materiál a metodika

Vybrané ukazovatele závažnej materskej morbidity v Slovenskej republike (SR) v rokoch 2012–2018, získané prospektívnym zberom, boli analyzované SPM SGPS a SOSS. Rozdiely v dosiahnutých výsledkoch boli porovnané a hodnotené podľa percentuálnych bodov (p. b.), čo je jednotka aritmetického rozdielu dvoch hodnôt udaných v percentách. Definície jednotlivých závažných materských morbidít používané SOSS sú uvedené v tab. 1.

Table 1. Definície materských morbidít používané v Slovak Obstetric Survey System v rokoch 2012–2018 (zdroj: SOSS).
Tab. 1. Definitions of maternal morbidities used in the Slovak Obstetric Survey System in the years 2012–2018 (source: SOSS).
Definície materských morbidít používané v Slovak Obstetric Survey System v rokoch 2012–2018 (zdroj: SOSS).<br>
Tab. 1. Definitions of maternal morbidities used in the Slovak Obstetric Survey System in the years 2012–2018 (source: SOSS).
USG – ultrasonografia, MR – magnetická rezonancia, AST – aspartátaminotransferáza, ALT – alanínaminotransferáza, LDH – laktátdehydrogenáza, JIS – jednotky intenzívnej starostlivosti (vrátane kliník a oddelení anestéziológie, resuscitácie a intenzívnej medicíny), SOSS – Slovak Obstetric Survey System

Dáta sú porovnané s krajinami a regiónmi Európskej únie (EÚ) na základe informácií z EPHR (European Perinatal Health Report) [35–37]. Na štatistické vyhodnotenie bol použitý software STATA 12. SE. Incidencia bola hodnotená na 1 000 pôrodov s 95% intervalom spoľahlivosti (CI – confidence interval), na porovnanie údajov podľa veľkosti súboru bol použitý c2-test alebo Fisherov exaktný test a výsledok sa vyjadril relatívnym rizikom (RR – relative risk) s 95% CI. Za štatisticky významnú sa považovala pravdepodobnosť (p – value) p < 0,05; signifikantné hodnoty sú označené *.

Výsledky

Od roku 2012 pracovná skupina SPM SGPS – SOSS analyzuje závažnú akútnu materskú morbiditu [11–26,27,28]. Prehľad incidencie závažnej akútnej materskej morbidity v rokoch 2012–2018 je uvedený v tab. 2 a vývoj v grafe 1. Celkový počet prípadov jednotlivých morbidít bol 2 249 (incidencia 6,84 na 1 000 pôrodov). Tieto morbidity sa vyskytli u 1 562 rodičiek – incidencia 4,75 (95% CI 4,52–4,99) na 1 000 pôrodov, čiže nejaká forma závažnej morbidity sa vyskytla u jednej z 211 rodičiek.

Table 2. Závažná akútna materská morbidita na Slovensku v rokoch 2012–2018 (zdroj: SOSS).
Tab. 2. Severe acute maternal morbidity in Slovakia in the years 2012–2018 (source: SOSS).
Závažná akútna materská morbidita na Slovensku v rokoch
2012–2018 (zdroj: SOSS).<br>
Tab. 2. Severe acute maternal morbidity in Slovakia in the years 2012–2018
(source: SOSS).
JIS/ICU – jednotky intenzívnej starostlivosti (v tom aj anesteziologicko-resuscitačné oddelenia a kliniky), HELLP – Hemolysis, Elevated Liver enzymes, Low Platelet count, SAMM – závažná akútna materská morbidita (severe acute maternal morbidity), SOSS – Slovak Obstetric Survey System

Incidencie jednotlivých materských morbidít (na 1 000 pôrodov) v rokoch 2012–2018.<br>
Graph 1. Incidence of severe acute maternal morbidities (per 1,000 births) in the years 2012–2018.
Graph 1. Incidencie jednotlivých materských morbidít (na 1 000 pôrodov) v rokoch 2012–2018.
Graph 1. Incidence of severe acute maternal morbidities (per 1,000 births) in the years 2012–2018.

