Vplyv ultraspracovaných potravín na dyslipidémiu

Download PDF English version

Authors: Jana Lisičanová ¹; Branislav Vohnout ^1,2
Authors‘ workplace: Diabetologická ambulancia, Diabeda s. r. o., Bratislava ¹; Ústav výživy, Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií a Koordinačné centrum pre familiárne hyperlipoproteinémie, SZU, Bratislava ²
Published in: AtheroRev 2026; 11(1): 64-66
Category: Reviews

Overview

Ultraspracované potraviny (UPF) sú charakterizované ako potravinárske výrobky zložené predovšetkým z lacných priemyselných zložiek, prísad a novovytvorených produktov, často s malou alebo žiadnou nutričnou hodnotou. Zlé zloženie živín v UPF je jedným z predpokladaných mechanizmov, ktoré ich spájajú s nepriaznivými zdravotnými následkami. UPF majú v priemere vyšší obsah energie, nasýtených alebo transtukov, cukru, cholesterolu a soli, pričom im chýbajú esenciálne živiny. Vzťah medzi UPF a dyslipidémiami bol sledovaný vo viacerých observačných štúdiách. Výsledky týchto štúdií podporujú možnú súvislosť medzi príjmom UPF a dyslipidémiou, ukazuje sa hlavne súvislosť s rizikom zvýšených hladín triglyceridov a nízkej hladiny HDL-cholesterolu, dôkazy sú však limitované veľkosťou a metodologickou kvalitou doteraz publikovaných štúdií.

Úvod

Je všeobecne akceptovaným faktom, že kvalita aj kvantita potravín úzko súvisia s kardiovaskulárnymi (KV) ochoreniami (KVO). LDL-cholesterol (LDL-C) a lipoproteíny obsahujúce apolipoproteín B zohrávajú kľúčovú úlohu v procese aterosklerózy, a preto tradičné stravovacie odporúčania zdôrazňujú nízky príjem lipidov živočíšneho pôvodu a dostatočné množstvo ovocia a zeleniny a nenasýtených tukov [1–4].

Rastúci počet dôkazov z rozsiahlych kohortových štúdií v rôznych populáciách na celom svete však v poslednom období viedol k prehodnoteniu vzťahu medzi stravou a zdravím, pričom sa pozornosť presunula z samotného nutričného obsahu na rozsah a účel spracovania potravín [5–7].

Kým tradičné výživové odporúčania dlhodobo zdôrazňovali dôležitosť obmedzovania tukov živočíšneho pôvodu a podporu konzumácie ovocia, zeleniny a nenasýtených tukov, nedávne dôkazy naznačujú, že miera a povaha spracovania potravín sú tiež kľúčovými faktormi vo vzťahu medzi stravou a zdravím.

Ultraspracované potraviny (Ultra-Processed Foods –⁠ UPF) celosvetovo čoraz viac nahrádzajú tradičné potraviny a stali sa významným problémom verejného zdravia, najmä v súvislosti s KVO.

UPF sú charakterizované ako potravinárske výrobky zložené predovšetkým z lacných priemyselných zložiek, prísad a novovytvorených produktov, často s malou alebo žiadnou nutričnou hodnotou. Tieto potraviny sú vysoko spracované a obsahujú prísady, ktoré môžu mať škodlivé účinky na zdravie [8,9]. Zlé zloženie živín v UPF je jedným z predpokladaných mechanizmov, ktoré ich spájajú s nepriaznivými zdravotnými následkami. UPF majú v priemere vyšší obsah energie, nasýtených alebo transtukov, cukru, cholesterolu a soli, pričom im chýbajú esenciálne živiny, ako sú vitamíny, minerály a vláknina [10,11]. V nedávnej štúdii Mertensa et al [12], ktorá použila údaje z komplexnej databázy o konzumácii potravín v Európe, Európskej agentúry pre bezpečnosť potravín (European Food Safety Authority –⁠ EFSA), sa zistilo, že v 22 európskych krajinách predstavovali ultraspracované potraviny v priemere viac ako štvrtinu celkového energetického príjmu (27,6 % z celkového energetického príjmu).

