Přihlášení

Přihlášený uživatel: . Nejste to Vy? Přihlašte se pod svým e-mailem.

Zadejte prosím své heslo do proLékaře.cz, abychom ověřili, že jste to opravdu Vy.

 
Aktuální číslo
Archiv čísel
Informace o časopisu
Redakční rada
Redakce
Předplatné
Pokyny pro autory a recenzenty
Kontakt

PEPSÍN V SEKRÉTOCH HORNÝCH DÝCHACÍCH CIEST U DETÍ AKO MARKER EXTRAEZOFÁGOVÉHO REFLUXU

Autoři: Strachan T.1,2, Melter J.2, Barabasová A.2, Miškovská M.2, Ferenc P.2, Fábry J.2, Bánovčin P.1

Autoři - působiště: 1Klinika detí a dorastu Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave 
 a Univerzitnej nemocnice, Martin, 2Šrobárov ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb, n. o., a Klinika detskej TBC a respiračných chorôb JLF UK, Dolný Smokovec

Článek: Čes-slov Pediat 2017; 72 (3): 176-181.
Kategorie: Původní práce
Počet zobrazení článku: 28x

Specializace: neonatologie pediatrie praktické lékařství pro děti a dorost
uzamčeno uzamčeno

Pepsin in secretion from the upper respiratory tract as a marker of extraesophageal reflux in children

Objective:
Extraesophageal symptoms of gastroesophageal reflux disease (GERD) represent a diverse group of symptoms and diseases. It is assumed that these symptoms and diseases are formed, maintained or aggravated by reflux. Our aim was to highlight the issue of extraesophageal reflux (EER) among children and to present our experience with investigations of pepsin in saliva by the immunochromatographic method – PeptestTM.

Methods:
The research was done through two different groups of patients. In the first group of 39 pediatric patients with suspected GERD we correlated the results between 24-hour esophageal pH monitoring and Peptest. The second group consisted of 62 children with suspected EER - all underwent the laryngeal examination by an ENT specialist and quantitative examination of pepsin levels in two saliva samples. Outcomes of these investigations were correlated with clinical difficulties of pediatric patients.

Results:
In the first group, 17 patients out of 39 were found to have an abnormal pH monitoring. At least one positive pepsin (PeptestTM) result was seen in 82.4% of them. Conversely, 90.9% of patients with physiological pH records had positive at least one saliva sample.

In the second group was pepsin in saliva confirmed in all 62 children with suspected EER. 50% of all samples of saliva showed high pepsin levels (>500 ng/ml). Higher pepsin levels in saliva have been reported in patients with associated ENT finding (laryngitis posterior, chronic pharyngitis). We have not noticed a significant correlation between the pepsin levels in saliva and the incidence of individual symptoms. The most common symptoms of our EER-positive pediatric patients were excessive production of phlegm in the throat and the need cleared his throat (cough).

Conclusion:
We did not find a direct correlation between 24-h pH monitoring and pepsin detection in saliva in children. Peptest sensitivity due to the pH monitoring was 82.4%. The specificity of the test have not been established because of the absence a control group. However, up to 90.9% of patients with physiological pH records had positive pepsin in saliva. A much closer relationship seems to be between clinical sign of EER and pepsin detection (in our cohort the sensitivity of the Peptest was 100%). Therefore, if suspected extraesophageal reflux in children we prefer testing saliva or sputum for the presence of pepsin over traditional 24-hour pH monitoring.

KEY WORDS:
extraesophageal reflux, pepsin in the saliva


 
předchozí článek  
zobrazit obsah  zobrazit obsah  
 
následující článek
 

Souhrn

Účel štúdie:
Extraezofágové prejavy gastroezofágovej refluxovej choroby (GERD) predstavujú rôznorodú skupinu symptómov a ochorení, u ktorých sa predpokladá podiel refluxu na ich vzniku, udržiavaní alebo zhoršovaní. Naším cieľom bolo poukázať na problematiku extraezofágového refluxu (EER) u detí a predstaviť naše skúsenosti s vyšetrovaním pepsínu v slinách pomocou imunochromatografickej metódy – PeptestTM.

Metódy:
Výskum sme realizovali prostredníctvom 2 rôznych súborov pacientov. V prvom súbore 39 detských pacientov s podozrením na GERD sme korelovali výsledky Peptestu s 24-hodinovou pH metriou pažeráka. V druhom 62-člennom súbore detí so suspektnými prejavmi EER bolo u každého jednotlivca realizované ORL vyšetrenie a kvantitatívne vyšetrenie pepsínu z dvoch vzoriek slín. Jednotlivé výstupy realizovaných vyšetrení boli korelované s klinickými ťažkosťami detských pacientov.

Výsledky:
V prvej vyšetrovanej skupine malo 17 z 39 pacientov abnormálny pH záznam, na základe čoho im bola stanovená diagnóza GERD. 82,4 % z nich malo pozitívnu aspoň jednu vzorku slín na prítomnosť pepsínu. Naopak, až 90,9 % pacientov s fyziologickým pH záznamom malo pozitívnu aspoň jednu vzorku slín na prítomnosť pepsínu.

V druhej vyšetrovanej skupine bol pepsín v slinách potvrdený u všetkých 62 detí s podozrením na EER. 50 % všetkých vzoriek slín vykazovalo vysokú koncentráciu pepsínu (>500 ng/ml). Vyššie koncentrácie pepsínu v slinách boli zaznamenané u pacientov s pridruženým ORL nálezom (zadná laryngitída, chronická faryngitída). Nezaznamenali sme významnú koreláciu medzi koncentráciou pepsínu v slinách a výskytom jednotlivých symptómov. Najčastejším príznakom u našich EER-pozitívnych detských pacientov bola nadmerná tvorba hlienov v hrdle a potreba odkašlať si.

Závery:
Nezistili sme priamu koreláciu medzi 24-h pH metriou pažeráka a záchytom pepsínu v slinách u detí. Senzitivita Peptestu vzhľadom k pH metrii bola 82,4 %. Špecificita vyšetrenia vzhľadom na absenciu kontrolnej skupiny nebola stanovená. Avšak, až 90,9 % pacientov s fyziologickým pH záznamom malo pozitívny výsledok Peptestu. Oveľa užší vzťah sa javí medzi klinickými prejavmi EER a výsledkom Peptestu (v našom súbore 100% senzitivita). Preto pri podozrení na mimopažerákové prejavy GERD u detí uprednostňujeme vyšetrenie slín/spúta na prítomnosť pepsínu pred klasickou 24-hodinovou pH metriou.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
extraezofágový reflux, pepsín v slinách

 

Hodnocení článku

Ohodnoťte článek:     3,8/5, hodnoceno 4x
 
 

Kreditovaný kurz

 

Vysoké dávky statinů

Autor kurzu: MUDr. Eva Tůmová, Ph.D.
Kurz je ohodnocen 4 kredity ČLK

 
 
 
 
 
 
 

diskuze