JIS – jednotka intenzívnej starostlivosti, HELLP – Hemolysis, Elevated Liver enzymes, Low Platelet count

Závažné peripartálne krvácanie bolo najčastejšou SAMM (graf 1, tab. 2). Medzi príčinami závažného krvácania dominovala atónia/hypotónia uteru, nasledovaná pôrodnými poraneniami, predčasným odlučovaním placenty a abnormálnou inváziou placenty. Frekvencia závažného popôrodného krvácania po cisárskom reze (CS – caesarean section) bola trojnásobne vyššia ako po spontánnom vaginálnom pôrode. V manažmente závažného popôrodného krvácania boli značné rezervy v aplikácii fibrinogénu a kyseliny tranexámovej [2–6].

Transport na JIS (jednotky intenzívnej starostlivosti, vrátane kliniky a oddelenia anestéziológie, resuscitácie a intenzívnej medicíny) bola druhá najčastejšia SAMM (graf 1, tab. 2). Klesajúci trend začal v rokoch 2017–2018. Najčastejším dôvodom transportov boli pôrodnícke krvácanie (49 %) a hypertenzné ochorenia (23 %) [22–25,27,28].

Peripartálne hysterektómie (PPH) do 48 hod po pôrode boli tretia najčastejšia SAMM (graf 1, tab. 2). Z indikácie závažného peripartálneho krvácania bolo vykonaných 91 % PPH – dominovala placentárna patológia, atónia/hypotónia a ruptúry uteru. Vek nad 30 rokov malo 72 % a nadhmotnosť a obezitu 68 % rodičiek [1,6–20,22–25]. Celoštátna incidencia sa pohybovala v sledovanom období bez signifikantných rozdielov od siedmich do 11 prípadov na 10 000 pôrodov, tj. 0,08 % v roku 2008 a 0,10 % v roku 2018. Regionálne rozdiely však boli od 0 do 0,18 % [1,6–20,22–25].

HELLP syndróm mal v rokoch 2012–2018 stúpajúcu incidenciu – od 0,66 do 0,96/1 000 pôrodov, s poklesom v roku 2015 na 0,33 (graf 1, tab. 2). Najčastejším prvým prejavom bola epigastrická bolesť. Použitie dexametazónu v manažmente v počiatočných rokoch bolo pomerne zriedkavé, ale v ďalších rokoch malo vzostupný trend [6–20,22–25].

Eklampsia sa vyskytovala vo frekvencii dva prípady na 10 000 pôrodov, s medziročnou variabilitou od 1,3 do 5,5 prípadov/10 000 pôrodov (graf 1, tab. 2). Dominujúcimi príznakmi pred eklamptickým záchvatom boli nauzea a vracanie, bolesť v epigastriu, cefalea a poruchy vedomia [6–20,22–25].

Abnormálne invazívna placentácia (AIP – abnormally invasive placentation, tj. spektrum placenta accreta, increta, percreta) sa vyskytovala vo frekvencii 2–5 prípadov na 10 000 pôrodov. U rodičiek po predchádzajúcom cisárskom reze sa vyskytla v 60 %, u rodičiek starších ako 30 rokov v 63 % a u rodičiek s nadhmotnosťou a obezitou v 64 %. AIP bola dia­gnostikovaná pred pôrodom iba v 58 % prípadov [6–20,22–26].

Ruptúra uteru (aj v jazve) mala priemernú frekvenciu v sledovanom období 6,8 prípadov na 10 000 pôrodov (graf 1, tab. 2), ale údaje z posledných 3 rokov naznačujú, že reálna frekvencia bude približne 9–10 prípadov na 10 000 pôrodov. V prvých 2 rokoch bola frekvencia veľmi nízka (2,7–2,9), pretože sa nehlásili dehiscencie uteru (tj. tiché kompletné ruptúry v jazve po cisárskom reze) [6–20,22–25].

Závažná sepsa v gravidite a puer­pé­riu (graf 1, tab. 2) sa vyskytovala v sledovanom období vo frekvencii medzi 0,8–2,9 prípadov na 10 000 pô­rodov [6–20,22–25].