V epidemiologických štúdiách sa v súčasnosti najviac využíva tzv. klasifikácia spracovania potravín NOVA [8,9,13], ktorá klasifikuje potraviny a nápoje do 4 skupín podľa rozsahu a účelu priemyselného procesu, ktorému prechádzajú:

skupina 1 –⁠ nespracované alebo minimálne spracované potraviny: čerstvé, chladené, mrazené, mleté, sušené, pasterizované alebo fermentované základné potraviny, napr. zelenina, ovocie, ryža, strukoviny, mäso, ryby, cestoviny, vajcia, alebo mlieko
skupina 2 –⁠ spracované kulinárske ingrediencie: látky ako soľ, maslo, rastlinné oleje a cukor, ktoré sa získavajú z potravín skupiny 1 alebo z prírody industriálnymi procesmi a zriedka sa konzumujú samostatne, namiesto toho sa používajú v kulinárstve na premenenie nespracovaných alebo minimálne spracovaných potravín na jedlá
skupina 3 –⁠ spracované potraviny: relatívne jednoduché priemyselne vyrábané potraviny vyrobené pridaním aspoň jednej zložky skupiny 2 (napríklad soľ, cukor, olej alebo tuk) do potravín skupiny 1, s využitím konzervačných metód, ako je konzervovanie a fľašovanie, a v prípade chlebov a syrov s využitím nealkoholického kvasenia a varenia alebo pečenia. Procesy a zložky tu majú za cieľ zvýšiť trvanlivosť potravín skupiny 1 a spríjemniť ich konzumáciu úpravou alebo zlepšením ich senzorických vlastností. Spracované potraviny často obsahujú prísady, ktoré predlžujú trvácnosť výrobku, chránia pôvodné vlastnosti alebo zabraňujú rozmnožovaniu mikroorganizmov (napríklad konzervanty a antioxidanty), ale nie prísady s kozmetickými funkciami
skupina 4 –⁠ ultraspracované potraviny: produkty, ktoré často prešli intenzívnymi priemyselnými fyzikálnymi, chemickými alebo biologickými procesmi (napr. hydrogenácia, tvarovanie, extrudovanie, predpríprava vyprážaním) a obsahujú buď priemyselné látky, ktoré sa obyčajne nenachádzajú v domácich kuchyniach (napr. maltodextrín, hydrogenované oleje alebo modifikované škroby), alebo kozmetické prísady (napr. farbivá, emulgátory) a ochucovadlá. UPF sú zvyčajne pohodlné, pripravené na ohrev alebo na konzumáciu, často cenovo dostupné, veľmi chutné a bohaté na pridanú soľ, cukor, príchute a zosilňovače chuti a textúry. Sú intenzívne propagované atraktívnou reklamou.

Vplyv UPF na hladiny lipidov

Vysoká konzumácia UPF prispieva k strave bohatej na energiu, nasýtené a transmastné kyseliny, cholesterol, cukry, rafinované sacharidy a znížený príjem vlákniny a ďalších ochranných zlúčenín [14,15]. Vplyv týchto nutričných faktorov na hladiny lipidov bol dôkladne študovaný [4]; dôkazy o účinku samotných UPF na koncentrácie lipidov v plazme sú však stále obmedzené a protichodné.

V metaanalýze 2 prierezových štúdií [16] bola najvyššia konzumácia UPF spojená so zvýšeným rizikom znížených hladín HDL-cholesterolu (HDL-C): OR 2,02; 95% CI 1,27 –⁠ 3,21 –⁠ hoci sa nenašla žiadna významná súvislosť s hypertriglyceridémiou. Novšie prierezové údaje ukázali protichodné výsledky. V 2 štúdiách bola vyššia konzumácia UPF spojená s nižšími hladinami HDL-C [17,18], pričom jedna zo štúdií našla aj súvislosť so zvýšenou hladinou triglyceridov (TG) [18]. V žiadnej zo štúdií nebola pozorovaná súvislosť medzi celkovým cholesterolom a LDL-C. Iránska prierezová štúdia však našla priamy vzťah medzi príjmom UPF a hladinami LDL-C aj nonHDL-C [19].

