Zhodnotenie výťažnosti kolonoskopie v záchyte neoplázií hrubého čreva

Download PDF English version

Authors: S. Weisová ^1,2; T. Koller ¹; M. Weis ³
Authors‘ workplace: V. interná klinika Lekárskej fakulty UK v Bratislave ¹; IV. interná klinika LF UK a UN Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda ²; Gastroenterologická ambulancia, Levice ³
Published in: Gastroent Hepatol 2026; 80(5): 370-374
Category: Gastrointestinal Oncology: Original Article
doi: https://doi.org/10.48095/ccgh2026370

Overview

Východiská a cieľ: Kolorektálny karcinóm (CRC) patrí medzi najčastejšie zhubné ochorenia a predstavuje významný zdravotnícky aj socio-ekonomický problém. Napriek implementácii organizovaného skríningového programu na Slovensku zostáva účasť cieľovej populácie nízka, čo limituje jeho efektivitu v klinickej praxi. Kolonoskopia predstavuje kľúčovú metódu skríningu a diagnostiky CRC, keďže umožňuje nielen detekciu, ale aj odstránenie prekanceróznych lézií. Cieľom práce bolo zhodnotiť výťažnosť kolonoskopie v záchyte neoplázií hrubého čreva a analyzovať vybrané faktory súvisiace s jej diagnostickou výťažnosťou.

Súbor a metódy: Retrospektívne boli analyzované údaje 300 pacientov, ktorí podstúpili kolonoskopické vyšetrenie v jednej gastroenterologickej ambulancii v rokoch 2019–2023. Všetky vyšetrenia vykonal jeden endoskopista. Hodnotené boli demografické a anamnestické údaje, výsledok fekálneho imunochemického testu (FIT), kvalita črevnej prípravy a endoskopické a histopatologické nálezy. Sledovanými ukazovateľmi boli najmä miera detekcie polypov, adenomatóznych lézií a kolorektálneho karcinómu.

Výsledky: Pozitívny FIT malo 181 z 300 pacientov (60,3 %), zatiaľ čo 119 pacientov (39,7 %) podstúpilo primárnu kolonoskopiu. ADR dosiahla 47,9 % v skupine primárnej kolonoskopie a 46,4 % vo FIT-pozitívnej skupine, bez štatisticky významného rozdielu (p = 0,814). Kolorektálny karcinóm bol diagnostikovaný u 27 pacientov (9,0 %), pričom jeho výskyt bol významne vyšší vo FIT-pozitívnej skupine (14,4 vs. 0,8 %; p < 0,001).

Záver: Výsledky poukazujú na význam kolonoskopického vyšetrenia v detekcii kolorektálnych neoplázií. Pri interpretácii ukazovateľov detekcie je potrebné zohľadniť indikáciu ku kolonoskopii a výsledok FIT, keďže pacienti s pozitívnym FIT predstavujú populáciu s vyššou pravdepodobnosťou nálezu kolorektálnej neoplázie. Hodnotenie výsledkov oddelene podľa výsledku FIT umožňuje presnejšie posúdenie diagnostickej výťažnosti kolonoskopie.

Klíčová slova:

skríning – adenom – kolorektálny karcinóm – kolonoskopia – miera detekcie adenómov – výťažnosť vyšetrenia

Úvod

Kolorektálny karcinóm (CRC) patrí medzi najvýznamnejšie onkologické ochorenia celosvetovo a radí sa na popredné priečky z hľadiska incidencie aj mortality. Predstavuje druhú najčastejšiu príčinu úmrtia na rakovinu a významnú záťaž pre zdravotnícke systémy. Epidemiologická situácia na Slovensku je nepriaznivá, keďže CRC patrí medzi najčastejšie malignity a krajina sa radí medzi najviac postihnuté v Európe. Dlhodobé trendy poukazujú na rast incidencie pri len mierne klesajúcej mortalite. Napriek existencii celoplošného skríningového programu zostáva účasť cieľovej populácie nízka, čo limituje jeho efektivitu a potenciál znižovať chorobnosť a úmrtnosť na toto ochorenie [1].