Ako embólia plodovou vodou bolo v rokoch 2012–2018 prvotne hlásených 17 prípadov, pri podrobnej analýze sa potvrdilo 12 prípadov, z nich bolo 9 nonfatálnych a tri fatálne. Incidencia nonfatálnej embólie plodovou vodou (nEPV) bola 2,7 na 100 000 pôrodov. Priemerný vek rodičiek s nEPV bol 33,89 rokov (28–41), parita bola 1,11 (0–3). V ôsmich prípadoch bola nEPV po pôrode, v jednom po indukovanom potrate pre trizómiu 21. V štyroch prípadoch nEPV predchádzalo podanie prostaglandínov, v troch prípadoch bol počas pôrodu/potratu podaný oxytocín. Všetky rodičky boli transportované na JIS alebo oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny. Prvé prejavy nEPV boli v šiestich prípadoch v 1. pôrodnej dobe, v jednom prípade v 2. pôrodnej dobe a v dvoch prípadoch v 3. pôrodnej dobe. Prvým príznakom bola náhla hypotenzia v štyroch prípadoch, dyspnoe v dvoch prípadoch a po jednom prípade to bola strata vedomia a zástava srdca. V štyroch prípadoch bola vykonaná hysterektómia, jedna rodička skončila v coma vigile. Priemerné Apgarovej skóre v 1. min bolo 4,25 (0–10), pričom štyria novorodenci boli transportovaní na novorodeneckú JIS a jedno dieťa po 18 mesiacoch exitovalo.

Diskusia

Incidencia SAMM v SR bola podľa expertného hodnotenia cca o 25–30 % nižšia v porovnaní s prvotne hlásenými dátami z pôrodníc [22–25]. Incidencia všetkých prípadov SAMM v SR v rokoch 2012–2018 bola 6,84/1 000 pôrodov (95% CI 6,56–7,13) [20–25]. V Holandsku pri použití rovnakého kritéria ako v SR bola SAMM iba o niečo vyššia – 7,1/1 000 pôrodov [38].

Incidencia závažného peripartálneho krvácania (definovaná ako krvná strata 1 000 ml a viac) vo svete má veľkú variabilitu: v Afrike 0,26–3,8 %, v Ázii 0,68–2,67 %, Latinská Amerika, Karibik a Južná Amerika 5,33 %, Oceánia, Austrália a Nový Zéland 4,33 %, Severná Európa 1,69 %, Západná Európa 5,49 % [39]. Incidencia závažného popôrodného krvácania (pri rovnakej definícii) bola v SR 2,03 a v Holandsku 4,5 [38]. Vo Francúzsku frekvencia závažného popôrodného krvácania pri definovaní „krvná strata viac ako 500 ml a pokles hemoglobínu o 2 g a viac/100 ml“ bola 63,7 % a pri definovaní „krvná strata 1 000 ml a viac, pokles hemoglobínu o 4 g a viac/100 ml“ bola 16,4 % [40].

Transport rodičiek na JIS vo svete má výrazne variabilnú incidenciu na 1 000 pôrodov: 0,15 v USA; 0,9 v Izraeli; 3,2 v Kanade; 4,1 v Turecku a 5,6 v Číne [28]. Incidencia v siedmych krajinách EÚ bola od 0,3 do 18,4 na 1 000 pôrodov [36]. Najčastejšie príčiny transportu na JIS boli závažné popôrodné krvácanie (SR 49 %, Holandsko 47 %) a hypertenzné ochorenia v tehotnosti (SR 23 %, Holandsko 33 %) [15,22–25,27,28,38].

Peripartálne hysterektómie majú vo svete incidencie od 0,13 do 5,38/1 000 pô­- rodov [1,5,33,36]. V krajinách EÚ bola v roku 2010 incidencia 0,1–1,3. Česká republika (ČR) (s incidenciou 0,3) mala s Maltou, Nórskom a Poľskom 4. najnižšiu incidenciu. SR údaje nedodala, ale podľa SGPS by mala 4. najvyššiu incidenciu [36]. Podľa INOSS štúdie z deviatich krajín Európy bola incidencia peripartálnej hysterektómie 0,5/1 000 pôrodov (od 0,26 v Dánsku do 1,07 v Taliansku). Riziko peripartálnej hysterektómie po cisárskom reze bolo 9,1-násobne vyššie ako po vaginálnom pôrode a korelovalo s národnou frekvenciou cisárskeho rezu. Najčastejšou indikáciou na peripartálnu hysterektómiu bola atónia uteru (35,3 %) a AIP (34,8 %) [31].

HELLP syndróm mal v SR incidenciu na 1 000 pôrodov 0,73, tj. o niečo vyššiu ako v Holandsku 0,62. Kým v SR bolo na JIS transportovaných 27 % rodičiek s HELLP syndrómom, tak v Holandsku to bolo 42 % [38]. Udávaná recidíva HELLP syndrómu v nasledujúcej tehotnosti je 4–20 %, v SR bola 4,1 % [22–25].