V poslednej dobe boli publikované dva tzv. umbrella systémové prehľady metaanalýz observačných štúdií spolu s 2 systematickými prehľadmi prospektívnych štúdií. Tieto posledné naznačovali vyššie riziko hypertriglyceridémie (pooled RR 1,47; 95% CI 1,12–1,93) a nízkej hladiny HDL-C (pooled RR 1,43; 95% CI 1,05–1,95) u jedincov v najvyššej oproti najnižšej kategórii konzumácie UPF [20]. Avšak vzhľadom na malý počet dostupných štúdií bola kvalita dôkazov považovaná za nízku podľa hodnotiaceho systému NutriGrade. Údaje týkajúce sa hladín celkového cholesterolu a LDL-C boli limitované a konfliktné [15,20]. Oba „umbrella“ prehľady observačných štúdií potvrdili súvislosť medzi UPF a nízkou hladinou HDL-C: OR 2,02; 95% CI 1,27–3,21 a OR 1,16; 95% CI 1,03–1,46 [21], zatiaľ čo výsledky pre hypertriglyceridémiu boli slabšie: OR 1,16; 95% CI 1,01–1,32 [21], alebo neboli prítomné: OR 0,95; 95% CI 0,60–1,50 [22]. Navyše, kvalita dôkazov pre tieto súvislosti bola podľa NutriGrade veľmi nízka.

Dve menšie brazílske kohortové štúdie zistili, že konzumácia UPF u predškolských detí predpovedala zvýšenie celkového a LDL-C [23], ako aj hladín celkového cholesterolu a TG v školskom veku [24].

Záver

Ultraspracované potraviny celosvetovo čoraz viac nahrádzajú tradičné stravy a stali sa významným problémom verejného zdravia, najmä v súvislosti s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Aj keď výsledky observačných štúdií podporujú možnú súvislosť medzi príjmom ultraspracovaných potravín a dyslipidémiou, ukazuje sa hlavne súvislosť medzi príjmom UPF a rizikom zvýšených hladín triglyceridou a nízkej hladiny HDL-C, dôkazy sú limitované veľkosťou a metodologickou kvalitou doteraz publikovaných štúdií.

Sources

1. Willett WC, Sacks F, Trichopoulou A et al. Mediterranean diet pyramid: a cultural model for healthy eating. Am J Clin Nutr 1995; 61(6 Suppl): 1402S1406S. Dostupné z DOI: <https://doi 10.1093/ajcn/61.6.1402S>.

2. Fernandez ML, Raheem D, Ramos F et al. Highlights of Current Dietary Guidelines in Five Continents. Int J Environ Res Public Health 2021; 18(6): 2814. Dostupné z DOI: <https://doi 10.3390/ijerph18062814>.

3. Vlassopoulos A, Katidi A, Savvidou T et al. Alignment of NutriScore with Mediterranean Diet Pyramid: A Food Level Analysis. Nutrients 2022; 14(23): 5097. Dostupné z DOI: <https://doi.org/10.3390/nu14235097>.

4. Mach F, Baigent C, Catapano AL et al. [ESC Scientific Document Group]. 2019 ESC/EAS Guidelines for the management of dyslipidaemias: lipid modification to reduce cardiovascular risk. Eur Heart J 2020; 41(1): 111–188. Dostupné z DOI: <https://doi 10.1093/eurheartj/ehz455>.

5. Popkin BM, Miles DR, Taillie LS et al. A policy approach to identifying food and beverage products that are ultraprocessed and high in added salt, sugar and saturated fat in the United States: a crosssectional analysis of packaged foods. Lancet Reg Health Am 2024; 32 : 100713. Dostupné z DOI: <https://doi 10.1016/j.lana.2024.100713>.

6. Monteiro CA, Astrup A. Does the concept of “ultraprocessed foods” help inform dietary guidelines, beyond conventional classification systems? YES. Am J Clin Nutr 2022; 116(6): 1476–1481. Dostupné z DOI: <https://doi 10.1093/ajcn/nqac122>.

7. Astrup A, Monteiro CA. Does the concept of “ultraprocessed foods” help inform dietary guidelines, beyond conventional classification systems? Debate consensus. Am J Clin Nutr 2022; 116(6): 1489–1491. Dostupné z DOI: <https://doi 10.1093/ajcn/nqac230>.

8. Monteiro CA, Cannon G, Levy RB et al. Ultraprocessed foods: what they are and how to identify them. Public Health Nutr 2019; 22(5): 936–941. Dostupné z DOI: <https://doi 10.1017/S1368980018003762>.

9. Monteiro CA, Cannon G, Lawrence M et al. Ultraprocessed foods, diet quality, and health using the NOVA classification system. FAO: Rome 2019. ISBN 978–92–5131701–3. Dostupné z WWW: <https://openknowledge.fao.org/server/api/core/bitstreams/5277b379–0acb4d97a6a3–602774104629/content>.