Väčšina kolorektálnych karcinómov vzniká postupnou transformáciou adenomatóznych polypov prostredníctvom adenóm–karcinóm sekvencie. Tento proces trvá niekoľko rokov, čo poskytuje priestor na včasnú diagnostiku a preventívny zásah. Preventívna kolonoskopia je preto považovaná za zlatý štandard skríningu, keďže umožňuje nielen detekciu, ale aj okamžité odstránenie prekanceróznych lézií [2].

Kvalita kolonoskopického vyšetrenia má zásadný vplyv na jeho diagnostickú výťažnosť a následne aj na redukciu incidencie a mortality CRC [3–5]. Medzi kľúčové indikátory kvality patria najmä miera detekcie adenómov (ADR), kvalita črevnej prípravy a technické aspekty vyšetrenia, ako je dĺžka extrakčnej fázy. Tieto parametre sú považované za základné ukazovatele efektívneho skríningu podľa odporúčaní medzinárodných odborných spoločností [3,4]. Okrem detekcie adenómov nadobúda význam aj detekcia serrated lézií, ktoré predstavujú prekurzorové lézie kolorektálneho karcinómu a ich nedostatočný záchyt môže súvisieť s rizikom postkolonoskopického kolorektálneho karcinómu [6].

Cieľom tejto práce bolo zhodnotiť výťažnosť kolonoskopie v záchyte neoplázií hrubého čreva na základe analýzy klinických dát pacientov a identifikovať faktory ovplyvňujúce jej efektivitu, vrátane demografických charakteristík, kvality prípravy a terapeutickej úspešnosti vyšetrenia.

Metódy

Štúdia mala charakter retrospektívnej analýzy dát zozbieraných v gastroenterologickej ambulancii v rokoch 2019–2023. Do súboru bolo zaradených 300 pacientov, ktorí podstúpili kolonoskopické vyšetrenie. Súbor zahŕňal pacientov podstupujúcich primárnu preventívnu kolonoskopiu a pacientov indikovaných ku kolonoskopii na základe pozitívneho výsledku fekálneho imunochemického testu SureScreen ST FOB (FIT), ktorý kvalitatívne deteguje ľudský hemoglobín v stolici s hranicou pozitivity 50 ng Hb/ml extrakčného roztoku, zodpovedajúcou 6 µg Hb/g stolice. Presný interval medzi pozitívnym výsledkom FIT a vykonaním kolonoskopie nebol v retrospektívne analyzovanej dokumentácii dostupný. Všetky vyšetrenia boli vykonané jedným endoskopistom.

Analyzované boli demografické a anamnestické údaje (vek, pohlavie, BMI, komorbidity, medikácia), kvalita črevnej prípravy hodnotená pomocou Boston bowel preparation scale (BBPS), ktorá predstavuje štandardizovaný nástroj hodnotenia čistoty jednotlivých segmentov hrubého čreva [7], endoskopické a histopatologické nálezy (počet, lokalizácia lézií, morfológia podľa Parížskej klasifikácie a stupeň dysplázie). Histopatologická terminológia serrated lézií vychádzala z klasifikácie WHO 2019; pre lézie označované ako serrated adenoma (SA) bol použitý termín sessile serrated lesion (SSL) [8,9]. Hlavnými sledovanými parametrami boli miera detekcie polypov (PDR), miera detekcie adenómov (ADR), miera detekcie karcinómov (CDR), vzťah nálezov k vybraným rizikovým faktorom a terapeutická efektivita kolonoskopie.

Popisná štatistika prezentuje získané numerické výsledky ako medián a 25.–75. percentil, alebo ako počet pacientov s daným javom a % z celého súboru. Na porovnávanie parametrov medzi podskupinami súboru (primárna kolonoskopia vs. FIT pozitivita, a pozitívna vs. negatívna diagnostika adenómu/adenokarcinómu) sme použili Mann-Whitneyho test pre spojité premenné, alebo Chí-kvadrát test pre kategorické premenné. Potenciálne prediktívne faktory z tab. 1 sme dosadili do tzv. backward multivariantného logistického modelu s identifikáciou premenných signifikantne asociovaných s histologickým nálezom adenómu alebo adenokarcinómu hrubého čreva.