Incidencia eklampsie na 1 000 pôrodov bola podľa EPHR v roku 2010 od 0,1 do 0,9. ČR bola na 5. mieste s incidenciou 0,2 (rovnako aj SR, len údaje nedodala) [36]. Od roku 2012 do roku 2018 klesla incidencia eklampsie z 0,55 na 0,19 prípadov na 1 000 pôrodov. Podanie magnéziumsulfátu je v liečbe eklampsie prvoradé. Vo Veľkej Británii (UK) bol magnéziumsulfát podaný v 99 % prípadov eklampsie, v SR iba 70,3 %. V UK bolo na JIS transportovaných 56 % rodičiek s eklampsiou, v SR to bolo 73 % [15,22–25,41].

Incidencia abnormálne invazívnej placentácie v roku 1990 bola celosvetovo 1: 2 000 – 3 500 tehotností, ale na začiatku 3. milénia bol odhad 1: 1 000 – 2 500 pôrodov [42]. V UK bol odhad incidencie placenty accrety 0,17/1 000 pôrodov, ale u rodičiek bez anamnézy cisárskeho rezu 0,03 a s anamnézou aspoň jedného cisárskeho rezu 0,9/1 000 pôrodov [43]. V SR bola incidencia AIP 0,37/1 000 pôrodov. Úspešnosť konzervatívneho postupu (ponechanie placenty in situ) sa udáva 78,4 % a kompletná resorpcia placenty 85,2 % [42,44,45]. V SR bol konzervatívny postup použitý v 12 % prípadoch a hysterektómiou bolo riešených 84 % prípadov [22–25].

Incidencia ruptúr uteru v roku 2005 bola podľa Svetové zdravotnícke organizácie (WHO – World Health Organization) 0,53/1 000 pôrodov [46] a koreluje s frekvenciou cisárskeho rezu. V UK bola 0,2/1 000 pôrodov, pričom u žien bez anamnézy cisárskeho rezu 0,03, ale u žien s anamnézou cisárskeho rezu 1,1/1 000 pôrodov [47]. Najnovšia štúdia INOSS udávala incidenciu 0,33/1 000 pôrodov. Kým u žien bez cisárskeho rezu bola iba 0,06; u žien s anamnézou cisárskeho rezu bola až 2,2 [48]. V SR malo anamnézu cisárskeho rezu 90,5 % rodičiek s ruptúrou uteru. Peripartálnou hysterektómiou bola ruptúra uteru v SR riešená v 21,4 %, v UK iba v 9 % [22–25].

Sepsa v gravidite a puerpériu (podľa dát z roku 1990) mala vo svete odhadovanú incidenciu 1–2 prípady/1 000 živonarodených detí. Štúdie z roku 2000, najmä z rozvinutých krajín, udávali incidenciu 0,1–0,6/1 000 živonarodených detí [49,50]. V dňoch 28. 11. až 4. 12. 2017 sa uskutočnila GLOSS štúdia (Global Maternal Sepsis Study), do ktorej sa zapojilo 713 pôrodníc v 52 krajinách sveta (408 v 43 krajinách s nízkym príjmom a 305 v deviatich krajinách s vysokým príjmom, vrátane niektorých pôrodníc zo SR). Celková incidencia sepsy na 1 000 živonarodených detí bola 70,4; v krajinách s nízkym príjmom 70,6 a s vysokým 38,6. Celková incidencia near-miss prípadov spojených s infekciou bola 10,2; v krajinách s nízkym príjmom 13,1; ale v krajinách s vysokým príjmom iba 0,6 [51].

Nonfatálna embólia plodovou vodou má vo svete širokú variabilitu incidencie (v závislosti od definície). V štúdii publikovanej v roku 2015 bola incidencia nEPV 1,7 a atálnej EPV 0,3 prípadov na 100 000 pôrodov [29]. V najnovšej štúdii INOSS bola rozdielna incidencia embólie plodovou vodou v závislosti od jej definície: podľa modifikovanej Clarkovej definície 0,8; podľa modifikovanej INOSS definície 1,2 a podľa UKOSS definície 1,8 prípadov na 100 000 pôrodov [30]. V SR v rokoch 2012–2018 bola incidencia nEPV 2,7 a fatálnej EPV 0,9 prípadov/100 000 pôrodov [15,21–25].