10. Monteiro CA. Nutrition and health. The issue is not food, nor nutrients, so much as processing. Public Health Nutr 2009; 12(5): 729–731. Dostupné z DOI: <https://doi 10.1017/S1368980009005291>.

11. Touvier M, da Costa Louzada ML, Mozaffarian D et al. Ultraprocessed foods and cardiometabolic health: public health policies to reduce consumption cannot wait. BMJ 2023; 383: e075294. Dostupné z DOI: <https:// doi 10.1136/bmj2023–075294>.

12. Mertens E, Colizzi C, Penalvo JL. Ultraprocessed food consumption in adults across Europe. Eur J Nutr 2022; 61(3): 1521–1539. Dostupné z DOI: <https://doi 10.1007/s00394–021–02733–7>.

13. MartinezSteele E, Khandpur N, Batis C et al. Best practices for applying the NOVA food classification system. Nat Food 2023; 4(6): 445–448. Dostupné z DOI: <https://doi 10.1038/s43016–023–00779w>.

14. Bestari FF, Andarwulan N, Palupi E. Synthesis of Effect Sizes on Dose Response from UltraProcessed Food Consumption against Various Noncommunicable Diseases. Foods 2023; 12(24): 4457. Dostupné z DOI: <https://doi 10.3390/foods12244457>.

15. Mambrini SP, Menichetti F, Ravella S et al. UltraProcessed Food Consumption and Incidence of Obesity and Cardiometabolic Risk Factors in Adults: A Systematic Review of Prospective Studies. Nutrients 2023; 15(11): 2583. Dostupné z DOI: <https://doi 10.3390/nu15112583>.

16. Pagliai G, Dinu M, Madarena MP et al. Consumption of ultraprocessed foods and health status: a systematic review and metaanalysis. Br J Nutr 2021; 125(3): 308–318. Dostupné z DOI: <https://doi 10.1017/ S0007114520002688>.

17. Millar SR, Harrington JM, Perry IJ et al. Ultraprocessed food and drink consumption and lipoprotein subclass profiles: A crosssectional study of a middleto olderaged population. Clin Nutr 2024; 43(9): 1972–1980. Dostupné z DOI: <https://doi 10.1016/j.clnu.2024.07.007>.

18. Nouri M, Davies IG, Webb RJ et al. The association between ultraprocessed foods and conventional markers of cardiovascular risk in an adult Iranian population. Nutr Metab Cardiovasc Dis 2023; 33(10): 1951–1959. Dostupné z DOI: <https://doi 10.1016/j.numecd.2023.06.009>.

19. Nouri M, Eskandarzadeh S, Makhtoomi M et al. Association between ultraprocessed foods intake with lipid profile: a crosssectional study. Sci Rep 2023; 13(1): 7258. Dostupné z DOI: <https://doi 10.1038/ s41598–023–34451x>.

20. Vitale M, Costabile G, Testa R et al. UltraProcessed Foods and Human Health: A Systematic Review and MetaAnalysis of Prospective Cohort Studies. Adv Nutr 2024; 15(1): 100121. Dostupné z DOI: <https://doi 10.1016/j.advnut.2023.09.009>.

21. Dai S, Wellens J, Yang N et al. Ultraprocessed foods and human health: An umbrella review and updated metaanalyses of observational evidence. Clin Nutr 2024; 43(6): 1386–1394. Dostupné z DOI: <https://doi 10.1016/j. clnu.2024.04.016>.

22. Lane MM, Gamage E, Du S et al. Ultraprocessed food exposure and adverse health outcomes: umbrella review of epidemiological metaanalyses. BMJ 2024; 384: e077310. Dostupné z DOI: <https://doi 10.1136/ bmj2023–077310>.

23. Rauber F, Campagnolo PD, Hoffman DJ et al. Consumption of ultraprocessed food products and its effects on children’s lipid profiles: a longitudinal study. Nutr Metab Cardiovasc Dis 2015; 25(1): 116–122. Dostupné z DOI: <https://doi 10.1016/j.numecd.2014.08.001>.

24. Leffa PS, Hoffman DJ, Rauber F et al. Longitudinal associations between ultraprocessed foods and blood lipids in childhood. Br J Nutr 2020; 124(3): 341–348. Dostupné z DOI: <https://doi 10.1017/S0007114520001233>.