Štúdia bola realizovaná v súlade s etickými princípmi pre medicínsky výskum a bola schválená etickou komisiou. Vzhľadom na retrospektívny charakter štúdie boli analyzované údaje z existujúcej zdravotnej dokumentácie pri zachovaní anonymity pacientov. Autori deklarujú, že nemajú žiadny konflikt záujmov v súvislosti s predkladanou prácou. Štúdia nebola podporená žiadnym externým finančným zdrojom.

Výsledky

Do analýzy bolo zaradených 300 pacientov, z ktorých 119 (39,7 %) podstúpilo primárnu kolonoskopiu a 181 (60,3 %) kolonoskopiu po pozitívnom FIT. Pacienti vo FIT-pozitívnej skupine boli signifikantne starší ako pacienti v skupine primárnej kolonoskopie (medián 64,0 [57,0–70,0] vs. 61,0 [55,0–66,5] roka; p = 0,019). Medzi skupinami nebol zistený štatisticky významný rozdiel v zastúpení pohlavia, pozitívnej rodinnej anamnéze kolorektálneho karcinómu, BMI ani v sledovaných komorbiditách (tab. 2).

Kvalita črevnej prípravy bola hodnotená ako dostatočná u 66,6 % pacientov. Medián BBPS bol v oboch skupinách 6,0 [6,0–7,0] a medzi skupinami sa štatisticky významne nelíšil (p = 0,295). Pankolonoskopia bola dosiahnutá u všetkých pacientov. Miera detekcie adenómov (ADR) dosiahla 47,9 % (57/119) v skupine primárnej kolonoskopie a 46,4 % (84/181) vo FIT-pozitívnej skupine, pričom rozdiel nebol štatisticky významný (p = 0,814). Adenóm s high-grade dyspláziou bol diagnostikovaný u 4,2 % pacientov v skupine primárnej kolonoskopie a u 6,6 % vo FIT-pozitívnej skupine (p = 0,451). Adenokarcinóm bol naopak významne častejší vo FIT-pozitívnej skupine (14,4 vs. 0,8 %; p < 0,001) (tab. 2).

Celkovo bolo zaznamenaných 451 lézií, z toho 424 benígnych lézií a 27 adenokarcinómov. Z hľadiska lokalizácie boli benígne lézie najčastejšie prítomné v rekte a colon descendens. Podľa Parížskej klasifikácie bol pri benígnych léziách najčastejším morfologickým typom 0–Is (tab. 3).

Z histologického hľadiska bol najčastejším typom tubulárny adenóm (203 lézií; 45,0 %), nasledovaný hyperplastickým polypom (187; 41,5 %) a sesilnou pílovitou léziou (34; 7,5 %). Adenokarcinóm bol diagnostikovaný u 27 pacientov (9,0 %), pričom predstavoval 6,0 % zo všetkých 451 detegovaných lézií (tab. 4).

V univariačnej analýze boli s prítomnosťou adenómu alebo adenokarcinómu štatisticky významne asociované pohlavie, fajčenie a užívanie ASA/NSA. Ženy boli v skupine pacientov s adenómom alebo adenokarcinómom zastúpené menej často ako v skupine bez týchto nálezov (27,0 vs. 60,3 %; p < 0,001), zatiaľ čo fajčenie bolo v tejto skupine častejšie (25,2 vs. 9,9 %; p = 0,001). Užívanie ASA/NSA bolo naopak menej časté u pacientov s adenómom alebo adenokarcinómom (11,9 vs. 22,0 %; p = 0,029) (tab. 1).