Záver

Incidencia závažnej akútnej materskej morbidity v sledovanom období bola 6,84 na 1 000 pôrodov. V jednotlivých závažných materských morbiditách pozorovať klesajúci trend incidencie a zlepšovanie ich manažmentu. Systém monitorovania závažnej akútnej materskej morbidity pracovnou skupinou SOSS postupne odhaľuje rezervy a navrhuje opatrenia na ďalšie zlepšenie manažmentu sledovaných morbidít.

ORCID autorov

M. Korbeľ 0000-0002-5773-2371

A. Krištúfková 0000-0002-1216-0824

A. Adamec 0000-0002-2401-6811

M. Vargová 0000-0001-5136-9869

P. Kaščák 0000-0002-4142-5561

Z. Nižňanská 0000-0003-0755-1959

Doručené/Submitted: 20. 1. 2022

Prijaté/Accepted: 25. 1. 2022

doc. MUDr. Miroslav Korbeľ, CSc.

I. gynekologicko-pôrodnícka klinika

LF UK a UN Bratislava

Antolská 11

851 07 Bratislava

Slovenská republika

miroslav.korbel@post.sk


Sources

1. Adamec A, Korbeľ M, Krištúfková A et al. Analýza prípadov peripartálnej hysterektómie v Slovenskej republike v rokoch 2012–2016. Gynekol prax 2020; 18 (2): 98–102.

2. Daniš J, Korbeľ M, Krištúfková A et al. Analýza prípadov závažného popôrodného krvácania v Slovenskej republike v rokoch 2012–2015. Gynekol prax 2018; 16 (1): 33–37.

3. Daniš J, Korbeľ M, Krištúfková A et al. Analýza prípadov závažného popôrodného krvácania v Slovenskej republike v roku 2016. Gynekol prax 2019; 17 (2): 91–95.

4. Daniš J, Korbeľ M, Krištúfková A et al. Analýza prípadov závažného popôrodného krvácania v Slovenskej republike v roku 2017. Gynekol prax 2020; 18 (2): 98–102.

5. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Regionálna analýza perinatálnych výsledkov v SR za rok 2007. Gynekol prax 2009; 7 (1): 9–14.

6. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Analýza perinatálnych výsledkov v SR za rok 2008. Gynekol prax 2010; 8 (1): 37–43.

7. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Analýza perinatálnych výsledkov v SR za rok 2009. Gynekol prax 2010; 8 (4): 193–199.

8. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Analýza perinatálnych výsledkov v SR za rok 2010. Gynekol prax 2011; 9 (2): 95–102

9. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Analýza perinatologických výsledkov Slovenskej republiky v rokoch 2007–2009. Ceska Gynekol 2011; 76 (1): 18–24.

10. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Analýza materskej morbidity v Slovenskej republike v roku 2011. Gynekol prax 2013; 11 (1): 20–24.

11. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Analýza materskej morbidity v Slovenskej republike v roku 2012. Gynekol prax 2014; 12 (1): 13–19.

12. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Analýza materskej morbidity v Slovenskej republike v roku 2013. Gynekol prax 2015; 13 (4): 160–166.

13. Korbeľ M, Borovský M, Danko J et al. Analýza materskej morbidity v Slovenskej republike v roku 2014. Gynekol prax 2016; 14 (2): 66–72.

14. Korbeľ M, Krištúfková A, Dugátová M et al. Analýza materskej morbidity v Slovenskej republike v roku 2015. Gynekol prax 2017; 15 (1): 18–24.

15. Korbeľ M, Krištúfková A, Dugátová M et al. Analýza materskej morbidity a mortality v Slovenskej republike v rokoch 2007–2012. Ceska Gynekol 2017; 82 (1): 6–15.

16. Korbeľ M, Krištúfková A, Dugátová M et al. Analýza materskej morbidity v Slovenskej republike v roku 2015. Gynekol prax 2017; 15 (1): 18–24.

17. Korbeľ M, Krištúfková A, Daniš J et al. Ma­terská morbidita v Slovenskej republike v roku 2016. Gynekol prax 2018; 16 (1): 19–26.

18. Korbeľ M, Krištúfková A, Daniš J et al. Ma­terská morbidita v Slovenskej republike v roku 2017. Gynekol prax 2019; 17 (2): 75–82.

