Arteria radialis v revaskularizácii myokardu, analýza súboru pacientov

Overview

Úvod:
Použitie arteriálnych štepov pri revaskularizácii myokardu sa stáva stále populárnejším, predovšetkým z dôvodu dlhodobej priechodnosti v porovnaní s vena saphena magna. Cieľom tejto retrospektívnej štúdie bolo zhodnotiť naše skúsenosti a prvé výsledky v súbore pacientov, u ktorých bola pri revaskularizácii použitá arteria radialis.

Materiál a metodika:
V období 7/2000 – 2/2004 51 pacientov s priemerným vekom 69,0 ± 9,0 (42–82) rokov podstúpilo revaskularizačnú operáciu s použitím arteria radialis v kombinácii s ľavou alebo pravou arteria mammaria interna. Angiografické vyšetrenie absolvovalo 44 pacientov (86,3 %), 5 pacienti odmietli podstúpiť kontrolné angiografické vyšetrenie. Dvaja pacienti zomreli niekoľko mesiacov po operácii, ale bez zjavnej súvislosti s použitím štepu arteria radialis.

Výsledky:
Zo 44 pacientov (86,3 %), ktorí mali kontrolné angiografické vyšetrenie priemerne po 9,4 ± 9,8 mesiacoch (1–38 mesiacov), bol v 5 prípadoch (11,4 %) uzáver RA. U 4 pacientov v mieste odstupu z aorty, u 1 pacienta v mieste anastomózy s ľavou arteria mammaria interna. Celková priechodnosť stepov arteria radialis bola 89 %.

Záver:
Použitie arteria radialis pri revaskularizácii myokardu je bezpečné, spojené s nižším výskytom komplikácií v súvislosti s jej odberom a predovšetkým dobrou krátkodobou a strednedlhou priechodnosťou štepu potvrdenou aj kontrolným angiografickým vyšetrením.

Kľúčové slová:
arteria radialis – revaskularizácia myokardu – angiografia