Multivariačná analýza nezávislých prediktívnych faktorov histologicky potvrdeného adenómu (ADR) alebo adenokarcinómu (ADK) hrubého čreva analyzovala 16 parametrov demografie (vek, pohlavie), kompletnej anamnézy (pridružené choroby, RA KRK, operácie, užívané lieky), BMI, statusu TOKS a kvality prípravy na vyšetrenie. Identifikovali sme päť nezávislých faktorov asociovaných s rizikom adenómu alebo adenokarcinómu hrubého čreva: vek (OR 1,04; 95% CI 1,01–1,08; p = 0,015), ženské pohlavie (OR 0,257; 95% CI 0,155–0,428; p < 0,001), fajčenie (OR 3,0; 95% CI 1,44–6,24; p = 0,003), užívanie ASA alebo NSA (OR 0,464; 95% CI 0,232–0,932; p = 0,031) a BBPS skóre (OR 0,83; 95% CI 0,694–0,992; p = 0,04).

Diskusia

ADR bola v našom súbore porovnateľná v skupine primárnej kolonoskopie a u FIT-pozitívnych pacientov (47,9 vs. 46,4 %; p = 0,814). Mohan et al. uvádzajú v metaanalýze FIT-pozitívnej populácie súhrnnú ADR 47,8 %, čo je porovnateľné s hodnotou pozorovanou v našom súbore [10].

Výrazný rozdiel medzi skupinami bol pozorovaný pri záchyte adenokarcinómu, ktorý bol diagnostikovaný u 14,4 % FIT-pozitívnych pacientov a u 0,8 % pacientov v skupine primárnej kolonoskopie (p < 0,001). Celkovo bol adenokarcinóm diagnostikovaný u 27 pacientov (9,0 %). Vyšší celkový podiel karcinómov je potrebné interpretovať predovšetkým s ohľadom na zloženie súboru, keďže 60,3 % pacientov malo pozitívny FIT. Výsledky možno zároveň vnímať v kontexte epidemiologickej situácie na Slovensku a aj v Nitrianskom kraji konkrétne [11,12].

Multivariačná analýza identifikovala vek, pohlavie, fajčenie, užívanie ASA/NSA a BBPS skóre ako nezávislé faktory asociované s nálezom adenómu alebo adenokarcinómu. Fajčenie bolo asociované približne s trojnásobnými odds nálezu (OR = 3,00), zatiaľ čo ženské pohlavie (OR = 0,257) a užívanie ASA/NSA (OR = 0,464) boli asociované s nižšími odds. Inverzná asociácia s ASA/NSA je v súlade s publikovanými údajmi o vzťahu užívania kyseliny acetylsalicylovej a výskytu kolorektálnych adenómov [13,14]. Vzhľadom na retrospektívny charakter práce však tento výsledok nemožno interpretovať ako dôkaz kauzálneho protektívneho účinku.

Hlavnými limitáciami práce sú retrospektívny a jednocentrový charakter, relatívne malý súbor a jeho heterogénne zloženie. Všetky vyšetrenia vykonal jeden endoskopista, čo obmedzuje generalizovateľnosť výsledkov. Ďalším obmedzením je nedostupnosť presného intervalu medzi pozitívnym FIT a kolonoskopiou, pričom dlhší interval môže byť asociovaný s vyšším rizikom KRK a jeho pokročilejšieho štádia [15]. Zistené asociácie preto nemožno interpretovať kauzálne.

Záver

Cieľom práce bolo zhodnotiť výťažnosť kolonoskopie v záchyte neoplázií hrubého čreva. Výsledky poukazujú na význam kolonoskopického vyšetrenia v diagnostike prekanceróznych lézií a kolorektálneho karcinómu.

V našom súbore bola miera detekcie adenómov porovnateľná u pacientov podstupujúcich primárnu kolonoskopiu a u pacientov s pozitívnym FIT. Adenokarcinóm bol naopak významne častejšie diagnostikovaný vo FIT-pozitívnej skupine. Výsledky poukazujú na potrebu zohľadniť indikáciu ku kolonoskopii a charakteristiky vyšetrovanej populácie pri interpretácii ukazovateľov diagnostickej výťažnosti kolonoskopie.