19. Korbeľ M, Krištúfková A, Daniš J et al. Ma­terská morbidita a mortalita v Slovenskej republike v rokoch 2007–2015. Ceska Gynekol 2019; 84 (2): 129–139.

20. Korbeľ M, Krištúfková A, Daniš J et al. Ma­terská morbidita v Slovenskej republike v roku 2018. II. – perineálna a závažná materská morbidita. Gynekol prax 2020; 18 (2): 78–83.

21. Kristufkova A, Borovsky M, Korbel M et al. Amniotic fluid embolism – investigation of fatal cases in Slovakia in the years 2005–2010 compared with fatal cases in the United Kingdom. Biomed Pap med Fac Univ Palacky Olomouc Czech Repub 2014; 158 (3): 397–403. doi: 10.5507/bp.2013.050.

22. Krištúfková A, Korbeľ M, Borovský M et al. Analýza závažnej akútnej materskej morbi­dity v Slovenskej republike v roku 2012. Gynekol prax 2015; 13 (4): 185–191.

23. Krištúfková A, Korbeľ M, Daniš J et al. Analýza závažnej akútnej materskej morbidity v Slovenskej republike v roku 2015. Gynekol prax 2016; 14 (2): 92–98.

24. Krištúfková A, Korbeľ M, Daniš J et al. Analýza závažnej akútnej materskej morbidity v Slovenskej republike v roku 2014. Gynekol prax 2017; 15 (1): 25–32.

25. Krištúfková A, Korbeľ M, Daniš J et al. Analýza závažnej akútnej materskej morbidity v Slovenskej republike v rokoch 2016 a 2017. Gynekol prax 2020; 18 (2): 93–97.

26. Lévayová B, Korbeľ M, Krištúfková A et al. Analýza prípadov abnormálnej invázie placenty v Slovenskej republike v rokoch 2012–2015. Gynekol prax 2019; 17 (2): 96–99.

27. Vargová M, Korbeľ M, Adamec A et al. Analýza prípadov transportu rodičiek na jednotky intenzívnej starostlivosti v Slovenskej republike v rokoch 2014–2016. Gynekol prax 2020; 18 (2): 104–108.

28. Vargová M, Korbeľ M, Adamec A et al. Transport rodičiek na jednotky intenzívnej starostlivosti – medzinárodné porovnanie Slo­venskej republiky. Gynekol prax 2021; 19 (2): 108–112.

29. Fitzpatrick KE, Tuffnell D, Kurinczuk JJ et al. Incidence, risk factors, management and outcomes of amniotic–fluid embolism: a po­pulation-based cohort and nested case-control study. BJOG 2016; 123 (1): 100–109. doi: 10.1111/1471-0528.13300.

30. Fitzpatrick KE, van den Akker T, Bloemenkamp K et al. Risk factors, management, and outcomes of amniotic fluid embolism: a multicountry, population-based cohort and nested case-control study. PLoS Med 2019; 16 (11): e1002962. doi: 10.1371/journal.pmed.1002 962.

31. Kallianidis A, Maraschini A, Danis J et al. Epidemiological analysis of peripartum hysterectomy across nine European countries. Acta Obstet Gynecol Scand 2020; 99 (10): 1364–1373. doi: 10.1111/aogs.13892.

32. Kallianidis A, Maraschini A, Danis J et al. Management of major obstetric hemorrhage prior to peripartum hysterectomy and outcomes across nine European countries. Acta Obstet Gynecol Scand 2021; 100 (7): 1345–1354. doi: 10.1111/aogs.14113.

33. Knight M. The International Network of Obstetric Survey System (INOSS): benefits of multi-country studies of severe and uncommon maternal morbidities. Acta Obstet Gynecol Scand 2014; 93 (2): 127–131. doi: 10.1111/aogs. 12316.

34. Schaap T, Bloemenkamp C, Deneux-Tharaux C et al. Defining definitions: a Delphi study to develop a core outcome set for conditions of severe maternal morbidity. BJOG 2019; 126 (3): 394–401. doi: 10.1111/1471-0528.14 833.

35. Euro-Peristat Project with SCPE, EUROCAT, EURONEOSTAT. European Perinatal Health Report 2008. 2004 [online]. Available from: www.europeristat.com.