Zvyšovanie efektivity skríningu kolorektálneho karcinómu si vyžaduje systematický zber a monitorovanie dát a podporu účasti cieľovej populácie na skríningu.

Sources

1. Hrčka R, Bátovský M. Šesť rokov trvania Národného programu skríningu kolorektálneho karcinómu na Slovensku. Gastroent Hepatol 2018; 72 (5): 415. doi: 10.14735/amgh2018415.

2. Fearon ER, Vogelstein B. A genetic model for colorectal tumorigenesis. Cell 1990; 61 (5): 759–767. doi: 10.1016/0092-8674 (90) 90186-I.

3. Rex DK, Anderson JC, Butterly LF et al. Quality indicators for colonoscopy. Gastrointest Endosc 2024; 100 (3): 352–381. doi: 10.1016/j.gie.2024.04.2905.

4. Kaminski MF, Thomas-Gibson S, Bugajski M et al. Performance measures for lower gastrointestinal endoscopy: a European Society of Gastrointestinal Endoscopy (ESGE) Quality Improvement Initiative. Endoscopy 2017; 49 (4): 378–397. doi: 10.1055/s-0043-103411.

5. Corley DA, Jensen CD, Marks AR et al. Adenoma detection rate and risk of colorectal cancer and death. N Engl J Med 2014; 370 (14): 1298–1306. doi: 10.1056/NEJMoa1309086.

6. van Toledo DE, IJspeert JE, Bossuyt PM et al. Serrated polyp detection and risk of interval post-colonoscopy colorectal cancer: a population-based study. Lancet Gastroenterol Hepatol 2022; 7 (8): 747–754. doi: 10.1016/S2468-1253 (22) 00090-5.

7. Calderwood AH, Schroy PC jr, Lieberman DA et al. Boston Bowel Preparation Scale scores provide a standardized definition of adequate for describing bowel cleanliness. Gastrointest Endosc 2014; 80 (2): 269–276. doi: 10.1016/j.gie.2014.01.031.

8. Nagtegaal ID, Odze RD, Klimstra D et al. The 2019 WHO classification of tumours of the digestive system. Histopathology 2020; 76 (2): 182–188. doi: 10.1111/his.13975.

9. Ahadi M, Sokolova A, Brown I et al. The 2019 World Health Organization classification of appendiceal, colorectal and anal canal tumours: an update and critical assessment. Pathology 2021; 53 (4): 454–461. doi: 10.1016/j.pathol.2020.10.010.

10. Mohan BP, Khan SR, Daugherty E et al. Pooled rates of adenoma detection by colonoscopy in asymptomatic average-risk individuals with positive fecal immunochemical test: a systematic review and meta-analysis. Gastrointest Endosc 2022; 96 (2): 208.e14–222.e14. doi: 10.1016/j.gie.2022.04.004.

11. Orságh A, Novota R, Štrbavý A et al. Skríning kolorektálneho karcinómu na Slovensku. Gastroent Hepatol 2025; 79 (5): 373–383. doi: 10.48095/ccgh2025373.

12. Národné centrum zdravotníckych informácií. Incidencia registrovaných nádorových ochorení v Slovenskej republike za roky 1996–2015. Národný onkologický register SR. Bratislava: NCZI 2025.

13. Cole BF, Logan RF, Halabi S et al. Aspirin for the chemoprevention of colorectal adenomas: meta-analysis of the randomized trials. J Natl Cancer Inst 2009; 101 (4): 256–266. doi: 10.1093/jnci/djn485.

14. Sandler RS, Halabi S, Baron JA et al. A randomized trial of aspirin to prevent colorectal adenomas in patients with previous colorectal cancer. N Engl J Med 2003; 348 (10): 883–890. doi: 10.1056/NEJMoa021633.

15. Corley DA, Jensen CD, Quinn VP et al. Association between time to colonoscopy after a positive fecal test result and risk of colorectal cancer and cancer stage at diagnosis. JAMA 2017; 317 (16): 1631–1641. doi: 10.1001/jama.2017.3634.