36. Euro-Peristat Project with SCPE and EUROCAT. European Perinatal Health Report. Health and care of pregnant women and babies in Europe in 2010. 2013 [online]. Available from: www.europeristat.com.

37. Euro-Peristat Project. European Perinatal Health Report. Core indicators of the health and care of pregnant women and babies in Europe in 2015. 2018 [online]. Available from: www.europeristat.com.

38. Zwart JJ, Richters JM, Ory F et al. Severe maternal morbidity during pregnancy, delivery and puerperium in the Netherlands: a nationwide population-based study of 371,000 pregnancies. BJOG 2008; 115 (7): 842–850. doi: 10.1111/j.1471-0528.2008.01713.x.

39. Carroli G, Guesta C, Abalos E et al. Epidemiology of postpartum haemorrhage: a systematic review. Best Pract Res Clin Obstet Gynaecol 2008; 22 (6): 999–1012. doi: 10.1016/j.bpobgyn.2008.08.004.

40. Deneux-Tharaux C, Dupont C, Colin C et al. Multifaceted intervention to decrease the rate of severe postpartum haemorrhage: the PITHAGORE6 cluster-randomised controlled trial. BJOG 2010; 117 (10): 1278–1287. doi: 10.1111/j.1471-0528.2010.02648.x.

41. Knight M, UKOSS. Eclampsia in the United Kingdom 2005. BJOG 2007; 114 (9): 1072–1078. doi: 10.1111/j.1471-0528.2007.01423.x.

42. Garmi G, Salim R. Epidemiology, etiology, dia­gnosis, and management of placenta accreta. Obstet Gynecol Int 2012; 2012: 873929. doi: 10.1155/2012/873929.

43. Fitzpatrick KE, Sellers S, Spark P et al. Incidence and risk factors for placenta accreta/increta/percreta in the UK: a national case-control study. PLoS One 2012; 7 (12): e52893. doi: 10.1371/journal.pone.0052893.

44. Kayem G, Anselem O, Schmitz T et al. Conservative versus radical management in cases of placenta accreta: a historical study. J Gynecol Obstet Biol Reprod 2007; 36 (7): 680–687. doi: 10.1016/j.jgyn.2007.05.002.

45. Sentilhes L, Kayem G, Ambroselli C et al. Fertility and pregnancy outcomes following conservative treatment for placenta accreta. Hum Reprod 2010; 25 (11): 2803–2810. doi: 10.1093/humrep/deq239.

46. Hofmeyr GJ, Say L, Gülmezoglu AM. WHO systematic review of maternal morta­lity and morbidity: the prevalence of uterine rupture. BJOG 2005; 112 (9): 1221–1228. doi: 10.1111/j.1471- 0528.2005.00725.x.

47. Fitzpatrick KE, Kurinczuk JJ, Alfirevic Z et al. Uterine rupture by intended mode of delivery in the UK: a national case-control study. PLoS Med 2012; 9 (3): e1001184. doi: 10.1371/journal.pmed.1001184.

48. Vandenberghe G, Bloemenkamp K, Berlage S et al. The International Network of Obstetric Survey Systems study of uterine rupture: a descriptive multi-country population-based study. BJOG 2019; 126 (3): 370–381. doi: 10.1111/1471-0528.15271.

49. Chen L, Wang Q, Gao Y et al. The global burden and trends of maternal sepsis and other maternal infections in 204 countries and territories from 1990 to 2019. BMC Infect Dis 2021; 21 (1): 1074. doi: 10.1186/s12879-021-067 79-0.

50. van Dillen J, Zwart J, Schuttec J et al. Maternal sepsis: epidemiology, etiology and outcome. Curr Opin Infect Dis 2010; 23 (3): 249–254. doi: 10.1097/QCO.0b013e328339257c

51. Who Global Maternal Sepsis Study (GLOSS) Research Group. Frequency and management of maternal infection in health facilities in 52 countries (GLOSS): a 1-week inception cohort study. Lancet Glob Health 2020; 8 (5): e661–e671. doi: 10.1016/S2214-109X (20) 30109-1.

Labels
Paediatric gynaecology Gynaecology and obstetrics Reproduction medicine

Article was published in

Czech Gynaecology

Issue 2

2022 Issue 2

Most read in this issue
Login
Forgotten password

Enter the email address that you registered with. We will send you instructions on how to set a new password.

Login

Don‘t have an account?  Create new account

#ADS_BOTTOM_SCRIPTS#